Budúcnosť nemocnice milosrdných bratov Zariadenie v centre Bratislavy predsa prevezme Agel. Oddelenia sa vraj rušiť nebudú

Nemocnicu milosrdných bratov v Bratislave kúpila súkromná skupina Agel, tvrdí na sociálnej sieti šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Spoločnosť mala o nemocnicu záujem už v minulosti.

Podľa informácií denníka Postoj však nejde o kúpu. Agel má s nemocnicou v piatok podpísať zmluvu o 20-ročnom dlhodobom prenájme.

V pondelok sa to dozvedeli zamestnanci nemocnice na stretnutí s vedením spoločnosti Agel. Prišlo naň celé vedenie spoločnosti na čele so šéfom Agelu Michalom Pišojom a medicínskou riaditeľkou Andreou Kalavskou, bývalou ministerkou zdravotníctva vo vláde Petra Pellegriniho.

Zdroj fotografie: Postoj

K ohlásenému hromadnému prepúšťaniu tak nakoniec nedôjde. Ani oddelenia sa rušiť nebudú, naopak, na stretnutí zaznelo, že nemocnica chce ponuku rozšíriť o kardiológiu. 

Skupina Agel v tlačovej správe neskôr potvrdila, že je v záverečnej fáze rokovaní s milosrdnými bratmi o prevádzkovaní bratislavskej nemocnice. „Spoločným cieľom oboch strán je zachovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti a udržanie pracovných miest,“ píše Agel.

Prevzatie bude zrejme posudzovať ešte protimonopolný úrad a v hre je aj Vatikán, keďže ide o cirkevnú rehoľnú nemocnicu. Riaditeľ nemocnice Tibor Kőszeghy pritom začiatkom novembra tvrdil, že myšlienka prevzatia riadenia nemocnice Agelom „nijako nežije a je to vylúčené“. 

Ohrozených bolo 90 miest

Ešte minulý týždeň sa pritom na povrch dostali informácie, že nemocnica ide hromadne prepúšťať a výrazne skresávať počet oddelení.

To, že ohrozených je 90 pracovných miest, vtedy Postoju potvrdil samotný šéf nemocnice Kőszeghy. O zámere hromadne prepúšťať upovedomili Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny druhého decembra. Išlo o rozhodnutie zriaďovateľa nemocnice, ktorým je rehoľa milosrdných bratov.

Podľa zápisnice z rokovania medzi vedením a zamestnancami, ktorú má Postoj k dispozícii, malo skončiť chirurgické oddelenie, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Priestory Univerzitnej nemocnice Milosrdní bratia. Reprofoto: milosrdni.eu

Zrušiť sa mali aj operačné sály, pohotovosť, röntgenologické pracovisko v Dunajskej Lužnej, ako aj chirurgická ambulancia v Pezinku. Okrem toho sa malo zlúčiť interné oddelenie a oddelenie dlhodobo chorých a mali sa obmedziť výkony gastroenterologickej ambulancie.

Dôvodom bola podľa riaditeľa zlá ekonomická situácia. V nedávnom rozhovore pre Postoj vysvetlil, že rehoľa musí na fungovanie nemocnice mesačne prispievať stovky tisíc eur.

„Keby neprispievala, tak už nefungujeme. Súčasné platby z poisťovní by nám na pokrytie nákladov a fungovania rozhodne nestačili,“ uviedol Kőszeghy a varoval, že táto pomoc nebude trvať donekonečna.

Šéf nemocnice milosrdných bratovPoisťovne povedali, že na vyššie platy lekárov peniaze nedostaneme, tak sme zaviedli poplatky

Kristína VotrubováLukáš Kekelák

Ako však povedal minulý týždeň, ešte sa snažili dosahy zlej situácie zmierniť tak, aby nemuseli prepustiť až 90 ľudí. Teraz sa zdá, že sa riešenie našlo: nemocnicu prevezme súkromná skupina Agel, ktorá mala o zariadenie záujem aj rok predtým.

Agel sľubuje, že vďaka veľkosti svojej siete, centralizovanému riadeniu a skúsenostiam z nemocníc aj v zahraničí dokáže „v relatívne krátkom čase“ zefektívniť prevádzku nemocnice, posilniť odborné tímy a zlepšiť podmienky pre pacientov aj zdravotníkov. Šéf siete Michal Pišoja tvrdí, že má skúsenosti s udržiavaním a so zvyšovaním kvality aj v „náročných situáciách“.

Nové vedenie nemocnice po roku skončilo

Podľa informácií denníka Postoj na čele nemocnice zároveň skončilo aj súčasné vedenie. Vlani v októbri rehoľa milosrdných bratov vymenovala za riaditeľa Tibora Kőszeghyho, ktorý mal zlepšiť ekonomický stav nemocnice. Naopak, zamestnanci mu vyčítali nehospodárne konanie.

Strata sa síce postupne znižovala, no nepodarilo sa ju vymazať ani po zavedení 30-eurového poplatku za nemedicínske služby. Rehoľa tak zrejme už nechcela nemocnicu ďalej dotovať.

Kőszeghy pre Postoj povedal, že zlú finančnú situáciu zapríčinili nedostatočné platby od poisťovní. Zvýšenie miezd lekárov, ktoré minulý rok vybojovali odborári, nemocnicu mesačne stojí o stotisíc eur viac, zatiaľ čo od poisťovní peniaze na vyššie platy nedostali.

Najväčší problém nemocnici však spôsobili chyby vo vykazovaní zrealizovaných výkonov v minulosti.

Zjednodušene povedané, nemocnica štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni poslala nesprávne údaje, ktoré obsahovali nižšie ako skutočné výdavky. Poisťovňa uhradila iba to, čo bolo vykázané. Vznikla tak diera medzi skutočnými nákladmi a príjmami. 

Tibor Kőszeghy. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nemocnica pod Kőszeghyho vedením požadovala opravu a doplatok, poisťovňa však platby upraviť neplánovala. VšZP to pre Denník N vysvetľovala tak, že v rokoch 2023 a 2024 zaplatili nemocnici o 3,6 milióna eur viac, ako bol skutočný rozsah poskytnutej starostlivosti, preto súčasné platby teraz viac odzrkadľujú realitu.

Šéf nemocnice sa sťažoval, že štátna poisťovňa s ním nechcela na túto tému mesiace vôbec komunikovať. Predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský to označil za scenár, ako môže nemocnicu ľahko prevziať súkromný investor.

„Finančná skupina má záujem o nemocnicu, tak ju najprv finančne podvyživí nevýhodnými platbami od zdravotných poisťovní. Je dosadený riaditeľ, ktorý problémy nemocnice prehĺbi, pozatvára oddelenia, o ktoré skupina nemá záujem, a nemocnicu rozšafnými investíciami ešte viac zadlží. Majiteľ nemocnice sa tak dostane do zlej finančnej situácie a potom sa zrazu objaví záchranca – investor, teda finančná skupina, ktorá ponúkne, že zadlženú nemocnicu za symbolickú cenu kúpi,“ napísal Visolajský. 

Očakáva, že po prevedení nemocnice do rúk súkromníka sa platby od poisťovní pre nemocnicu navýšia.

Lobing v zdravotníctveŠtátna poisťovňa naďalej zvýhodňuje nemocnice Agelu. Ich šéfovia sú kamaráti

Kristína VotrubováLukáš Kekelák

Visolajský už v polovici októbra predpokladal, že nemocnica milosrdných skončí v blízkom čase vo vlastníctve Agelu.

Na stretnutí so zamestnancami nemocnice bola za Agel aj Beata Havelková, ktorá bola viac ako tri roky vo vedení štátnej poisťovne. Ako členka predstavenstva VšZP skončila pred nástupom ministerky Dolinkovej a dnes je u súkromníka riaditeľkou úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb. Okrem toho sa podieľa aj na optimalizácii procesov a riadení zdravotníckych zariadení.

Prvé rokovania s Agelom stroskotali

O prevzatí nemocnice Agelom Postoj informoval ešte v apríli minulého roka. Už vtedy prebiehali rokovania medzi rehoľou a súkromnou sieťou.

Provinciál rehole milosrdných bratov v tom čase vysvetľoval zamestnancom rozhodnutie ako snahu o to, „aby bol v nemocnici zabezpečený prechod do istej budúcnosti s cieľom zachovať rozsah poskytovaných služieb a s nimi súvisiacich pracovných miest“.

Prechod nemocnice z rúk rehole k súkromníkovi vyvolal medzi ľuďmi vlnu nevôle a obavy o jej ďalšie hodnotové smerovanie. 

Vznikli aj viaceré iniciatívy, ktoré sa snažili zachovať pôvodný stav, keďže ide o jedno z posledných zdravotníckych zariadení, ktoré prevádzkuje Katolícka cirkev.

Foto: Stanislav Beňačka

Jednou z nich bola aj petícia Zachráňte UNsP Milosrdní bratia, v ktorej sa vyzbieralo viac ako deväťtisíc podpisov. Organizátori petície nazvali v sprievodnom texte súkromnú sieť Agel „politicky kontroverzným subjektom“. Proti prevzatiu argumentovali rakúskej reholi aj tým, že Agel vo viacerých svojich zariadeniach vykonáva umelé potraty na požiadanie.

V nemocnici rádu milosrdných bratov pritom v roku 2004 vznikla aj prvá pro-life gynekologická poradňa s podporou slovenských biskupov.

Koncom apríla 2024 nakoniec rehoľa informovala, že rokovania s Agelom padli a nemocnica zostane naďalej v jej rukách. Zdôvodnila to právnymi a organizačnými prekážkami. Tlak na rehoľu v danom čase vyvíjali aj vysokopostavení cirkevní predstavitelia na Slovensku.

Súkromník obavy o hodnotové nastavenie opäť odmietol 

Ako pred rokom, tak aj dnes Agel odmieta špekulácie o strate duchovného rozmeru nemocnice po jej prevzatí.

„Pre Agel je kľúčové zachovať hodnotový a duchovný charakter UNsP Milosrdní bratia. Táto jedinečnosť je podľa skupiny dôležitou súčasťou identity nemocnice, ktorú chce rešpektovať a podporovať.“ uvádza sieť v tlačovej správe.

„Vnímame duchovný rozmer tohto zariadenia ako nesmierne dôležitú hodnotu, ktorá si zaslúži chrániť a rozvíjať,“ dodal Pišoja.

Nemocnica milosrdných bratov je prvou cirkevnou nemocnicou na Slovensku a rehoľa sa katolíckeho ducha snaží pretaviť aj do ponúkanej zdravotnej starostlivosti. Nie je to len tým, že v nemocnici pracujú viaceré rehoľné sestry. Zdravotníci nemajú problém uplatniť si ani výhradu vo svedomí.

Agel vtedy tvrdil, že bude naďalej podporovať a rozvíjať spoluprácu s „duchovnými osobami“ v nemocnici, ktorých prítomnosť vidí ako veľký prínos pri poskytovaní komplexnej starostlivosti.

Agel rastie, jedno cirkevné zariadenie už prevzal

Spoločnosť Agel, ktorá patrí českému miliardárovi slovenského pôvodu Tomášovi Chrenekovi, na Slovensku prevádzkuje už porovnateľný počet nemocníc ako skupina Penta. V Bratislave má však iba jednu kliniku zameranú na ochorenia pohybového ústrojenstva.

Ak by prevzala aj nemocnicu milosrdných bratov, posilnila by tak svoje postavenie v hlavnom meste, kde v súkromnom zdravotnom sektore dominuje Penta so svojou novou nemocnicou na Boroch a sieť polikliník ProCare.

Agel od Penty začiatkom tohto roka kúpil Železničnú nemocnicu v Košiciach a pred dvoma rokmi aj nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici. V rámci transakcie, ktorej výšku spoločnosti nezverejnili, získal Agel aj Mammacentrum svätej Agáty v Banskej Bystrici, ktoré sa špecializuje na liečbu nádorových ochorení prsníka.

AGEL Mammacentrum sv. Agáty. Zdroj fotografie: Agel

Pri jeho výstavbe sa angažovala aj Banskobystrická diecéza. Tá však musela centrum dotovať stovkami tisíc eur. Nakoniec ho v decembri 2010 predala Pente za 1,5 milióna eur, pričom Banskobystrická diecéza len do výstavby a vybavenia investovala podľa agentúry SITA zhruba 8,6 milióna eur. Vybavenie centra stálo ďalších približne 1,5 milióna eur. 

Agel bol úspešný aj vo výzve na modernizáciu nemocníc z plánu obnovy, ktorú od roka 2023 prešetruje Európska prokuratúra. Ministerstvo zdravotníctva prikleplo nemocniciam Agelu najväčší balík peňazí.

Rekonštrukcie nemocníc z plánu obnovyNadhodnotené projekty pomohli Agelu k vate navyše. Šaško hádže vinu len na Lengvarského. Čo na tom nesedí?

Lukáš Kekelák

Súkromník v roku 2023 kúpil aj spoločnosť dopravnej zdravotnej služby Merea a Chrenekovej sieti sa tento rok podľa neoficiálnych výsledkov darilo aj v spornom tendri na záchranky. Ten však pre viaceré nezrovnalosti minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu po tlaku nakoniec zrušil. 

Nedávno tiež Agel vstúpil do bardejovskej nemocnice a otvoril aj svoje prvé zdravotnícke zariadenia na Kanárskych ostrovoch.

Cirkevné nemocnice nie sú všade na ústupe

Prechod nemocnice milosrdných bratov pod súkromnú sieť bude znamenať veľké oslabenie pôsobenia cirkvi v slovenskom zdravotníctve. V tomto sektore bola pritom kedysi jedným z hlavných hráčov, keďže mnohé rehole majú ošetrovanie núdznych zakotvené aj vo svojom poslaní.

Ak sa však pozrieme na to, akým zdravotníckym činnostiam sa dnes venujú slovenské rehole, veľa toho nenájdeme.

Zo zoznamu 24 projektov Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku je zrejmé, že v súčasnosti sa sústreďujú skôr na sociálnu činnosť, akou je prevádzka sociálnych domov či hospicov. Pôsobenie rehoľníkov v zdravotníctve išlo do úzadia.

Výnimkou je okrem Nemocnice Milosrdní bratia ešte Onkologický ústav svätej Alžbety v Bratislave patriaci Reholi svätej Alžbety, ktorému sa dlhodobo darí veľmi dobre. Jeho zisk vlani dosiahol takmer dva milióny eur. V rakúskom Linzi napríklad nemocnice patriace týmto dvom reholiam úzko spolupracujú.

Rehoľná zdravotná sestraNiektorí očakávajú, že budem ticho, ale to, že som rehoľníčka, neznamená, že budem zakríknutá

Lukáš Kekelák

Cirkevné nemocnice sú vo svete neraz zárukou kvality a poskytujú špičkovú zdravotnú starostlivosť na svetovej úrovni. Detská nemocnica Bambino Gesù v Ríme (svätého Jezuliatka, pozn. red.), ktorá spadá pod Svätú stolicu, je napríklad najväčšou v Európe.

V niektorých častiach Katolícka cirkev portfólio svojich nemocníc dokonca rozširuje. Deje sa tak napríklad v Juhovýchodnej Ázii, najmä v Južnej Kórei, na Taiwane, v Singapure či Japonsku, ale aj v Spojených štátoch amerických a Kanade. V Amerike sú dané nemocnice vnímané aj ako priestor odolný voči progresívnej ideológii v zdravotníctve.

Samotná Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha naďalej prevádzkuje sieť približne 20 nemocníc v Austrálii i na Novom Zélande.