Platy lekárov Po výpovediach zarábajú niektorí aj 10-tisíc eur, na prácu najstarších by si mali nemocnice posvietiť, tvrdia analytici

Útvar hodnoty za peniaze zverejnil rozsiahlu analýzu s názvom Revízia výdavkov na nemocnice, ktorá prináša viacero zásadných zistení, ako i návrhov na zmeny v slovenskom zdravotníctve. 

Analytici sa zamerali na najväčšie štátne fakultné a univerzitné nemocnice ministerstva zdravotníctva, ktoré poskytujú takmer polovicu nemocničnej starostlivosti v krajine.

Okrem zvýšenia výnosov z verejného zdravotného poistenia je podľa analytikov nevyhnutné, aby nemocnice zlepšili aj svoje hospodárenie. Ak by sa devätnástka štátnych nemocníc dorovnala na najefektívnejšiu z nich, analytici vidia priestor na úspory až do výšky 168 miliónov eur ročne.

Neznamená to však, že verejné nemocnice sú nákladovo menej efektívne ako súkromné. Analytici pripomínajú, že lepšie hospodárenie súkromných je spôsobené najmä lepšími podmienkami, ktoré si vyrokovali so zdravotnými poisťovňami.

Platy násobne prekračujú všetky náklady

Priestor na zvýšenie efektivity nevidia len v skupinovom vyjednávaní štátnych nemocníc s poisťovňami podľa vzoru súkromníkov či v centrálnych nákupoch liekov, zdravotníckeho materiálu a techniky, na čo apeluje aj Lekárske odborové združenie.

Bez prehodnotenia rastu platov a dohliadania na efektivitu práce zdravotníkov to nepôjde. Medzi štátnymi nemocnicami sú pritom veľké rozdiely v efektivite, viditeľné najmä v prepočte na jednotku práce.

Podľa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze sa najväčší potenciál na zlepšenie ekonomickej kondície nemocníc ukrýva vo vyhodnocovaní efektívnosti mzdových nákladov. Mzdy totiž tvoria 56 percent z celkových nákladov nemocníc.

„Viac ako 2,5-násobne prevyšujú druhú najväčšiu kategóriu lieky, medicínske služby a materiál. Ich rast dlhodobo predbieha rozpočtované nárasty, čo prispieva k zadlžovaniu nemocníc,“ píšu vo svojej revízii s tým, že viac ako 65 percent z osobných nákladov nemocníc ide na lekárov a sestry. 

Aj keď na platy nemocnice minú viac ako polovicu rozpočtu, dlho neexistovali presné dáta o výške lekárskych miezd, keďže zdravotníci majú rôznu výšku úväzkov či rozdielne množstvo nadčasov.

Vďaka anonymizovaným dátam zo Sociálnej poisťovne však analytici priniesli presnejší pohľad na platovú situáciu lekárov v najväčších slovenských nemocniciach.

Víťazmi štrajku lekárov sú šesťdesiatnici

Priemerná mzda lekárov v nemocniciach dosiahla v roku 2023 po zvýšení, ktoré si vybojovali lekári podaním výpovedí, 4410 eur. Najlepšie zarábajúcich desať percent lekárov zarábalo priemerne až 6692 eur mesačne.

Veľké rozdiely je vidieť aj v závislosti od veku lekárov. Do výslednej mzdy sa totiž už započítavajú aj roky praxe odpracované v nemocniciach. Lekári vo vyššom veku si tak polepšili najviac, pritom starší doktori už pred výpoveďami patrili k tým lepšie ohodnoteným. 

Na ilustráciu, lekárom mladším ako 40 rokov vzrástli platy o 21 percent, zatiaľ čo lekárom vo veku 60 až 64 rokov stúpli platy až o 37 percent, v prepočte viac ako 1350 eur. 

Práve skupina šesťdesiatnikov dosiahla vďaka štrajku odborárov najväčší nárast miezd.

Najstarších lekárov je najviac v univerzitných nemocniciach v Bratislave, Košiciach a Martine. Napriek tomu sú priemerné mzdy lekárov najvyššie v Prešovskom kraji, zatiaľ čo Bratislava nedosahuje ani celorepublikový priemer, hoci v nej sídli hlavná koncová a detská nemocnica.

Vo všeobecnosti najvyššie platy dosiahli po hromadných výpovediach nemocniční lekári vo vekovej skupine 45 až 49 rokov – v priemere 5393 eur. Na porovnanie, ich kolegovia mladší ako 30 rokov zarábali iba o niečo viac ako tritisíc eur. 

Lekár, ktorý sa vrátil a znova odišielNaším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny

Lukáš Kekelák

Lekári na vrchole zarábajú viac ako ministri

Zaujímavé je aj to, ako sa postupne mení rozdiel medzi najlepšie zarábajúcimi lekármi a priemerom. Kým na začiatku svojej kariéry je rozdiel tretinový, top lekári v najlepších rokoch dokážu zarobiť aj dvojnásobok oproti priemeru.

To je opäť najviditeľnejšie v skupine 45- až 49-ročných nemocničných lekárov. Zárobok 20 percent najlepšie platených lekárov v tejto skupine presahuje 10-tisíc eur, čo je výrazne viac než akákoľvek iná veková skupina. Medziročne podskočili až o tritisíc eur.

Ide pritom iba o zárobky z nemocnice vrátane nadčasov. 

Je to tiež viac, ako zarábajú ministri vlády, ktorých plat sa po započítaní všetkých mzdových zložiek vyšplhá na 8600 eur.

Rozdiel najlepšie zarábajúcich lekárov sa zvýraznil až po zavedení platového automatu, ktorý presadili lekárske odbory v roku 2022. A dnes bude ešte väčší, keďže netreba zabudnúť, že lekárske mzdy rastú ďalej. V roku 2025 by mali byť v priemere o ďalších 18 percent vyššie oproti roku 2023.  

Nemocnice musia začať sledovať bočné úväzky

Dokument prináša aj alarmujúce číslo – až 49 percent lekárov z najväčších štátnych nemocníc malo v roku 2023 vedľajšie úväzky. Analytici tvrdia, že nemocnice bočné úväzky svojich lekárov „prakticky nesledujú“. 

Priemerný príjem z podobných úväzkov dosiahol 1102 eur za mesiac. V 461 prípadoch presiahol až dvetisíc eur. 

Tvorcovia upozorňujú, že v týchto dátach nie sú zahrnuté príjmy z podnikania, čiže ak lekári okrem nemocníc pracujú ešte aj vo svojich ambulanciách, čo je na Slovensku bežnou praxou.

Z nich môžu získavať aj iné príjmy, napríklad podiel na zisku. Reálne vedľajšie príjmy sú tak zrejme ešte výrazne vyššie ako prezentované čísla.

Viac ako polovica bočných zárobkov pritom pochádza z univerzít. Analytici tak navrhujú vytvoriť pozíciu univerzitného lekára, aby nemocnica a univerzita vzájomne vedeli o spoločných odmenách pre lekárov, ktorí sú aj akademikmi a vyučujú generácie medikov.

U starých lekárov treba skúmať efektivitu 

Na mieste je aj otázka, ako dokážu lekári stíhať toľko pracovných povinností. Ako totiž upozorňujú analytici, niekedy sú vedľajšie úväzky porovnateľné s tými hlavnými. 

V niektorých prípadoch si vďaka nim lekári polepšili o takmer 3500 eur pri mesačnej mzde 3921 eur z hlavného nemocničného úväzku.

Aj tu platí, že prácu pomimo majú skôr starší lekári. Analytici ÚHP si tak dovolili vysloviť aj pomerne nepopulárnu tézu. Navrhujú, aby sa po náraste platov lekárov „skúmala efektivita najmä u seniornejších lekárov, ktorí majú od roku 2023 zákonom garantované vysoké mzdy vďaka odpracovaným rokom praxe, a to bez ohľadu na ich výkon, odbornosť alebo typ nemocnice, v ktorej pracujú“. 

Skontrolovať vedľajšie úväzky lekárov je však pre nemocnice ťažká disciplína, lebo niektorí doktori ich ani nepriznávajú.

Platy lekárovVyššie mzdy budú mať len tí, čo nerobia mimo nemocníc, no nevedno, koľko ich presne je

Lukáš Kekelák

Nemocnice by však podľa analytikov mali sledovať úväzky svojich lekárov a dbať na efektívne a spravodlivé využitie ich pracovného času vrátane adekvátneho ohodnotenia za výkonnosť. Pripomínajú, že mladší lekári majú v nemocniciach priemerne odpracovaných viac hodín do mesiaca vrátane nadčasov, zatiaľ čo starší majú viac bočných úväzkov. 

Podľa analytikov zároveň neplatí, že pracoviská s vyššími odmenami majú aj vyššiu produktivitu.

Platový automat kriví systém

V kontexte poslednej akcie hromadných výpovedí lekárov sú pútavé aj závery, v ktorých analytici z útvaru volajú po prehodnotení platového automatu. 

Ten si Lekárske odborové združenie vydobylo ešte počas štrajku lekárov za vlády Eduarda Hegera koncom roka 2022 a jeho dodržiavanie potvrdilo poslednými hromadnými výpoveďami v roku 2024.

„Znížiť by sa mal hlavne princíp odmeňovania za odpracované roky a, naopak, posilniť princíp založený na produktivite lekára previazanej s jeho odborným rastom, ako aj ďalšími vykonávanými činnosťami,“ navrhujú.

Zvýšené mzdové náklady prinášajú aj iné benefity, ktoré si nemocniční lekári vyjednali nad rámec legislatívy v rámci kolektívnych zmlúv, o ktorých donedávna nemalo podľa ÚHP ministerstvo zdravotníctva vôbec prehľad. 

Ide napríklad o extra dni dovolenky. Pre tento benefit musia niektoré nemocnice zamestnávať veľké množstvo zdravotníckych pracovníkov navyše, čo vytvára náklady až do výšky 20 miliónov eur.

Analytici si uvedomujú, že vzhľadom na zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve medzi vládou a LOZ-om uzatvorenú koncom roka 2024 na odvrátenie hromadných výpovedí 3000 lekárov nie je prehodnotenie platového automatu a odmeňovania za odpracované roky možné.

Z dlhodobého hľadiska udržateľnosti verejných financií však bude podľa nich vhodné odmeňovanie za odpracované roky aspoň čiastočne nahradiť flexibilnejším odmeňovaním založeným aj na plnení ukazovateľa výkonnosti jednotlivých lekárov.

Lekárov pribúda, ale bez sestier márne

Útvar hodnoty za peniaze pripomína, že zatiaľ čo počet lekárov a administratívnych pracovníkov v nemocniciach za posledné roky rastie, počty sestier klesajú a spolu s nimi aj hospitalizácie.

Zvýšenie zamestnanosti sa tak nepretavilo do väčšieho počtu ošetrených a dostupnejšej zdravotnej starostlivosti. Analytici sa pýtajú, či viac lekárov dokážu všetky nemocnice vôbec efektívne využiť, keďže ich výkon limituje nedostatok sestier.

„Nemocniciam chýbajú hlavne sestry, a to nie len na oddelení a pri lôžku, ale aj na sále,“ píšu v revízii, kde nedostatok sestier označujú za najzásadnejší personálny problém slovenských nemocníc, ktorý nie je možné vyriešiť nárastom počtu asistentov a lekárov. V tomto sa opierajú aj o analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Priemerný plat sestier v koncových nemocniciach podľa analytikov narástol z 1 047 v roku 2015 na 2 093 eur v roku 2023, teda za osem rokov o 100 percent. Priestor na ďalšie skokové navyšovanie miezd pre sestry však podľa nich vo verejných financiách už nie je. Tvrdia, že odmeňovanie pritom nemusí byť jediným dôvodom pretrvávajúcej nízkej atraktivity sesterskej profesie.

V tomto smere útvar navrhuje dať sestrám vyššie kompetencie, zatraktívniť povolanie výrazným znížením administratívnej záťaže a presunom menej náročných činností na praktické sestry, ale aj zjednodušiť zamestnávanie sestier z tretích krajín, predovšetkým zrýchlením uznávania ich kvalifikácie a znížením výšky poplatkov za daný akt.

Okrem toho sú podľa analytikov ÚHP rozdiely v počte vykonaných operácií a zdravotných výkonov na zamestnanca medzi fakultnými a univerzitnými nemocnicami až v desiatkach percent.

Ako riešiť nedostatok zdravotníkovSlovenských medikov z Česka musíme lákať domov inak, deviatačkám treba dať šancu stať sa sestrami

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Niekoľko hodín pred zverejnením textu sme požiadali o reakciu na zistenia Útvaru hodnoty za peniaze aj predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. Po prípadnom zaslaní ju doplníme.