Rôzne prieskumy v pravidelných intervaloch prinášajú informácie o tom, že veľká časť Slovákov zvažuje odchod z krajiny.
Ukázal to aj posledný prieskum medzi mladými Slovákmi vo veku 16 až 17 rokov, v ktorom viac ako 75 percent opýtaných uviedlo, že odchod zvažuje alebo sa preň už rozhodlo. Viac ako 42 percent z nich ani neuvažuje o tom, že by sa neskôr na Slovensko vrátilo.
Prieskum organizoval Úrad komisára pre deti a zapojilo sa doň viac ako 10-tisíc ľudí.
Je otázne, akú výpovednú hodnotu má, keďže respondenti boli študentmi stredných škôl. Nejaký čas tu teda zrejme ešte zostanú a počas neho sa ich vyhliadky aj pohľad na vec môžu zmeniť.
Zaujímavé sú dôvody, pre ktoré chcú respondenti odísť. Nejde primárne ani o ekonomické problémy, ani o lepšie vysoké školstvo v zahraničí, ani problémy s právnym štátom. Hlavným motívom sú zlé vzťahy, ktoré považuje za veľkú výzvu takmer 90 percent opýtaných.
Ide tak možno skôr o vyjadrenie nespokojnosti ako o konkrétne plány emigrovať.
V každom prípade aj tento prieskum naznačuje, že myšlienka na odchod je medzi mladými ľuďmi výrazne rozšírená.
To, že počet odchodov zo Slovenska rastie, potvrdili aj údaje o migrácii za rok 2025, ktoré na konci marca zverejnil Štatistický úrad.
Počet ľudí, ktorí z krajiny odchádzajú od roku 2020, rýchlo rastie, a ako upozorňuje Štatistický úrad, vlani toto číslo dosiahlo druhú najvyššiu úroveň od roku 1993.
V roku 1993 išlo o výnimočnú situáciu, keď sa mnohí ľudia po rozdelení Československa odsťahovali do Česka. Dá sa teda povedať, že v skutočnosti ide až teraz o vôbec najvyššie číslo.
Tieto dáta však majú jeden základný problém. Štatistický úrad vo svojich štatistikách berie do úvahy iba tých ľudí, ktorí si pri odchode do zahraničia odhlásili trvalý pobyt. A takých nie je veľa.
Práve tento kľúčový detail skresľuje údaje o migrácii Slovákov. Aj preto úrad vlády či minister financií Ladislav Kamenický nedávno hovorili o fenoméne migrácie Slovákov z úplne opačného pohľadu.
Úrad vlády zverejnil na Facebooku status avizujúci, že počet Slovákov odchádzajúcich do zahraničia klesá.
Za dvoma odlišnými pohľadmi je rozdielna metodika.
Úrad vlády vychádzal z dát Inštitútu finančnej politiky, ten pripravuje o téme návratov Slovákov domov aj analytický komentár.
Namiesto trvalého pobytu sa analytici Inštitútu pozreli na dáta zo zdravotných poisťovní, ktoré presnejšie ukazujú, kto na Slovensku žije alebo nie.
Ich analýza by mala byť publikovaná koncom mesiaca, ale zverejnili už prvé údaje.
Podľa nich sa za desať rokov situácia výrazne otočila v prospech návratov na Slovensko.
V roku 2014 odišlo zo Slovenska približne 51 200 ľudí, vrátilo sa necelých 30-tisíc. Predbežné dáta za rok 2024 ukazujú, že vrátiť sa rozhodlo takmer 27-tisíc občanov a počet odchodov klesol pod 20-tisíc.
Dáta podľa analytika IFP Mariána Šalinga ukazujú, že významná časť Slovákov, ktorí do zahraničia odídu, sa po čase vráti.
Ako priblížil pre Denník N, zo skupiny ľudí, ktorí odišli ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, sa do desiatich rokov vrátila približne štvrtina. „No pri ľuďoch odchádzajúcich po vstupe do EÚ je návratnosť v horizonte desiatich rokov vyššia a presahuje polovicu emigrantov,“ uviedol.
Úrad vlády vidí hlavný dôvod tejto zmeny vo vývoji pracovného trhu. „Naznačuje, že podmienky na domácom trhu práce sú pre časť ľudí dostatočne atraktívne na to, aby sa rozhodli zostať alebo sa po období práce v zahraničí vrátili späť na Slovensko. Súčasný pozitívny trend je výsledkom dlhodobých zmien podmienok na slovenskom trhu práce,“ píšu.
Aj Kamenický vníma za návratmi najmä nízku nezamestnanosť a dostatok voľných pracovných miest. Dôležité sú však podľa neho aj iné faktory, ako napríklad bezpečnosť. „Na Slovensku sa na rozdiel od mnohých krajín môžete pokojne a takmer bez strachu prejsť v noci po ulici,“ uviedol minister v príspevku na Facebooku.
Je pravda, že nezamestnanosť za posledných desať rokov výrazne klesla. V roku 2014 dosahovala okolo 13 percent, o desať rokov neskôr to bolo približne päť percent.
Zatiaľ nevieme presne, akí ľudia sa vracajú. Sú v produktívnom veku alebo sú starší a domov sa vracajú na penziu? Práve to naznačovali mnohé komentáre pod príspevkom úradu vlády.
Niečo môžeme vyčítať z údajov Štatistického úradu, ale tie prinášajú iba čiastočný pohľad na trvalé pobyty.
V roku 2024 si na Slovensku prihlásilo trvalý pobyt viac ako 6 800 ľudí. Išlo najmä o občanov z Česka, Ukrajiny, Veľkej Británie, Rakúska a Nemecka.
Hneď narazíme na problém – Štatistický úrad totiž nerozlišuje občianstvo daných ľudí. Nevieme teda, či ide o Slovákov alebo príslušníkov iných krajín.
V prípade Ukrajiny je to viac-menej jasné, no už pri Česku sa vec komplikuje.
Vekové zloženie totiž ukazuje, že väčšina ľudí, ktorí žili v Česku a v roku 2024 sa prihlásili na trvalý pobyt na Slovensku, boli deti do desať rokov. Z celkového počtu 1412 prihlásených išlo o viac ako 900 prípadov.
Podobná situácia bola pri občanoch, ktorí k nám prišli z Veľkej Británie, ako aj z Nemecka a Rakúska.
Dá sa predpokladať, že ide o potomkov ľudí, ktorí pred rokmi odišli zo Slovenska do týchto krajín a teraz sa vracajú. Oni samotní si zrejme trvalý pobyt na Slovensku nikdy neodhlásili, ale ich deti ho tu pred príchodom na Slovensko nemali.
V každom prípade tieto údaje naznačujú, že narodenie dieťaťa môže byť jednou z motivácií návratu na Slovensko. Práve to počuť najčastejšie v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí tak urobili.
Hlavným ťahúňom je blízkosť rodiny a túžba vychovávať deti na Slovensku.
Nezdá sa, že by kľúčové boli pracovné príležitosti. Situácia na trhu práce sa síce zlepšila, ale nezamestnanosť v krajinách, kam Slováci najviac odchádzajú, dosahuje ešte nižšie úrovne ako na Slovensku. Vo Veľkej Británii je na úrovni necelých päť percent, v susednom Česku dokonca iba na úrovni troch percent.
Nehovoriac o tom, že často ponúkajú atraktívnejšie pracovné pozície pre kvalifikovanú pracovnú silu.
Skonštatovali to aj analytici IFP v komentári, ktorý sa venoval migrácii na Slovensku ešte z roku 2018. Údaje vtedy ukázali, že cudzinci, ktorí na Slovensko prichádzajú, sa zamestnávajú výrazne rýchlejšie ako slovenskí navrátilci z cudziny. „Nejde však o prekvapivé zistenie, keďže cudzinci často prichádzajú v súvislosti s prácou, zatiaľ čo Slováci sa vracajú domov, a teda významnú motiváciu môžu tvoriť aj rodinné väzby,“ uviedli.
Ukazuje to aj príbeh Aleny, ktorá sa po rokoch v Belgicku vrátila na východné Slovensko. „Vrátila som sa hlavne kvôli rodine, ktorá mi chýbala. A chcela som aj deťom dopriať častejší kontakt so starými rodičmi a s príbuznými,“ hovorí. A je rada, že môže pri výchove detí počítať s ich pomocou.
Na Slovensku už s rodinou žije viac ako rok a svoje rozhodnutie hodnotí stále pozitívne. „Naše deti však budeme podporovať v tom, aby nazbierali skúsenosti v zahraničí ako my s manželom,“ hovorí. Zaujímavé je, že uvažuje aj o tom, že keď budú deti dospelé, možno sa rodina opäť presťahuje do zahraničia.