Šéf nemocníc Penty Lednický Bratislavskí lekári sa správajú ako feudáli, vyšetrovanie kartelu s Agelom je Kafkov proces

„Aj ja sa pozerám so zdvihnutým obočím, prečo je Všeobecná zdravotná poisťovňa takým nezvyčajným spôsobom štedrá k nemocniciam Agelu. Tie vzťahy, aké sú tam, poznáme všetci,“ hovorí Peter Lednický, ktorý riadi nemocnice Penty na Slovensku, v Česku aj v Poľsku. 

Hovorí o vzťahoch Penty s Agelom, priznáva, že aj Penta chcela získať nemocnicu milosrdných bratov v Bratislave, a na margo prešetrovania možného kartelu s Agelom tvrdí, že ani nevie, za aký skutok začal vo veci konať protimonopolný úrad.

Ako vníma pochvalu od Roberta Fica? Čím háji zavedenie tisíceurových nemedicínskych poplatkov na Boroch? S akými návykmi lekárov mali problém? Oľutovali už v Pente výstavbu nemocnice v Bratislave? A čo ich biznisovo zaujíma viac ako slovenské nemocnice?

Keď prišiel premiér Robert Fico na otvorenie zrekonštruovaného oddelenia vo vašej nemocnici v Spišskej Novej Vsi, povedal, že bol pri Pente nútený odhodiť ideologické okuliare. Nielenže chválil súkromných podnikateľov v zdravotníctve, on priznal, že sa mýlil. Prekvapilo vás to od premiéra, ktorý ešte v roku 2008 hovoril o finančných skupinách, že ich má rád ako „koza nôž“?

Určite to bolo zadosťučinením. Som v prvom rade rád, že pán premiér naše pozvanie prijal, odložil ideologické okuliare a uvidel realitu. Privátny kapitál a slobodné podnikanie aj v zdravotníctve prinášajú hodnotu pre pacienta, či už zvýšeným výkonom, väčším počtom odliečených pacientov, alebo aj efektivitou.

Nedostávame najvyššie ceny, skôr tie nižšie, pritom prinášame konkurenciu a benefit pre pacienta. Stačí sa pozrieť, akým spôsobom pohla pôrodnica na Boroch k zvýšeniu celkovej kvality všetkých pôrodníc v Bratislave. A z troch nových nemocníc, ktoré boli na Slovensku postavené za posledných štyridsať rokov, sme my vybudovali dve – Michalovce a Bory. A teraz dokončujeme Spišskú Novú Ves.

Ako si tento obrat vysvetľujete práve u premiéra, ktorý sa k Pente dlho nehlásil?

Jeho vyjadrenie vnímam v súvislosti s krízou slovenského zdravotníctva, a to špeciálne z pohľadu infraštruktúry. Naozaj sa nemôžeme pozerať na svet ideologickými okuliarmi. Je jedno, či je mačka čierna alebo biela, dôležité je, že chytá myši.

Keď ste otvárali nemocnicu na Boroch, pán Haščák s prejavom nevystúpil. Teraz sa nemal problém s premiérom aj vyfotiť. O čom to vypovedá?

O našom prínose v zdravotníctve. To, čo robí Penta, nie je celkom obvyklá šálka kávy medzi súkromnými investičnými skupinami. Robil som pre veľkých londýnskych a európskych investorov a ešte väčších amerických, preto môžem povedať, že v tomto je Penta mimoriadna. Naozaj za tým stojí aj kus vďaky za podporu nielen Pente, ale aj menovite pánovi Haščákovi.

Pán Haščák pri otvorení povedal, že nebolo ľahké rozhodnúť sa, či postavíte novú nemocnicu v Spišskej, a to aj preto, že ste rozhodnutie prijímali za vlády Igora Matoviča, ktorá vám „nebola naklonená“. Je vám súčasná vláda naklonená viac?

Nebolo to jednoduché rozhodnutie, pretože investujeme do nemocnice 24 miliónov eur z našich peňazí, pričom ani jedno euro neskončí v našom majetku.

Podnikatelia nepotrebujú, aby im bola akákoľvek vláda naklonená. Na podnikanie potrebujete jedno jediné a to je stabilita. Keď sa regulátor rozhodne, že máme robiť lowcostové zdravotníctvo, tak ho budeme robiť. Keď povie, že treba robiť prémiové zdravotníctvo, budeme sa oň snažiť. Ale nemôže sa stratégia a prístup k privátnym investorom na Slovensku meniť každého pol roka.

Za vlády pána Matoviča sme videli omnoho väčšiu neistotu až nepriateľský prístup. Naopak, dnes vidíme napriek všetkým problémom omnoho väčší realizmus, čo sa týka podnikania.

Napriek tomu, že viacerí podnikatelia sa na súčasnú vládu sťažujú a kritizujú ju za spôsob konsolidácie, vám sa, naopak, za vlády Roberta Fica podniká lepšie?

Áno, lebo teraz cítime väčšiu stabilitu. No určite sa nám dnes funguje lepšie v Česku aj v Poľsku, kde tiež pôsobíme. Ich systém je omnoho decentralizovanejší a o všetkom sa tam nerozhoduje pri zelenom stole niekde v Prahe či vo Varšave ako u nás v Bratislave. Tam je to viac na pleciach krajov. Na Slovensku je legislatíva nastavená tak, že podporuje zlé formy správania.

Ktoré formy správania?

Prečo by mali nemocnice robiť viac, keď majú paušálne platby? Prečo by mali lekári robiť viac, keď majú paušálne platy? Lekárom môže byť aj svätý človek, ale keď vidíte, že vedľa vás sa odmeňuje ničnerobenie, tak vás to zomelie. Treba prejsť na výkonové platby nemocníc aj platy lekárov. Peniaze musia nasledovať pacientov a nie náklady a platy lekárov.

Naše nastavenie programovej vyhlášky má absurdné výsledky. Na jednej strane bojujeme proti duplicitným vyšetreniam, no na druhej nútime zdravotné poisťovne, aby na laboratórnu diagnostiku míňali viac. A keď ušetríte na laboratóriách, úrad pre dohľad by vás mal pokutovať pre neplnenie programovej vyhlášky. Regulácia na Slovensku proste nedáva zmysel.

Na druhej strane sú oblasti zdravotníctva, ktoré by mal štát regulovať viac, no vôbec to nerobí a tvári sa, že sa ho to netýka, čo ide vo výsledku proti pacientom.

Slovensko je, naopak, zbytočne precentralizované a preregulované, čo dnes už reálne neprináša žiadnu hodnotu pacientovi.

Vidíme to aj pri optimalizácii siete nemocníc, ktorá je nastavená extrémne nešťastne a systém ňou viac ničíme, ako tvoríme. Miesto pozitívneho a motivačného nastavenia nemocniciam reštriktívne rozkazujeme, čo kde robiť môžu a čo nie. Ale lekári nie sú vagóniky s uhlím. Keď niekde zrušíte zavedenú operatívu, ktorá mala dobré výsledky, hoc to bolo aj v menšej nemocnici, načo lekára posielať o päťdesiat kilometrov ďalej? Aj tak neodíde.

Robme rozumnú cenovú reguláciu a nastavujme motívy v slovenskom zdravotníctve správne.

Na pozíciu šéfa Penta Hospitals International ste prišli z postu generálneho riaditeľa Unilabs Slovensko. Prečo ste prešli do tohto segmentu?

Mal som 52 rokov a povedal som si, že ak chcem zmeniť kariéru, je to pre mňa posledná možnosť. V šesťdesiatke je na to neskoro. Tiež sa mi zdalo, že sa mi už v rámci laboratórneho biznisu podarilo dosiahnuť za 25 rokov prakticky všetko. Vytvoril som najväčšiu stredoeurópsku laboratórnu sieť a hľadal som tak ďalšiu profesijnú výzvu. A práve vtedy prišla ponuka z Penty.

Poznám ich ako veľmi zodpovedných investorov a správcov, boli naším prvým investorom v laboratóriách. Veľmi rád som sa vrátil do tohto prostredia a zostal pri zdravotníctve.

Peter Lednický. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ak Pentu vnímate ako zodpovedných správcov, ako sa potom spätne pozeráte na to, že si akcionári poisťovne Dôvera vyplatili 413 miliónov eur z našich zdravotných odvodov, teda de facto verejných peňazí?

Volá sa to dividendová rekapitalizácia, ktorú robí veľa investorov, keď si v podstate nahrádzate svoj kapitál bankovým financovaním práve z týchto peňazí, pretože si uvoľňujete kapitál na ďalšie investície. Práve vďaka tomu sa postavila nemocnica Bory a nemocnica Michalovce.

Nikdy ste s touto finančnou operáciou nemali problém?

Kritikov je veľa, ale tu reálne niečo vzniklo. Penta za tie peniaze postavila niečo hmatateľné pre pacientov. Nemocnica Bory, Michalovce aj nemocnica v Spišskej Novej Vsi tu budú ďalších sto rokov. My tie nemocnice nestaviame pre penťákov, ale pre ľudí.

Myslíte si teda, že postavením dvoch nových nemocníc ste sa tohto amorálneho biľagu už zbavili?

Už dnes sa to s nami žiadnym spôsobom neťahá. Podľa našich prieskumov až 70 percent ľudí vníma počínanie Penty v slovenskom zdravotníctve pozitívne. Sám žijem v bubline, kde zažívam viac hejtu na Pentu, preto ma prekvapilo, že len šesť percent vníma Pentu v zdravotníctve negatívne a iba dve percentá veľmi negatívne. Ľudia však hovoria jednoznačne, že Penta je prínosom pre pacienta.

Vyhadzuje vám to niekto na oči aj v Česku, kde máte tiež svoje nemocnice?

V Česku nie je tak negatívne vyhranená atmosféra ani voči Pente, ani voči privátnemu kapitálu veľkých investorov v zdravotníctve. Naopak, privátni hráči tam veslujú a regulátor kormidluje.

Prečo v Česku na rozdiel od Slovenska ďalej rozširujete svoje portfólio?

Aj v Česku je potrebné stavať zdravotnícku infraštruktúru – a to už dnes nie sú len polikliniky a nemocnice, ale aj domovy s dlhodobou zdravotnou starostlivosťou. Máme obrovský nedostatok lôžok pre ľudí, ktorí sa už nedokážu o seba postarať sami a ich rodina to nezvláda.

Mali ste o tom peknú sériu článkov aj na Postoji, aký je to obrovský problém, ktorý nám len rastie.

Na čom záležíJe to ťaživá téma, ale nedá sa obísť. Ako budeme starnúť my a naši najbližší?

Zuzana Hanusová

Chcete sa aj na Slovensku zamerať viac na dlhodobú starostlivosť?

To, čo vieme a reálne doručujeme každý deň v Česku, chceme preniesť aj na Slovensko. Len pre alzheimerikov nám tu chýba 9000 lôžok. Ak budeme mať príležitosť a prostredie, určite to radi spravíme. Aj ako Penta Hospitals vidíme potenciál v prepájaní prednemocničnej, nemocničnej, následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Keď máte sedemdesiat či osemdesiat rokov, už vám nestačí len sociálna starostlivosť, ste katalóg chodiacich ochorení a reálne potrebujete zdravotnú sestru aj špecialistov. Technicky ide o vertikálnu integráciu, cestu pacienta, v rámci ktorej mu garantujeme, že sa o neho vieme postarať v akomkoľvek štádiu a stave jeho života.

A práve na Slovensku vidíme obrovskú dieru v dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorá má v sebe veľmi silný element zdravotnej starostlivosti. Toto sa nám podarilo v Česku, prevádzkujeme to aj v Poľsku, a ak sa bude dať, radi to spravíme aj na Slovensku.

A to je dôvod, prečo svoje nemocnice na Slovensku v rámci siete skôr predávate Agelu, než získavate nové?

Každý si profiluje svoje portfólio. My sme racionálni hráči, tiež sa preorientovávame a potrebujeme rekapitalizovať. Ani tie nové nemocnice a zariadenia s dlhodobou zdravotnou starostlivosťou sa nepostavia zadarmo.

Už nebudeme predávať ďalšie nemocnice a v tých existujúcich iba v nejakej časti vieme alebo chceme robiť a je možné robiť akútnu medicínu. Naopak, tie ostatné časti dôsledne reprofilujeme tak, aby pružne reagovali na potreby daných regiónov a dokázali poskytovať následnú starostlivosť vrátane paliatívy, teda to, čo Slovensku kriticky chýba.

Vráťme sa ešte k Spišskej Novej Vsi, kde rekonštruujete starú nemocnicu a staviate nový pavilón so 121 lôžkami za 72 miliónov eur. Ešte pred pár rokmi ste dokázali postaviť celú nemocnicu v Michalovciach s 340 lôžkami za 34 miliónov. Máte na to vysvetlenie?

Musím vás poopraviť. Spolu hovoríme o 155 lôžkach z verejných zdrojov za 48 miliónov. Nová budova nie je len o lôžkach. Bude tam oddelenie anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti, nový operačný trakt s ôsmimi sálami, nová centrálna sterilizácia, pôrodnica s neonatologickou jiskou a nový ambulantný trakt.

Z vlastných zdrojov Penta Hospitals sa zrekonštruujú aj ďalšie existujúce oddelenia so 70 lôžkami, interiér urgentu, komunikačné spojnice či nemocničná kuchyňa. Toto všetko bude financované zo zvyšných súkromných zdrojov.

V porovnaní s rokom 2017, keď sme dokončili novú nemocnicu v Michalovciach, sa stavebné ceny, samozrejme, výrazne zvýšili, rovnako ako celková inflácia. Cenu nového pavilónu zásadne zvýšili aj podmienky čerpania prostriedkov z plánu obnovy, ktoré nás nútili postaviť energeticky neutrálnu stavbu. Mám pocit, že sme si ako Slovensko podmienky zase skomplikovali viac, ako bolo nutné.

No pôvodný projekt rekonštrukcie vašej nemocnice z európskych peňazí sa aj bez toho ukazuje ako predražený. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a sumou po dodatkoch bol koncom minulého roka až šesť miliónov eur.

Nie je to tak. Rozpočet projektu preverili viaceré štátne autority a žiadne predraženie nebolo identifikované. Navyše my do toho dávame svojich 24 miliónov eur, čo je oveľa viac ako stanovená 10-percentná spoluúčasť v hodnote 4,8 milióna eur. Nemáme žiaden racionálny dôvod, aby sme to nadhodnocovali.

Opäť pripomínam, že neinvestujeme z týchto 24 miliónov ani euro do majetku Penty, ale Košického samosprávneho kraja, preto hovoriť o akomkoľvek profite či návratnosti je extrémne komplikované. Stále sa mi pri tom rozhodnutí potia dlane. Nerobíme podobnú investíciu každý deň.

Načo by ste to potom robili, ak by ste z toho nemali mať nakoniec zisk?

Práve preto aj pán Haščák hovoril, že rozhodovanie sa o tejto investícii nebolo pre nás ľahké, a verte mi, že som obrátil každý kameň v biznispláne, aby sme sa presvedčili, že nemíňame viac, ako je naozaj nevyhnutné. Hovorí sa, že Penta dostáva nejakú výhodu, ale nie je to pravda. Penta nemá oproti ostatným žiadnu výhodu.

To nesedí, lebo od ministerky Dolinkovej ste dostali možnosť nepostaviť nemocnicu v termíne do roku 2026 na kompletku, ako ste sa pôvodne zaviazali, ale len ako hrubú stavbu.

Z plánu obnovy sa stavajú tri nemocnice nad 10-tisíc štvorcových metrov stavebnej plochy, okrem nás aj Martin a Banská Bystrica, a všetky tri dostali túto možnosť. Oproti ostatným nemocniciam sme i tak o štyri mesiace s náskokom odovzdali práve hrubú stavbu. Veľmi si prajem, aby sa to podarilo aj tým ostatným dvom projektom, ale som na to veľmi zvedavý.

Peter Lednický. Foto: Postoj/Andrej Lojan

No Martin a Banská Bystrica išli priamym zadaním. Vy ste iný prípad, peniaze ste dostali vo výzve, v rámci ktorej ste mali stavbu stihnúť dostavať ako „full fit-out“, nie „shell and core“.

Rozumiem, ale je to tretia najväčšia investícia z plánu obnovy. Ani my nechceme dávať hochštaplerské prísľuby, v tomto sme profesionáli. Áno, rokovali sme s ministerstvom zdravotníctva, aby sme dali časový plán do súladu s realitou ešte pred podpisom zmluvy, no nedostali sme žiadnu výhodu.

V tom sa nezhodneme, ale poďme ďalej. Hoci ste sa o peniaze z plánu obnovy uchádzali aj s inými projektmi, uspel len tento jeden. Sklamalo vás to?

Vzhľadom na našu expertízu a to, že sme boli doteraz jediní reálne schopní postaviť dve nemocnice, tak áno, sklamalo ma to.

Lepšie sa darilo nemocniciam Agelu, z ktorých uspela každá, ktorá sa do výzvy prihlásila. Ako si vysvetľujete?

Tiež sa na to kolegov z Agelu pýtam, ako to robia.

Povedali vám, ako to dosiahli?

Nie.

Neveríte, že mali lepšie projekty ako vy?

Ja som mal pocit, že ideme do toho s určite dobrými projektmi. Neuspeli sme. Myslím, že mali byť jasné, transparentné kritériá, ako sa projekty hodnotia, a hodnotitelia by mali vedieť povedať, prečo uspeli tí a, naopak, neuspeli iní. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.

Aj podľa ministerského auditu bolo na procese výzvy čo rozporovať. Nechceli ste výsledky napadnúť?

Bola to Sofiina voľba, pretože ak by sme to napadli, dostali by sme sa do ďalšieho časového sklzu a nepostavili nič. Treba kritizovať zlo, ale zároveň treba zapĺňať svet dobrom.

Ako vnímate konkurenciu Agelu?

V preregulovanom prostredí slovenského zdravotníctva je slovo konkurencia niekedy eufemizmus, ale áno, sú to naši konkurenti.

Je pre vás Agel väčšou konkurenciou na slovenskom či českom trhu?

Zaujímavá otázka. Nie je to tak, že by sme si niekde vyslovene išli po krku. Skôr by som povedal, že aj v Česku, aj na Slovensku si oni robia svoje a my si robíme svoje, ale v nijakých vyhrotených sporoch sa nestretávame.

V jednom spore ste boli nedávno pri zrušenom záchrankovom tendri, v ktorom Agel podľa neoficiálnych výsledkov výrazne uspel, zatiaľ čo vy ste výrazne prepadli, na základe čoho ste z tendra odstúpili. Neprekážalo vám to?

Mám dosť roboty na to, aby som 24 hodín denne trávil svojimi starosťami a nie starosťami o to, čo robí alebo nerobí Agel.

Ako Agel v tieni Penty vyrástolZdravotnícky magazín Penty upozorňuje na rast vplyvu Agelu u Dolinkovej. Čo je za tým?

Lukáš Kekelák

Prečo ste Agelu v minulosti predali viaceré svoje nemocnice v Banskobystrickom kraji a naposledy aj železničnú nemocnicu v Košiciach?

Pretože im to dávalo väčší zmysel ako nám. Mali nemocnicu vo Zvolene a taktiež majú nemocnicu v Košiciach v Šaci. V daných regiónoch sme prehodnotili našu stratégiu a zamerali sa na rozvoj v iných oblastiach.

Václav Jirků, zodpovedný za riadenie zdravotníckeho investičného portfólia Penty, pri otvorení nemocnice Bory povedal, že nemá zmysel, aby všetci robili všetko a konkurovali si v každej bežnej činnosti. „Musí sa nájsť spôsob, ako si tento trh rozdeliť,“ dodal. Takto ste si ho s Agelom rozdelili?

Nie, neprišlo tu k nejakej dohode, že si budeme rozdeľovať trh, ale, samozrejme, nedáva zmysel, aby sme obidvaja robili to isté. Mimochodom, to bola jedna z hlavných ideí národnej reformy optimalizovanej siete nemocníc. 

V prípade predaja našich nemocníc na strednom Slovensku a v Košiciach to bolo racionálne. Agel tam zainvestoval lepšie, sú tam jednoducho ďalej, tak bolo na mieste, aby sme sa rozumne dohodli. To je to, čo robíme, ale nie sú tu žiadne jaltské dohody, že by sme si rozparcelovali či už Slovensko, alebo niektoré segmenty zdravotnej starostlivosti.

Nie? Lebo aj šéf Agelu Michal Pišoja pre .týždeň povedal, že mu nedáva zmysel, aby ste sa v jednotlivých regiónoch „bili o pacienta“. Nie je však konkurencia aj v zdravotníctve práve o tom, aby vďaka nej pacient získal lepšie služby?

Ale konkurencia medzi nami aj tak vzniká. Koniec koncov teraz prevzali nemocnicu milosrdných bratov, čím znova zvyšujú konkurenciu v Bratislave, ktorá pôjde v prospech pacienta. O nemocnicu milosrdných sme sa snažili aj my, rovnako nám to dávalo zmysel, čo je tiež dôkaz, že medzi nami nie sú žiadne dohody.

Prečo vám to nevyšlo?

V poslednom kole ponúkli lepšie podmienky.

Nevyšlo to práve preto, že ste chceli nemocnicu zmeniť na zariadenie dlhodobej starostlivosti, zatiaľ čo Agel plánuje nemocnicu medicínsky rozširovať?

Neviem, čo zavážilo a v čom ponúkli lepšie podmienky, ale bolo pre mňa sklamaním, že sme v tejto súťaži neuspeli. Zobrali sme si z toho ponaučenie.

Nemocnice Penty, Agelu spolu s ďalšími v Asociácii nemocníc Slovenska momentálne prešetruje protimonopolný úrad z kartelu pre podozrenie za spoluprácu pri určení cien, koordinácii pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami a vymieňaní si citlivých obchodných informácií. Ste pripravení zaplatiť pokutu, ak sa to potvrdí?

Nevidím žiaden dôvod, aby sme dostali akúkoľvek pokutu, lebo nerozumiem, aká kartelová dohoda tu mala vzniknúť. Taká, že nemocnice Agelu budú dostávať od štátnej poisťovne viac a my menej? Lebo taký je skutkový stav. Niekto naozaj verí, že sme sa takto dohodovali s Agelom? Veď to je nezmysel.

My ani dnes nevieme, za aký konkrétny skutok nás vlastne PMÚ vyšetruje. Je to tak trochu Kafkov proces.

V tejto veci ste podali už viacero žalôb na úrad, ktorý podľa slov vášho hovorcu „bezprecedentným spôsobom porušil pravidlá ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií“, a to opakovane. Išlo o nejaké pochybenie pri získavaní dôkazov?

Ja osobne to nebudem teraz konkretizovať. Európsky dohovor o ľudských právach má 16 bodov, z toho štyri sa týkajú práva na spravodlivý proces. My sa ničoho iného nedožadujeme ako práva na spravodlivý proces. Plne rešpektujeme postavenie a činnosť protimonopolného úradu, ale ak spraví sto chýb, tak stokrát ich budeme upozorňovať, že toto sa nesmie diať.

Agel sa nesťažuje. Myslíte, že sa voči vám nevedie spravodlivý proces?

Vidíme, že voči nám sa to procesne nevedie tak, ako by sa viesť malo. Navyše niektoré chyby zo strany protimonopolného úradu sa udiali len voči nám a nie voči Agelu.

Peter Lednický. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Z akého dôvodu vaša nemocnica Bory nie je v ANS ako ostatné nemocnice Penty?

Pretože Bory sú nová a veľká nemocnica a profilovo nesedí s tým, koho a čo reprezentuje ANS, zoskupenie skôr menších regionálnych nemocníc. Ale to je záležitosť ANS, ktorú neviem nijako ovplyvniť.

Máte predsa v asociácii svojho viceprezidenta.

Možno sa napokon Bory stanú súčasťou ANS, ale o tom bude rozhodovať samotná ANS v zmysle svojich stanov.

Chcete mať Bory v ANS?

Keď nemocnica bude na tom tak, ako ju chceme mať, potom začneme nad tým rozmýšľať.

Agel, Penta, štát aj cirkevAko silných hráčov v zdravotníctve spája v Bardejove vplyvný muž odsúdený za korupciu

Lukáš Kekelák

Nie je to tak, že vám vyhovuje, že Bory v asociácii nie sú, lebo si tak viete vyrokovať osobitne lepšie zmluvy s poisťovňami?

Toto nie je o tom. Aj v ANS je každý zodpovedný za svoju vlastnú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

Kartel s Agelom ste spochybnili tým, že ich nemocnice dostávajú viac ako vy. Ako teda vnímate, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa platí roky viac nemocniciam Agelu ako tým vašim aj štátnym?

Ťažko sa mi to komentuje. Neviem dôvod. Treba sa pýtať Všeobecnej zdravotnej poisťovne. My chceme otvorenú a férovú hru, preto sa snažíme, aby boli nemocnice platené za svoj odvedený výkon. Vieme, že keď sa ceny začnú zrovnávať, budú spravodlivejšie a systém bude omnoho menej vystavený akýmkoľvek politickým alebo iným vplyvom.

Nevidíte za tým žiaden lobing?

Poviem priamo, aj ja sa pozerám so zdvihnutým obočím, prečo je Všeobecná zdravotná poisťovňa takým nezvyčajným spôsobom štedrá k nemocniciam Agelu.

Je verejnou informáciou, že šéf Agelu Michal Pišoja sa pozná s riaditeľom štátnej poisťovne Matúšom Jurovýchom a stretávajú sa počas voľnočasových aktivít. Nemôže byť toto dôvodom?

No samo sa to nestalo. Tie vzťahy, aké sú tam, aj medzi nimi, ako hovoríte, tie poznáme všetci. Viac nemám k tomu čo povedať.

Nemocnica Bory sa od svojho spustenia nachádza v strate. Ako s tým súvisí nedávno medializovaná epizóda, že si Bory od Dôvery vyúčtovali za jednodňovú operáciu kolena ako za 34-dňovú hospitalizáciu?

Bol to je jednoduchý administratívny omyl, keď sa lekár zmýlil v mesiaci. Išlo o jednodňovú hospitalizáciu, a tak zrazu z jednodňovky bola 30-dňová hospitalizácia. Neexistuje možnosť, ako sa takémuto omylu vyhnúť pri dvetisíc hospitalizáciách mesačne, nemáme silu skontrolovať všetko. Práve na to existujú revízne mechanizmy na strane zdravotných poisťovní. Škoda sa zvyčajne nestane, pretože sa na to skôr či neskôr pri bežnej revízii príde.

Chápem, že mohlo ísť o omyl, prečo však poisťovňa Dôvera neodpovedá na otázku, či išlo v prípade Borov a siete nemocníc Penta Hospitals o ojedinelý prípad za posledný rok?

Neexistuje nemocnica, ktorá by nemala ani jeden vrátený výkon od ktorejkoľvek poisťovne. V priemere má každá nemocnica tri až päť percent vrátených výkonov, lebo tam niečo nesedí, a preto to nechce uznať zdravotná poisťovňa. Je to pomerne veľa roboty, ktorú nie vždy vďačne robíme.

Prečo?

Poisťovni je úplne jedno, že to opravíte, lebo to môže byť aj opačný prípad, že namiesto tisíc eur nám má poisťovňa za hospitalizáciu zaplatiť 10-tisíc, ale oni nám to už nezaplatia, lebo máme prekročený limit. Takže s takýmto prístupom je niekedy aj naša snaha dosiahnuť opravu úplne zbytočná.

Popierate, že by ste takto cez Dôveru, ktorá patrí Pente, pomáhali stratovým Borom?

Robiť to takýmto pokútnym spôsobom je smiešne. Keby sme chceli spraviť mysterióznu schému, ako si do Borov naťahať peniaze z Dôvery, vymysleli by sme si to rozumnejšie ako takto na tajnáša vykazovať jednodňovky za 30-dňové hospitalizácie. Je to zrevidované a systém funguje tak, ako má.

Finančné toky v zdravotníctveBory si od Dôvery vyúčtovali za jednodňovú operáciu kolena ako za 34-dňovú hospitalizáciu. Penta hovorí o omyle

Lukáš Kekelák

Keď ste prišli do Penty, po roku ste sa stali riaditeľom Borov. Tá na rozdiel od ostatných nemocníc vašej siete je od spustenia stále v strate, hoci záujem pacientov dlhodobo prevyšuje jej kapacitné možnosti. Ako je to možné?

Ešte stále nie sme v takzvaných čiernych číslach, ale už sme stratu znížili o dve tretiny a za rok 2025 sa nám podarilo to, čo sme si naplánovali. Už nehovoríme o strate v desiatkach miliónov eur. Ambíciou na tento rok je, aby sme dali nemocnicu na nulu.

Zo straty ste sa pritom podľa vašich slov mali dostať už koncom roka 2024.

Áno, ide to dlhšie, ako sme očakávali. Myslím, že naposledy bola takáto komplikovaná a komplexná nemocnica privátnym investorom postavená v roku 1993 v Miláne.

Bory boli v marci 2023 stále len studenou prázdnou budovou. Bolo treba najať ľudí, zabehnúť nemocnicu, aby mohla začať klinicky fungovať, a dostať ju do maximálneho prevádzkového výsledku. Aj v rámci poistných vzťahov musíte najprv ukázať, že viete robiť výkon, a až potom vám poisťovne dajú naň peniaze. Platíte ľudí, kým ich školíte, hoci ešte nemajú optimálny výkon.

To bolo tých mojich 16 mesiacov, ktoré som tam strávil, počas ktorých sa to podarilo zmeniť, a Bory sú dnes jednou z piatich najväčších nemocníc Slovenska.

V rozhovore pre SME ste však povedali, že na poste riaditeľa skončíte až vtedy, keď nemocnicu dostanete na nulu. Prečo ste skončili skôr?

Pre mňa to bol veľmi náročný čas. Fyzicky som tam zostarol o desať rokov. Doteraz sa smejem, že rok na Boroch sa počíta ako pri psoch za sedem rokov. Zároveň som bol v tom čase a stále som riaditeľom holdingu nemocníc, cválal som na dvoch rozbehnutých koňoch, čo bol pomerne cirkusantský kúsok.

Keď som videl, na aký prevádzkový výkon sa nám Bory podarilo dostať, situáciu som prehodnotil a vedenie som prenechal svojmu nasledovníkovi doktorovi Vulevovi, extrémne skúsenému manažérovi. Ďalšia fáza je na ňom.

To, že vaša nemocnica má za štyri roky svojho fungovania už tretieho riaditeľa, však vôbec nie je štýl Penty, väčšinou sa hrdíte práve opakom toho, čo zosobňujú štátne nemocnice.

Pri už zavedených nemocniciach to nerobíme, ale toto je nová nemocnica a to, že mala viacero riaditeľov, je prirodzené, pretože na každú fázu potrebujete niekoho iného. A napokon ani ja nikam inam neodišiel, stále som tu.

Čo sa nedá povedať o pánovi Lopatkovi.

Ľuboš Lopatka je jedným z najlepších manažérov v slovenskom zdravotníctve. Mám voči nemu extrémny rešpekt, ale jeho zadanie bolo dostavať nemocnicu a zalicencovať ju, čo sa aj stalo.

Nesúviseli zmeny vo vedení práve s tým, že ste sa zo straty nemocnice nedostávali rýchlejšie?

Nie. Problémy takejto nemocnice sa síce hasia aj peniazmi, no v tomto prípade máme obrovskú podporu Penty.

Peter Lednický. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pri otváraní nemocnice ste oznamovali, že jednolôžkové izby ako v hoteli budú bez poplatkov v rámci nového medicínskeho štandardu. Dali ste veľa aj do marketingu, aby ľudia uverili, že za tým nebudú žiadne skryté poplatky. Prešli len dva roky, jednolôžkové izby bez poplatkov sú minulosťou, dokonca ste zaviedli tisíceurový nemedicínsky poplatok súvisiaci s hospitalizáciou. Je toto správna cesta, ako znižovať stratu?

Toto s tým nesúvisí.

No váš hovorca potvrdil, že nemedicínsky poplatok slúži aj ako „stabilizačný príspevok“.

Určite je v každej nemocnici extra euro dobré a prispieva k udržateľnejšiemu hospodáreniu, no za zdravotnú starostlivosť na Boroch sa stále neplatí a stále vám stačí len kartička poistenca.

Na tú jednolôžkovú izbu už nie, keďže už nie je štandardom.

Doplnkové služby sme však zaviedli vzhľadom na očakávania našich pacientov. Týkajú sa nemedicínskeho nadštandardu a výberu operatéra. Sami pacienti nám hovorili, aby sme okolo toho nerobili mystérium, aby nemuseli nosiť obálku operatérovi, ktorého chcú.

Výber operatéra je iná vec ako tisíceurový nemedicínsky poplatok, ktorý vaši zamestnanci pacientom vysvetľovali aj ako platbu za klimatizovaný vzduch či novú budovu nemocnice. Hádam nechcete povedať, že sami pacienti vás žiadali o to, aby vám za to mohli dobrovoľne zaplatiť, lebo nevedia, čo s peniazmi.

Nemedicínsky nadštandard je platba za komfort, ktorý vám dávame počas pobytu v nemocnici. Môžete alebo nemusíte túto opciu využiť. Z minuloročných 23-tisíc hospitalizácií na Boroch túto službu využilo len okolo desať percent pacientov.

A to ste poplatok zaviedli až v polovici roka.

Ja som rád, že sa to takto rozbehlo, že sme to boli schopní ponúknuť, pretože to od nás pacienti naozaj očakávali. Hovorili nám, že keď si to tu nemôžem dovoliť, aký je potom vlastne rozdiel medzi privátnou nemocnicou a štátnou, kde si nič nemôžem dovoliť a dopriať?

Poplatky na BorochAko si stratová nemocnica Penty pýta od pacientov tisíc eur

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Ja som tiež hovoril s niektorými pacientmi, ktorí z tohto poplatku teda vôbec ohúrení neboli. Naopak, báli sa, že ak vám tých tisíc eur nezaplatia, tak ich nezoperujete.

Nie, nie je to v žiadnom prípade nutnosť na to, aby sme pacienta hospitalizovali a zoperovali na Boroch. Nikoho, kto to zaplatiť nechce, neposielame inam, len mu už nerobíme manažment zdravotnej starostlivosti a už si musí pamätať sám, kedy mu treba ísť vyberať štichy či ako si zorganizovať predoperačné vyšetrenia.

Síce si povieme, že termín operácie má byť zadarmo, a aj je, ale čo jeho preloženie či zrušenie zo strany pacienta? To všetko sú dodatočné náklady na klientsku zónu, na ktorú sa míňajú pomerne veľké prostriedky. No aj pre tých pacientov, ktorí si nevybrali žiaden balíček, nemocnica Bory poskytuje omnoho komfortnejšie prostredie a vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti ako iné nemocnice.

Nemali ste nikdy problém s tým, že je to na hrane legálnosti?

Nie, pretože to, čo sa netýka zdravotnej starostlivosti, ale len nemedicínskeho nadštandardu, je úplne legálne. To zdravotné poisťovne zaplatiť nevedia.

Až na to, že nikto nedefinoval, čo ten nadštandard vlastne je. Je pravda, že niektoré oddelenia na Boroch odmietali, aby sa u nich tento poplatok zaviedol?

Sú veľké diskusie o tom, ako má vyzerať produkt, ktorý ponúkame pacientom, ale o tomto som diskusiu nepostrehol.

Keď ste otvárali nemocnicu, sľubovali ste nový štýl jej fungovania. Ohlasovali ste plávajúce lôžka, v snahe o efektivitu sa dokonca vytrácali postele z lekárskych izieb. Dokázali slovenskí lekári naskočiť na podobný štýl?

Ako kto. Do nemocnice prišlo 25 percent lekárov zo zahraničia, Slováci z Nemecka aj zo Spojených štátov amerických. Potom prišli lekári zo zvyšku Slovenska, ďalšiu asi štvrtinu sme stiahli zo siete nemocníc Penta Hospitals a zvyšok prišiel z Bratislavy. No musím povedať, že sa to najťažšie pregĺgalo práve bratislavským lekárom.

Máte na to nejaké vysvetlenie?

Možno také, že UNB nie je zrovna vzorom extrémne precízneho manažmentu. Napríklad doteraz nemajú ani dochádzkový systém. Keď ste rozmaznaný tým, že nikoho ani vlastne nezaujíma, či v tej budove ste, tak áno, návyky, s ktorými prídete, sú pomerne relaxované.

Toto je podľa vás hlavný dôvod, prečo šéf UNB Alexander Mayer v Denníku N povedal, že mnoho z tých zdravotníkov, ktorí do Borov odišli, sa po určitom čase do univerzitky vrátili?

Áno, nemôžem to zapierať. Niektorí prišli a zistili, že je tu akosi veľa roboty.

Zarába dvakrát viac ako premiérŠéf najzadlženejšej nemocnice Mayer stíha popri riadení štyri roboty aj biznis, ministerstvu to neprekáža

Lukáš Kekelák

S akým iným problémom ste sa ešte v rámci návykov slovenských lekárov stretli?

Lekári z UNB sa správajú ako feudáli. Fungujú štýlom, že toto je moje oddelenie, tu rozhodujem ja. Vyberali si, akí pacienti k nim budú chodiť, za akých podmienok, od koho budú odoberať materiál či ako sa budú prideľovať služby. Podobné feudálne princípy robia veľký problém v manažovaní slovenského zdravotníctva a pasovali sme sa s tým aj my.

Osobitne v Bratislave sú veľkým problémom aj zdieľané úväzky a konflikt záujmov nemocničných lekárov, ktorí si popri hlavnej práci vedú ešte aj svoju súkromnú prax.

Povoľujete vašim lekárom vedľajšie úväzky v iných zariadeniach?

Nedá sa tomu vyhnúť, hocako by som škrípal zubami, ale inak vám tu niektorí nebudú robiť. Napríklad u takých anestéziológov je to typické. Ale určite to na Boroch nie je ako v UNB, kde má päťdesiat percent lekárov vedľajšie úväzky.

Peter Lednický. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Viem, že sa vám nepodarilo docieliť, aby sa primári prezliekali spolu so sanitármi. Stroskotal vám ešte nejaký iný plán?

My sme Bory pôvodne projektovali tak, aby tam bol nepretržitý pracovný čas a lekári chodili do roboty na tri zmeny. Nevznikali by tak obrovské nadčasy, ktoré plodí ústavná pohotovosť v nemocniciach. Veľa sa totiž hovorí o tom, koľko veľa nadčasových hodín majú lekári a aké je to zlé.

Aj na oddeleniach, kde sme už mali dostatok lekárov na to, aby sme vedeli naštartovať nepretržitú službu a skoncovať s nadčasmi, to však lekári odmietli. Takže to nie je celkom tak, že by tie obrovské nadčasy lekárom nevyhovovali. V princípe veľká väčšina lekárov tento model preferuje. Radšej si odkrútia štyri služby za mesiac, počas ktorých sa ešte niekedy aj vyspia.

Lekári, naopak, argumentujú, že musia byť v pohotovosti, a odmietajú, že by v nemocniciach vyspávali.

Je významný rozdiel medzi pohotovosťou a nepretržitou prevádzkou. V nemocnici v noci nemôžete prísť na ambulanciu, lebo tam lekári objektívne nesedia. Áno, sú tam potrební, niekedy je služba živšia, lebo vám to pokazí nejaký pacient, ale niekedy to tak nie je, málokedy sa po polnoci vôbec operuje.

Je to pracovná pohotovosť, ktorú majú aj ajťáci či novinári, no neviem, či máte za to také benefity z kolektívnej zmluvy ako lekári, že na druhý deň nemusíte prísť vôbec do práce, čo technicky znamená, že vám nemocnica platí aj za to, že sa bicyklujete. Verte mi, nie sú väčší znalci personalistiky a výpočtu miezd ako lekárski odborári, ktorí sa v tom vedia pohybovať veľmi vrtko.

Máte aj vy lekárov, ktorí si dokážu zarobiť desaťtisíc eur?

Áno. Za jednu dvadsaťštvorku, teda keď zostanete v nemocnici po tom, čo sa vám skončí normálny pracovný čas o 15.30, si viete zarobiť 700 až tisíc eur. Keď si odkrútite dostatočný počet týchto služieb, viete dostať celkom zaujímavé peniaze. 

Lekárom nezávidím peniaze, ale kým dnes vidíme všetky možné aj nemožné dáta o tom, ako sú platené naše nemocnice, stále sme nevideli ministerský personálny audit štátnych nemocníc, ktorý je tiež súčasťou dohody s lekárskymi odborármi. Okolo neho je až zaujímavé ticho.

Platy lekárovPo výpovediach zarábajú niektorí aj 10-tisíc eur, na prácu najstarších by si mali nemocnice posvietiť, tvrdia analytici

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Máte problém preučiť slovenských lekárov na Boroch, aby boli výkonnejší a efektívnejší?

Keď je racionálna dohoda aj nastavené motivačné mechanizmy, tak sa to dá. Musíte ich však motivovať k zdravým alebo dobrým formám správania.

Nemôžeme si až tak vyskakovať, keďže nám mzdy predpisuje mzdový automat, ale napriek tomu minimálne na pozíciách primárov a klinických lídrov máme stanovený normálny prémiový bonusový poriadok, na základe ktorého sa odvíja nejaká časť mzdy od aktivity, teda toho, koľko kto odrobil. A má to zmysel, pretože z pohľadu počtu takzvaných štandardizovaných hospitalizácií na jedného lekára sme jedna z najlepších nemocníc na Slovensku.

Máte stále problém so sestrami?

Sestry sú dnes naozaj šľachtou v zdravotníctve. Nie je to s nimi jednoduché. Nemáme ich akútny nedostatok, „nemaľujeme oddelenia“, nemáme problém s výpadkami produkcie preto, že by sme nemali sestry, ale žiadnu dobrú sestru špecialistku by sme neodmietli. Práve s nimi je dnes najväčší problém. Výchova jednej sestry špecialistky trvá jedenásť rokov, čo je pomaly viac ako výchova praktického lekára.

Aby sme dokázali získať sestry, ponúkli sme im čo najflexibilnejšie pracovné podmienky. Musíte byť flexibilní a tiež trochu kreatívni. Mali sme bilbordy aj za hranicami, aby slovenské sestry vedeli, že nemusia ísť do Rakúska, ale môžu zostať aj tu na Boroch.

Koľko sestier ste takto prilákali?

Približne dvadsať percent našich sestier pracovalo pred Borami v zahraničí. Boli to Slovenky, ktoré sa rozhodli vrátiť domov a už nedochádzať od rodiny do zahraničia. Naša manažérka ošetrovateľstva po dvadsiatich piatich rokoch práce v Rakúsku začala dochádzať, paradoxne, z Viedne do Bratislavy. Vrátili sa sestry z Veľkej Británie aj zo Saudskej Arábie, pretože zrazu videli na Slovensku nemocnicu fungujúcu tak, ako boli zvyknuté v zahraničí. Časť praktických sestier – asistentov – tvoria aj ukrajinské sestry, ktoré vyhnal konflikt s Ruskom.

Neraz sa pred otvorením Borov hovorilo o tom, že by ich mohol odkúpiť štát. Táto téma je úplne mimo hry?

Nikdy ani nebola na stole a rozhodne ani teraz nie je na stole. S nikým o ničom nerokujeme.

A keby ponuka prišla, bola by pre vás ešte zaujímavá?

Nie.

Je pravda, že sú vo vašej skupine ľudia, ktorí výstavbu Borov ľutujú ako zlú investíciu, lebo sa vám ani za desiatky rokov nevráti?

Áno, sú takí ľudia a určite o tom prebieha diskusia. Keď máte maržu len 4,4 percenta, tak to nie je žiadne terno, ale nikto neočakáva, že sa Bory splatia za päť rokov. Všetci očakávame oveľa dlhšiu návratnosť, v princípe 20 až 30 rokov.

Vy by ste do toho išli znova?

Áno, preto som prišiel aj do Penty.

Aj pán Haščák?

On patrí medzi tých, ktorí za výstavbou Borov stáli vždy.

Na Bory sa prišiel pozrieť aj český premiér Andrej Babiš. Máte záujem postaviť podobnú nemocnicu v Česku?

V Prahe rezonuje téma novej nemocnice, keďže aj najnovšia pražská nemocnica má už 35 rokov. Rezonuje tam, čo sa nám podarilo na Slovensku, takže bolo prirodzené, že sa pán premiér Babiš prišiel k nám pozrieť.

Hoci výstavba takejto nemocnice je po výstavbe atómovej elektrárne druhou najkomplikovanejšou disciplínou v rámci bežného civilného staviteľstva, otvorene poviem, že áno, dávalo by nám to zmysel a máme o to záujem. Sme schopní takú nemocnicu postaviť pre štát a radi ju postavíme, ak o to budeme požiadaní.

Odovzdali by ste ju štátu alebo by ste ju chceli aj prevádzkovať?

Máme vždy záujem aj prevádzkovať nemocnice, takže v tomto prípade sa nevyhýbame žiadnemu modelu.