Islamistické útoky v Európe Bude ich viac?

Islamistické skupiny na čele s hnutím Hamas nerámcujú izraelsko-palestínsky konflikt ako národný či územný stret. Predstavujú ho ako náboženský boj medzi moslimami a Židmi, čím získavajú oveľa väčšiu mediálnu pozornosť a publikum. A to má, ako sme svedkami, značný vplyv aj na starý kontinent.

Ako dnes islamistické skupiny operujú a čím vyvolávajú útoky v krajinách Európy?

Dosah na starý kontinent

Na európskych letiskách dnes badať prítomnosť ozbrojených mužov, na verejných priestranstvách sa zvýšili bezpečnostné hliadky a synagógy či židovské centrá po Európe sú strážené takmer nepretržite.

Demonštrácie, či už za Palestínu, alebo Izrael, plnia ulice a námestia v krajinách naprieč Európou.

Keď hnutie Hamas 7. októbra zaútočilo na Izrael, Európou prešla vlna izraelskej solidarity. Nanovo rozhorený konflikt plný obrazov mŕtvych či unesených Izraelčanov, ktoré neskôr začali dopĺňať fotografie brutálneho bombardovania Gazy, nenecháva medzinárodné publikum bez emócií.

Európa sa aj vďaka svojej histórii, regionálnemu spojenectvu s Izraelom či obrazmi, kde členovia Hamasu v akejsi zvrátenej oslave násilia zabíjajú izraelských civilistov, sfarbila na bielo-modro.

No starý kontinent má aj veľkú moslimskú obec. Ummu, ako sa nazýva a ktorá spája veriacich moslimov nielen naprieč Európou, ale celým svetom. A práve na ňu sa dnes sústreďuje rétorika islamistických skupín, teda tých, ktoré islam tvrdo politizujú a v jeho mene často páchajú násilie.

Čím sa snažia osloviť moslimov v Európe? A prečo na ich výzvy odpovedajú aj niektorí neveriaci?

Ako mohlo dôjsť k útoku Hamasu Vzostup progresívnej ľavice ohrozuje podporu Západu pre napadnutý Izrael

Ján Cipár

Miera premyslenosti teroristického útoku otvára otázky vonkajšieho zapojenia, predovšetkým zo strany Iránu.

Inšpirácia

Stalo sa to presne pred týždňom. Nemecká prokuratúra zadržala mladého muža, ktorý mal podľa všetkého v úmysle vykonať teroristický útok na proizraelskú demonštráciu.

„Podozrivý dvadsaťdeväťročný Tarik S. v komunikácii so svojím partnerom v Sýrii vyhlásil, že je pripravený spáchať islamisticky motivovaný útok,“ informuje prokuratúra v Düsseldorfe.

Nemecké médiá Der Spiegel a Bild následne uviedli, že podozrivý mohol mať v úmysle vykonať útok pomocou nákladného auta, teda čosi, čo majú Nemci v živej pamäti. Bolo to v roku 2016, keď v Berlíne vošiel kamión na vianočné trhy. Útok muža, ktorý sa prihlásil k Islamskému štátu (ISIS), si vtedy vyžiadal 12 mŕtvych a 56 ďalších zranených.

Prokuratúra v Düsseldorfe v utorok dodala, že podozrivý Tarik S. bol v roku 2017 odsúdený podľa zákona o mladistvých na päť rokov odňatia slobody za členstvo v ISIS. Mladý muž sa – podobne ako mnoho ďalších Európanov – pridal k teroristickej organizácii v Sýrii v roku 2013. Pri návrate do Nemecka o tri roky neskôr bol okamžite zatknutý.

Podozrivý však nebol zaradený do kategórie „Gefährder“ (pri tejto klasifikácii má polícia dôvody predpokladať, že spácha politicky motivované zločiny značného významu).

Celý prípad – i to, čo mu predchádzalo – sa aktuálne vyšetruje. Ako však vyhlásila Federálna kriminálna polícia (BKA), „konflikt na Blízkom východe má veľmi vysoký potenciál ďalšej emocionalizácie“. Má, sme toho svedkami.

Hamas, ISIS a ďalší

Hoci Hamas, ktorý je jedným z priamych aktérov súčasného diania, a organizácia Islamský štát sa v mnohom líšia, operujú podobne. Obe skupiny izraelsko-palestínsky konflikt vykresľujú ako náboženský stret moslimov a Židov, pričom apelujú na angažovanie sa moslimov po celom svete.

ISIS aktuálne vydal infografiku, ktorá slúži ako komplexný návod na podporu násilia voči židovským jednotlivcom i inštitúciám. Nielen na Blízkom východe a v Európe, ale kdekoľvek na svete.Zdieľať

ISIS, ktorý sa najprv držal v úzadí a dianie v Gaze komentoval skôr spravodajsky, pochopil, že sa na silnej mediálnej pozornosti nanovo eskalujúceho konfliktu môže priživiť. Organizácia aktuálne vydala infografiku, ktorá slúži ako komplexný návod na podporu násilia voči židovským jednotlivcom i inštitúciám. Nielen na Blízkom východe a v Európe, ale kdekoľvek na svete.

Terorizmus predsa nepozná hranice.

Ako uvádza výskumník Mustafa Hasan, ide primárne o tri formy podpory násilia – vojenskú, kde ISIS povzbudzuje svojich stúpencov, aby sa zamerali na Židov spolu s ich náboženskými miestami, nehnuteľnosťami, ambasádami či rekreačnými zariadeniami v ktorejkoľvek dostupnej krajine.

„Táto výzva na násilie má korene v náboženskom extrémizme, ktorý ho uprednostňuje pred národnými záujmami,“ píše Hasan. Ako druhú formu podpory násilia ISIS menuje, samozrejme, médiá, cez ktoré sa kontinuálne zdôrazňuje náboženský aspekt konfliktu, čím si teroristická skupina získava oveľa väčšie publikum. A dosah.

Napokon prichádza podpora prostredníctvom modlitby, ktorá najviac hovorí o mentálnom svete Islamského štátu: skupina pozýva k spoločnej modlitbe za zánik Židov.

ISIS po porážke v Sýrii a Iraku zaznamenal výrazné oslabenie svojich operačných schopností. Zvyšky organizácie sa aktuálne sústreďujú najmä na propagandistické aktivity. Jej príbehy majú potenciál inšpirovať jednotlivcov, aby vykonávali útoky osamelých vlkov na civilné ciele. Tak ako nedávno v Belgicku. Či v utorok v Nemecku.

Džihád je cool

Oslavovanie násilného džihádu a mučeníctva teroristickými organizáciami nie je novinkou. Bol to práve Hamas, ako aj Palestínsky islamský džihád, ktoré počas druhej intifády na začiatku 21. storočia urobili zo svojich samovražedných útočníkov hrdinov. A fungovalo to.

Mali na to ideálne podmienky: bezútešnosť prostredia, v ktorom niet perspektívy, pokračujúce straty obyvateľstva na životoch ich blízkych, démonizácia nepriateľa, silná túžba po pomste a napokon možnosť vykúpenia cez obetu toho najcennejšieho: svojho života.

Hamas to komunikuje dokonale. Ľuďom bez nádeje ponúka moc a novú perspektívu. A násilie, ku ktorému pozýva, nevykresľuje ako jediný, ale najmä posvätný akt.

Hamas ľuďom bez nádeje ponúka moc a novú perspektívu. A násilie, ku ktorému pozýva, nevykresľuje ako jediný, ale najmä posvätný akt.Zdieľať

V júni som prechádzala veľkým utečeneckým táborom Šatila v južnom Bejrúte. Miesto, kde niet poriadneho vzdelania a nefunguje infraštruktúra, dnes tvorí „dočasný“ domov takmer 10-tisíc Palestínčanom. Šatila je pokrytá náborovými plagátmi hneď niekoľkých extrémistických skupín.

Najmä Hamas agituje všade tam, kde je palestínska bieda. A v ktorej následne efektívne regrutuje.

„Žiadna skupina však dosiaľ nevytvorila presvedčivejšie materiály na manipuláciu ľudí, aby uverili, že džihád je cool, než Islamský štát,“ píše Julia Ebner v knihe Hnev (2021). Je to najmä ISIS, ktorý dokáže aj do geograficky vzdialeného konfliktu šikovne zapojiť aj európske publikum.

Tomáš Alner o vojne v Gaze Keby Palestínčania chceli, Gaza by bola Hongkong, ale im ide o zničenie Izraela

Christian Heitmann

Rozhovor s bývalým vojakom izraelskej armády o dôvodoch a následkoch najväčšieho teroristického útoku v izraelských dejinách.

Dáme vám, čo potrebujete

Silná emocionalizácia stretu medzi Izraelom a Palestínou je živnou pôdou pre vznik a fungovanie rôznych islamistických skupín. Tie podľa očakávania situáciu obratne využívajú a stávajú sa samozvanými hovorcami moslimského sveta. Neobmedzujú sa však iba na ľudí hlásiacich sa k islamu. Idú oveľa ďalej.

Všeobecne platí, že prvými regrútmi extrémistických organizácií sú ľudia, ktorým chýba pocit spolupatričnosti.

Na Západe sa dnes rozpadávajú zjednocujúce naratívy – akými bolo napríklad kresťanstvo či komunizmus –, čo vedie okrem iného k tomu, že spoločnosť sa individualizuje a človek stojí pred oveľa väčším počtom možností, ako prežívať svoj život a nachádzať jeho hlbší zmysel.

To prináša nesporné benefity, ale aj množstvo výziev. Patria medzi ne napríklad rastúca osamelosť a nejasnosť vlastnej identity predovšetkým u mladých ľudí. Ak k tomu pridáme špecifiká súčasnosti, akými sú rozmach konzumnej spoločnosti, nestabilná politická situácia, silnejúca migrácia, globalizácia a stret kultúr, vzniká kokteil, kde stačí málo a vybuchuje.

Kríza zmyslu. A identity

Keď sociálny psychológ Arie Kruglanski skúmal, čo vedie ľudí k skupinám ako Islamský štát, zistil, že hlavnú motiváciu netvorí teológia. Ale obyčajná, ľudská psychológia.

„Skutočnou otázkou je, či je možné vyhrať boj o srdcia a mysle nadšencov pre ISIS len na teologickom základe – či je to horlivé hľadanie náboženskej pravdy, ktoré ich poháňa riskovať životy tým, že sa hrnú do boja a násilia,“ premýšľa Kruglanski. „Pri úvahe o tom možno pochybovať. Náborová stratégia ISIS funguje najmä prostredníctvom psychológie, nie teológie.“

Príťažlivosť násilného extrémizmu sa podľa neho odvíja od dômyselného využívania dvoch základných ľudských potrieb: potreby kognitívneho uzavretia a potreby osobného významu.

Do Sýrie odišla cez Turecko, keď mala necelých 17. Vravela mi, ako pochádza z dobre situovanej kresťanskej rodiny z predmestia Viedne. Cítila sa však osamelá. Nikto ju nevnímal. Všimol si ju až Islamský štát.Zdieľať

Potreba uzavretia znamená hľadanie istoty; je to túžba cítiť istotu o budúcnosti, vedieť, čo robiť a kam ísť. Druhou je potreba osobného významu, ktorého hľadanie je pre nás univerzálne. „Na takom pátraní nie je nič ‚zlé‘,“ opisuje Kruglanski, „vyžaduje si však trpezlivosť a húževnatosť. Často trvá roky, kým sa to podarí. Oveľa rýchlejšia cesta k významu vedie cez násilie a boj.“

Priemerný vek muža či ženy, ktorí sa pridali k ISIS, bol 25 rokov. Extrémistické skupiny cielia najmä na mladších, hľadajúcich, zraniteľných, osamelých. Ponúkajú im jasné pravidlá, spoločenstvo a vyšší cieľ, ktorý zanecháva dojem. A mladší im odpovedajú.

Pamätám si na Lenu (meno sme zmenili, pozn. autorky), mladú, pokojnú 21-ročnú Rakúšanku z Viedne, s ktorou sme sa stretli a rozprávali v detenčnom tábore na severe Sýrie.

Aj ona patrila k Islamskému štátu. Do Sýrie odišla cez Turecko, keď mala necelých 17. Vravela mi, ako pochádza z dobre situovanej kresťanskej rodiny z predmestia Viedne. Medzi príbuznými sa však cítila osamelá. Rodičia jej platili krúžky i dobré vzdelanie. Zabezpečovali ju i jej súrodencov, no na životy svojich detí nemali čas. Lena mala všetko. No nikto ju nevnímal.

Všimol si ju až Islamský štát.

Chlapec z Islamského štátu, ktorý prišiel na Slovensko Hnevám sa na otca, že nás priviedol do Sýrie

Iva Mrvová

„To, čo sa mu stalo, je v prvom rade chyba jeho rodičov,“ hovorí pedagóg, s ktorým sa rozprávame o chlapcovej minulosti.

Obrazov mŕtvych bude pribúdať

Keď sa Nemec Harry Sarfo vrátil z územia Sýrie naspäť do domoviny, bol to prvý bývalý bojovník Islamského štátu, ktorý podrobne opísal stratégiu skupiny voči Západu. Teroristická organizácia vytvorila odbor externých operácií, ktorého úlohou bolo terorizovať a destabilizovať západné demokracie.

Tejto stratégii zostal ISIS verný dodnes. Vlnu násilia, ktorá sa dnes valí z Pásma Gazy, využíva vo svoj prospech a posúva ďalej do sveta. Hoci Islamský štát, Hamas a ďalší sa v mnohom líšia, dnešný konflikt vykresľujú rovnako: ako utláčaných moslimov voči dominujúcim Židom, za ktorými stojí skazený Západ.

„Frustrovaní mladí ľudia bez koherentného cieľa a neistých vyhliadok, ktorí zažívajú spoločenské odmietnutie, sú obzvlášť náchylní na to, aby rezonovali so stratou významu moslimov ako skupiny,“ vysvetľuje Kruglanski.

Hamas i ďalší výdatne zaplavujú sociálne siete fotografiami izraelského bombardovania Pásma Gazy. Sýtia emocionalizáciu konfliktu, čím si udržujú publikum, ako aj získavajú podporovateľov.Zdieľať

Hamas i ďalší preto výdatne zaplavujú sociálne siete – primárne TikTok a Instagram – fotografiami izraelského bombardovania Pásma Gazy. Tie obrazy sú ťažké, škaredé. A budú pribúdať. Sýtia emocionalizáciu konfliktu, čím si udržujú publikum, ako aj získavajú potencionálnych podporovateľov na celom svete.

Vieme, že od emocionalizácie k radikalizácii nie je ďaleko. A to na oboch stranách.

Komplexný problém fungovania islamistických skupín nemožno na tomto mieste plne opísať. Čo však môže umenšiť násilie, ktoré rozpútali, je naša schopnosť rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí legitimizujú Palestínu, a tými, ktorí legitimizujú Hamas.

A schopnosť priznať človeku ľudské práva bez ohľadu na jeho pôvod.

Ak niečo, je to slepota k utrpeniu civilistov v Gaze a schvaľovanie súčasného násilia Izraela aj voči nim, ktoré je priamym vykročením do pravidiel hry, ktorú rozpútali islamistické skupiny. A v ktorej výhľadovo nemožno vyhrať.