Lengvarského obnova nemocníc z plánu obnovy Nezrovnalosti, svojvôľa, konflikt záujmov. Európska prokuratúra má čo vyšetrovať

Ministerstvo zdravotníctva v týchto dňoch podpisuje zmluvy so siedmimi regionálnymi nemocnicami, aby mohli čerpať peniaze z plánu obnovy na svoju modernizáciu. Minister Palkovič sa tak rozhodol dva mesiace od zverejnenia úspešných uchádzačov 212-miliónovej výzvy.

Jeho predchodca Vladimír Lengvarský neštandardne zverejnil, kto v tejto súťaži uspel, iba pár hodín pred koncom svojho ministrovania.

Zo 16 projektov nemocníc uspelo osem. Uspeli všetky tri nemocnice siete Agelu, ktoré sa o dotáciu uchádzali. Ide o nemocnice v Skalici, Leviciach a vo Zvolene. Spolu si rozdelia 90 miliónov eur, takmer polovicu z celého balíka.

Zo siete Svet zdravia finančnej skupiny Penta dotáciu získala len nemocnica v Spišskej Novej Vsi, takmer 40 miliónov eur. Uspela aj nemocnica v Bardejove – neziskovka spoluzaložená štátom –, štátna akciovka v Poprade, trenčianska župná nemocnica v Bojniciach a Kysucká nemocnica v Čadci, ktorá patrí pod Žilinský samosprávny kraj.

V prípade Kysuckej nemocnice však ministerstvo k podpisu zmluvy ešte nepristúpilo – prebieha tam preverovanie.

Pochybnosti okolo celého procesu viedli ešte v marci bývalú štátnu tajomníčku Lenku Dunajovú Družkovskú k podaniu trestného oznámenia. Vec prešetruje už aj Národná kriminálna agentúra a Európska prokuratúra. Sú tam totiž podozrenia z podvodu pri nakladaní s európskymi financiami.

Aj preto si dalo Palkovičovo ministerstvo vypracovať právnu analýzu, či vôbec môže podpísať zmluvy s vybranými nemocnicami. Predtým si dalo urobiť aj audit, ktorý s výnimkou Čadce potvrdil ostatných úspešných uchádzačov, no poukázal na viaceré zlyhania ministerstva v procese.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič. Foto: TASR/Martin Baumann

Problematické podmienky už v nastavení výzvy

Ak sa regionálne nemocnice chceli zapojiť do súťaže o peniaze z 212-miliónovej výzvy z plánu obnovy, museli požiadať o stanovisko dva subjekty rezortu zdravotníctva a Inštitút zdravotníckych analýz (IZA) a Zdravotnícku implementačnú agentúru (ZIA), ktorej vtedy šéfovala Petra Svobodová.

Pre kontext treba dodať, že Svobodová bola v minulosti námestníčkou šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha, dnes obžalovaného v jednej z najväčších korupčných káuz Dobytkár, ktorá sa týka čerpania bruselských dotácií na pôdu. Petru Svobodovú vymenoval do čela ZIA za zvláštnych okolností minister Lengvarský, voči čomu protestoval aj premiér Eduard Heger.

Vo výzve na obnovu regionálnych nemocníc zohrali kľúčovú úlohu takzvané EX-ante kritériá. Tie museli nemocnice splniť, aby sa mohli uchádzať o peniaze z plánu obnovy.

O splnení alebo nesplnení týchto kritérií rozhodovali práve ZIA a IZA.

Ešte v novembri minulého roka vtedajší generálny tajomník služobného úradu Peter Ferjančík na parlamentnom výbore pre zdravotníctvo priznal, že kritériá, ktoré si ministerstvo zvolilo, aby filtrovalo projekty ešte pred finálnym výberom, boli „veľmi na hrane“ niektorých nariadení Európskej komisie.

Práve tieto problematické kritériá sa napokon ukázali ako rozhodujúce. Na základe nich totiž ZIA a IZA vybrali osem projektov, ktoré vyčerpali balík peňazí, a ministerstvo zdravotníctva tak už samo žiadne projekty de facto nevyberalo. Síce sa projekty pri hodnotení bodovali, ministerstvo v odpovedi poslancom zdravotníckeho výboru, ktorú má redakcia denníka Postoj k dispozícii, uviedlo, že „o úspešnosti a neúspešnosti žiadostí nerozhodoval počet získaných bodov“, ale len „splnenie/nesplnenie podmienok“.

Ak by sa teda nejaká nemocnica rozhodla odstúpiť od zmluvy, v zálohe neexistuje žiaden projekt.

Viacerí odborníci už po otvorení výzvy poukazovali na to, že kritériá sú zvláštne a sú nastavené tak, že dovoľujú subjektívne rozhodovanie a otvárajú dvere pochybným machináciám. O celej veci denník Postoj písal ešte v decembri minulého roka, keď bola výzva tesne pred koncom.

Čítajte tiež

Obnova štátnych nemocníc Ako Lengvarského ministerstvo vyradilo štát z hry o desiatky miliónov eur

Kristína Votrubová Lukáš Kekelák

Z výzvy na 212 miliónov z plánu obnovy vyťažia najmä regionálne nemocnice súkromných poskytovateľov.

Kontrola komisie a zvýšený dohľad Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA), ktorú v tejto veci nariadil úrad vlády po odchode generála Lengvarského z ministerskej stoličky, potvrdili aj v prípade 212-miliónovej výzvy pochybenia hneď v niekoľkých prípadoch.

Nezáväzný, ale rozhodujúci termín

Celý proces mal fungovať zdanlivo celkom jednoducho. Výzva sa otvárala 8. novembra minulého roka a nemocnice mali čas zapojiť sa do 31. decembra. Aby tak však mohli urobiť, potrebovali najprv súhlasné stanoviská od ZIA a IZA. Tie potrebovali na rozhodovanie 15 pracovných dní. Nemocnice teda mohli poslať svoje projekty najneskôr do 8. decembra.

Práve tu nastáva prvý problém. Vo výzve nie je jasne napísané, že tento dátum je zaväzujúci. Informácia o tomto posudzovaní bola zverejnená po prvýkrát na stránke ministerstva zdravotníctva v sekcii úradné oznamy 22. septembra 2022, teda nie v časti venovanej plánu obnovy.

V správe je zahrnutý aj dokument, kde je presne napísané, že projekty môžu byť doručené na posúdenie už od 4. októbra, aj to, že žiadosť o stanovisko musí byť na ZIA doručená najneskôr 20 pracovných dní pred ukončením výzvy, teda 1. decembra.

V poznámke pod čiarou je však uvedené, že „ZIA môže nedodržanie tejto lehoty posúdiť ako nesplnenie ex ante kritérií“. Kľúčové je slovo môže. Naznačuje totiž, že to zrejme závisí od svojvôle zamestnancov ZIA. Podobná formulácia je aj v samotnej výzve ministerstva, kde sa však táto lehota skracuje na 15 dní, ktoré má ZIA na posúdenie projektu.

Táto informácia je však iba v poznámke pod čiarou, kde sa píše: „Odporúčame žiadateľom s dostatočným časovým predstihom predložiť žiadosť na vydanie súhlasného stanoviska vecným gestorom (IZA a ZIA). Vecný gestor, ktorý vydáva písomné stanovisko/súhrnné písomné stanovisko, má na jeho vydanie stanovenú lehotu 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti žiadateľa.“

Opäť ide iba o odporúčanie, nie záväzný dátum, a veľkú rolu teda zohráva ochota hodnotiteľov. Ako uvidíme neskôr, v prípade niektorých projektov dobrá vôľa bola, v prípade iných nie. Takto sa rozhodovanie o projektoch stalo subjektívnou záležitosťou.

Bývalý šéfka ZIA Petra Svobodová. Zdroj foto: archív PPA

To, že toto časové vymedzenie je problematické, skonštatovala aj ministerská Komisia pre kontrolné posúdenie týchto žiadostí v zápisnici svojho auditu, ktorú má denník Postoj k dispozícii. Dokument konštatuje, že časové kritérium odpadá, keďže v dokumente výzvy sa hovorí iba o tom, že ak bude projekt doručený na posúdenie neskôr ako 15 pracovných dní pred ukončením výzvy, IZA a ZIA nemusia projekt hodnotiť.

Nie je jasne vymedzené, že ho nebudú hodnotiť.

Pôvodný časový rámec pre doručenie na ZIA uplynul teda už druhého decembra, tento termín splnili iba nemocnice v Poprade a Bardejove. ZIA však posúdila aj výzvy, ktoré prišli neskôr, konkrétne do 8. decembra. Pri siedmich projektoch kontrolná komisia nenašla žiadne pochybenie. Akurát výslednú sumu niektorých úspešných projektov nemocníc označila za nadhodnotenú.

Na svojvôľu ZIA doplatila Považská Bystrica

Čadci, ktorá projekt doručila 9. decembra, čiže jeden deň po vypršaní termínu, ZIA vydala pôvodne zamietavé stanovisko, ktoré sa však deň pred koncom výzvy zmenilo. Zamietavé stanovisko dostala aj nemocnica v Hlohovci, ktorá tiež požiadala o stanovisko 9. decembra.

Problematické bolo najmä rozhodovanie o projekte nemocnice v Považskej Bystrici. Tá doručila dokumenty 7. decembra, ZIA ju však upozornila, že projekt nedosahuje potrebnú výšku finančnej alokácie.

Vo výzve išlo totiž o projekty nad päť miliónov eur a považskobystrická nemocnica predložila zámer za 4,4 milióna eur. Nemocnica následne poslala 12. decembra opravenú dokumentáciu s vyššou sumou projektu. ZIA však až 29. decembra nemocnici odpovedala s tým, že sprievodné dokumenty neboli opravené. V papierovej dokumentácii totiž zmena uvedená bola, ale na CD nosičoch nie.

Ako upozorňuje kontrolná komisia v zápisnici, v prípade iných projektov ZIA požiadala nemocnice o doplnenie chybných alebo chýbajúcich dokumentov a vedela ich spracovať v relatívne krátkom čase. Napríklad pri nemocnici Sveta zdravia v Spišskej Novej Vsi stačil na vyhodnotenie po doplnení aj jeden deň. A to piatok pred Štedrým dňom.

Komisia tak konštatuje, že „pochybením ZIA mohol byť ovplyvnený úspech Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica“. ZIA viaceré svoje rozhodnutia poriadne neodôvodňuje, čo aj podľa NIKA zakladalo podozrenia z „diskriminačného a netransparentného prístupu“.

Kto projekty hodnotil?

ZIA posudzovala, či projekty stíhajú verejné obstarávanie do prvého kvartálu 2024, ako aj to, či spĺňa požiadavky energetickej efektívnosti. Ide o odborné záležitosti, no nie je celkom jasné, kto ich vyhodnocoval ani akým spôsobom boli hodnotitelia k projektom prideľovaní. Pôvodne malo ísť o odborníkov zo stavebníctva. ZIA ešte v septembri vyhlásila výzvu, v ktorej hľadala posudzovateľov projektov.

Úspešní uchádzači mali mať vzdelanie a prax v oblasti stavebníctva a následne mali byť zaradení do databázy. Neskôr pri vyhodnocovaní výziev plánovala ZIA s niektorými uzatvárať dohody o vykonaní práci. Ako však ukazuje centrálny register zmlúv, ZIA žiadnu takúto dohodu s nikým neuzatvorila.

Na otázky, aké odborné zázemie mali hodnotitelia projektov, ktorí projekty vyberali, ministerstvo priamo neodpovedalo. Pre Postoj z komunikačného odboru ministerstva uviedli len toľko, že to „boli interní zamestnanci ZIA“.

Pripomeňme, že ministerstvo zdravotníctva v oficiálnej tlačovej správe označilo zriadenie ZIA v čase, keď sa projekty nemocníc vyhodnocovali, za nehospodárny a neefektívny krok.

Tvorba rozvojových plánov nemocníc naslepo

Osobitnou kapitolou je posudzovanie Inštitútom zdravotníckych analýz, ktorý vedie Matej Mišík. Do výzvy sa totiž mohli zapojiť iba regionálne nemocnice druhej kategórie, no to, v akej kategórii nemocnice budú v čase vyhlásenia výzvy, nebolo jasné. Prvú schému optimalizovanej siete nemocníc Lengvarského rezort zverejnil v predposledný deň roka, čo bol zároveň predposledný deň uzatvorenia výzvy.

Nemocnice tak spolu s projektom mali predložiť aj rozvojový plán nemocnice a IZA posudzovala, či je ich plán v súlade s reformou optimalizácie siete nemocníc (OSN), o ktorom ešte nemali informácie, keďže nebola v tom čase ukončená.

Tak sa napríklad stalo, že vo výzve neuspela výstavba novej nemocnice Penty v Rimavskej Sobote. IZA rozhodla o tom, v akej kategórii bude až v apríli tohto roka po rozhodnutí o doplnkových programoch. Ak by táto informácia bola k dispozícii už v decembri, nemocnica by bola so svojím projektom úspešná, uvádza v zápisnici kontrolná komisia.

IZA včas nevyhodnotila ani rozvojový plán nemocnice v Považskej Bystrici. Respektíve ho nemocnici ani nezaslala. Hoci inštitút vydal súhlasné stanovisko 21. decembra 2022, nemocnici ho poslal až 5. apríla 2023, teda štyri mesiace po skončení výzvy. Na základe čoho IZA pri vyhodnocovaní postupovala, sme sa pýtali jej šéfa Mateja Mišíka, no ten na žiadnu otázku neodpovedal.

Šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Matej Mišík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Fakt, že sa nemocnice pri svojom rozvojom pláne nemusia trafiť do nastavenia novej optimalizovanej nemocničnej siete, označil za riziko výzvy na Healthcare summite v októbri 2022 aj spolutvorca jej metodiky, zdravotnícky analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Ten od júna do septembra 2022 „pro bono“ pomáhal premiérovi Hegerovi a úradu vlády ako „nezávislý arbiter“ s plánom obnovy, a neskôr aj ako poradca ministra Lengvarského.

Už pred spustením výzvy predpokladal, že transformačné plány, ktoré museli nemocnice predložiť, budú pre dané okolnosti viac indikatívneho charakteru než záväzného, z čoho podľa Smatanu vyplývalo, že väčšina hodnotených či predkladaných projektov nemusí byť „optimálnych“.

Vzhľadom na regionálny princíp sa nemusel podľa neho podporiť ten najlepší projekt, napriek tomu tvrdil, že pre vysoký trojmiliardový investičný dlh v zdravotníctve sa zlé rozhodnutie ani spraviť nedá, lebo väčšinu regionálnych nemocníc čakajú zmeny, ktorým sa musia prispôsobiť.

Kým inde to nešlo, v Čadci áno

Pri vyhodnocovaní výziev sa to najviac zamotáva pri Kysuckej nemocnici v Čadci, ktorej Zdravotnícka implementačná agentúra najskôr 15. decembra 2022 poslala nesúhlasné stanovisko z dôvodu, že svoju žiadosť poslala neskoro. Svoje stanovisko po žiadosti nemocnice 27. decembra za veľmi podozrivých okolností prehodnotila.

Agentúra si vyžiadala doplnenie podkladov a následne jej stačili posledné dva pracovné dni v roku na to, aby projekt čadčianskej nemocnice odsúhlasila.

Aby sa kysucký príbeh ešte viac skomplikoval, do hry vstupuje osoba Petra Ferjančíka, bývalého šéfa služobného úradu a poradcu exministra zdravotníctva Lengvarského. Ten podľa slov šéfky ZIA Petry Svobodovej prišiel za ňou so žiadosťou nemocnice, ktorú mali zástupcovia žilinskej župy osobne odovzdať práve Ferjančíkovi už 7. decembra.

A keď vysvitlo, že nemocnica neodovzdala žiadosť včas, Ferjančík zakročil a jej žiadosť vraj na implementačnú agentúru doručil 23. decembra, o čom však neexistuje žiaden záznam.

„Nejakým spôsobom sme chceli VÚC-ke pomôcť k tomu, aby peniaze pre štátnu nemocnicu neprepadli kvôli nejakej hlúposti a pár hodinám. Tak sme predložili tie dokumenty, ktoré sme mali u nás,“ povedal pre televíziu Markíza ešte začiatkom apríla sám Ferjančík, podľa ktorého bol podobný postup „úplne“ v poriadku. Štandardom však určite nie je, aby mal poradca ministra v čase vyhodnocovania výzvy pri sebe odložené podobné dokumenty.

O projekt v Čadci sa na ministerstve zaujímal aj riaditeľ sekcie implementácie plánu obnovy Ján Krajči, ktorý na ministerstve skončil spolu s Lengvarským. Ten mal riaditeľa kysuckej nemocnice Martina Šenfelda pred zaslaním žiadostí upozorniť, aby ju prispôsobili alokácii európskych peňazí pre Žilinský kraj a projekt rekonštrukcie upravili – zo 17 miliónov eur na 7 miliónov. Prečo tak spravil, známe nie je.

Vedenie nemocnice v Čadci zdôvodňuje neskoré odovzdanie žiadosti práve tým, že museli projekt prepracovať a spraviť v ňom veľa škrtov, aby sa do požadovanej sumy zmestili. Pritom pôvodná výška projektu za 17 miliónov bola v súlade s nastavením výzvy, keďže podľa stanovených kritérií mohli nemocnice žiadať o alokáciu až vo výške 2,5-násobku sumy určenej pre daný kraj.

Viac, ako mal, dostal napríklad aj Prešovský kraj, kde bola pôvodná regionálna alokácia prekročená až o takmer 10 miliónov. Zhodou okolností práve o podobne veľkú sumu museli okresať projekt v Čadci. Či aj iným nemocniciam Ján Krajči volal, ostáva záhadou. No do procesu v čase výzvy nemal voči žiadateľom ako zástupca ministerstva vôbec vstupovať.

Výzva plná konfliktov záujmov?

Národná koordinačná a implementačná autorita, ktorá dohliada na plnenie míľnikov plánu obnovy, mala pri preverovaní 212-miliónovej výzvy cieľ „ustrážiť transparentnosť, vylúčiť možný konflikt záujmov, ako aj iné prípadné pochybenia v procese“, ktoré by aj z dôvodu vyšetrovania výzvy európskou prokuratúrou mohli spôsobiť problémy pri audite zo strany Európskej komisie.

Podľa smernice NIKA Politika boja proti podvodom ku konfliktu záujmov dochádza, „ak je nestranný a objektívny výkon úradnej funkcie osoby ohrozený z dôvodov týkajúcich sa rodiny, citového života, politickej alebo národnej príslušnosti, ekonomického záujmu alebo akéhokoľvek iného spoločného záujmu napríklad so žiadateľom o prostriedky z fondov EÚ alebo z mechanizmu, alebo s ich prijímateľom“.

Hraničných konfliktov záujmov je medzi vysokými predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva a žiadateľmi o milióny eur hneď niekoľko. Bližšie ich opísal denník Sme, ktorý poukázal na viaceré osobné prepojenia šéfov úspešných nemocníc z výzvy s osobou exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského či s jeho poradcom Petrom Ferjančíkom.

Bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a jeho generálny tajomník služobného úradu a neskôr poradca Peter Ferjančík. Foto: TASR/Martin Baumann

Napríklad riaditeľ úspešnej popradskej nemocnice Jozef Tekáč s generálom Lengvarským študoval v rovnakom čase na Lekárskej fakulte v Hradci Králové. A ten ho ako minister v roku 2021 menoval aj za riaditeľa nemocnice v Poprade, ktorá je štátnou akciovkou.

Poradca bývalého ministra Peter Ferjančík, predtým generálny tajomník služobného úradu rezortu, bol do 29. marca 2023 aj predsedom dozornej rady popradskej nemocnice.

Okrem toho bol Ferjančík v čase vyhodnocovania výzvy členom správnej rady bardejovskej nemocnice aj šéfom dozornej rady nemocnice v Skalici, ktorá patrí do súkromnej siete Agelu. Aj tieto nemocnice boli vo výzve úspešné.

NIKA za vedenia súčasnej vicepremiérky Lívie Vašákovej podľa informácií denníka Postoj označila Ferjančíka koncom januára za osobu s „rušivým vplyvom“ na projekty z plánu obnovy. Sám Ferjančík to aj pre Sme potvrdil.

Hoci ministerstvo zdravotníctva konflikt záujmov vo všetkých prípadoch odmieta, pripomeňme, že práve Peter Ferjančík bol 15. novembra 2022 za rezort zdravotníctva vysvetľovať poslancom parlamentu na zdravotníckom výbore detaily spomínanej výzvy.

Na výbore okrem iného povedal, že ministerstvo celú výzvu pred spustením prekonzultovalo s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje menšie regionálne nemocnice (jej členmi je aj šesť zo siedmich vo výzve úspešných nemocníc).

Na čele ANS stojí dlhoročný riaditeľ Nemocnice svätého Jakuba v Bardejove Marián Petko, ktorého v decembri 2022 neprávoplatne odsúdili za korupciu pri sprenevere európskych peňazí. V rokoch 2005 až 2008 údajne dohadzoval stavebným firmám za úplatky zákazky na obnovu nemocnice. A dnes dostala bardejovská nemocnica s rovnakým vedením z Bruselu takmer 10 miliónov eur na rekonštrukciu.

ANS sa od začiatku nepáčilo spochybňovanie výsledkov poslednej európskej výzvy. Dokonca sa plánovala obrátiť na Európsku komisiu, aby pri prehodnocovaní výzvy dohliadla na transparentnosť a zabránila politickému ovplyvňovaniu.

O ôsmich úspešných nemocniciach sa hovorilo už v októbri 2022

Peter Ferjančík na spomínanom zdravotníckom výbore v parlamente poslancom tiež vysvetľoval, prečo peniaze z 212-miliónovej výzvy namiesto koncovým nemocniciam, ako bol pôvodný zámer, poputujú tým regionálnym.

„Keď chcete, aby bola reforma optimalizácie siete nemocníc všeobecne prijatá celou verejnosťou, musíte dať jednotlivým subjektom, ktoré na trhu sú, aj nejaké finančné nástroje, aby vedeli optimalizáciu plniť. Musíte teda poskytnúť finančné prostriedky všetkým,“ hovoril poslancom, hoci na priestorové a kapacitné zmeny sa v novej situácii budú musieť pripraviť najmä väčšie koncové nemocnice, ktoré prevezmú náročnejšie výkony z regionálnych pracovísk.

Bližšie vedomosti o projektoch nemocníc pred spustením výzvy nemali len ľudia z ministerstva zdravotníctva, ale otvorene o nich hovoril aj analytik Martin Smatana, spolutvorca metodiky výzvy, ktorý sa podieľal aj na tvorbe regionálneho modelu rozdelenia miliónov eur.

Na zdravotníckej konferencii 4. októbra 2022 v rámci panelu Stres v pláne obnovy vystúpil s príspevkom, v ktorom okrem detailoch metodiky výzvy hovoril aj o tom, že bol tiež účastníkom stretnutí s mnohými „stakeholdermi“ a zástupcami nemocníc, aby si „absolútne rozumeli, ako sa to bude v dopytovej výzve počítať“.

Smatana mesiac pred oficiálnym spustením výzvy počítal s tým, že uspeje osem nemocníc.

„Máme to, pochopiteľne, namodelované na základe vstupov, ktoré ministerstvu posielali nemocnice kvôli investičným prioritám. Ak neklamali a to, čo zaslali, je pravda, tak vieme, že by to mala byť pomerne úspešná výzva, kde sa podporí možno osem projektov, z toho pár veľkých,“ povedal Smatana v októbri 2022. A jeho predpoklad sa v marci 2023 stal skutočnosťou.

Závažnejšie však pôsobia jeho tvrdenia na tomto podujatí, v ktorom okrem iného diskutovala aj šéfka plánu obnovy Lívia Vašáková, dnes podpredsedníčka vlády. Hoci Smatana tvrdil, že sám finálne znenie výzvy vopred nevidel, predčasne vraj podľa jeho slov uniklo.

Spolutvorca metodiky miliónovej výzvy Martin Smatana. Foto: TASR/Jakub Kotian

„Poviem to veľmi neformálne a otvorene, ako to je. (...) Osem ľudí mi odtiaľto (ukazuje na obecenstvo, v ktorom boli aj zástupcovia nemocníc, pozn. red.) už poslalo tú výzvu s tým, že či je to ona. To znamená, že ono to ‚leaklo‘ (uniklo, pozn. red.), koluje to, predpokladám, že aj do Sveta zdravia sa to dostalo. Ako všetky materiály, ktoré robím,“ dodal s tým, že keď si pozrel mailing list, tak bol materiál rozposlaný 20 ľuďom. Potenciálni uchádzači tak podľa jeho slov už viac-menej vedeli o podmienkach výzvy.

„Keby to bolo zlé, tak sa určite hlásia, píšu blogy a mediálne sa sťažujú. Takže verím, že to je dobre pripravené,“ dodal na záver. Podobné vyjadrenia ukazujú na možnosť, že súkromné nemocnice Agelu a Sveta zdravia mohli byť na výzvu vopred lepšie pripravené ako niektoré župné či štátne zariadenia. No nemožno vylúčiť, že sa vďaka tomu mohli lepšie pripraviť aj isté štátne nemocnice.

Je faktom, že nielen menšie župné, ale aj súkromné nemocnice doplatili na minimálne zvláštny spôsob rozhodovania zo strany agentúry a sekcie patriacej ministerstvu zdravotníctva. Zistenia kontrolnej komisie odhaľujú veľa nejasností i svojskej selekcie, ktorá uprednostnila niektorých uchádzačov pred inými. Poukazujú aj na to, že kým ZIA niektorým vyhovela a dokázala zaslať súhlasné stanovisko aj v posledný pracovný deň roka, iní toľko šťastia nemali.

Nehovoriac o prípadoch, kde sú namieste podozrenia z konfliktu záujmov. Otázkou preto zostáva, či je správne podpísať zmluvy s podobne vybranými úspešnými uchádzačmi na obnovu nemocníc.

Pri pohľade na stav slovenského zdravotníctva si človek môže povedať, že hlavné je, aby nejaké peniaze nemocnice dostali. Takto však hrozí, že po vyšetrovaní Európskej prokuratúry pre zlyhania budeme musieť 212 miliónov eur z plánu obnovy poslať do Bruselu späť zo štátnej kasy.