Riziko, ktoré prehliadame Čo sa deje v dnešnom Afganistane a prečo sa nás to týka

Práve uplynuli dva roky od pádu Kábulu a momentu, keď správu Afganistanu prevzalo militantné politické hnutie Taliban. Svet vtedy obleteli zábery preplneného kábulského letiska a utekajúcich ľudí zmietaných v strachu a hystérii.

No potom akoby záujem sveta o túto krajinu upadol. Začala sa ruská agresia na Ukrajine a pozornosť bezpečnostnej komunity nielen v Európe si čoraz intenzívnejšie pýta Čína. To všetko a ďalšie riziká dnes odsunuli Afganistan pod vládou militantného hnutia na okraj.

„Američania sú už unavení z ‚islamských vojen‘,“ hovorí pre Postoj expertka na terorizmus Anne Speckhard (USA), s ktorou sme sa rozprávali o fungovaní rôznych džihádistických skupín. Tých, ktoré si v nestabilných krajinách vždy rady urobia prístav. A potom sa nám pripomenú.

Začiatkom júla tohto roku zaistili na území Nemecka a Holandska skupinu mužov zo Strednej Ázie. Skupina mala spáchať teroristický čin, na ktorý si už jej členovia zadovážili zbrane. Ako nemecké úrady neskôr zistili, bunka bola koordinovaná z Afganistanu. A nebola jediná.

Čo sa dnes v Afganistane deje a ako to súvisí s bezpečnosťou Západu, najmä Európy?

Británia

V tmavom hoteli uprostred Londýna sedí zopár ľudí. Veľké kreslá v rohu miestnosti obsadilo niekoľko mužov, na sebe majú biele košele a rozprávajú sa vo farsí. Muži, ktorí roky bojovali proti Talibanu. Z krajiny museli pred dvomi rokmi ujsť rovnako ako mnohí ďalší.

Osobne som v Afganistane nikdy nebola. Pochopenie krajiny a toho, čo sa na jej území dnes deje, tak hľadám primárne v afganských komunitách, v diaspórach roztrúsených po Európe a svete.

„Samozrejme, s Afganistanom máme každodenné spojenie. Žijú tam naše rodiny, naši príbuzní,“ hovoria mi Afganci v Londýne. Na stôl vytiahnu papier a čosi kreslia. Je to mapa náboženských škôl, džihádistických madrás, pribúdajú ich umiestnenia a počty, opisujú priestor, kde dnes rastie nová generácia ľudí, ktorí sa na svet dívajú inak. A pre ktorých je Západ nepriateľom.

„Vidíme, ako sa krajina pod vedením Talibanu vyvíja,“ hovoria Afganci. „A vieme, že toto riziko rastie nielen pre našu domovinu, ale i pre celý svet.“

Afganistan

Taliban sa tým nikdy netajil. Napokon, má to v názve, „taliban“ znamená po paštúnsky „študent“. Hnutie postavené na radikálnom islame a paštúnskom nacionalizme zaviedlo okamžite po prevzatí vlády zmenu vzdelávania ako jednu zo svojich hlavných priorít.

Keď počas brutálnej vlády Talibanu v rokoch 1996 – 2001 skupina zakázala sekulárne vzdelávanie a nahradila ho náboženským, dievčatá viac nesmeli chodiť do školy a ženy nemohli navštevovať univerzitu. Madrasy (miestne školy, pozn. autorky) riadené Talibanom propagovali militantné ideológie a chlapcov učili spamäti recitovať Korán, konkrétne jeho vybrané časti. Vízia vzdelania nového milénia.

„Vidíme, ako sa krajina pod vedením Talibanu vyvíja,“ hovoria Afganci. „A vieme, že toto riziko rastie nielen pre našu domovinu, ale i pre celý svet.“

Vieme, že sylaby postavené na radikálnom výklade náboženských textov sú vždy úzke. Neposkytujú priestor na individuálne úvahy, na schopnosť čítať posvätné texty v kontexte súčasnosti. Ich cieľ je presne opačný: snaha homogenizovať celok a vytvoriť kolektívnu identitu skupiny.

K tomuto konceptu sa dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, militantné politické hnutie vracia.

Po opätovnom ovládnutí krajiny Taliban predstavil svoj plán na vybudovanie rozsiahlej siete náboženských škôl. Prijíma do nich študentov od desiatich rokov a poskytuje im školenia o význame džihádu a mudžahídov, o kľúčovom pojme „jannah“ („nebo“ v zmysle večného príbytku), na ktorý je potrebné už dnes upierať zrak, lebo až tam sa začína skutočný život. Na miesto, kde sú verní nasledovníci odmenení v posmrtnom živote.

Od roku 2021 doviedol Taliban k učeniu náboženských predmetov už vyše 245 000 študentov. Sú to primárne chlapci vo veku od 10 do 13 rokov, okrem nich tu študujú aj študenti z Pakistanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu či Ujguri z Číny.

Na stenách školských miestností visia obrazy so zbraňami. Vidieť meče, kalašnikovy aj RPG, symboly násilia a moci, na ktoré si majú mladí privyknúť a ku ktorým majú v boji za svoje presvedčenie inklinovať.

Afganské deti sa hrajú na kopci Nadir Khan v Kábule. Apríl 2023. Foto: AP Photo/Ebrahim Noroozi

Podhubie džihádu

„Pred dvomi rokmi mal Taliban odhadom 70-tisíc ozbrojencov a približne 5- až 10-tisíc zahraničných bojovníkov. Vzhľadom na súčasnú situáciu ich počet prirodzene narástol.“

V Londýne začalo pršať. Afganci sediaci v tmavej hotelovej miestnosti okolo mňa popíjajú kávu a fajčia. Rozprávajú sa o náboženských školách rastúcich po svojej rodnej krajine a o podhubí radikalizmu, ktoré tam pod taktovkou Talibanu vzniká a bujnie. ​

Radikalizáciu vždy sýti chudoba a násilie. Darí sa jej pri absencii skutočného vzdelania, pri nemožnosti vidieť svet širšie, neschopnosti vnímať odlišné pohľady a kriticky pritom overovať ten svoj. Súčasný Afganistan na čele s Talibanom spĺňa všetky tieto predpoklady.

„Aktuálne rastie počet tých, ktorí absolvovali náboženské školy, oddaných,“ vykresľujú Afganci, „rastie tiež počet zahraničných bojovníkov, ktorých toto prostredie láka. V krajine je ich dnes približne 20-tisíc. Pochádzajú najmä zo Strednej Ázie, v malom aj z Európy a z celého sveta.“

Živná pôda radikalizmu však priniesla do Afganistanu aj inú skupinu. V roku 2015 sa usadila na jeho území a napriek tomu, že s Talibanom stoja proti sebe, ideologický základ majú podobný. Islamský štát Chorasán (ISIS-K) sa v krajine narodil ako regionálna odnož Islamského štátu v Iraku a Sýrii.

Kým Taliban buduje svoj sen o emiráte v rámci svojej domoviny, ISIS-K ide vo vlastnej vízii ďalej. Ako džihádistická organizácia túži po globálnom kalifáte. A hoci sídli v Afganistane a Sýrii, svoju pozornosť si pravidelne pýta aj v Európe.

Dilemy slovenského špeciála Keď mi do rúk v dave podávali batoľa, na sekundu som zamrzol

Iva Mrvová

„Jedna vec je vystavovať sa streľbe. Iná vidieť, ako vám vystresovaná matka tlačí do ruky svoje dieťa,“ hovorí muž, ktorý pomáhal dostať Slovákov z Afganistanu.

Európa

V roku 2020 zatkli v Nemecku skupinu Stredoázijčanov. Spočiatku sa zdalo, že nešlo o nič veľké, no ako neskôr úrady zistili, zaistení muži boli poverení vodcami Islamského štátu v Sýrii a Afganistane, aby na nemeckej pôde pripravili teroristické útoky. Cieľom mali byť predovšetkým vojenské zariadenia patriace Spojeným štátom.

Približne pred mesiacom, začiatkom júla 2023, sa dej v mnohom opakoval. V Nemecku a Holandsku identifikovala polícia skupinu, ktorá sa do Európy dostala v prúde Ukrajincov utekajúcich pred ruskou agresiou. Do Nemecka vstúpila ihneď po začiatku vojny, teda už vo februári 2022.

Túto bunku inštruoval a viedol ISIS-K, ktorý pre ňu vyberal aj ciele pre teroristické útoky. Skupina si v Nemecku na tento účel už zaobstarávala zbrane. Ako uvádza organizácia CEP, „zatknutie bunky dokazuje, že ISIS-K sa naďalej zameriava na západné ciele mimo afganského regiónu“.

Inými slovami, Západ preň zostáva z mnohých dôvodov dôležitým bojiskom.

Bojovník Talibanu stojí na stráži, zatiaľ čo ženy čakajú na potravinové prídely. Afganistan, 23. mája 2023. Foto: AP

Taliban zmenil boha

Afganistan dnes predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo primárne dva bezpečnostné problémy: prvý je územný, tvorí ho nestabilná krajina, akú vždy bez váhania vyplnia extrémistické skupiny. Druhý je náboženský, kde formovanie myslenia v prísnych regulách vytvára riziko presahujúce hranice. Kde rastie generácia bez vzdelania a vyhliadok na normálny ľudský život, neuspôsobená na fungovanie v globalizovanom svete.

„Sme svedkami príbehu o prechode Talibanu zo starého sveta samozvaných duchovných do nového sveta mladých, technicky zdatných policajtov s mobilom v ruke,“ píše v knihe Návrat Talibanu (2023) autor Hassan Abbas. „Vidíme mužov, ktorí pri pohľade do zrkadla vidia hrdinov, akí porazili globálnu mocnosť.“ Abbas však sleduje osud aj iných, tých oveľa dôležitejších. Bežných Afgancov.

„Chcem odhaliť skutočnú situáciu ľudí nespravodlivo odsúdených na osud v neslobode: tých obyčajných Afgancov, ktorým sa po desaťročia spolu so zvyškom sveta sľubovalo, že ich zachráni Západ a politici v Kábule, len aby sa o dvadsať rokov neskôr dostali do presne tej istej situácie. A bez rozmýšľania ich opustili.“

Mnohí Afganci dnes podľa svojich slov čakajú na nové prezidentské voľby v USA, na zmenu muža, ktorý pred dvomi rokmi nariadil stiahnutie amerických vojsk a sám dnes svoje politické rozhodnutie tak môže len sťažka spochybniť. Iní hľadajú podporu inde, mobilizujú diaspóry a voči Talibanu pripravujú protiútok, jeden z ďalších, ktorý je zrejme vopred odsúdený na neúspech. A za ktorý sa im Taliban pravidelne mstí vraždami ich blízkych v domovine.

„Stratili sme všetko, nemáme viac čo stratiť,“ hovoria muži v londýnskej kaviarni, ktorí roky bojovali proti militantnému hnutiu. „Našou úlohou je dnes vysvetľovať riziko, ktoré prichádza z Afganistanu, všetkým tým, ktorí sú ochotní nás počúvať,“ vravia. „Taliban zmenil boha. Bol to dobrý boh, milostivý, dnes je jeho obraz iný. Taliban ho zafarbil dokrvava. A s ním i celý Afganistan.“