Juraj Šeliga Predvolebná koalícia Demokratov s PS a Maďarmi je na stole. Matoviča sa báť netreba

„Predvolebná koalícia Demokratov s Progresívnym Slovenskom a s Maďarskou alianciou je niečo, čo je na stole, o čom sa dá rozprávať. Môjmu srdcu by bolo blízke rokovať aj s KDH a Maďarmi na platforme EPP, ale tam nie je tento typ záujmu,“ hovorí v Postoj TV Juraj Šeliga. „Saska nás považuje za nepriateľa a robí všetko pre to, aby Demokrati zmizli,“ hovorí a dodáva, že konzervatívny blok, o ktorom rozpráva Milan Krajniak, pokladá za „fantazmagóriu“.

V rozhovore sa vracia k neúspešnému referendu, ktoré bolo podľa neho napriek jednej z najnižších účastí v histórii úspechom Demokratov. Hovorí, či by ako človek z konzervatívneho prostredia nemal problém byť na kandidátke s progresívcami, čo si myslí o kauze Projektu Fórum Marty Šimečkovej a či Demokrati nemajú pri kritike využívania verejných peňazí v prípade PS a Smeru dvojaký meter.

Prečítajte si skrátený prepis rozhovoru s podpredsedom mimoparlamentnej strany Demokrati Jurajom Šeligom.

Referendum, ktoré ste iniciovali, dosiahlo historicky druhú najnižšiu účasť. Hoci Jaroslav Naď tvrdí, že nebolo neúspešné, išli by ste do toho znova?

Áno. Myslím si, že referendum bolo úspechom pre Demokratov a budíček pre opozíciu, ale sme poučení. To, že prezident sa odmietol obrátiť na Ústavný súd a nevyhlásil otázku o predčasných voľbách, respektíve o tom, že parlament by sa mal rozpustiť, samozrejme, znížilo potenciál mobilizácie. A úplne to zabil tým, že to dal na 4. júla.

Ak by sa ma niekto pýtal, či by som znovu chcel referendum 4. júla, tak by som nechcel, ale myslím si, že ako snaha využívať všetky ústavné prostriedky, ktoré máme k dispozícii, to bolo legitímne.

Išli by ste druhýkrát do referenda aj bez otázky o predčasných voľbách?

My sme do takého referenda nešli. Mali sme tri otázky a vedeli sme, že o nich môže rozhodovať aj Ústavný súd. A čakal som, že sa to môže stať, lebo to je právo prezidenta. Ale to, že to vybaví takým ľahtikárskym argumentom, že súd v minulosti rozhodoval, hoci o inej otázke, za iného znenia ústavy a potom sa zmenilo, ma prekvapilo. Ale najviac ma prekvapil tým, že to hodil na 4. júla.

Opakovane tvrdíte, že vám Peter Pellegrini referendum zmaril. Prečo teda nepodáte ústavnú sťažnosť, ako ste avizovali?

Ústavná sťažnosť nemôže nahradiť rozhodnutie prezidenta. U nás to chcel procesovať pán doktor Kiča, ale je to individuálna sťažnosť s tým, že nemá vplyv na to, aké otázky sú alebo nie sú vyhlásené, a rovnako nemá vplyv na to, kedy sa bude alebo nebude konať referendum. V tom prípade by sa ten výsledok už nezvrátil.

Nie je to tým, že by vám Ústavný súd potvrdil, že tá prvá otázka bola predsa len protiústavná?

Ústavný súd by nešiel meritórne do prieskumu tej konkrétnej otázky, lebo to je iný typ konania.

Viac ste sa o téme referenda ako takého rozprávali s kolegom Jakubom Liptákom. V čom bolo toto referendum pre Slovensko prospešné okrem toho, že vám pomohlo zviditeľniť sa?

Bolo prospešné v troch veciach. Po prvé, stále nám fungujú všetky inštitúcie a sme schopní ako krajina zorganizovať referendum. To nie je málo. Aj keď to stojí peniaze a ten argument je fér, štát funguje vtedy, keď je schopný plniť svoje základné úlohy. A jedna z nich je, že ak niekto vyzbiera podpisy a prezident potom vyhlási referendum, tak v takom prípade referendum musí byť.

Druhá vec je, že potrebujeme s tým inštitútom pracovať, ak ho chceme ďalej používať. Je to veľké poučenie, aj čo sa týka kvóra, ale aj toho, ako sa referendum používa. Vládna koalícia a pán Pellegrini nás teraz vo veľkom kritizovali, ale keď to predtým robili oni, tak to obhajovali.

Ale to isté, čo dnes oni používajú proti vám, ste predtým robili aj vy im.

A to som chcel povedať, že už by som bol opatrnejší v kritike. Inštitút referenda ešte nemá na Slovensku tradíciu a je nastavený komplikovane. Tretí a podľa mňa najväčší benefit je politický: mimoparlamentná strana Demokrati s priemerne piatimi percentami v prieskumoch bola schopná zmobilizovať 700-tisíc ľudí.

Predstavte si situáciu, že teraz opozícia začne vystupovať jednotnejšie, v akejkoľvek forme koalície, bloku, čohokoľvek. Ako by to mohlo vyzerať v parlamentných voľbách, keď jedna mimoparlamentná strana 4. júla v lete bez hlavnej otázky zmobilizovala 700-tisíc ľudí? Podľa mňa to je niečo, na čom sa dá stavať.

Chcú na nás teraz hodiť a vtlačiť nám, že to bolo fiasko. Ja si nemyslím, že to bolo fiasko. Samozrejme, že sme chceli viac, ideálne, aby bolo referendum úspešné alebo aby účasť bola niekde okolo tridsať percent, ale vzhľadom na realitu je potešujúce, že aj za takýchto ťažkých okolností, keď vás vlastne nikto nechce podporiť – alebo len tak trochu, aby sa nepovedalo –, príde 700-tisíc ľudí.

Mám predstavu, že sa päť lídrov postaví pred verejnosť a povie: Toto sú základy nášho programu, ktorý chceme splniť. Sme v niečom odlišní, ale toto sú základy toho, čo chceme zo Slovenska urobiť. Podľa mňa tak vládnu koalíciu porazíme na hlavu.

Sedemstotisíc ľudí podľa mňa nie je málo, no v apríli ste sľubovali, že aj keď bude referendum bez otázky o skrátení volebného obdobia, urobíte z premiérovej doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry „totálnu kampaň“. Ani ako novinár som tú „totálnu kampaň“ z vašej strany nezachytil.

Na pomery Demokratov to bola absolútna kampaň. My nemáme štátny príspevok. O nás tu právoplatne odsúdený človek neprestajne vykrikuje, že defraudujeme štátne peniaze. My ako Demokrati nemáme žiadne štátne peniaze. Sme takí protežovaní, že nás ako jedinú politickú stranu na Slovensku chodí kontrolovať daňový úrad a nenašli nič.

Celá kampaň na referendum stála niekde medzi 50- až 60-tisíc eurami, ktoré nám prispeli ľudia, darcovia, ktorí sú zverejnení vo výročnej správe. Na nás, ktorí máme svoje roboty, aby sme sa vedeli uživiť, to bola maximálna kampaň. V rámci svojich možností sme šli úplne naplno a toto sme boli schopní urobiť.

Juraj Šeliga. Foto: Postoj/Adam Rábara

Naozaj si v strane myslíte, že SaS, KDH a matovičovci na referendum nemobilizovali svojich voličov, pretože ak by bola vyššia účasť, poškodilo by ich to v prospech Demokratov?

Naším cieľom nie je poškodzovať opozíciu, ale spolupracovať s opozíciou. Ale áno, aj v opozícii prebieha boj. Igor Matovič sa postaví a vyfacká všetkých od Fica, Naďa, Šimečku, Majerského, koho treba. Saska rozpráva, kade chodí, že my sa už vlastne nedokážeme dohodnúť s Progresívnym Slovenskom, lebo máme neviem aké nenáležité požiadavky. V živote sme ešte o žiadnych číslach ani o ničom takom nerokovali.

Samozrejme, že by sa z toho cítili nervózne, ale kto je zase trošku realista, vie, že to neboli iba naši voliči. Keby sme mali 705-tisíc voličov, tak dnes staviame premiéra a sme vládna strana. Niektorí si povedali, že keď ich podporíme, tak im to môže uškodiť. Toto mi na tom celom prišlo ľúto, pretože ich nič nestálo povedať: Prosím vás, choďte na to referendum, lebo Ficovi ukážeme, že nám to nie je jedno.

Samozrejme, že premiér sa tomu vysmial a na Devíne prednášal veľké reči, ale on je veľmi skúsený politik a vie, že keď príde 700-tisíc ľudí k urnám a hovorí: Nechceme tvoju rentu, tak to je nejaký typ tlaku, ktorý nemôže len tak ignorovať, hoci o tom nehovorí.

Je výsmech ľuďom, keď zvyšujete dane, ale zvýšite si plat, keď hovoríte, že na nič nie sú peniaze a máme milión ľudí na hranici chudoby. A keď si potom ešte šupnete doživotnú rentu, tak vlastne ľuďom ukazujete prostredník. Veď preto sme vozili tú zlatú vaňu po Slovensku a malo to dobrú odozvu.

Hovoríte, že chcete spolupracovať s opozíciou, no Jaroslav Naď o Igorovi Matovičovi a Milanovi Majerskom, ktorí neprišli na referendum, tvrdí, že im je bližší Robert Fico než Demokrati. Nepreháňate to už trochu?

Poviem vám na rovinu, že ma Milan Majerský nahneval tým vyjadrením, že on radšej pôjde na levočskú púť ako na referendum. A nie preto, že by som mal niečo proti levočskej púti. Aj ja som veriaci človek, chodil som do školy do Šaštína, pútí mám za sebou veľa a viem, že je to dôležité pre našu vieru a prežívanie spoločenstva ako takého. Ale aj pre štát je dôležité, keď sa jeden z opozičných lídrov postaví za druhého a povie, že hoc by možno to referendum nerobil a nesúhlasí s nami, v tomto zápase sme spolu, tak pôjdeme.

Matovič, Majerský aj Gröhling sa báli, že by im to nejako uškodilo, keby referendum podporili a Demokrati by sa zviezli na vlne. A zároveň mali obavu, že ak by to dopadlo príliš zle, tá kapusta by padla aj na ich hlavu, takže s tým nechceli nič mať. A vidíte, celé je to na Demokratoch. Tí, ktorí chcú pochváliť, pochvália. Tí, ktorí chcú haniť, hania.

Je však legitímnym protiargumentom, že špeciálna prokuratúra sa dá obnoviť aj bez referenda, a aj keby bolo platné, asi by nikto z opozície nechcel, aby ju spolu s NAKA obnovovala súčasná vládna koalícia.

Ide aj o princíp. Vyhlásenia opozičných lídrov sú aj nejakým typom gesta a tu sa za žiadnu námahu pre nich dali urobiť veľké gestá, ktoré však neurobili, a majú na to svoje argumenty. Ja som bol na to nahnevaný, pretože by ich to nič nestálo. Nič.

Z opozičného diania je zaujímavé, ako sa voči vám a PS vymedzuje SaS, ktorú ste ešte pred pár mesiacmi označili za ideálnu stranu do predvolebnej koalície na základe programových prienikov. Kde je problém?

Nie je tam absolútne žiadny záujem. Zero. Nula. Dokonca sú tam také podprahové útoky, ako že sme sa s PS údajne rozprávali o tom, že sa chceme zipsovať v pomere jedna k dvom. To veselo rozširoval pán Hlina, až som mu zavolal a povedal mu, že to je jedno tupé klamstvo, na čo povedal, že on to počul. Ďalej náš rozhovor nebudem rozoberať, lebo bol súkromný, ale proste oni chcú ísť stoj čo stoj sami. Ok.

Ja som mu na diskusii Mareka Vagoviča povedal, že asi chcú ísť sami, pretože chcú veľa ministrov a majú veľa kandidátov na ministrov. Pán Hlina takisto veľmi nahlas povedal, že aj to je jeden z parametrov, ktoré zvažujú. Saska s nami ísť nechce. Považuje nás za nepriateľa a robí všetko pre to, aby Demokrati zmizli. Je to ich stratégia. Neviem, odkiaľ to majú.

Dokonca ich reči o tom, akú máme či nemáme esenciu, ma privádzajú k otázke, či nie je esenciou Sasky rozbíjať nielen vlády, ale aj opozíciu. Programovo môžete mať zhody, ale keď sa s vami niekto nechce baviť, tak pätnásťkrát mu budete búchať na dvere, ale šestnásty raz si už poviete, že stačí. Keď nemáte záujem, v poriadku.

Aj pre vás je už akákoľvek predvolebná koalícia s SaS pasé?

Podľa mňa to ani vôbec nie je na stole. Tam nie je záujem sa o tom vôbec rozprávať. Šanca rozprávať sa o koalíciách je s Progresívnym Slovenskom a druhá línia môže byť na platforme Európskej ľudovej strany (EPP), kde sme členmi my, KDH, Maďarská aliancia aj Hnutie Slovensko.

Bol som teraz nedávno na konferencii v Taliansku, na ktorej boli ľudia z CDU a zo strán EPP. Nerozumejú nám, prečo sa nevieme dať dokopy aspoň tri strany okrem Matoviča, a je to legitímna otázka. Ja by som sa v takej koalícii cítil veľmi dobre. Len na to treba dvoch alebo troch a zatiaľ to tak nie je.

Juraj Šeliga. Foto: Postoj/Adam Rábara

Preferujete skôr predvolebnú koalíciu s PS a Maďarskou alianciou alebo účasť v možnom konzervatívnom bloku s Hnutím Slovensko, KDH či s vašou bývalou stranou Za ľudí?

Čo ja preferujem, je na konci dňa nepodstatné. Podstatné je to, čo sme schopní urobiť. Dnes sa mi zdá, že sme schopní rozprávať sa s Progresívnym Slovenskom a možno s Maďarmi, ak budú mať záujem. KDH vysiela nejaké signály, ale sú veľmi opatrné, a keď budem ja viac otvorený, príde dementovanie mojich slov do pár minút. To je ich prístup.

Ja som stredovo konzervatívne zmýšľajúci človek, ale zároveň vidím obraz toho, čo sa na Slovensku deje. Ak sa opozícia v nejakej štruktúre nedohodne, bude ďalej vládnuť Robert Fico. Ani Matovič už neurobí dvadsaťpäť percent, ani PS to samo úplne nevyboostuje, Saska ani zďaleka.

Blok, o ktorom rozpráva Milan Krajniak, je fantazmagória. To sa nestane, lebo prvé bude, či bude líder Matovič alebo Majerský. Treba byť v tomto pokornejší, skúsiť porozmýšľať, aké sú prieniky, kde ich možno nájsť, a potom to urobiť. To je moje poučenie z posledných dvoch rokov – hľadať to, čo sa dá urobiť, a robiť to.

Toľko hnidopichov a mudrlantov máme na Slovensku, ako treba veci zmeniť, ale keď to niekto skúša zmeniť, tak presne vedia, že takto to treba, respektíve netreba robiť. V poriadku. Len potom nech zoberú zodpovednosť alebo nech sa nečudujú, že to tu robí a riadi Robert Fico, pretože ten si upratal svoj priestor absolútnym spôsobom. Všetci tancujú tak, ako Fico píska na ľavej komunistickej strane alebo ako to mám nazvať.

A tu na tej druhej stredopravej časti s ľavicovým progresívnym prúdom je to také bitie sa lopatkami na pieskovisku. Ak moji kolegovia, teraz nemyslím len lídri, majú o toto záujem, tak treba verejnosti férovo povedať, že my sa nechceme na ničom dohodnúť. Máme vás všetkých v paži a budeme len moralizovať v diskusných reláciách, ale na konci dňa si radi posedíme v opozícii.

Krajniak o konzervatívnom blokuMatovič donútil opozíciu byť jeho vazalom, ja progresívcom pomáhať nechcem

Lukáš Kekelák

Ste človek z konzervatívneho prostredia, v minulosti ste sa definovali ako umiernený konzervatívec. V roku 2019, keď ste boli v Za ľudí, ste nešli do koalície s PS a Spolu, hoci mali v hodnotovej oblasti umiernenejší program ako PS v roku 2023. Vám by neprekážalo byť teraz ako koalícia na jednej listine s PS s jej hodnotovým programom, ktorý presadzuje napríklad zmenu pohlavia na základe sebaurčenia a na miesto tehotných žien hovorí o tehotných osobách? Nemáte v tom žiaden vnútorný rozpor?

Ja som bol jeden z tých, ktorí v roku 2019 chceli koalíciu s PS/Spolu. Druhý bol Miro Kollár. Ostatní sa na predsedníctve buď zdržali, alebo boli proti. Druhá časť tej otázky je veľmi šikovne, veľmi dobre položená, ale nechajte ma najprv rokovať v zákulisí, aby som tu pred kamerami v Postoji nerobil nejaké červené línie. Takto by som na to odpovedal, ak sa neurazíte.

Znamená to, že by ste mohli mať problém podpísať sa pod to, čo má PS momentálne v hodnotovom programe?

Myslím si, že keď chcete s niekým rokovať, najhoršie je odkazovať si cez médiá. To je moja skúsenosť, ktorú som zažil. Som ňou veľmi tvrdo poučený aj z čias krízy medzi Matovičom a Sulíkom, aj z čias rokovania predtým. Podľa mňa by ten program mal vyzerať tak, aby bol schopný spájať ľudí a dosiahnuť výsledok, ktorý znamená poraziť Roberta Fica.

Zároveň by tam mal mať každý priestor, aby sa v ňom cítil aspoň trochu dobre alebo aspoň trochu zle. Neviem, ako to rámcovať, a nechcem ani urážať vašich čitateľov alebo poslucháčov, aby si niečo domýšľali, čo som chcel a nechcel povedať. Nechcem na tú otázku teraz odpovedať, aby sme mohli v pokoji rokovať.

Ste preferenčne výrazne slabšou stranou ako PS. Čo dokážete vyrokovať v takejto pozícii?

Aj ako právnik som vždy s každým rokoval ako s rovnocenným partnerom. To neznamená, že ak je niekto silnejší, ide partnera ponižovať. Keby nás Progresívne Slovensko chcelo ponižovať, debata by sa skončila. Z toho mála, čo sme sa už rozprávali o niektorých veciach, však nemám pocit, že by k nám tak chceli pristupovať. Nebola tam demonštrácia sily. Chceme rokovať, bavíme sa, hľadáme to.

Napríklad v prípade bratislavskej koalície to boli chvíľami ťažké rokovania, ale dohodli sme sa. Som rád, že sme podporili Matúša Valla a že sme súčasťou tejto koalície. Tak to ani nastavené nie je, že my máme dvadsať a vy päť alebo šesť a teraz budete držať hubu a krok. Za seba aj za Jara vám hovorím, že to tak nebude.

Ak si niekto myslí, že by sa pri takejto koalícii stala z Demokratov filiálka PS?

To sa nestane. Demokrati majú svoju identitu, hoci sa to kdekto snaží spochybniť. Tá identita spočíva v tom, že máme jasnú zahraničnopolitickú orientáciu, vieme, že Slovensko má byť v Únii a v NATO, stojíme za spravodlivosťou pre všetkých a pravicovou ekonomikou. A, samozrejme, žiadna korupcia, žiadne rozkrádačky a držať sa zdravého sedliackeho rozumu. Toto je náš postoj.

Myslím, že veľkú časť toho mohli ľudia aj vidieť. Aj to dobré, keď sme boli vo vládnej koalícii, Jaro bol minister obrany a Edo Heger premiér, aj to slabšie, keď sa koalícia rozpadla. Ale aj otázky, ktoré ste naznačovali, aj mnohé ďalšie budú rezonovať. Netreba ich obchádzať, netreba sa im vyhýbať ani pri rokovaniach a ani potom vo verejnej debate, len si treba vždy uvedomiť, čo proti nám stojí.

A ja si myslím, že proti nám naozaj stojí mafiánska štruktúra. To by malo vytvoriť aj zdravý tlak na celú opozíciu, aby sme hľadali kompromisy a spôsob, ako ideme vládnuť.

Vy teda vnímate predvolebnú koalíciu s Progresívnym Slovenskom, prípadne s Maďarskou alianciou ako reálnu?

Áno, vnímam, že to je niečo, čo je na stole, o čom sa dá rozprávať. Aj keď ma niektorí kolegovia nebudú mať radi, ja by som bol rád, keby som mohol ísť rokovať aj s KDH na platforme EPP. Môjmu srdcu by to bolo blízke, ale tam nie je tento typ záujmu.

Juraj Šeliga. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako strana výrazne prízvukujete tému spravodlivosti. Ako sa v tom prípade staviate ku kauze Projektu Fórum Marty Šimečkovej?

Je to veľmi nešťastne komunikované a zdá sa, že tam boli pochybenia, ktoré by mali byť vysvetlené, peniaze vrátené a nech o tom rozhodne súd a predtým prokurátor.

Podľa vás ide o podvod?

Neviem, či to bude odsúdené ako podvod, ale vyzerá to ako podvod. Boli tam duplicity. Aký veľký bol úmysel a aká je miera zavinenia pani Šimečkovej a koľko z toho má na svedomí pani Puková, to všetko sú relevantné faktory, ktoré sa v celom kontexte strácajú. Jediné, čo robí Fico, je, že to obíja Michalovi Šimečkovi o hlavu, lebo sa mu to hodí. 

Aj keď je nesprávne, čo robili, a všetci to odsudzujú, premiér do toho mláti takým spôsobom, že Marte Šimečkovej sa tu nechce dopriať ani právo na spravodlivý proces. Keby hovoril aspoň o nej, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, ale hovorí o lídrovi opozície a stále sa mu to snaží lepiť. Pre veľa ľudí tak už nie je podstatné, čo sa tam naozaj stalo, ale to, ako to vyzerá.

Viem si predstaviť, že keby išlo o kauzu niekoho iného, tak by ste aj vy hlasno kričali. Dá sa povedať, že pri tejto kauze takticky mlčíte preto, lebo rokujete o bližšej spolupráci s Progresívnym Slovenskom?

My nie sme tak ďaleko v rokovaní s Progresívnym Slovenskom, že by bolo rozbehnuté niečo, o čom verejnosť nevie. Bolo podané trestné oznámenie, ktoré podala Zuzana Šubová aj ďalší, a vyšetruje sa. Keď sa nás na to médiá pýtajú, tak na to normálne odpovedáme, ale neviem, čo viac by som k tomu povedal.

Ak sa ma pýtate, či si myslím, že má Mišo Šimečka odstúpiť, tak nemá. Či je on za to zodpovedný? Nemyslím si, že je za to zodpovedný. Či bola hlúposť, že mu chvíľu platili mobil? Bola.

Zásadný rozdiel, ktorý v tom vidím, je, že necítim z PS nijaký tlak na orgány činné v trestnom konaní. A keď kričím po Ficovi, tak to robím preto, že vidím alebo mám indície, niekedy dokonca dôkazy, že robia zásahy do orgánov činných v trestnom konaní, aby rozhodli tak, ako oni chcú.

Nemáte však pri PS dvojaký meter ako pri Ficovi?

Keď na Michala Fica vytiahli byt, ktorý si kúpil bez hypotéky, povedal som, že si to asi môže dovoliť, lebo jeho pani je dcérou jedného slovenského podnikateľa, ktorý má dosť peňazí, legálne ich zarobil, tak možno mu to kúpil on a nemusí to mať nič spoločné s Ficom.

Nepotrebujeme za každú cenu biť do Fica. To, čo vyšlo o tom, že mu dáva peniaze z Agentúry Smer, a Kaliňák sa tu všetkým vysmieva, že tie peniaze transformuje, to je iná debata. Ale ja nejdem za každú cenu po Ficovi. Ja sa snažím ísť po princípe a asi sa v tom niekedy aj zmýlim.

Zverejnili výpisy z účtu Projektu FórumŠimečková na polícii ukázala na Pukovú, dokumenty naznačujú manipulácie. Čo povedala vyšetrovateľom?

Juraj BrezániMarek Holka

Takže nevidíte z vašej strany žiadnu dvojtvárnosť v prípade využívania verejných peňazí u Michala Šimečku a Michala Fica len preto, že PS je váš blízky opozičný partner?

Nemám ten pocit, hoci asi nie som taký objektívny, ale zdá sa mi, že sa snažíme hrať v tomto rovinu. Opakujem, ja nevidím, že by Progresívne Slovensko nejakým spôsobom tlačilo na orgány činné v trestnom konaní, aby nevyšetrovali. Veď Marta Šimečková sama zverejnila niektoré veci. Teraz vyznievam ako obhajca, ale keď sa ich pýtajú, oni odpovedajú.

Bola podľa mňa veľká chyba, že vám odpovedali takým zvláštnym spôsobom, no len potom to porovnám a vidím Michala, ktorý je na tlačovej konferencii, odpovedá trpezlivo, a potom vidím Fica, ktorý povie, že novinárku by oblial vodou za nejakú otázku, že novinári sú hlupáci, protislovenské prostitútky a útočia na vládu.

Tak my v Postoji by sme mali asi iný pohľad, či aj Michal Šimečka odpovedá trpezlivo.

Toto je moje vnímanie. Momentálne sa rieši, že sa vykúpi podiel ČEZ-u v JESS-e, jadrovej elektrárni. Váš kolega Potocký napísal o tom veľmi tendenčný text. Ficov syn robil v ČEZ-e manažéra, ktorý, ako povedal ČEZ, nemal pod sebou žiadnych podriadených.

Predtým robil v Ernst & Young a ten teraz robil posudok pre slovenskú vládu, respektíve ministerstvo hospodárstva, v ktorom cenu podielu podľa mňa nadhodnotil o sto miliónov oproti tomu, čo ČEZ uvádza vo výročnej správe za rok 2024. Je tam prepojenie na Fica prinajmenšom v tom, že je tam konflikt záujmov.

Nehovoriac o tom, že sa povráva, že Michal Fico by mal potom nejakým spôsobom participovať na riadení toho projektu, ale to je klebeta. No a ja keď toto poviem, čo je na to odpoveď premiéra? Trápni, zbytoční Sorosovi agenti tu nebudú rozprávať takéto hlúposti. Počuli ste niekedy niečo také od Šimečku? Ja tam vidím rozdiely.

Ja tu nie som obhajca Progresívneho Slovenska. To nech oni prídu a vysvetlia. Dajte im pozvánku na rozhovor, nech sa tu posadí či pán Šimečka, alebo niekto ďalší. Nemám však pocit, že by sme my dávali hlavu do piesku a že by sme tieto veci nevideli.

Juraj Šeliga. Foto: Postoj/Adam Rábara

Verím, že pán Šimečka raz príde a týmto ho aj znova pozývam, hádam to pozvanie niekedy využije. Ako ste vnímali to, že trestné oznámenie vo veci združenia Projekt Fórum podala pani Šubová, ktorá s vami spolupracuje?

Ja som sa to dozvedel ex post, ona nás o tom informovala, ale nijak som jej to nevyčítal. Podala ho aj preto, že Fico vtedy nechcel podať trestné oznámenie, tváril sa, že však nech to riešia sami. Podala zároveň aj trestné oznámenie za neoznámenie trestného činu na Fica a ďalších. Napriek týmto skutočnostiam sa s Progresívnym Slovenskom normálne bavíme.

Nespôsobilo to medzi vami žiadne animozity?

Nespôsobilo, nemá prečo.

Prečo nepodporujete pani Šubovú v kandidatúre na post primátorky Bratislavy, ale Matúša Valla?

My sme od začiatku chceli podporiť pána Valla, je to môj priateľ. Myslím si, že v rámci toho, čo sľúbil Bratislavčanom, sa to snaží dodržať. Pani Šubová to od začiatku vedela, ja som jej to povedal do očí a priamo, ona to zobrala.

Mne je aj ľúto, že preto teraz nerobíme toľko tlačových konferencií spolu so Zuzanou, ale keďže kandiduje sama za seba, aj pre voličov by to asi vyznievalo trochu zvláštne. Toto bolo vykomunikované veľmi férovo.

Ako je možné, že s SaS na komunálnej úrovni spolupracovať dokážete, ale na národnej nie?

Tam bola vôľa dohodnúť sa, inde momentálne nie je. Možno sa to časom zmení, nezatváram dvere, nebúcham po stole, ale ak som sa za tie tri roky niečo naučil, tak niekedy treba prestať byť politicky korektný. A teraz myslím aj tri roky toho, čo som bol vo vláde s Igorom Matovičom a potom s Eduardom Hegerom.

Vy si to s Igorom Matovičom viete opäť predstaviť?

Asi to bude treba. A otázka je, či si to Igor Matovič je schopný predstaviť s ostatnými. Či je schopný povedať áno a nebude sa správať ako neriadená strela, ale bude chcieť, aby sme dovládli.

Podľa mňa robí opozícia jednu z chýb v tom, že stále pozerá na Igora Matoviča a čaká, čo povie a aké podmienky si nadiktuje. Však dajme my podmienky Igorovi Matovičovi. Igor, chceš ísť vládnuť? Ok, takéto sú podmienky. Samozrejme, veď volič rozhodne, to myslím so všetkou pokorou.

Lenže to skôr Igor Matovič vám dáva podmienky.

No veď a to je smiešne.

Ale je to realita a vy ako opozícia jeho podmienky plníte.

A hovorím, že to je smiešne. Však dobre. Po prvé, si schopný sa správať tak, že nebudeš útočiť na všetkých, ale keď tak konštruktívne kritizovať alebo konštruktívne hľadať riešenia? Si schopný nerozdávať päťsto eur za voľby a vymýšľať iné hlúposti? Si schopný povedať, že držíme zahraničnú politickú orientáciu? Ideme sa rozprávať o daniach? Ako ideme urobiť rodinnú politiku? Však sa poďme o tom baviť.

Igor MatovičPomôžeme Šimečkovej štvorke vládnuť, ale z progresívneho zla im nedovolíme presadiť ani písmenko

Lukáš Kekelák

Ja budem rád, ak budeme mať spolu ústavnú väčšinu, aby sa niektoré zákony dali prevaliť tak, ako to robí Péter Magyar v Maďarsku. Matoviča sa netreba báť. S Matovičom treba normálne robiť a potom to férovo a transparentne povedať aj jeho voličom.

Dámy a páni, váš človek, ktorého ste volili, to ide roztrepať. Teraz vyzerá, že to ide zhavarovať. Alebo váš človek, ktorého ste volili, je taký šikovný, že priniesol nové riešenie. Normálne, transparentne. Nerobme z ľudí hlupákov. Myslím si, že Slovensko je dosť vyzreté a ľudia sú dosť schopní na to, aby chápali veci. Špeciálne volič, ktorý volí stredopravý priestor. Veď on to vidí.

Len všetci dajú hlavu do piesku a boja sa ho, ako keby mal nejakú choleru, a potom si bude robiť, čo chce. No on si nemôže robiť, čo chce. On chce vládnuť, a ak chce vládnuť, potrebuje s niekým vládnuť. A ak chce byť v opozícii, tak nech to takisto hovorí ľuďom, že chce byť v opozícii, a ostatní sa musíme zariadiť.