Demografi o prepade pôrodnosti Spoločenská situácia rodičovstvu nepraje, negatívna reprodukčná špirála je roztočená

Slovákov už niekoľko rokov ubúda. Demografi tento vývoj očakávali, no tempo, akým sa to deje, ich prekvapilo. Vlani sa narodilo iba o niečo viac ako 42-tisíc detí, ešte v roku 2022 to pritom bolo viac ako 52-tisíc.

Popredných slovenských demografov sme sa preto spýtali na dôvody tohto stavu, ako aj na to, ako sa bude situácia vyvíjať v nasledujúcich rokoch.

Položili sme im tri otázky:

1. Na Slovensku sa vlani narodilo 42-tisíc detí a hrubá miera pôrodnosti tak dosiahla podľa Štatistického úradu SR najnižšiu úroveň za posledných sto rokov. Čo sú hlavné príčiny tohto vývoja?

2. Prekvapilo vás, že počet narodených detí klesol na 42-tisíc, alebo je to len pokračovanie dlhodobého vývoja? 

3. Môžeme očakávať, že v blízkej budúcnosti počet narodených detí klesne pod 40-tisíc?

Branislav Bleha

Demograf a profesor na Katedre ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

1.

Hlavné príčiny sú dve. Klesá počet žien vo veku najvyššej reprodukcie (a stúpla aj emigrácia z krajiny). Menej žien znamená menej detí. A po druhé, priemerná žena má menej detí. To sa vysvetľuje už podstatne náročnejšie.

Avšak vidím za tým kombináciu čoraz vyššej inklinácie k bezdetnosti a jednodetnosti z rôznych mimoekonomických príčin (od klíma-skepsy, obáv o budúcnosť – vojny a pod. cez pohodlnosť, kariéru až po rastúcu biologickú neplodnosť) na strane jednej a na druhej strane neistotu a obavy z príčin ekonomických, ako sú dôsledky konsolidácie, neriešená bytová otázka (a úroky na hypotékach idú zasa nahor), stále chýbajúce predškolské zariadenia, obavy na trhu práce – prepúšťania pribúdajú, hoci nezamestnanosť je stále relatívne nízka.

Odklady pôrodov do vyššieho veku by sa však prejavili aj vo zvýšenom priemernom veku rodičiek, ktorý nenastal, takže problém môže a pravdepodobne aj je hlbší, nielen prostý odklad reprodukčných zámerov. Myslím si však, že tie odklady sa v menšej miere začnú realizovať.

2.

Tempo poklesu ma už teraz neprekvapuje, posledné tri roky začíname toto brať ako (negatívny) zreteľný trend. Pokles sme očakávali, avšak nie taký rýchly a nie tak skoro, obdobie po roku 2020 tento proces zrýchlil. Deje sa to aj inde v Európe, nie sme na dne rebríčka a zasa nemáme ďaleko od „premiantov“ , pretože aj tam počet detí na ženu výrazne klesol (severské krajiny, Francúzsko).

3.

Áno, jednoznačne. Všetky naše prognózy to indikovali a indikujú, hoci tempo je blízke vždy skôr tým pesimistickejším scenárom. Ak by aj nastal nárast počtu detí na ženu, bol by iba mierny a tých žien bude čoraz menej. Navyše, každá hodnota nižšia ako dve deti na ženu znamená dlhodobý pokles populácie. Negatívna demografická „špirála“ je, žiaľ, roztočená.

Naša prognóza v strednom scenári hovorí o približne 30- až 35-tisíc ročne narodených deťoch v piatej dekáde tohto storočia. A to by sa musela o niečo zvýšiť úhrnná plodnosť (počet detí na jednu ženu) a časť detí by musela byť generovaná migrantkami z očakávanej imigrácie. Tá je však veľmi neistá, odhad neurčitý. V nízkom scenári by sa v druhej polovici tohto storočia rodilo menej ako 30-tisíc detí ročne.

Tomáš Sobotka

Demograf, zástupca riaditeľa a vedúci výskumnej skupiny v Demografickom ústave Rakúskej akadémie vied

1.

Jedným z dôvodov je rýchly pokles pôrodnosti v období končiacej sa covidovej pandémie, vysokej inflácie, ekonomickej a politickej neistoty po začiatok ruskej vojny proti Ukrajine v rokoch 2022 až 2024. V období neistoty mnohí ľudia odkladajú rozhodnutie o tom, či si založia rodinu, na neskôr.

Ďalšie dôvody sú dlhodobejšie. V mestách, zvlášť v európskych metropolách vrátane Bratislavy, prudko rastú ceny bývania, a tým sa stávajú pre mladšiu generáciu čoraz nedostupnejšími – zvlášť ak im s kúpou bytu či nehnuteľnosti nepomôžu rodičia alebo širšia rodina. Mladšia generácia má celkovo negatívnejšie vyhliadky do budúcnosti a v čase súčasných prudkých zmien, kríz a otrasov často očakáva, že sa jej nebude dariť tak dobre ako generácii jej rodičov.

Ďalším dôvodom sú zmeny v partnerskom správaní a postojoch k rodičovstvu generácie Z. Viac mladých ľudí zostáva „single“, prípadne vstupujú do intímnych vzťahov neskôr. A viac z nich si tiež dokáže predstaviť život bez detí. Celkovo sú ich postoje k rodičovstvu voľnejšie než v starších generáciách. Viac mladých ľudí si volí otvorenú budúcnosť a nie sú si istí, či chcú mať deti.

A napokon je tu aj vplyv zmien vo vekovej štruktúre populácie. Početné ročníky žien a mužov narodených v 70. rokoch vstupujú do postreprodukčného veku a počet ľudí vo veku najvyššej reprodukcie, okolo 25 až 30 rokov, klesá. To by spôsobilo pokles počtu narodených v posledných piatich rokoch aj v prípade, že by úroveň plodnosti neklesala. 

Podobný trend znižovania plodnosti a počtu narodených detí vidíme vo všetkých okolitých krajinách. Napríklad v Česku sa vlani narodilo len 77 600 detí, čo je najnižší počet od začiatku štatistického sledovania v roku 1785.

3.

Áno, je to veľmi pravdepodobné. Jednak sa budú ďalej znižovať počty žien vo veku najvyššej plodnosti, jednak nás môžu čakať nové ekonomické otrasy a vyššia miera inflácie a ekonomickej neistoty v dôsledku súčasnej vojny v Perzskom zálive.
 

Branislav Šprocha

Demograf Centra spoločenských a psychologických vied SAV

1. a 2.

Pokračujúci pokles pôrodnosti a počtu živonarodených detí na Slovensku prebieha už od roku 2022. Nie je to momentálne nejaká medziročná výchylka, ale vývoj skôr signalizuje komplexnejšie dôvody zmeny reprodukčného správania. Z hľadiska identifikácie samotných dôvodov môžeme hovoriť jednak čisto o demografických aspektoch na jednej strane a nedemografických externých determinantoch.

Ak sa zameriame na prvú skupinu, potom spomínaný pokles je koexistenciou súbežne klesajúcej intenzity rodenia detí (prepad úhrnnej plodnosti z viac ako 1,6 dieťaťa na ženu na menej ako 1,4 dieťaťa medzi rokmi 2021 – 2025) a zmenšovania reprodukčnej základne. Približne od prvej dekády tohto milénia totižto dochádza kontinuálne k poklesu počtu žien v reprodukčnom veku, keďže sa z neho postupne dostávajú početnejšie generácie narodené v 60. a najmä 70. rokoch, a, naopak, do reprodukčného veku pribúdajú výrazne početne menšie generácie z 90. rokov a v poslednom období aj z prvej dekády tohto storočia.

Nedemografické faktory pôsobia pravdepodobne najmä na intenzitu a časovanie rodenia detí (respektíve na oba aspekty pravdepodobne súčasne). Ide o komplex rôznych externalít v posledných rokoch najmä negatívnych od neistej situácie počas covidu, vysokej inflácie, zhoršenia životnej úrovne, spomalenia ekonomického rastu až po vojenskú krízu na Ukrajine či neistú zahranično- či vnútropolitickú situáciu. To pravdepodobne spoločne vytvára negatívnu „reprodukčnú klímu“ u mladých ľudí, ktorých reakciou bude „strategické“ odloženie reprodukčných zámerov na príhodnejšie obdobie. A my môžeme len dúfať, že to je len odkladanie a nie odmietnutie vo väčšom meradle.

Z hľadiska vývoja počtu živonarodených detí nie je nástup poklesu ničím prekvapujúcim a v našich prognózach sme ho očakávali. Čo sme však nepredpokladali, bola dynamika týchto zmien, ktorá je podmienená predovšetkým nepriaznivým vývojom intenzity rodenia detí. Takýto prepad úhrnnej plodnosti sme neočakávali. Poukazuje to len na nestabilitu a dynamiku, s akou dokáže v turbulentných rokoch spoločnosť reagovať na negatívne aspekty, pričom vo svojich rozhodovacích procesoch sa práve nerealizácia rodinných prechodov, a tým aj rodičovstva, stáva významnou životnou stratégiou (dúfajme, že len dočasnou).

3.

Áno, je to dosť pravdepodobné. Je potrebné si uvedomiť, že budúci pokles počtu živonarodených detí bude ovplyvňovať predovšetkým zmenšujúci sa počet žien v reprodukčnom veku. Zvrátiť tento predpoklad by mohlo len významnejšie oživenie intenzity rodenia detí. Z hľadiska intenzity plodnosti je však v súčasnosti veľmi ťažké povedať, či dôjde už v najbližšom roku, respektíve rokoch k zastaveniu poklesu a prípadnému nárastu ako k akejsi kompenzačnej fáze za toto krízové obdobie. Logickým by takýto predpoklad bol, ale vzhľadom na neistú situáciu je potrebné počítať aj s tým, že plodnosť na Slovensku môže určitý čas zotrvať na úrovni alebo pod úrovňou veľmi nízkej až extrémne nízkej roviny (1,3 – 1,5 dieťaťa na ženu).

Boris Vaňo

Demograf a prognostik vo Výskumnom demografickom centre pod Infostatom

1.

Sú dva hlavné dôvody nízkej pôrodnosti na Slovensku. Prvým je životný štýl, ktorý nie je naklonený viacdetným rodinám, podporený navyše nie najlepšími podmienkami na fungovanie hlavne mladých rodín. Druhou je klesajúci počet obyvateľov v reprodukčnom veku, čo znamená klesajúci počet potenciálnych rodičov. No a k súčasnej veľmi nízkej pôrodnosti prispieva výraznou mierou aj nepriaznivá spoločenská situácia poznačená krízami a konfliktmi, ktoré prinášajú neistotu do spoločnosti aj rodín.  

2.

Dlhodobý pokles pôrodnosti sa očakával, jeho intenzita za posledné roky je však prekvapivá. No je to zákonitý dôsledok toho, čo sa dnes deje okolo nás. A netýka sa to len Slovenska, výrazný pokles pôrodnosti po roku 2020 nastal prakticky v celej Európe.

3.

Je to dosť pravdepodobné. Ak sa situácia vo svete v krátkom čase neupokojí, ak sa nezlepšia podmienky na zakladanie a fungovanie rodín, tak menej ako 40-tisíc narodených detí môžeme očakávať už tento rok.