Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Toxické vzťahy

Stála som pred rozhodnutím, či zachránim manželstvo alebo seba

Tretí diel seriálu o tom, ako sebahodnota človeka môže byť za istých okolností rozleptaná.

Stála som pred rozhodnutím, či zachránim manželstvo alebo seba
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Tretí diel seriálu o tom, ako sebahodnota človeka môže byť za istých okolností rozleptaná.

Prinášame nový diel Seriálu o nefyzickom násilí, kde mladá žena za prítomnosti dvoch odborníkov opisuje, ako sa človek pod vplyvom psychického násilia postupne rozkladá a stráca sám seba.

Tomáš dostal od polície zákaz približovať sa k domu.

„Na večer, keď mal odísť, nezabudnem,“ rozpráva Lucia, ako plakala a manžel ju prosil, aby mohol zostať doma. Viacerí blízki jej prízvukovali, aby ho doma nenechávala. Inak sa všetko vráti do starých koľají.

Keď Tomášovi začala baliť kufre, muž ich vzal a vybalil. Keď ho o polnoci požiadala, aby odišiel, zostal spať pred domom v aute. Keď však ráno o siedmej začal vyzváňať na zvonček, bol ako vymenený. Všetka ľútosť bola preč.

„Ty ešte nevieš, s kým si začínaš,“ povedal jej a opustil dom.

V článku sa dočítate:
- ako človek žije v dvoch realitách, vlastnej a tej, ktorá mu je podsúvaná,
- ako funguje opakujúci sa vzorec hádok v toxickom vzťahu,
- ako môže párová terapia viesť k ešte hlbšej degradácii jedného z partnerov,
- ako obeť v toxickom vzťahu neverí už ani odborníkom, že je v poriadku.

Spoznali sa na zápise prvý deň na vysokej škole.

„Pamätám si, ako ma okamžite ohúril,“ rozpráva Lucia (mená oboch manželov sme zmenili, pozn. autorky), ako sledovala Tomáša na chodbe medzi kamarátmi. Bol to hlučný a veselý chalan. Stredobod partie.

Rodina i priatelia ho nazývali „všade bol, všetko videl“ a často opakovali, že by mu nezaškodilo trochu viac pokory. Lucii však imponovalo, že ju niekto taký „výrazný“ chcel.

„Od začiatku chodenia vo mne vyskakoval pocit, že moje názory sú menejcenné,“ spomína na čas, keď sa s Tomášom spoznávali. Rád poučoval ju i okolie, ale keď rozprávala ona či niekto iný, akoby ho to nezaujímalo.

„Viackrát nevidel do zákruty, no veril, že Boh ho ochráni.“ Zdieľať

Luciu podobne zarazilo, keď spoločne navštívili Tomášových rodičov. Ich dom bol zanedbaný, podlahy pokrýval betón a v záhrade stála niekoľkoročná kopa piesku.

„Jeho rodičia mali zvláštny vzťah,“ spomína, ako bol Tomášov otec neverný mame. Vedeli o tom známi i okolie, no ona ho nedokázala opustiť. Postupne zanedbala seba i svoju domácnosť. Mladí im pomáhali príbytok dokončiť i zohnať staršie auto.

Napriek občasným výstražným signálom, červeným vlajkám, sa Tomáš s Luciou po treťom ročníku vzali. „Áno, motivovalo nás aj to, že sme pred svadbou spolu nežili,“ rozpráva mladá žena.

Keď potom získala na rok prospechové štipendium do USA, vybavila, aby mohli vycestovať spoločne. Z USA sa manželia vrátili tehotní a začal sa reálny život.

Sex, hry a úniky od rodiny

Od začiatku manželstva Lucia vnímala, že Tomáš je akýsi necitlivý.

„Nedokázala som si to vysvetliť, no videla som, že keď sa mne či blízkym niečo stalo, keď som bola chorá alebo som plakala, manžel nereagoval. Akoby nemal empatiu,“ spomína na začiatky v spoločnej domácnosti.

Postupne sa ukázalo, že Tomáš nerešpektuje autority, akoby všetko vedel vždy lepšie ako ostatní. „Či som to bola ja, rodičia, učitelia, verejní činitelia, každého len kritizoval,“ rozpráva Lucia, ako manžel často porušoval predpisy a jazda v aute s ním bola skúška nervov.

„Viackrát ani nevidel do zákruty, no veril, že Boh ho ochráni,“ hovorí, ako zo strachu kričala a plakala, no muž len odvetil: „Aspoň budeme skôr v nebi.“

„Zrazu sa odmlčal, vypol si telefón a odišiel z domu.“ Zdieľať

Tomáša city skôr zaťažovali. Unikal do online hier, pri ktorých trávil celé hodiny, neskôr dni a podľa toho vyzeral aj jeho režim i nálada. Hrať však neprestal, manželke vysvetľoval, že je „nočný typ“ a má to rešpektovať. Keď ho večer znova prosila, aby si s ňou šiel ľahnúť, iba odvetil: „Daj mi dôvod.“

Lucia sa s ním preto často účelovo vyspala. „Dúfala som, že ho tým udržím v posteli. Že pôjde skôr spať a bude žiť normálny režim,“ spomína, ako sa Tomáš potom zo spálne aj tak rýchlo vytratil.

Viackrát sa stalo, že sa Lucia uprostred noci zobudila, že jej niekto vyzlieka pyžamo.

„Cítila som sa ako znásilnená. Sex bez lásky a porozumenia sa pre mňa postupne stal len nepríjemnou povinnosťou, niečím nevyhnutným, nakoniec aj špinavým,“ spomína, ako ju muž začal obviňovať, že je frigidná a mala by s tým niečo urobiť.

Trestanie tichom

Keď sa narodil prvý syn, netrvalo dlho a Tomáš opäť prepadol svojej závislosti.

Keď sa Lucia uprostred noci zobudila kvôli dieťaťu a počula klikanie, vedela, že Tomáš hrá. „Prosila som ho, aby s tým skončil, kričala som, plakala, načo ma manžel označil za chorú, nestabilnú hysterku, ktorá sa má dať liečiť.“ A Lucia tomu pomaly začínala sama veriť.

V konfliktoch sa opakovali rovnaké témy i vzorce a takmer vždy sa skončili náhlym tichom. „Uprostred hádky sa Tomáš zrazu odmlčal,“ opisuje Lucia, ako ju muž trestal tichom. Alebo odchodom.

„Pred terapeutkou vyhlásil, že podľa neho do desiatich rokov spácham samovraždu.“ Zdieľať

„Bola som zúfalá,“ spomína, ako sa potrebovala vyrozprávať a aspoň niečo konečne vyriešiť. „Chodila som okolo neho a snažila sa dostať do jeho zorného poľa, no ignoroval ma.“ Keď potom odišiel z domu, Lucia netušila, kde je a či sa vráti.

„Keď po niekoľkých hodinách mojej úzkosti prišiel domov, bol urazený, že som prekročila jeho hranice. Znova som sa ospravedlnila a sekala dobrotu,“ uzavrela Lucia.

Párová terapia

Na párovú terapiu chodili v troch etapách manželstva.

„Manžel to poňal spôsobom, že pomoc potrebujem ja, na terapii mi to vysvetlia a on mi tam bude oporou,“ spomína Lucia na chvíle, ako Tomáš pred terapeutkou vysvetľoval, aký je ich vzťah nevyvážený.

„Neskôr na stretnutí vyhlásil, že podľa jeho odhadu do desiatich rokov spácham samovraždu a má strach, aby som so sebou zo sveta nevzala aj deti,“ spomína Lucia na ponižujúce sedenia.

„Zúfalo som potrebovala, aby mi konečne niekto povedal, čo so mnou je.“ Zdieľať

Spoločná terapia nikam neviedla, Lucia sa cítila stále viac chorá, rozháraná a osobne vinná za ich nefungujúce manželstvo. Rozhodla sa preto navštevovať psychológa samostatne.

Párová terapeutka jej odporučila kolegu Martina Milera.

„Zúfalo som potrebovala, aby mi konečne niekto povedal, čo so mnou je,“ rozpráva Lucia. „Bol to môj boj medzi tým, čo som vo svojom vnútri o sebe vedela, a tým, čo mi doma denne nahováral môj muž.“

Na individuálnu terapiu prišla s hlbokým presvedčením, že nie je v poriadku. Že je hysterická a príliš emočná. Presne ako ju vykresľoval manžel.

Videla som sa cez jeho optiku

„Keď ma Lucia prvýkrát navštívila, jej upravený vzhľad elegantnej ženy nekorešpondoval s jej strachom v očiach a neistotou vo výraze tváre. Bola presvedčená, že je v jadre zlým človekom,“ rozpráva psychológ Martin Miler. „Niekým, kto ubližuje ľuďom okolo seba. To však bolo v kontraste s tým, ako hovorila o svojich priateľstvách, o svojich deťoch i tým, ako som ju pri našich stretnutiach vnímal ja.“

Keď psychológ Luciu s týmto pohľadom konfrontoval, nástojila, že je to inak.

„Najsilnejším dôvodom pre udržanie manželstva sú, prirodzene, deti.“ Zdieľať

„Vysvetľovala mi, že je to spôsobené tým, že sa pred ľuďmi iba pretvaruje. V skutočnosti ju však nikto nepozná tak ako jej manžel,“ rozpráva Miler. „Tvrdila, že keby som ju zažil v takých situáciách ako jej muž, vedel by som, aká naozaj je.“

Na terapii Lucia postupne pochopila, že situácie, ktoré opisovala, tvorili iba úlomok zo skutočného diania v rodine.

„V širších súvislostiach sa javili zrazu oveľa pochopiteľnejšie. Veci, ktoré sa Lucii diali, síce spravidla viedli k jej kriku, plaču i hystérii, ktoré jej manžel mohol označiť ako ,nenormálne‘. No pravdepodobne by rovnako reagovali aj mnohí iní ľudia,“ vysvetľuje psychológ. „Alebo by v takom vzťahu už neboli.“

Najsilnejším dôvodom pre udržanie manželstva sú, prirodzene, deti.

„Áno, je to správne, tradičné, normálne,“ hovorí Miler, „no mnohí ľudia si obvykle neuvedomujú, že zotrvávaním v dysfunkčnom vzťahu vytvárajú pre svoje deti práve pokrivený model toho, čo je správne, tradičné a normálne.“

Keďže ani po niekoľkých sedeniach Lucia terapeutovi neverila, že je skutočne v poriadku, prepojil ju s kolegyňou Lenkou Rušarovou, s ktorou sa dohodli na Luciinej psychologickej diagnostike.

„Veril som, že ju to konečne presvedčí,“ vysvetľuje Miler.

Pripravujeme:
20. marca:
Rozhovor s Čechom, ktorý zažil narcistický vzťah, dnes v tejto súvislosti pomáha iným a veľkú časť jeho klientely tvoria Slovenky a Slováci.

10. apríla: Spoveď rehoľnej sestry o psychickom týraní v ženskej reholi. O tom, čo to spôsobilo jej, jej vzťahu k Bohu i celej komunite. A ako sa cirkev voči zasväteniu podobných ľudí bráni.

Zúfalá, ale bez patológie

„Lucia na prvom stretnutí na mňa pôsobila dôveryhodne a autenticky, no ako žena, ktorej trápenie už presiahlo únosnú mieru,“ rozpráva psychologička.

„Nápadný bol u nej opakujúci sa vzorec v spôsobe, akým o sebe rozprávala. Ten vzorec spočíval v silnej tendencii patologizovať sa.“

Následne sa Lucia podrobila štandardnej štvorhodinovej diagnostike, teda interview o jej osobnej a rodinnej histórii i aktuálnych ťažkostiach. Súčasťou vyšetrenia bolo viacero testov zameraných na osobnosť a kognitívne schopnosti ako intelekt, pamäť či pozornosť.

Vyšetrenie ukázalo, že Lucia nemá žiadnu závažnú patológiu.

„Luciine ťažkosti sa vo výsledku diagnostiky objavovali takmer výlučne v súvislosti s manželským vzťahom. Práve nedostatok sebapodpory, krehké sebavedomie a fixované presvedčenie o svojej chybnej povahe jej spôsobuje úzkosti a depresívne prežívanie,“ opisuje Rušarová.

„Ostatné oblasti jej života boli uspokojujúce a funkčné,“ uzavrela psychologička.

Žijem v neustálej manipulácii

„O poruchách osobnosti som sa dozvedela, až keď som sa začala reálne obávať, že ich mám aj ja,“ opisuje Lucia, ako si v jednom momente objednala z internetu množstvo odborných kníh, aby sa konečne mohla „opraviť“.

Byť tou ženou, pri ktorej bude jej manžel znovu šťastný a rodina funkčná.

„Keďže ma Tomáš neustále presviedčal, že nie som v poriadku, začala som sama pátrať, čo mi vlastne je,“ rozpráva Lucia, ako po diagnostike a následných terapeutických sedeniach postupne prestávala samu seba spochybňovať.

Na tretie sedenie priniesla všetky knihy a venovala ich terapeutke. „Nechcela som ich už mať doma,“ opisuje Lucia. „Začínala som si uvedomovať, že úzkosti a depresie, ktoré som cítila, spôsobuje najmä neustála kritika zo strany manžela, jeho podceňovanie, degradácia a cielené ničenie môjho sebavedomia.“

Vedela som, že je koniec

Situácia doma sa medzitým zhoršovala.

Tomáš prichádzal neskoro večer a všetku svoju pozornosť venoval online hrám. Keď šli ako rodina v lete spolu na dovolenku, trávil čas na inej pláži. Keď ho Lucia prosila, aby zostal s nimi, poznamenal, že sa rád pozerá na mladšie ženy. A že Lucia predsa vie, ako ho môže získať späť.

„Bol to moment, keď som si prvýkrát naplno uvedomila, že si zaslúžim viac.“ Zdieľať

„Šli sme do neďalekej chatky,“ stíchne a na moment akoby hľadala slová. „Bála som sa, že ma podvedie, že sa náš vzťah ešte zhorší. Snažila som sa získať jeho pozornosť. A vrátiť ho k rodine.“

Pohár Luciinej trpezlivosti definitívne pretiekol v lete, keď sa jej stal úraz. Starší syn hodil cez izbu hračku a nechtiac poranil mame tvár, až ju zaliala krv. Tomáš sa len cynicky zasmial a vyhlásil, že je hlúpa a na deti má dávať väčší pozor.

„Vtedy som jednoducho vedela, že je koniec a že takto už nechcem žiť,“ opisuje dianie v roku 2019, keď sa atmosféra doma už nedala vydržať. Bol to moment, keď si prvýkrát naplno uvedomila, že si predsa zaslúži viac.

Spisovala som úplne to isté

V auguste Lucia navštívila právničku. Nebolo to po prvýkrát, prvú žiadosť o rozvod napísala už v roku 2012. Neskôr ju však stiahla. „Bolo to krátko po narodení druhého syna a ja som neverila, že to sama zvládnem.“

Keď v to leto 2019 spisovala druhú žiadosť, uvedomila si, koľko vecí uviedla úplne rovnako. Neustále osobné útoky, degradácia a zničujúca kritika, opakoval sa aj proces ich hádok. 

Tomáš obvykle začal verbálne útočiť, pokračoval znižovaním hodnoty a sebaúcty Lucie s cieľom ju uraziť a vyprovokovať. Keď vybuchla, označil ju následne za chorú a labilnú.

„Nič sa nezmenilo. Len intenzita útokov narastala.“

Inzercia

Čítajte tiež

Volanie o pomoc

Medzitým ich niekoľkokrát navštívila polícia. Po prvýkrát ju Lucia volala, keď sa jej Tomáš vyhrážal únosom detí. „Mal vypité a kričal, že ich nemám rada, že pre ne chcem detstvo v rozvedenej rodine tak, ako som ho mala ja. Zakončil to tým, že jedného dňa sa zobudím a nikto tu nebude. To všetko sa dialo v detskej izbe pred očami našich synov.“

Druhýkrát zavolala políciu, keď jej manžel vzal mobil a odišiel z domu. „Policajti mi nevedeli pomôcť, pretože telefón bol písaný na jeho firmu. Mala som tam všetky kontakty, heslá, prístupy k pracovným mailom, všetko.“

Tretíkrát zavolala políciu, keď ju manžel vymkol z domu a vzal jej aj kľúče od auta.

„Štvrtýkrát to bolo, keď som mu vzala kreditnú kartu, lebo som potrebovala nakúpiť deťom. Snažila som sa vyjsť z dverí, ale bránil mi v tom. Keď som sa chcela dostať von oknom v obývačke, nahrával si ma na mobil a zosmiešňoval ,pozrite sa, toto je pani Klementisová‘.“ Samozrejme, pred deťmi.

Žiadosť o rozvod napokon podala až v novembri 2019. „Toľko mi trvalo, kým som nabrala odhodlanie, že toto je finále, že už nie je cesty späť.“

Lucia sa obávala, že pri rozvode nakoniec pod tlakom cúvne. „Nikdy nezabudnem na vetu, ktorú mi muž pri slove „rozvod“ opakoval, hovorí Lucia o nočných morách, keď sa jej Tomáš vyhrážal, že jej vezme deti.

„Veď ma poznáš,“ vravel jej manžel. „Vieš, že ja nikdy neprehrávam.“

Vyhrážky a trestné oznámenia

Keď prišla domov žiadosť o rozvod, začalo sa skutočné peklo.

Tomáš odobral Lucii obidve rodinné autá a zrušil ju z disponencie na firemných účtoch. A zverenie synov do Luciinej starostlivosti podmienil jej návštevou u psychiatra.

„Súhlasila som, aby sa upokojil,“ spomína, ako šli k lekárovi spoločne, pretože Tomáš bol presvedčený, že ho Lucia oklame. U lekára si vzal slovo a psychiatrovi porozprával o všetkých afektoch a amokoch svojej manželky.

Psychiater však Luciu odmietol liečiť. Ako uviedol, nevidel na to žiadny dôvod.

„V čase, keď doma na stole ležali rozvodové papiere, Tomáš ma udal, že týram deti,“ spomína na moment, keď odbehla k lekárovi a deti na chvíľku nechala samy v aute. Mladší syn v aute zaspal, a tak nechala staršieho, desaťročného, aby ho postrážil.

„Syn mi chcel zavolať, no môj telefón mal môj muž. Keď sa dozvedel, kde sú deti, poslal za nami políciu,“ spomína, ako ich policajti našli už v detskom kútiku v Avione. „Obaja synovia boli v poriadku a policajtom vraveli, že som bola u lekára len chvíľu.“

S rovnakým obvinením sa Tomáš obrátil aj na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý začal vyšetrovať dianie v rodine. Posudky na Luciu musela napísať starostka obce, riaditeľka školy, učitelia i detský lekár.

„Všetci sa vyjadrili, že sa o svoje deti starám veľmi dobre,“ hovorí Lucia, „takže mi to nakoniec pomohlo.“ Chvíľu mlčí. „Viete, ja som sa celé tie roky nevedela zastať seba samej. Videla som sa len cez optiku svojho muža,“ spomína, ako si po diagnostike uvedomila, že nie je chorá. Len žije v neustálej manipulácii.

V toxickom vzťahu, ktorý má na ňu i deti ničivý vplyv.

Na základe spolupráce s psychológmi sa Lucia konečne upokojila. A začala si veriť, že rozvod ustojí. „Napokon sa stalo, že môj psychológ spoznal aj môjho muža,“ spomína, ako jej manžel zistil, kam chodí na terapiu a rozhodol sa Martina Milera navštíviť osobne. Lucia dvihne tvár: „Chcel psychológa poučiť, ako veľmi sa vo mne mýli.“

Chcem vidieť tvojho psychológa

„Keď sa Tomáš telefonicky objednával na stretnutie, hneď v úvode som ho upovedomil, že o jeho manželke ho môžem informovať len v miere, v akej mi dá sama súhlas,“ vysvetľuje pokojne Martin Miler.

Tomáš mu obratom oznámil, že od odborníka žiadne informácie nepotrebuje. Práve naopak. Rád mu nejaké poskytne.

„Najväčšiu slobodu som zažila, keď som prijala fakt, že môžem prísť o všetko.“ Zdieľať

„Viete,“ rozpráva psychológ, „z môjho pohľadu by sa starostlivý manžel mohol zaujímať o to, ako prebieha terapeutický proces jeho manželky, či sa jej stav zlepšuje, aké sú východiská a čo by pre ňu mohol urobiť.

Milera zaskočilo, keď mu Luciin manžel už v telefóne avizoval, že mu dá objektívne informácie. „Skôr by som čakal, že mi sprostredkuje svoj pohľad.“

„Keď prišiel na stretnutie, pôsobil na mňa ako starozákonný prorok. Hovoril pomaly, uvážlivo,“ spomína psychológ. „Pôsobil rozvážnym dojmom. Nové informácie o Lucii som však nezistil. Jediné, čo som sa od pána Klementisa dozvedel, bola kritická spätná väzba na mňa a moju terapeutickú metódu.“

Čítajte tiež

Úzkosti, obavy a strachy

„Viete, po celé tie roky boli moje vety vždy ,môj muž povedal, môj muž si myslí‘,“ rozpráva Lucia a v hlase jej cítiť napätie a akési vlastné pohŕdanie. „Pamätám si, ako mi raz pán Miler povedal, že on ani nemusí poznať môjho muža. Stačí mu, že pozná mňa,“ dvihne tvár a slabo sa usmeje. „Neskutočne sa ma to dotklo.“

„Verím, že Boh by sa rozhodol rovnako.“ Zdieľať

„Najväčšiu slobodu som však zažila, keď som prijala fakt, že vlastne môžem prísť o všetko,“ spomína mladá žena na roky, keď ju zväzoval strach, že ten vzťah nedokáže opustiť a že to nezvládne. Že zostane sama a všetci blízki, najmä kresťania, ju za rozpad rodiny odsúdia.

Rozhodnutie ukončiť manželstvo riešila Lucia ako veriaca aj vo svojom svedomí.

„Dialóg s Bohom bol dôležitá časť, potrebovala som to sama sebe nejako vysvetliť a odpustiť, že som toto manželstvo nedokázala udržať,“ hovorí o momente, keď stála pred rozhodnutím, či zachráni manželstvo alebo seba. Vybrala si seba. „Verím, že Boh by sa rozhodol rovnako.“

Mnoho ľudí aj z kresťanských kruhov Luciu podporilo. Písali jej však aj iní, medzi nimi aj Tomášov otec, ktorí jej odkazovali, že sa vybrala cestou smrti. Že odmietla Boží plán a keď si nájde nového partnera, navždy zostane cudzoložnicou.

„Oveľa horšie, ako prísť o všetko, je ten paralyzujúci strach.“ Zdieľať

S rozhodnutím ukončiť manželstvo prišiel aj strach, že príde o deti, dom, firmu. „Až keď sa to všetko už reálne dialo a postupne som začala prichádzať o prístupy k účtom, firme, autám a mobilu, uvedomila som si, že sa vlastne nič strašné nestane.“

„Stretla som ľudí, ktorí mi pomohli, a ja som začala veriť, že to zvládnem. Oveľa horšie, ako prísť o všetko, je ten nikdy sa nekončiaci a paralyzujúci strach.“

Jediné, na čom Lucii naozaj záleží, sú deti. „Budem o ne bojovať do konca života,“ rozpráva a pohľad má pevný. „Dlho som si myslela, že som slabá a neschopná. Dnes však už viem, že to nie je pravda. Že mimo toho vzťahu som oveľa silnejšia.“

Nevieš, s kým si začínaš

Najväčšiu úľavu Lucia zažila, keď jej muž opustil dom.

Dostal súdny zákaz približovať sa k svojej rodine v dôsledku psychického týrania, ktoré jasne preukazovali jeho maily, sms-ky či trestné oznámenia, ktoré na manželku sám podal.

„Na večer, keď mal odísť, nezabudnem. Plakala som a on to videl,“ rozpráva Lucia, ako ju Tomáš prosil, aby mohol zostať. Viacerí blízki, ktorí o situácii vedeli, Lucii prízvukovali, aby manžela nenechala doma. Inak sa všetko vráti do starých koľají.

„Vedela som, že to musím urobiť, no stále bojovali vo mne city,“ spomína, ako aj v tom momente chcela, aby boli rodina a synovia mali otca. „Takto sa však ďalej už nedalo žiť.“

Keď Tomášovi začala baliť kufre, muž ich neskôr vzal a vybalil. Keď ho o polnoci požiadala, aby odišiel, vzal si zopár vecí a prenocoval v aute pred domom. Ráno však bol ako vymenený. Keď začal vyzváňať na zvonček, všetka ľútosť z predošlého večera bola preč.

„Ty ešte nevieš, s kým si začínaš,“ povedal Lucii a opustil dom.

Jeho nadvláda sa skončila

Je to už rok, čo Tomáš dostal súdny zákaz priblížiť sa k domu.

„Neviem, či mi niekedy odpustí,“ spomína Lucia, ako jej muž po odchode z domu písal rôzne správy. Raz vyznania lásky, inokedy vyhrážky, ako ju Boh za to všetko potrestá.

„Viem, že to bude znieť absurdne, no zo začiatku mi Tomáš až chýbal,“ spomína, ako ho aj po odchode videla a cítila všade. Ako ju zakaždým myklo, keď počula prichádzajúce auto či škrípanie bránky. Ako jej v hlave zneli jeho slová, hoci vedľa nej už nebol.

„Trvalo niekoľko týždňov, kým táto toxická závislosť pominula,“ spomína dnes Lucia. „Len čo už nie som denne konfrontovaná s jeho klamstvami a pokrivenou realitou, začala som viac počúvať seba.“

Priatelia a rodina Lucii dnes vravia, že je iný človek. „Ja však viem, že som sa nezmenila,“ kýve hlavou zo strany na stranu. „Iba sa po tých rokoch opäť stávam sama sebou.“

Sme vzťahové bytosti

„Ako ľudia sme hlboko vzťahové bytosti,“ dodáva k Luciinmu príbehu psychologička Lenka Rušarová.

„Vzťahy nás ľudí definujú, emočne sa cez ne ako ľudia regulujeme. To, s kým žijeme a ako sa k nám partner alebo rodič správa – ako nás vidí, ako o nás hovorí –, formuje náš sebaobraz a zásadným spôsobom podporuje či oslabuje naše duševné zdravie.“

Aj sebaobraz a sebahodnota dospelého a stabilného človeka môžu byť za istých okolností rozleptané.

„V narušenom vzťahu sú minulé zlyhania alebo povahové slabosti používané proti partnerovi ako nástroj jeho degradácie, v tom dobrom slúžia najmä ako informácia o tom, v čom potrebuje partner podporiť,“ vysvetľuje psychologička.

„Dlhodobý toxický vzťah s človekom, ktorý manipuluje, kritizuje a podkopáva partnera, by sa podpísal na každom. Aj preto je dôležité, aby sme neboli vzťahovo závislí od jedného človeka.“

Cesta k uzdraveniu

Lucia sa dnes Tomáša už nebojí. „Kým som bola ja zmietaná emóciami, tak mu to fungovalo,“ vracia sa k momentom, keď manžela úpenlivo prosila, aby prestal hrať počítačové hry či tak neriskoval, keď sú v aute deti.

Keď pri ich konfliktoch plakala a kričala, vyčítal jej, že sa zbláznila. Že takto sa predsa dospelý človek nespráva.

„Nakoniec som si uvedomila, že to môj muž celé tie roky prekračoval moje vlastné hranice,“ z tváre si odhrnie prameň vlasov a slabo sa usmeje. „Pretože som mu to dovolila. Pretože som si nevážila samu seba.“

„Tomáš nechápe, prečo ma už jeho správanie nedokáže vytočiť,“ rozpráva pomaly Lucia, keď kráčame cez most neďaleko parku. „Roky to fungovalo tak, že kým ja som bola emočná, on bol pokojný.“ Dnes sa situácia obrátila.

„Môj muž nado mnou stráca kontrolu,“ rozpráva mladá žena. „Nevie, čo sa deje. Jeho realita sa rozpadla.“

Lucia v sebe dlho riešila, či je manželovo správanie vedomé alebo nevedomé. „Dnes viem, že na tom nezáleží. To najdôležitejšie je, že som znova začala počúvať seba, svoju intuíciu. Svoju vnútorný hlas. Že som sa po tých rokoch opäť mohla vrátiť k sebe,“ slabo sa usmeje. „Život v pravde je obrovská úľava.“

V prípade, ak vás téma nefyzického násilia zaujíma viac, prikladáme aj tipy na filmy či literatúru:

LITERATÚRA:

  • Závislé vztahy, Heinz-Peter Rohr
  • Psychopat ve vaší posteli, Jackson MacKenzie

FILMY:

  • Môj kráľ (2014, trailer: https://bit.ly/3ekyY4m) 
  • Manželka (2017, trailer: https://bit.ly/3sZNxOU) 

Podobne ak poznáte vo svojom okolí osobu, ktorej by tieto informácie mohli pomôcť, budeme radi, ak jej článok prepošlete. Ďalší diel Seriálu o nefyzickom násilí vychádza v sobotu 20. marca.

Dosiaľ vyšlo:
Prvý diel seriálu: Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit
Druhý diel: Psychopat je majster slova. Vytvorí okolo vás ilúziu

Foto: Soňa Vozárová (zábery sú ilustračné)

Odporúčame