Zarába dvakrát viac ako premiér Šéf najzadlženejšej nemocnice Mayer stíha popri riadení štyri roboty aj biznis, ministerstvu to neprekáža

Lekárske odborové združenie je už mesiace v konflikte s Alexandrom Mayerom, riaditeľom Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá je najväčšou na Slovensku.

Začalo sa to prípadom lekára, ktorý operoval pod vplyvom drog, a pokračovalo slovami riaditeľa, ktorý si dovolil skritizovať automatický rast platov zdravotníkov, v dôsledku ktorého dnes podľa neho chýbajú nemocnici peniaze na lieky či energie. Pritom dodal, že výkonnosť lekárov neustále klesá, a ak sa nezastaví, bude musieť prepúšťať.

V LOZ-e tak prešli do nového protiútoku. Nemocnicu označili za najhoršie manažovanú zo všetkých, vedenie obvinili z uzatvárania netransparentných a nevýhodných zmlúv so zdravotnými poisťovňami, čo podľa nich dokazujú aj dáta Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Najvyššieho kontrolného úradu či ministerstva financií. To je podľa odborárov dôvodom nedostatku peňazí.

„Riadenie takejto finančne aj strategicky významnej firmy s vyše šesťtisíc zamestnancami si vyžaduje plné nasadenie skúseného manažmentu, ktoré sa bude venovať iba nemocnici a zabezpečí jej rast,“ reagovali lekárski odborári pod vedením Petra Visolajského.

Opätovne vyzvali ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby Mayera odvolal. Poukázali aj na skutočnosť, že nemocnicu s najväčším dlhom na Slovensku (všetky záväzky po lehote splatnosti boli k 31. 5. 2025 takmer 238 miliónov eur) vedie riaditeľ, ktorý má viacero vedľajších pracovných úväzkov a zarába tak v konečnom dôsledku výrazne viac ako premiér.

Keďže minister Šaško nekoná, zakročiť žiadajú Roberta Fica. „Takýto stav nie je len prejavom zlého riadenia, ale výsmechom všetkým slušným, poctivo pracujúcim občanom tejto krajiny,“ píšu odborári v liste premiérovi.

Ako môže riaditeľ zarobiť viac ako premiér?

Národná rada Slovenskej republiky minulý týždeň zverejnila oznámenia verejných funkcionárov, medzi ktorými je aj šéf univerzitnej nemocnice.

Alexander Mayer, ktorý sa stal riaditeľom za ministrovania Vladimíra Lengvarského, za rok 2024 priznal príjmy z výkonu verejnej funkcie vo výške 157 355 eur. V priemere tak zarobil viac ako 13-tisíc eur mesačne.

Oproti roku 2023 si však pohoršil, keďže vtedy získal za svoju prácu pre štát až 171 815 eur a mesačne mal v priemere príjem až vyše 14 300 eur.

Na porovnanie, premiér Robert Fico priznal za minulý rok príjmy vo výške 66 673 eur a prezident Peter Pellegrini, ktorý nastúpil do úradu prezidenta až v polovici júna, 140 165 eur.

Dôvodom, prečo riaditeľ Mayer priznal viac ako najvyšší ústavní činitelia, je v tom, že okrem vedenia univerzitnej nemocnice pracoval minulý rok aj pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Univerzitu Komenského v Bratislave, úrad verejného zdravotníctva, ako aj štatistický úrad.

Alexander Mayer však nie je jediný riaditeľ štátnej nemocnice, ktorý priznáva vysoké príjmy.

Riaditeľka fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková za rok 2024 priznala príjmy z verejnej funkcie vo výške 167 527 eur. Okrem nemocnice pracuje aj pre Inštitút vzdelávania, poradenstva a informatizácie a je aj mestskou poslankyňou v Banskej Bystrici.

Naopak, šéf Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ľuboslav Beňa nemá žiaden vedľajší úväzok a priznal príjem z výkonu verejnej funkcie vo výške 103 656 eur. 

Odborári Mayerovi napočítali 288-percentný úväzok

Odborové združenie spochybňuje, ako môže riaditeľ Mayer pri podobnom vyťažení zvládať riadenie univerzitnej nemocnice, ak má celkový kumulatívny pracovný úväzok 288 percent.

Visolajského odbory mu ho vypočítali na základe toho, že okrem riadenia nemocnice pracuje aj ako lekár na 1. chirurgickej klinike na Kramároch, je odborným asistentom Slovenskej zdravotníckej univerzity a asistenta pre Lekársku fakultu Univerzity Komenského robí aj v nemocnici v Ružinove.

Alexander Mayer a Peter Visolajský. Foto: TASR

„Občania sa oprávnene pýtajú, ako môže niekto popri práci v nemocnici vykonávať ďalšie zamestnania, ak súčet úväzkov má vysoko nad 100 percent,“ adresovali odborári v liste premiérovi. Šéf bratislavskej nemocnice totiž pracoval ešte aj pre úrad verejného zdravotníctva a štatistický úrad.

LOZ v tejto veci podal aj podnet na Národný inšpektorát práce, finančnú správu, Najvyšší kontrolný úrad a Sociálnu poisťovňu, aby preverili, či v tomto prípade nedochádza k porušeniu Zákonníka práce v prípade pracovného času a súbehu pracovných pomerov, ako aj k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami.

Majú totiž pochybnosti, či riaditeľ Mayer svoje pracovné úväzky aj „reálne napĺňal“. Vo veci sme tak oslovili ďalších zamestnávateľov riaditeľa nemocnice.

Na Komenského učí medikov, na SZU budúcich manažérov

Slovenská zdravotnícka univerzita odpísala, že s Mayerom minulý rok koncom apríla rozviazala pracovný pomer, a to na vlastnú žiadosť riaditeľa UNB. Išlo o polovičný úväzok.

Od 1. mája 2024 mu však ponúkli iný skrátený úväzok odborného asistenta.

„Vzhľadom na jeho viacročné manažérske skúsenosti a na podnet vedenia Fakulty verejného zdravotníctva SZU mu bol ponúknutý skrátený pracovný úväzok na Katedre manažmentu a ekonomiky zdravotníctva FVZ (v súčasnosti Ústav manažmentu a výskumu) ako odborný asistent,“ uviedla pre Postoj SZU.

Riaditeľ Mayer sa podľa univerzity „pravidelne zúčastňuje na pracovných poradách v ústave a veľmi aktívne sa venuje postgraduálnemu vzdelávaniu v oblasti špecializačného štúdia Master of Public Health“. Ide o štúdium určené pre riadiacich pracovníkov v zdravotníctve. Okrem toho sa Mayer aktívne zúčastňuje aj na odborných podujatiach organizovaných fakultou.

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave bola v odpovediach stručnejšia. Potvrdila, že Mayer pre fakultu naďalej pracuje ako vysokoškolský učiteľ, ale časový rozsah neuviedla.

Riaditeľ UNB Alexander Mayer, vľavo dekan LF UK Juraj Payer a vpravo minister zdravotníctva Kamil Šaško. Foto: TASR/Pavel Neubauer

„Náplň jeho práce vyplýva z pozície vysokoškolského učiteľa – odborného asistenta. Zároveň sa podieľa na koordinácii praktickej výučby medikov, a to v rozsahu vyplývajúcom z vnútorných predpisov Univerzity Komenského,“ napísala pre Postoj hovorkyňa fakulty Lenka Stejskalová.

Ako chirurg dáva aj epidemiologické rady

Podľa oznámení verejných funkcionárov Alexander Mayer po minulé roky pracoval aj na úrade verejného zdravotníctva. Ten však spoluprácu s ním v polovici februára 2024 ukončil dohodou.

Medzi Mayerove pracovné činnosti podľa úradu patrila „klinická spolupráca s ÚVZ SR pri procese diagnostiky infekčných ochorení súvisiacich s ochorením covid-19, vytváranie nových metodík pri procesoch súvisiacich s covidom-19 a konzultačná činnosť v oblasti infekčných ochorení“, uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

Dohodnutý rozsah pracovnej činnosti predstavoval podľa Račkovej najviac 10 hodín týždenne a maximálne 40 hodín za mesiac.

V podobnom nastavení však riaditeľ Mayer pracuje dodnes pre Štatistický úrad SR. Za hodinu mu platia 20 eur. Čo pre úrad robí?

„Jednou z úloh je poradenská a konzultačná činnosť pri prijímaní epidemiologických opatrení pre zamestnancov ŠÚ SR,“ napísala hovorkyňa úradu Jana Morháčová.

Rady a konzultácie v súvislosti s pandémiou covidu dával úradu už od roku 2020, a to najmä vo veci núdzového stavu a s tým spojeného „prijímania epidemiologických opatrení súvisiacich s plnením úloh SODB (sčítania obyvateľov, domov a bytov, pozn. red.) a volieb“. Mayer pre úrad zabezpečoval aj modernizáciu zdravotných štatistík na základe odporúčaní preskúmania Eurostatu.

Alexander Mayer je pritom chirurg, nie epidemiológ. Vo svojej publikačnej činnosti sa ochoreniu covidu či pandémii koronavírusu SARS-CoV-2 takmer nevenuje. Publikácia, ktorá má súvis s covidom a ktorej je spoluautorom, rieši vplyv infekcie covidom-19 a očkovania na ochorenie prsných implantátov.

Riaditeľ neodpovedá, ako všetko stíha

Ako stíha všetky pracovné úväzky popri riadení najväčšej štátnej nemocnice, sme sa pýtali aj riaditeľa Alexandra Mayera, ktorý nás však s otázkami odkázal na hovorkyňu UNB Evu Kliskú.

Hovorkyňa na otázku, ako riaditeľ časovo stíha kombinovať vedenie nemocnice s prácou na klinike, s výučbou medikov pre lekársku fakultu, ako aj s prácou pre štatistický úrad, neodpovedala.

„Riaditeľ UNB má všetky príjmy riadne priznané a zdanené,“ uviedla pre Postoj Kliská s tým, že práve on dlhodobo žiada o zavedenie štatútu univerzitného lekára. Dodala, že Mayer nepôsobí v žiadnej súkromnej ambulancii a nemá pri vedľajších úväzkoch žiaden konflikt záujmov.

Platy lekárovVyššie mzdy budú mať len tí, čo nerobia mimo nemocníc, no nevedno, koľko ich presne je

Lukáš Kekelák

Pri bočných úväzkoch lekárov ich pracovný čas strávený v nemocnici kontrolujú nadriadení, teda prednostovia či primári oddelení, ktorí svojim podriadeným na konci mesiaca podpisujú výkazy.

Riaditeľ Mayer pritom v minulosti kritizoval, že až okolo 60 percent lekárov jeho nemocnice má vedľajší úväzok, no bez jeho dovolenia. Oficiálne ho vraj deklaruje len 20 percent. Vedľajšie úväzky dnes začínajú vnímať ako problém aj lekárske odbory.

„Ak lekár bratislavskej nemocnice príde s požiadavkou na vedľajší pracovný pomer v konkurenčnej nemocnici za riaditeľom UNB, ktorý má popri práci riaditeľa sám niekoľko ďalších úväzkov a k tomu je súčasne spoločníkom v súkromnej firme, čo povie danému lekárovi? Ako môže naprávať pomery v nemocnici?“ pýtajú sa dnes odborári. 

Pritom aj viacerí z nich majú popri práci v nemocnici vlastné súkromné ambulancie.

.............................

Odpoveď hovorkyne UNB o úväzkoch riaditeľa Mayera

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer nekritizoval úväzky lekárov. Kritizoval časť lekárov, ktorí majú vedľajší úväzok a nesplnia si svoju zákonnú povinnosť požiadať svojho hlavného zamestnávateľa o súhlas na vykonávanie tohto vedľajšieho úväzku. Všetkým lekárom, ktorí si v UNB o vedľajší úväzok zákonným spôsobom požiadali, bolo vyhovené.

Riaditeľ UNB Alexander Mayer má úväzok v Univerzitnej nemocnici Bratislava a školské úväzky na SZU a LF UK.

Školské úväzky lekárov upravuje zmluva, riaditeľ UNB má v súčasnosti úväzok na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského ako odborný asistent, kde sa venuje pedagogickej činnosti, učí a prednáša študentom, ďalej odovzdáva svoje znalosti, ktoré nadobudol ako lekár chirurg. Takýto úväzok má mnoho ďalších lekárov aj riaditeľov.

Od roku 2009 do roku 2024 mal Alexander Mayer úväzok na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity. V roku 2024 požiadal o zrušenie tohto úväzku. Dekanka Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity požiadala riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexandra Mayera o jeho súčinnosť pri vykonávaní pedagogickej činnosti na tejto fakulte.

Opäť, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava si plní svoju pedagogickú činnosť, prednáša na fakulte verejného zdravotníctva tak ako ďalší riaditelia nemocníc Slovenskej republiky.

Alexander Mayer nepôsobí v žiadnej súkromnej ambulancii, nemá žiadny konflikt záujmov. Riaditeľ UNB má všetky príjmy riadne priznané a zdanené. Práve riaditeľ UNB dlhodobo žiada o zavedenie štatútu univerzitného lekára.

.............................

Pri lekárovi Mayerovi minister problém nevidí, pri ostatných áno

Podobne ako nemocnica odpovedalo aj ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška z Hlasu, ktoré v podobnom množstve vedľajších úväzkov riaditeľa Mayera problém nevidí.

„Podľa vedomostí ministerstva zdravotníctva riaditeľ UNB nepôsobí v súkromnej ambulancii a nemá konflikt záujmov,“ odpovedal komunikačný odbor na otázku, či je podľa ministerstva v poriadku, že riaditeľ Mayer má niekoľko úväzkov vo verejných inštitúciách a popri vedení štátnej nemocnice pracuje aj pre súkromníka.

Alexander Mayer si mimo výkonu verejnej funkcie minulý rok zarobil 93 967 eur. 

Okrem riadenia nemocnice, práce lekára, výučby vysokoškolákov a radenia štatistickému úradu v roku 2024 pracoval aj pre investično-realitnú spoločnosť LIB BROKER, s. r. o., ktorá obchoduje s nehnuteľnosťami. Venuje sa predaju, prenájmu i výstavbe domov a bytov.

Podľa lekárskych odborárov stojí riaditeľ Mayer aj za firmou By the wave, ktorá sa venuje prenájmu luxusných vanov a „prémiovej“ preprave osôb. Vo firme, ktorá sídli v jeho byte, je spoločníkom od januára 2024. V oznámení verejného funkcionára za rok 2024 to však neuvádza.

Kamil Šaško a Alexander Mayer. Foto: TASR/Martin Baumann

Ministrovi zdravotníctva pritom práca lekárov mimo nemocníc minulý rok prekážala. V čase hromadných výpovedí trval na tom, aby sa lekárom, ktorí okrem nemocnice pracujú aj v súkromnej ambulancii či v zariadeniach jednodňovej starostlivosti, mzdy od nového roku o takmer 10 percent nezvýšili.

S odbormi sa dohodol aj na prevádzkovom a personálnom audite štátnych nemocníc. Jeho súčasťou malo byť aj preverovanie čiastočných úväzkov v nemocniciach, hoci podľa zdravotníckych analytikov by sa mali preverovať skôr úväzky lekárov mimo nich či ich pracovná dochádzka. V akom štádiu je dnes audit, známe nie je.

Päťúväzkový lekár potrebuje 48-hodinový deň, vraví Andrassy

Na fakt, že vedľajšie úväzky lekárov sú problém, upozornili začiatkom roka aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze. Ich rozsiahla analýza priniesla alarmujúce číslo – až 49 percent lekárov z najväčších štátnych nemocníc malo v roku 2023 bočné úväzky, pričom nemocnice ich podľa útvaru „prakticky nesledujú“.

Priemerný príjem z podobných úväzkov dosiahol 1 102 eur za mesiac, no v 461 prípadoch presiahol aj dvetisíc eur.

ÚHP pritom upozornilo, že v týchto dátach nie sú zahrnuté príjmy z podnikania, ak teda lekári okrem nemocníc pracujú aj vo svojich ambulanciách, čo je na Slovensku bežnou praxou. Z toho môžu získavať aj iné príjmy, napríklad podiel na zisku.

Reálne sú tak vedľajšie príjmy lekárov zrejme ešte vyššie ako čísla prezentované analytikmi.

Platy lekárovPo výpovediach zarábajú niektorí aj 10-tisíc eur, na prácu najstarších by si mali nemocnice posvietiť, tvrdia analytici

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Viac ako polovica bočných zárobkov pochádza práve z univerzít, preto analytici navrhovali vytvoriť pozíciu univerzitného lekára, aby nemocnica a univerzita vzájomne vedeli o spoločných odmenách pre lekárov, ktorí sú aj akademikmi a vyučujú generácie medikov. To je aj prípad lekára a riaditeľa UNB Alexandra Mayera.

Na živelné vedľajšie úväzky lekárov sa sťažoval aj Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tiež v tomto smere pracuje na vlastnej kontrole.

„Máme tretinu lekárov, ktorí robia u viac ako dvoch či troch zamestnávateľov. Ráno si odbehnú do štátnej nemocnice, pred obedom bežia do súkromnej praxe a večer robia vo svojej vlastnej ordinácii. O tom však žiaden lekár už nechce rozprávať,“ povedal pre Postoj Andrassy.

Problém vidí v tom, že systém pracovných zmlúv zamestnancov v zdravotníctve je „veľkoryso nastavený“.

„Niektorí sú aj zázrační päťúväzkoví lekári. Veď to by potrebovali nie 24-, ale 48-hodinový pracovný deň. Chcete, aby vás potom takýto lekár operoval?“ pýta sa Andrassy.