Robia rovnaké výkony, no zaplatené dostanú rozlične. Tak stále funguje financovanie nemocníc na Slovensku. Dlhodobo veľmi neprehľadný systém fungoval na základe dohodnutých zmlúv, pri ktorých veľa záviselo od toho, aké podmienky si nemocnica dokázala dohodnúť.
Medzi nemocnicami jednotlivých zriaďovateľov tak vznikali rozdiely. Daný stav by sa mal postupne meniť vďaka zavádzaniu systému DRG. V skratke ide o formu cenníkov, podľa ktorých poisťovne uhrádzajú nemocniciam výkony. Tak by sa malo preplatiť iba to, čo sa reálne zrealizuje, a nemali by vznikať nevysvetliteľné rozdiely medzi jednotlivými prevádzkovateľmi nemocníc.
Ako však ukazujú najnovšie dáta, rozdiely stále existujú, a to najmä v prospech nemocníc siete Agel.
Na to, že vo financovaní nemocníc je problém, naposledy upozornil v rozhovore pre Postoj šéf Národného kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Problém vidí najmä pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá podľa zistení kontrolórov platí viac súkromným nemocniciam ako verejným.
„Namiesto toho, aby dostali za výkon základnú sadzbu 2 160 eur, dostanú 2 800 alebo 3 200 eur. Podobne zvýšené platby však nedostávajú od súkromných poisťovní, ale od Všeobecnej zdravotnej, ktorú spravuje ministerstvo zdravotníctva. A to nikomu nevadí,“ povedal v rozhovore Andrassy.

Nejde však len o zistenia NKÚ. Na to, že štátna poisťovňa platí viac súkromným nemocniciam, poukázala aj nedávna analýza Útvaru hodnoty za peniaze.
Ako ukazujú dáta použité v analýze, kým nemocnice patriace VÚC dostali v roku 2023 za štandardizovanú hospitalizáciu od štátnej poisťovne 2 270 eur, nemocnice patriace Agelu dostali až 2 710 eur. V prípade Penta Hospitals to bolo 2 356 eur a priemer vo zvyšných nemocniciach bol 2 445 eur.
Agel tak dostal viac nielen ako porovnateľné nemocnice, ktorých zriaďovateľom je kraj či mesto, ale aj ako súkromné nemocnice patriace Pente.
Rozdiely v prospech Agelu potvrdzujú aj dáta zbierané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad robí prehľady financovania nemocníc od roku 2024, čo vyplynulo z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia pod vedením Petra Visolajského.
V analýze za rok 2024 úrad uvádza, že „súkromné nemocnice dostali v roku 2024 zhruba o 56 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby CKS, čo spôsobuje hlavne štátna VšZP“.
Základná sadzba CKS je, zjednodušene povedané, odporúčaná cena za úkony v nemocniciach, ktorá má byť akýmsi rámcom pre poisťovne pri ich preplácaní.
Ako dodáva dozorný úrad, toto preplatenie nie je vysvetliteľné vyššou náročnosťou liečby, ale „nesprávnym nastavením mechanizmu úhrad. Výsledkom je teda deformácia financovania, ktorá zvýhodňuje súkromný sektor“.
Najväčší rozdiel v tom, koľko platí poisťovňa štátu nemocniciam, vidieť pri kategórii iných súkromných nemocníc, po ktorej nasledujú nemocnice zo siete Agel. Pri zariadeniach Penty bol v roku 2024 rozdiel oproti základnej sadzbe minimálny.
Úrad však v správe upozorňuje, že VšZP počas minulého roka pri nemocniciach s najväčšou mierou preplácania pristúpila k úprave úhradového mechanizmu. „Poisťovňa zároveň deklaruje, že v roku 2025 plánuje pokračovať v zmenách,“ dodáva.
Ako však ukazuje najnovšia správa o financovaní nemocníc, rozdiel v prospech Agelu pokračoval aj v prvom polroku tohto roka.
Pri nemocniciach, ktoré prevádzkuje kraj, prípadne mesto, dosiahla cena za jednotku 2 885 eur, v prípade Agelu to bolo 3 507 eur. V nemocniciach Penty to bolo 3 142 eur.
Takýto veľký rozdiel bol pritom iba v prípade štátnej akciovky VšZP. Dôvera platila za jednotku v krajských nemocniciach a nemocniciach Agelu aj Penty takmer rovnako. Pri Unione bol rozdiel minimálny.
„Medzi súkromnými poskytovateľmi najviac profituje AGEL od VšZP, zatiaľ čo PENTA a ‚Iný súkromný‘ sa držia skôr pri priemere,“ konštatuje otvorene aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Dáta zároveň ukazujú, že štátna zdravotná poisťovňa platila nemocniciam Agelu o niečo viac aj ako ministerským zariadeniam, kam patria veľké fakultné nemocnice, ktoré realizujú náročnejšie úkony a majú objektívne vyššie náklady. Rozdiel ceny za jednotku produkcie bol 26 eur.
Na vysvetlenie sme sa pýtali aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá odkázala iba na tlačovú správu z polovice októbra.
V nej však nevysvetľuje, prečo nemocnice Agelu dostávajú viac, len všeobecne objasňuje, ako funguje systém, podľa ktorého poisťovne platia úhrady nemocniciam.
Poisťovňa hovorí, že postupne prechádza na DRG systém. Nemocníc, ktoré sú platené čisto cez tento systém, je podľa nej iba „niekoľko“ a ostatní poskytovatelia naň prechádzajú postupne.
„Treba zdôrazniť, že zmluvné podmienky sa neupravujú automaticky k 1. januáru, ale v nadväznosti na vydanie programovej vyhlášky a nasledovné individuálne rokovania s jednotlivými poskytovateľmi,“ upozorňuje poisťovňa v tlačovej správe.
V minulosti štátna poisťovňa vysvetľovala rozdiely v platbách historickými disproporciami, spôsobmi valorizácie platieb či rôznym zastúpením poisťovní v tom-ktorom regióne. O aké disproporcie by malo ísť, všeobecná poisťovňa však Postoju neodpovedala.
To, že štátna VšZP, najväčšia poisťovňa na Slovensku, platí viac nemocniciam Agelu, už tvrdia tri od seba nezávislé štátne inštitúcie. Poisťovňa napriek tomu rozdiel nevie jasne zdôvodniť.
Všeobecná zdravotná poisťovňa v minulosti odmietla, že by nemocnice Agelu pri platbách protežovala. Proti podobným tvrdeniam sa bránila aj súkromná sieť. Argumentovala tým, že zmluvy s poisťovňou sa vyvíjali niekoľko rokov, zohľadňovali regionálne rozdiely, počet personálu či typ pacientov.
Napriek tomu medzi štátnou poisťovňou a sieťou súkromníka existujú viaceré personálne prepojenia.
Opoziční politici dávajú zvýhodňovanie nemocníc Agelu zo strany štátnej poisťovne do súvisu s jej novým vedením.
Súčasný šéf VšZP Matúš Jurových, ktorý sa do predstavenstva poisťovne dostal v apríli 2024 ešte za ministerky Dolinkovej, sa totiž viac ako 15 rokov pozná s generálnym riaditeľom slovenského Agelu Michalom Pišojom. Ide o obdobie, keď obaja pracovali v poradenskej firme Ernst & Young.
Agel pre denník Štandard uviedol, že Pišoja sa s Jurovýchom stretáva aj naďalej, a to „pri rôznych voľnočasových príležitostiach“.
.jpg)
Matúš Jurových. Foto: VšZP
Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej sa predtým zdravotníctvu ani zdravotnému poisteniu profesijne nevenoval. Ešte pred siedmimi rokmi pracoval vo viacerých spoločnostiach prepojených s Pentou – v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom či vo vydavateľstve News and Media Holding.
V polovici novembra 2024 ho napriek tomu nový minister zdravotníctva Kamil Šaško vymenoval za riaditeľa poisťovne. Keďže ide o akciovú spoločnosť rezortu zdravotníctva, vedenie poisťovne vymenúva priamo minister.
Mesačník Medicína, ktorý patrí do mediálneho domu News and Media Holding finančnej skupiny Penta, v auguste 2024 priniesol informáciu, že český miliardár slovenského pôvodu a majiteľ Agelu Tomáš Chrenek sa pred parlamentnými voľbami 2023 aj po nich údajne stretával s podpredsedníčkou Hlasu a neskôr ministerkou Zuzanou Dolinkovou. Riešili vraj nominácie ľudí z Agelu v rezorte zdravotníctva.
Spoločnosť Agel neskôr reagovala, že ide o „účelové fabulácie“ a o vplyv na nominácie v zdravotníctve nemá záujem.
Prepojenie s Agelom ukazuje aj ďalšia nominácia. Viac ako tri roky bola vo vedení štátnej poisťovne Beata Havelková. Ako členka predstavenstva VšZP skončila 10. októbra 2023 pred nástupom ministerky Dolinkovej.
Havelková sa svojej funkcie vzdala po tom, čo na čele poisťovne skončil jej šéf Richard Strapko. Toho odvolal pre zlé hospodárenie ešte úradnícky minister zdravotníctva Michal Palkovič, dnes predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Beata Havelková. Zdroj fotografie: Agel
Havelková po svojom trojročnom pôsobení v štátnej akciovke skončila u súkromníka a dnes je riaditeľkou úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb Agelu. Okrem toho sa u súkromníka podieľa aj na optimalizácii procesov a riadení zdravotníckych zariadení.
Havelková so Strapkom pomohla Agelu ešte v čase, keď bola v poisťovni. VšZP vtedy zvýšila platby Kardiocentru Agel v Košiciach na úkor štátneho Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH).
Poisťovňa súkromnému kardiocentru na rozdiel od VÚSCH-u nestanovila finančné limity na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a uhrádzala ich bez obmedzení. Keď o navýšenie limitov žiadal aj východoslovenský ústav, poisťovňa mu to zamietla s odôvodnením, že na to nemá peniaze.

Následne ministerka Dolinková povýšila Kardiocentrum Agelu až na štvrtú úroveň špecializovaného pracoviska, pričom predošlé vedenie rezortu ho odmietlo zaradiť do novej nemocničnej siete.
Hoci Strapka odvolali z postu riaditeľa poisťovne už v júli 2023, v štátnej akciovke pôsobil ešte ďalšie štyri mesiace.
Počas tohto obdobia dal rozhovor časopisu Náš Agel, v ktorom hovoril aj o výhodách pre zamestnancov súkromníka od štátnej poisťovne. „VšZP pre Skupinu AGEL pripravila viaceré služby, ktoré budeme postupne rozširovať. Zamestnanci môžu napríklad využívať zľavy na kúpeľné pobyty. Spoluprácu s vašou skupinou budeme postupne rozvíjať tak, aby prinášala obojstrannú spokojnosť.“
Do predstavenstva poisťovne sa tento rok dostala aj rodáčka z Košíc Denisa Slivková, dlhoročná zamestnankyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Za 16 rokov v poisťovni pracovala na rôznych pozíciách nákupu zdravotnej starostlivosti. Aj o nej sa dnes v zdravotníckych kuloároch hovorí ako o človeku blízkom spoločnosti Agel.
Hoci Všeobecná zdravotná poisťovňa napriek viacerým personálnym prepojeniam postupne znižuje štedro nastavené paušálne platby za starostlivosť v nemocniciach Agelu, na druhej strane súkromníkovi výrazne zvyšuje limity na vyšetrovacie a liečebné zložky.
Laboratórna diagnostika patrí v slovenskom zdravotníctve s maržou okolo 15 percent medzi tie najziskovejšie oblasti.
V tomto prípade ide o nemocnicu Agelu vo Zvolene, ktorej zdravotná poisťovňa zvýšila mesačný limit na laboratórnu diagnostiku viac ako päťnásobne. Z júnových 384-tisíc eur limit poskočil od októbra na 944-tisíc a od nového roka 2026 by mal byť až na úrovni 2,18 milióna eur.
V ročnom vyčíslení to bude pre Agel nárast o 22 miliónov eur.
Zvýšenie limitu neznamená, že tieto peniaze Agel od VšZP automaticky získa, ale ak zvolenská nemocnica za daný mesiac urobí veľký počet laboratórnych vyšetrení, poisťovňa jej ich preplatí až do tejto sumy. Zazmluvnenú diagnostiku však nemusí spraviť len vo Zvolene.
Ak by Agel dostal súhlas od poisťovne na presun navýšených limitov, vie ich uplatniť aj v inom laboratóriu v rámci svojej siete Agel Lab. Jedno také by mal Agel čoskoro otvoriť v bratislavskej Petržalke.
VšZP ani v tomto prípade jasne nevysvetlila, prečo zvolenskej nemocnici Agelu zvýšila limity tak razantne. Pre denník Sme uviedla, že „zvýšenie limitu u uvedeného poskytovateľa je výsledkom realokácie finančných zdrojov za skutočnou produkciou“. Agel to dodnes nekomentoval.
Na zvýšenie vyšetrovacích limitov začiatkom septembra upozornili politici strany Demokrati Juraj Šeliga a Eduard Heger.
Ide o zaujímavý zvrat, keďže Heger ešte ako premiér ponúkal šéfovi Agelu Michalovi Pišojovi post ministra zdravotníctva. Spoločnosti Agel sa za jeho vlády darilo nielen pri zazmluvňovaní nemocníc v štátnej poisťovni, ale aj pri prideľovaní peňazí z plánu obnovy. Nemocnice Agelu dostali z 212-miliónového balíka až 90 miliónov eur. Ide o výzvu, ktorú dnes prešetruje Európska prokuratúra.

Skupine Agel sa v lete podľa neoficiálnych výsledkov darilo aj v tendri na záchranky. Pre viaceré nezrovnalosti ho po tlaku minister zdravotníctva Šaško nakoniec zrušil.