Ako zvýšiť pôrodnosť Vyšší príjem neprinesie automaticky viac detí. Zlepšiť treba pohľad spoločnosti na manželstvo

Ako motivovať ľudí, aby mali viac detí? Táto otázka je čoraz pálčivejšia, počet narodených detí totiž stále klesá a každý rok dosahujeme nové historické minimum.

Vlani sa na Slovensku narodilo iba o niečo viac ako 42-tisíc detí, čím pôrodnosť dosiahla najnižšiu úroveň za posledných sto rokov.

Demografi to vysvetľujú viacerými dôvodmi, no dva základné sú, že Slovensko má málo mladých žien a tie majú málo detí.

Prečo? Jedným z argumentov, ktorý sa často opakuje, je, že rodiny si viac detí jednoducho nemôžu dovoliť.

Zároveň však všeobecne platí, že čím je krajina bohatšia, tým majú ľudia menej detí.

Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jana Valachyová a Martin Šuster preto zisťovali, čo hovoria slovenské dáta o tom, ako príjmy reálne vplývajú na to, koľko detí ľudia majú.

Ak sa pozrieme na vývoj fertility, teda toho, koľko detí mala jedna žena počas svojho plodného obdobia, je jasne vidieť, že ako Slováci postupne bohatli, počet detí na ženu klesal.

Odkaz záchrancom demokracieDemografia ju ohrozuje viac ako Fico

Jozef Majchrák

V istých obdobiach boli výnimky, najmä od začiatku tretieho tisícročia po začiatok pandémie, z dlhodobého hľadiska je však trend jasný.

Zdroj: RRZ

Analytici upozorňujú, že nemáme dosť dát, aby sa dalo zistiť, či to platí aj na individuálnej úrovni, niečo však dáta predsa len naznačujú.

Pozreli sa preto na to, ako sa počet detí vyvíjal v rodinách podľa príjmu, pričom rodiny rozdelili do skupín podľa veku.

Príjem zaváži iba u chudobných

Ukázalo sa, že asi pri troch štvrtinách rodín s priemernou aj nadpriemernou úrovňou príjmu sa počet detí drží stabilne medzi 2 a 2,2. V prípade väčšiny teda platí, že so stúpajúcim príjmom sa počet detí výrazne nemení.

Viac peňazí motivuje mať viac detí iba rodiny s veľmi nízkymi príjmami. „Rodiny s veľmi nízkymi príjmami, pod 900 eur mesačne na rodinu, majú menej detí a s príjmom tu počet detí rastie,“ konštatujú autori analýzy. Dá sa teda povedať, že v tejto skupine platí to, že ak by mali vyššie príjmy, mali by aj viac detí.

Zdroj: RRZ

Analytici zároveň dodávajú, že „je to však početne veľmi malá skupina, takže aj počet detí im odhadujeme relatívne nepresne“.

Zaujímavosťou je, že v skupine s príjmami od tisíc do 1500 eur mesačne sa ukázalo skôr to, že čím vyšší príjem v rodinách je, tým menej detí majú.

Ale pri vyšších príjmoch to už neplatí.

Ak príde jedno dieťa, príde už aj druhé

Analytici sa pozreli aj na ženy bez formálneho partnera, a ako sa dalo očakávať, tie majú v priemere menej detí ako ženy v manželstve. „Časť klesajúcej natality sa dá vysvetliť nižšou ochotou mladších generácií vstúpiť do manželstva,“ konštatujú.

Ďalším faktorom je podľa nich aj rozhodnutie mať aspoň jedno dieťa. Dáta totiž ukazujú, že ak už žena jedno dieťa má, je pravdepodobné, že bude mať aj druhé.

„Celkovo sa javí, že rozhodnutia rodín o počte detí závisia od iných faktorov než príjmu,“ uzatvárajú analytici.

Podporiť spoločenské uznanie manželstva

Klesajúca fertilita je vo väčšine krajín spôsobená ani nie tak samotným bohatstvom, ale skôr faktormi, ktoré z neho vyplývajú: „pokroky v medicíne, posilňovanie sociálneho zabezpečenia v starobe, zlepšovanie vzdelania a práv žien či hlboké kultúrne zmeny“.

Samotné zvýšenie príjmu rodín s deťmi tak podľa autorov nebude mať zásadný vplyv na to, koľko detí rodiny majú. To neznamená, že by štát nemal rodiny podporovať, len netreba očakávať, že takýto typ opatrení prinesie zásadné zmeny v správaní rodín.

Cestou môžu byť podľa autorov skôr politiky zamerané na podporu spoločenského uznania manželstva a podporu rozhodnutia mať aspoň prvé dieťa.

„Štát by mohol vytvárať priaznivé prostredie na uľahčenie života s dieťaťom – od dôstojnej zdravotnej starostlivosti o matky cez kvalitné a dostupné jasle a škôlky až po flexibilnejšie formy zamestnávania na trhu práce,“ navrhujú.

Na to, aby boli takéto politiky úspešné, však musia byť dlhodobé a stabilné.