„V našej spoločnosti stále panuje názor, že psychopatmi sú len muži, nie ženy,“ hovorí kriminálny psychológ Ondrej Kubík.
„V našej spoločnosti stále panuje názor, že psychopatmi sú len muži, nie ženy,“ hovorí kriminálny psychológ Ondrej Kubík.
Prinášame druhý diel Seriálu o nefyzickom násilí, ktoré možno na prvý pohľad nevidieť, no o to väčšiu deštrukciu dnes, žiaľ, v rodinách spôsobuje.
Kým v prvej časti sme sa pozreli na fungovanie vo vzťahu s človekom s narcistickou poruchou osobnosti, v druhej sa s kriminálnym psychológom Ondrejom Kubíkom orientujeme na základné vymedzenie patológie psychického násilia.
Ide predovšetkým o verbálnu a často skrytú formu násilia, ktoré sa postupne zahryzáva hlboko do života obete. Psychické násilie sa deje za zatvorenými dverami, takže na prvý pohľad si nemusíme nič všimnúť. Spozorovať ho na človeku možno napríklad cez tras tela, odvracanie pohľadu, keď sa týraná osoba nechce pozerať do očí iným, pretože má strach.
Pri dlhodobom psychickom týraní je to ešte zjavnejšie. Dochádza k celkovému chradnutiu osobnosti, vytráca sa sebadôvera, radosť zo života a nastupujú ťaživé myšlienky. Pre obeť je najťažšie prijať fakt, že tyrana nikdy nezmení. Môže zmeniť jedine seba a to je zväčša cesta von spod narcistickej nadvlády.
Mnoho ľudí má predstavu o psychickom násilí ako týraní, ako ho definuje trestný zákon, teda napríklad odopieranie stravy či financií. No je aj veľa hraničného násilia, ktoré je deštrukčné, ešte však nie je trestným činom. Uvediem príklad. V dome je termostat, ktorý reguluje teplotu. Psychopat pridá stupne, lebo mu je chladno, potom ich uberie a v dome je zima. Rodina sa mu doprosuje, aby trochu pridal. Povedané jednoducho: ak je psychopatovi zle, ani v rodine sa nikto nesmie tešiť. Tak to funguje. Psychopat totiž vidí len seba, k rodine sa správa bezohľadne. On je centrom, všetci ostatní sú len prostriedkom na napĺňanie jeho prianí.
„V skratke, ak je psychopatovi zle, ani v rodine sa nikto nesmie tešiť.“Zdieľať
Psychopat predstavuje v rodine často teda akýsi „emocionálny termostat“, ktorý reguluje „teplotu citov“. Stanovuje, kto sa má ako správať a čo si môže dovoliť. Život so psychopatom je ako „chodenie po škrupinkách“, kde sa obeť v snahe obísť neustále hroziaci konflikt časom naučí takmer bezhraničnej poslušnosti. Rodina prestáva vyjadrovať vlastný názor, všetci členovia neustále kontrolujú svoje city a prežívanie zo strachu, aby ich psychopat nezavrhol či ich nezačal ignorovať. Psychopat často trestá rodinu tichou domácnosťou, pretože „zvuk ticha bolí“ oveľa viac ako stokrát vyslovená výčitka.
Je to človek, u ktorého sú niektoré osobnostné vlastnosti natoľko zvýraznené, že spôsobujú trápenie jemu a/alebo jeho okoliu – najmä rodine a priateľom. Môže ísť napríklad o človeka, ktorého okolie označuje za extrémne agresívneho, narcistického, ale aj závislého či emocionálne labilného. Je však rozdiel, či má niekto plne rozvinutú psychopatickú poruchu osobnosti alebo ide len o určité psychopatické črty. Sú ľudia, ktorí sa úprimne trápia pre to, akí sú, snažia sa liečiť napríklad svoju impulzívnosť a pracovať na sebe.
Existujú však aj nebezpeční psychopati, ktorí svoju poruchu neriešia. Práve u nich sa môže objaviť náhly záchvat zlosti, keď okolie nevyhovie ich požiadavkám. V skratke, čím menšia je schopnosť kontrolovať vlastné správanie, tým je väčší predpoklad, že ide o psychopatickú osobnosť.
Manipulátor je človek, ktorý sa nás snaží dostať niekam, kam by sme za normálnych okolností ísť nechceli. Využíva rôzne mentálne hry, napríklad nás citovo vydiera, plače, odbočuje od témy, klame. Manipulátorom obvykle podliehajú empatické osobnosti so snahou pomáhať iným aj za cenu vlastnej obety. Manipulátor často využíva dobrotu iných. Tu už môžeme podľa miery zneužívania hovoriť, že ide o psychopata. Psychopat je vo svojej podstate temná a toxická osoba, ktorá používa manipuláciu ako prostriedok na dosiahnutie vlastnej výhody za každú cenu.
„Nie všetci manipulátori sú aj psychopatmi. No chorobní manipulátori sú psychopatmi vždy.“Zdieľať
Predátorom je taký psychopat, ktorý svoju obeť cielene vyhľadáva a vopred si pripravuje scenár svojho vzťahu s ňou. Zameriava sa na určité typy osobností, ktorým sa snaží byť zo začiatku nablízku, čím si s nimi vytvorí hlboké citové puto. Obeť, zaplavená láskou, predátorovi postupne podlieha a súčasne sa od neho stáva citovo závislá. A pretože predátor pozná jej slabé stránky, vie, že jej chýba láska, súcit a porozumenie, môže jej to zo začiatku účelovo poskytovať. Následne to obeti zase odopiera, čím vzniká citový kolotoč plný plaču, kriku, výčitiek a udobrovania, ktorý sa nikdy nekončí. Psychicky zničenú obeť predátor neskôr opúšťa a „loví“ v nových vodách.
Nie všetci manipulátori sú súčasne aj psychopatmi. No chorobní manipulátori sú psychopatmi vždy, pretože manipulácia je ich primárnym spôsobom komunikácie.
Zotrvávať vo vzťahu so psychopatom „len kvôli deťom“ je nezodpovedné, je to priam životu nebezpečné. Zohráva tu svoj podiel aj súčasná trhovo orientovaná spoločnosť, ktorá je založená na peniazoch, vplyve, moci a povrchnosti medziľudských vzťahov. Mnoho žien – obetí sa bojí vymaniť spod vplyvu partnera, hoci je zjavne škodlivý ako pre ne, tak i pre deti. Obávajú sa, ako to zvládnu, pretože v mnohých prípadoch sú od partnera závislé ekonomicky.
„Psychopat dokáže rokmi zničiť svoju obeť doslova na bunkovej úrovni.“Zdieľať
Na druhej strane však treba povedať, že aj mnoho mužov, otcov, sa snaží brániť pred očierňujúcimi kampaňami matiek, ktoré sa usilujú vytvoriť dojem o ich rodičovskej nekompetentnosti. Aj tu je dobré vidieť, že tento problém má dve stránky mince.
Je pravda, že dlhodobý vplyv psychopata má za následok, že z obete postupne „vysifónuje“ všetko sebavedomie. Psychopat dokáže rokmi zničiť svoju obeť doslova na bunkovej úrovni. Mnoho obetí uvádza, že ich „bolí celý človek“. Akoby sa z nich vytratila radosť zo života, prestali sa zaujímať o svoje okolie, aktívne športovať, zostala z nich akoby prázdna mušľa, ktorú opustil život.
Ako však majú takíto ľudia vychovávať svoje deti? Ako majú deti vnímať rodiča, v ktorom nezostal ani kúsok energie? Vynára sa teda fundamentálna otázka, či sme kvôli ekonomickému zázemiu ochotní vystaviť svoje deti zničujúcemu vplyvu psychopata.
Každý človek má vytvorené určité aspoň minimálne funkčné sociálne väzby, aj ekonomicky závislá žena vo vzťahu so psychopatom. Má napríklad rodinu a priateľov, ktorí ju poznajú a vidia, ako sa im mení pred očami. Hrozí tu však, že ju psychopat čoskoro úplne izoluje od všetkých väzieb práve preto, aby sa stala závislou výlučne od neho a on s ňou mohol úplne manipulovať.
Myslím si, že je potrebné čo najskôr riešiť hlavne okamžitú zmenu prostredia, napríklad návratom k rodičom, starým rodičom alebo k známym, kým sa celá vypätá situácia neupokojí. Kým žena nenadobudne základný pocit istoty, že to dokáže zvládnuť sama. Hoci, áno, bude to ťažké, najmä ak sú vo vzťahu aj maloleté deti. Dôležité je pre ňu získať pocit, že existujú aj iné možnosti. Keď sa rozrušená žena upokojí, začne vidieť racionálne riešenia situácie, ktorá na prvý pohľad vyzerá zúfalo a bez východiska.
Komplikovane až vyčerpávajúco. Psychopatický partner sa nechce na ničom dohodnúť a nie je prístupný kompromisom. Najmä čo sa týka detí a ich zverenia, vedie psychopat často úkladnú očierňujúcu kampaň proti druhému partnerovi v snahe oslabiť ho pred súdom. Rozvodové konania sa v takýchto prípadoch posúvajú až do trestnoprávnej roviny.
„Rozvodové konanie s psychopatom je ako vojna vedená na všetkých frontoch.“Zdieľať
Často je to práve pomstychtivý psychopatický partner, ktorý prichádza na políciu a podáva na druhého trestné oznámenie, kde vykresľuje, ako ho týral, následkom čoho začína nekonečný kolotoč predvolávaní a výsluchov. Nezriedka sú ich súčasťou aj maloleté deti, ktoré vzhľadom na svoj vek nedokážu porozumieť hlbším príčinám chaosu, ktorý okolo nich vládne. Rozvodové konanie so psychopatom je ako nekonečná vojna vedená na všetkých frontoch.
V takýchto prípadoch je zo strany súdu nariadený súdnoznalecký posudok psychológa, v ktorom sa hodnotí osobnostná vybavenosť oboch rodičov s ohľadom na výchovu detí. Pripomínam, že znalecké posudky nie sú všemocné. Na to, aby bolo možné konkrétnu osobnosť dôkladne poznať, nestačí pár stretnutí so psychológom. Je potrebné dlhodobé psychologické sledovanie.
„Stále panuje stereotyp, že otec je rodičom nižšej kategórie.“Zdieľať
Tieto rozvodové konania sa tiež vyznačujú tým, že osoby, u ktorých je podozrenie na psychopatiu, dokážu veľmi dobre predstierať. Vytvárajú o sebe takmer dokonalý dojem. Ide predovšetkým o narcistické a histriónske spektrum osobnostných porúch. Paradoxne, práve narcistické osobnosti obviňujú iných z narcizmu a majstrovsky dokážu hádzať vinu na druhých.
Podobne rodič, ktorý má psychopatickú osobnosť, často zámerne bráni partnerovi v styku s dieťaťom. Týka sa to aj striedavej starostlivosti, kde tomu jeden druhému bráni tým, že sa cielene nechce dohodnúť. Aj to je doménou psychopatických osobností. Často sa tak partnerovi jednoducho mstia.
Vždy záleží na miere zložitosti prípadu, spor o deti sa však po samotnom rozvode môže naťahovať aj niekoľko mesiacov. V súčasnosti narastá trend, kde jeden rodič bráni druhému stretávať sa s deťmi. Ide najmä o otcov, ktorí sa nemôžu domôcť svojich otcovských práv. Stále panuje stereotyp, že otec je rodičom nižšej kategórie.
Ak je rodič napríklad narcistickou osobnosťou, môže to mať za následok, že dieťa bude rovnako arogantné a bude tak vlastne kopírovať svojho rodiča alebo bude jeho úplným protikladom. Bude rodiča odmietať v zmysle, že sa utiahne a samo si nebude veriť.
„Narcistický rodič akceptuje iba úspechy dieťaťa. Jeho neúspech neznesie.“Zdieľať
Dieťa vyrastajúce s narcistickým rodičom trpí, pretože všetka pozornosť sa upriamuje na rodiča, ktorý ho využíva ako nástroj na uspokojenie svojich potrieb. Ak napríklad dieťa narcistického rodiča niečo dosiahne, rodič sa ním chváli. V skutočnosti sa však nechváli dieťaťom, ale samým sebou. Druhým totiž hovorí, že bez neho by to dieťa nezvládlo. Narcistický rodič akceptuje iba úspechy dieťaťa. Jeho neúspech neznesie.
„Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená,“ hovorí Zuzana Zacharová.
Sú dva typy narcistických rodičov a ich vplyv na dieťa. Jeden je ten, ktorý neustále dieťa nekriticky chváli, dieťa je to najúžasnejšie, najlepšie. Druhý typ narcistického rodiča je ten, ktorý svoje dieťa neustále podceňuje. Hovorí mu, že nič nedokáže a nikdy z neho nič nebude.
Kým prvý rodičovský vplyv bude mať za následok, že dieťa sa stane bezcitné, individualistické, žiarlivé na úspechy iných a s potrebou byť neustále v centre pozornosti, v druhom prípade rodič vychová dieťa, ktoré bude všetkým nekriticky ustupovať. Nechá sa využívať druhými, pretože nebude mať zdravé sebavedomie. Veľa detí z narcistických rodín hľadá únik, čo je v podstate obranným mechanizmom. Dieťa z takejto toxickej rodiny uteká, túla sa, hľadá útočisko v partii rovesníkov a nezriedka siaha aj po alkohole či drogách.
Možno je lepšie položiť si otázku: „Je psychopatia vyliečiteľná?“ Myslím si, že existuje možnosť, keď človek v tomto smere môže dostať svoj život pod kontrolu vhodnými liekmi a dlhodobou psychoterapiou. No vyžaduje si to veľa vytrvalosti. Psychopatia je vrodenou poruchou na úrovni biochemických zmien v mozgu, jej vznik však podmieňuje aj vonkajšie prostredie, napríklad výchova.
„Viete, koľko bude po pandémii ľudí, ktorí budú mať vystupňované osobnostné problémy?“Zdieľať
Sú osoby, ktoré svojou poruchou samy trpia, napríklad závislé či emočne labilné osoby. Existujú však prípady, keď trpí skôr okolie, to sú prípady narcistických a histriónskych porúch osobností. Úspechom je uvedomiť si svoj problém a začať na ňom aktívne pracovať. Verím, že vždy existuje cesta, pretože kde je pevná vôľa, tam je posun vpred. Predstavte si však súčasnú situáciu pandémie.
Veľmi veľa, následky ešte iba uvidíme. No viete, koľko bude po tomto období ľudí, ktorí budú mať vystupňované osobnostné problémy? Koľkí pôjdu „na hranu“ riešenia konfliktov, pretože budú vyčerpaní a bezradní? Rovnako deti sú už dlhodobo zavreté doma, úplne vykorenené z doterajšieho sociálneho života. Mnohé z nich majú osobnostné problémy, s ktorými sa nemajú komu zveriť, a to je bránou pre vznik rôznych psychopatických prejavov.
Osobnosti, ktoré majú vrodenú dispozíciu k psychopatii, obvykle neutralizuje práve vhodné a podnetné prostredie. Dieťa môže mať niektoré psychopatické črty, no pod správnym výchovným vplyvom sa z neho nerozvinie psychopat v pravom zmysle slova. Preto je v súčasnosti dôležité, aby rodičia počúvali svoje deti. Aby vnímali ich problémy a každodenné frustrácie. Pretože to je jediná cesta, ako z dieťaťa vychovať plne fungujúceho človeka, a nie psychopata.
Áno, viera môže mať na človeka významný formatívny vplyv. Pomáha človeku nachádzať vo svete dobro. Viera nás učí vážiť si druhých ľudí, skôr im pomáhať, a nie ich zraňovať. Z hľadiska prevencie rozvinutia psychopatie môže mať viera aj určitý eliminačný vplyv, pretože pomáha brzdiť isté nezdravé osobnostné impulzy či pokušenia.
Schopnosť chápať druhých je podmienená schopnosťou rozumieť sebe. Keď má k tomu dopomôcť práve úprimné prijatie viery, potom existuje nádej, že aj tá najkomplikovanejšia psychopatická osobnosť môže zažiť akýsi prerod, pozitívnu vnútornú transformáciu.
Je to pravda. Ak sa psychopatia zakorení hlboko v jadre osobnosti, nastáva vážny problém. Aj tu totiž platí staré známe „Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko...“. Čím sme starší, tým viac v sebe fixujeme určité spôsoby správania. Osoby so psychopatickými sklonmi nie sú nepríčetné, svoje konanie si uvedomujú, dokonca ho dokážu aj ovládať. Často to však vedome nechcú robiť, pretože im v podstate vyhovuje.
„Mnoho ľudí sa hanbí za to, že sú týraní.“Zdieľať
Psychopat dokáže získať svoj osobný prospech tak, že bez akýchkoľvek výčitiek pošliape dôstojnosť iného. Svojím patologickým správaním dosahuje zisk, ktorého sa nechce vzdať. Je sebecký, narcistický a urobí čokoľvek, aby svoje potreby uspokojil.
Obete psychického týrania majú dnes viacero možností, sú to najmä centrá zriadené na pomoc obetiam, ktoré je možné dlhodobo navštevovať. Veľmi užitočné sú tiež telefonické linky dôvery, kde je možnosť hľadať oporu anonymným spôsobom. Áno, mnoho ľudí sa hanbí za to, že sú týraní. Ženy vychádzajú so svojimi problémami na svetlo sveta oveľa častejšie než muži. Muži to skôr dusia v sebe, pretože sa hanbia, že ich partnerka týra.
„Je známe, že ľudia, ktorí zadržiavajú svoje pocity, majú tendenciu zadržiavať moč.“Zdieľať
V každom prípade, včasné vyhľadanie psychologickej pomoci môže zachrániť ľudský život, pretože mnoho týraných osôb rozmýšľa aj nad spáchaním samovraždy. Niekedy postačí aj povzbudzujúce slovo priateľa. Ak teda máme vo svojom okolí niekoho, u koho existuje podozrenie, že je týraný, nezľahčujme jeho situáciu a snažme sa mu byť oporou.
Je potrebné, aby sa následkami psychického násilia príslušní odborníci zaoberali viac. Tento skrytý fenomén nestačí len identifikovať, je potrebné zvoliť správny terapeutický postup. Je tiež veľmi dôležité, aby sa do povedomia spoločnosti dostával názor, že obeťami psychického násilia nie sú len ženy, ale aj muži. Ide o celospoločenský fenomén.
Je to v prvom rade vyčerpanosť. Spavosť, strata chuti do jedla. Biorytmus obete je úplne rozhasený. V krajných prípadoch môže dochádzať aj k „adrenálnej únave“, kde dochádza k „vyhoreniu“ nadobličiek. V tele človeka žijúceho so psychopatom prebieha v dôsledku dlhodobého stresu chronický zápal.
Je známe, že ľudia, ktorí zadržiavajú svoje pocity, majú tendenciu zadržiavať moč. Hrozí im zápal močových ciest, môžu sa objaviť aj chronické migrény či bolesti žalúdka, zvracanie a hnačky. Špecifickým následkom dlhodobého života so psychopatom je, že obete sa sťažujú na celkové zhoršenie kognitívnych schopností, najmä pamäti.
„Ak sa u obete začnú objavovať myšlienky na smrť, ide o signál, že sa dostáva do štádia beznádeje.“Zdieľať
Samovražda je vždy osobným rozhodnutím. Život so psychopatom môže ženu priviesť až na pokraj fyzických a psychických síl, a to najmä vtedy, ak nemá vytvorený bezpečný systém sociálnej podpory v rodine či priateľoch alebo oň prišla vplyvom postupnej izolácie. Ak sa u obete začnú objavovať myšlienky na smrť, ide o vážny varovný signál, že sa dostáva do štádia beznádeje a vyčerpania. Smrť sa vtedy javí ako jediné východisko.
Ak obeť opakovane verbalizuje myšlienky na smrť, je dôležité počúvať. Obeť vtedy potrebuje bezpodmienečné porozumenie a prijatie, kde má možnosť vyplakať sa. Vtedy je väčšinou nádej, že si uvedomí, že má zmysel dať životu druhú šancu a postupne získa aj perspektívu a motiváciu žiť. Bez psychopata.
Je pravda, že okolie situáciu často zľahčuje. Samotná obeť však veľmi dobre vie, čo znamená „neustále sa snažiť“, pretože celé tie roky to bola práve ona, kto sa úporne snažil približovať sa k psychopatovi s nádejou, že jedného dňa sa zmení. V živote však platí „odtiaľ potiaľ“. Znamená to, že ak sa obeť dostane do neuralgického bodu, keď si uvedomí, že psychopat sa nikdy nezmení a zostáva na úrovni narcistickej a nezrelej infantilnej bytosti, jediným riešením je jej odchod.
„Každá osobná kríza ponúka spolu s utrpením aj veľkú inšpiráciu.“Zdieľať
Mnohé obete zvyknú po rozchode úplne zmeniť svoj doterajší spôsob života. Žijú inak, lepšie, hlbšie. Začnú sami pomáhať iným, napíšu motivačnú knihu, namaľujú obrazy. Každá osobná kríza ponúka spolu s bolesťou a utrpením aj veľkú inšpiráciu. Emocionálne zranenia, ktoré obeť utrpela, sa môžu stať dokonca obohacujúcou individuálnou skúsenosťou.
Najlepšou prevenciou je sledovať rozdiel medzi tým, čo psychopat hovorí a ako koná. Psychopat je majstrom slova a vytvárania informačnej hmly, v ktorej dokáže realitu prekrútiť vo svoj prospech. Vytvorí ilúziu, ktorej ten druhý uverí, a tým ho do nej vtiahne. V tom spočíva jeho pasca. Obeť zostáva uväznená v nádeji, že sa to jedného dňa zmení a osoba vedľa nej bude normálna. Nikdy sa to nezmení.
Psychopat vždy sleduje výlučne vlastné ciele, sám niečo sľúbi, no vzápätí to poprie. Je notorický klamár, je to jeho podstata. Avšak pozor, ľudia sa často nezaľúbia do človeka, ktorého majú pred sebou, ale do svojho očakávania, aký by ten človek mal byť.
Psychopat vám vo vzťahu neumožní osobne rásť. Chce vás mať v štádiu akejsi ospalej bytosti, pretože ho tak neohrozujete svojou jedinečnosťou, schopnosťami a odlišným pohľadom na svet. Psychopat v skutočnosti nechce, aby ste sa stali slobodnou osobnosťou, pretože by tak zostal zatienený a nepovšimnutý vo svojej vykonštruovanej dokonalosti.
„Čím viac sa budete snažiť psychopata zmeniť, tým viac sa zmeníte vy.“Zdieľať
Tiež vás bude neustále tlačiť do rozhodnutí, kde budete mať pocit neustáleho nátlaku vyhovieť jeho požiadavkám. Psychopat neustále skúša, kam môže zájsť. Je preto dôležité sledovať najmä prejavy správania, ktorými sa vás snaží vykoľajiť, napríklad ironické poznámky či posmešky.
Ak identifikujete osobu so psychopatickými črtami, snažte sa jej vyhnúť. Ak musíte s takouto osobou spolupracovať, snažte sa udržať váš vzťah ako čisto profesionálny. Nezdôverujte sa a nepokúšajte sa takého človeka zmeniť. Čím viac sa budete snažiť psychopata zmeniť, tým viac sa zmeníte vy na smutný obraz, aký chcel psychopat. Psychopat nemá rád, ak niekto vyjadruje vlastný názor a už vôbec nemá rád asertívne odmietnutie či určenie osobných hraníc zo strany iných.
To je veľmi individuálne. Psychopat dokáže pomerne dlho predstierať a hrať vzťahovú hru, takže sa môže konzistentne javiť dlho, aj niekoľko rokov. Nič však netrvá večne, ani zaľúbenie, a preto sa po čase aj psychopat dostáva do situácie, keď začne ukazovať svoje pravé farby. Obeť zažíva precitnutie a kladie si otázku, prečo sa osoba vedľa nej, pri ktorej mala pocit, že ju dokonale pozná, zmenila na nepoznanie.
„Psychopati sa nedokážu vo vzťahu učiť, majú o ňom svoj nepriestrelný obraz.“Zdieľať
Postupne sa začínajú vyplavovať problémy a nastáva konfrontácia. Psychopati sa nedokážu vo vzťahu učiť. Majú svoju verziu vzťahu, svoj nepriestrelný obraz. Psychopat nedokáže akceptovať žiadny kompromis, jeho snahou je partnera ovládnuť. Partnerský vzťah je však proces, a nie cieľ, a práve vďaka vzťahovému procesu sa začínajú v maske psychopata objavovať prvé trhliny. A to v čase, keď je ešte možné zo vzťahu vycúvať. Čím skôr, tým lepšie.
Kým muži sa v spektre psychopatie prejavujú skôr v rovine fyzickej agresivity, u žien sa psychopatia prejavuje najmä v rovine pasívnej agresivity. Samozrejme, nevylučujem tým, že by muž nemohol byť aj verbálne agresívny, vulgárny a že by žena nedokázala fyzicky zaútočiť. Hovorím o typickom prejave psychopatie medzi pohlaviami.
Kým psychopatický muž sa najčastejšie prejavuje v rovine fyzického trestania, urážania a ponižovania, u žien sa psychopatia prejavuje skôr v rovine citového vydierania. V spoločnosti stále panuje aj stereotyp, že fyzické týranie má škodlivejšie následky než psychické týranie. Nie je to pravda.
„Ženy najčastejšie manipulujú citovým vydieraním a sexom.“Zdieľať
Muži najčastejšie manipulujú úpornou logickou argumentáciou a snahou o získanie argumentačnej prevahy, pričom prehliadajú rovinu emócií. Ženy zase najčastejšie manipulujú emocionálnym nátlakom, citovým vydieraním a sexom. Jednou z manipulatívnych ženských techník je napríklad aj „transakčný sex“. Žena poskytuje mužovi sex, ak pre ňu niečo urobí, alebo mu ho odoprie, ak urobí niečo, čo je proti jej vôli.
Nastáva úžasný pocit vnútornej slobody. Život bez psychopata je produktívnejší, krajší a inšpiratívnejší. Obete, ktoré porovnávali svoj život vo vzťahu so psychopatom so životom bez neho, uvádzali, že keď boli pod vplyvom psychopatického partnera, výrazne stagnovali. Keď však tento toxický vzťah ukončili, ich život nabral nové obrátky. Začali sa venovať svojim záľubám, spoznali nových ľudí a získali späť svoje sebavedomie. A čo je najdôležitejšie, začali sa cítiť zdravší po fyzickej i psychickej stránke.
Iste, po odchode od psychopata zostáva ešte dlho prítomné citové zranenie. Je preto dôležité, aby obeť bola voči sebe ohľaduplná a prešla fázou úplného odpútania sa od psychopata. To, že obeť od psychopata odišla, ešte totiž neznamená, že nad ňou celkom stratil moc. Tú stráca až vtedy, keď sa obeť vyslobodí aj z myšlienok na neho. Veľa obetí uvádza, že psychopat im po odchode akoby „uviazol v hlave“. Nevedia sa zbaviť jeho kritického a vyčítavého hlasu, ktorý im ešte dlho „zvoní“ v ušiach a nedáva spávať.
Ľudské telo i psychika majú však obrovský regeneračný potenciál a telo a duša sa po čase dostanú do potrebnej rovnováhy. Jazvy na duši však zostávajú u niektorých obetí aj po celý život, no naučia sa s nimi žiť a pri výbere budúceho partnera sú oveľa opatrnejšie.
Mnohí áno. Žijú v sladkej nevedomosti, čím sú chránení sami pred sebou a precitnutím z toho, čo všetko zlé napáchali. Psychopat si úzkostlivo chráni svoju pravú tvár, vystupuje pod maskou. V mnohých prípadoch je uvedomená a on sa za ňu hanbí. Mnoho psychopatov má problém ukázať svoje reálne „Ja“ a prezentujú len svoje ideálne „Ja“. Časom však dochádza k jeho rozbitiu, pretože sa konfrontuje s realitou vlastnej nedokonalosti.
„Život narcistického psychopata je jedna veľká ilúzia.“Zdieľať
Psychopat, či už je to muž, alebo žena, prežíva krízu stredného veku oveľa bolestnejšie ako osoba, ktorá žila stotožnená so svojím reálnym „Ja“. Život narcistického psychopata je jedna veľká ilúzia. Len čo sa začne odkrývať pravá podstata jeho osobnosti, narcis skolabuje.
Vtedy sa môže stať svojmu okoliu doslova nebezpečným. A keď napokon príde staroba, psychopat a jeho karikatúra osobnosti zažíva strašný údel osamelosti, ktorú mu udelí sám život po tom, čo sa od neho všetci odvrátili. Pre jeho správanie ho často opustia blízki a keďže už väčšinou nemá ani pracovné postavenie, často stráca aj priazeň okolia, ktoré svojím postavením, svojou mocou a vplyvom na seba viazal.
V prípade, ak vás téma nefyzického násilia zaujíma viac, prikladáme aj tipy na filmy či literatúru:
FILMY:
LITERATÚRA:
Podobne ak poznáte vo svojom okolí osobu, ktorej by tieto informácie mohli pomôcť, budeme radi, ak jej článok prepošlete. Ďalší diel Seriálu o nefyzickom násilí vychádza v sobotu 6. marca.
Foto – Dominik Sepp