Na čom záleží Je to ťaživá téma, ale nedá sa obísť. Ako budeme starnúť my a naši najbližší?

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Otvorili sme tému starnutia na Slovensku a prekvapilo nás, ako málo sa o tom hovorí, hoci je v tom toľko trápenia, reálnych problémov a systémových dier.

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

Téma starnutia sa bude v najbližších rokoch posúvať do centra pozornosti, keďže demografické vyhliadky nie sú ružové.

Niektoré krajiny ako Čína a Taliansko to musia už aktívne riešiť ako vážny problém, ktorý ohrozuje tamojšie civilizácie, Christian Heitmann a Martin Leidenfrost na to upozornili vo svojich textoch.

Slovensko sa v tomto smere ešte nezobudilo. Nielenže neriešime, ako bude starnúť naša generácia, ale ani nemáme vyhliadku, v akom svete budú žiť v tomto smere naše deti.

Tomu tichu okolo starnutia a starostlivosti o seniorov sa dá dnes rozumieť. Sami tú tému vytláčame na okraj, nie je sexy, avizuje nám vlastnú krehkosť a konečnosť.

Dopredu sa o tom v rodinách nerozprávame, vyhýbame sa debatám, ako by naši starí rodičia, rodičia, partneri chceli prežiť poslednú fázu života, a keď nás to zaskočí, narazíme na nefungujúci systém, ktorý je živelný, bez jasných pravidiel.

Na druhej strane sa na to ani nedá celkom pripraviť, lebo napokon je to najmä o vzťahoch, citových väzbách, reálnych možnostiach a zdraví, ktoré sa nedajú vo všetkom predvídať.

Je to však aj o nastavení hodnôt spoločnosti, ktorá má tému starnutia a zomierania posunutú na spodné priečky rebríčka.

Tí, ktorí si aktuálne prešli doopatrovaním svojich blízkych, sú radi, že to zvládli so cťou, zároveň sa mnohí trápia výčitkami, či urobili zo svojej strany dosť. Nie je im do reči, sú radi, že to prežili.

Keď sa už ľudia ocitnú v situácii, že potrebujú pre svojich starších členov rodiny pomoc, informácie, ako a kde ju zariadiť, aby sa dostali k pomôckam, hospicovej starostlivosti, finančnej podpore, opatrovateľskej službe, sa šíria len ústnym podaním. Ani na konci procesu nie je isté, či sa k pomoci dostanú včas a či ju dostanú v rozsahu, na aký majú nárok.

Celé je to depresívne a vyčerpávajúce, a to v období, keď rodina prechádza emočne najťažším obdobím. Niet sa čomu čudovať, keď potom liberálne noviny zverejňujú na pokračovanie seriál o otvorení témy eutanázie ako reálnej možnosti, ktorá by tento úzkostný „problém“ mohla teoreticky vyriešiť.

V Postoji nechceme hovoriť o skratkách. Rozhodli sme sa zmapovať, ako sa dnes skutočne starne ľuďom na Slovensku, a priniesli sme vám už aj prvé texty. Nie je to ľahké čítanie, potrebovali sme namieriť reflektorom tam, kam sa iní nepozerajú.

Navštívili sme miesta, kde dnes Slováci končia v poslednej fáze svojho života, hovorili sme s ľuďmi, ktorí sa starajú o svojich starých, a pochopili sme, v čom žijú.

Otvorili sme tému hospicovej starostlivosti, ktorej namiesto toho, aby sme ju systémovo podporovali, u nás hádžeme polená pod nohy, a oslovujeme odborníkov, s ktorými budeme hľadať riešenia. Neobídeme ani tému starnutia v cirkvi, financovania opatrovateľskej starostlivosti i etických dilem, ktorým sa nikto nevyhne.