Rekonštrukcie nemocníc z plánu obnovy Nadhodnotené projekty pomohli Agelu k vate navyše. Šaško hádže vinu len na Lengvarského. Čo na tom nesedí?

„Dozvedeli sme sa, že Slovenská republika príde o ďalšie milióny z plánu obnovy, tentokrát kvôli spoločnosti Agel,“ vyhlásil exminister zdravotníctva Marek Krajčí z Hnutia Slovensko.

Pred mesiacom upozornil na to, že Slovensko môže pre pochybenia súkromníkov prísť o časť peňazí z balíka 212 miliónov eur na obnovu regionálnych nemocníc.

Politik Hnutia Slovensko sa odvolával na závery Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý v prípade Nemocnice Agel Levice našiel pochybenie pri zadávaní zákaziek na rekonštrukciu polikliniky.

Nemocnica podľa úradu porušila zákon o verejnom obstarávaní tým, že rozdelila jednu desaťmiliónovú zákazku na dve menšie, čím znížila predpokladanú hodnotu a obišla povinnosť realizovať štandardné nadlimitné verejné obstarávanie, čo spoločnosť Agel odmieta.

„Odmietame závery ÚVO a napriek tomu, že rešpektujeme status quo, so závermi sa nestotožňujeme a považujeme ich len za iný právny názor na výklad ustanovení zákona,“ reagoval výkonný riaditeľ spoločnosti Agel Tomáš Lučkai, ktorý dohliada na implementáciu projektov siete z plánu obnovy.

Opozičný poslanec Krajčí pritom poukázal aj na to, že náklady na pôvodný projekt rekonštrukcie nemocnice v Leviciach boli nadhodnotené, čo potvrdila aj kontrolná komisia rezortu zdravotníctva.

Marek Krajčí. Foto: TASR

Okrem toho Levice vraj nie sú jedinou nemocnicou, ktorá má podobný problém. „To isté urobil aj Agel Zvolen,“ tvrdí Krajčí.

Spomínanú výzvu na obnovu regionálnych nemocníc z plánu obnovy už prešetruje Európska prokuratúra pre podozrenie z podvodu pri nakladaní s európskymi financiami. Pozreli sme sa tak bližšie na ďalšie problematické aspekty výzvy, pri ktorej Slovensku reálne hrozí, že bude musieť Bruselu vrátiť stovky miliónov eur.

Prípad Levice

Najprv sa však zastavme pri prípade Nemocnice Agel v Leviciach, ktorá z plánu obnovy v roku 2023 získala na rekonštrukciu 42,4 milióna eur.

Ako exminister Krajčí upozornil, levická nemocnica do priorizovaného plánu ministerstva zdravotníctva v roku 2022, čo je niečo ako zásobník plánov nemocníc v prípade, ak by sa našli peniaze v rozpočte, navrhla projekt na rekonštrukciu nemocnice aj s poliklinikou v hodnote 39,8 milióna eur.

Levická nemocnica sa v ten istý rok o pár mesiacov neskôr prihlásila aj do výzvy na modernizáciu z plánu obnovy, avšak už s projektom, ktorého sumu vyčíslila na 42 miliónov eur, teda o 2,5 milióna viac. A to bez obnovy polikliniky, s ktorou Agel pôvodne počítal.

Na polikliniku totiž nemohli byť podľa kritérií výzvy využité európske peniaze, keďže boli určené len na vybudovanie nových nemocničných lôžok, nie na rekonštrukcie ambulancií.

Po tom, čo bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský deň pred svojou demisiou predčasne oznámil víťazov súťaže na obnovu nemocníc, v ktorej sa Agelu spomedzi zúčastnených darilo najviac, jednotlivé nemocničné projekty prešetrovala aj kontrolná komisia ministerstva zdravotníctva.

Tá v prípade Levíc skonštatovala, že požadovaná suma príspevku na obnovu je nadhodnotená.

Úradnícky minister zdravotníctva Michal Palkovič, z ktorého neskôr jeho nástupkyňa Zuzana Dolinková z Hlasu spravila šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v nadhodnotení zákazky problém nevidel a zmluvu s Agelom v prípade obnovy ich nemocníc podpísal.

Agel nadhodnotenie levickej zákazky odmieta

Agel nakoniec zo získaných peňazí opravil aj polikliniku za viac ako desať miliónov eur, hoci to nebolo v žiadosti o dotáciu z plánu obnovy, ktorá rátala len s obnovou lôžkového pavilónu. Ako je to možné?

Podľa Tomáša Lučkaia z Agelu nemocnica postupovala „v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pravidiel uložených zákonom s cieľom využiť všetky dostupné prostriedky na modernizáciu zdravotníckeho zariadenia“.

Lučkai tvrdí, že nemocnica práve vďaka úsporám pri kritizovanom obstarávaní, kde ÚVO vidí obídenie zákona, mohla modernizáciu z európskych peňazí rozšíriť aj o ďalšie časti. Z toho dôvodu sa vraj Agel rozhodol obnoviť nielen lôžkový pavilón, ale aj časť polikliniky na lôžkové oddelenia, pričom zateplil aj fasádu polikliniky.

Nemocnica Agel v Leviciach. Foto: TASR

„Tieto dodatočné finančné prostriedky bolo možné použiť len po získaní súhlasu príslušných orgánov a len pod podmienkou, že všetky práce budú dokončené do konca júna 2026, čo je záväzný míľnik plánu obnovy,“ vraví Lučkai.

Agel nadhodnotenie zákazky pri výzve z plánu obnovy odmieta a háji sa tým, že takýto postup schválilo aj ministerstvo zdravotníctva ešte za úradovania ministerky Dolinkovej, ktorú zo zvýhodňovania Agelu v zdravotníctve upodozrievali aj jej koaliční partneri.

„Celkovo odovzdáme oproti plánu o 89 akútnych lôžok viac, než bolo v pôvodnom projekte za pôvodný príspevok stanovený štátnym benčmarkom zazmluvnené,“ uviedol Lučkai s tým, že projekt realizujú omnoho hospodárnejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

„Teraz sa Agel tvári, že usporil, lenže on to dokázateľne nadhodnotil. Potom samozrejme, že usporil,“ tvrdí Krajčí, ktorý vidí medzi nemocnicou a ministerstvom zdravotníctva nepísanú dohodu, že keď „usporia“ peniaze, tak rezort nemocnici dovolí z usporeného predsa len zrekonštruovať aj polikliniku bez ohľadu na to, či Agel pri obstarávaní prác porušil zákon.

Šaškov rezort posvätil konanie Agelu slovami Agelu

Podľa Krajčího musí rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška z Hlasu povinne nahlásiť zistené porušenie Národnej implementačnej a koordinačnej autorite (NIKA), ktorá má následne povinnosť informovať Európsku komisiu a Európsky úrad pre boj proti podvodom.

„Keď budú postupovať zákonne, tak dôjde zo strany Európskej komisie ku kráteniu príspevku,“ mieni Krajčí s tým, že pre porušenie zákona súkromníkom prídu slovenskí pacienti o desať miliónov eur.

Ministerstvo zdravotníctva Kamila Šaška hovorí, že o kontrole ÚVO v Leviciach už NIKA informovalo. NIKA pôsobí pod podpredsedom vlády pre plán obnovy Petrom Kmecom, ktorý je tiež politikom Hlasu.

Pri implementácii plánu obnovy a zdravotníckych investícií dnes Kmecovi na úrade pomáha práve exministerka Dolinková, ktorá ešte ako ministerka rekonštrukciu levickej polikliniky nad rámec pôvodného plánu Agelu schválila.

Ako Agel v tieni Penty vyrástolZdravotnícky magazín Penty upozorňuje na rast vplyvu Agelu u Dolinkovej. Čo je za tým?

Lukáš Kekelák

Rezort zdravotníctva napriek záverom Úradu pre verejné obstarávanie v konaní Agelu problém nevidí. Vysvetľuje to tým, že ÚVO nenavrhol zmluvu s Agelom zrušiť a ani súkromnej sieti zo zákona neudelil žiadnu sankciu.

Krajčího zistenie eviduje len ako „nezrovnalosť bez dosahu na financovanie projektu“.

„Dôvodmi na odstúpenie od zmluvy sú dvojité financovanie, konflikt záujmov, podvod či korupcia,“ vysvetlil rezort zdravotníctva. Šaškovo ministerstvo tak nateraz nevidí žiadny dôvod odstúpiť od zmluvy s Agelom o poskytnutí európskych prostriedkov. Naopak, preberá argumentáciu súkromníka:

„Zároveň dopĺňame, že nemocnica zo zvyšných prostriedkov nefinancovala polikliniku, ale v časti budovy polikliniky na troch poschodiach vybudovala nemocničnú časť s 89 lôžkami a zateplila budovu polikliniky.“

Nadhodnotené zákazky má Agel aj vo Zvolene a v Skalici

Prípad nadhodnotenej zákazky pri získavaní peňazí z plánu obnovy v prípade Nemocnice Agel Levice je spomedzi ostatných nemocníc súkromnej siete najvypuklejší.

Hoci nemocnica uzavrela s ministerstvom zmluvu pôvodne na 39,9 milióna eur bez DPH, rekonštrukciu nemocnice vysúťažila za 24,3 milióna eur, teda o 13,5 milióna eur menej. Aj po podpise dodatkov bola pôvodná suma nadhodnotená o 29 percent.

Exminister Krajčí tento rozdiel nazýva vatou, vďaka ktorej si nemocnica mohla z „usporeného“ nakoniec zmodernizovať aj budovu polikliniky. 

„Hoci obnova polikliniky v žiadosti z plánu obnovy priamo nebola, v sume bola,“ vraví poslanec hnutia Igora Matoviča.

„Vata“ sa ukazuje pri všetkých úspešných nemocniciach Agelu.

Podobne ako pri Leviciach bola o 29 percent „nafúknutá“ aj predpokladaná hodnota zákazky Nemocnice Agel Skalica. Zatiaľ čo s ňou rezort zdravotníctva uzavrel zmluvu na 18,1 milióna eur, nemocnici sa podarilo vysúťažiť dodávateľa modernizácie za 12 miliónov a aj po navýšení sumy dodatkami je „vata“ viac ako päť miliónov eur.

Miliónový rozdiel vidieť aj pri zvolenskej nemocnici, ktorej projekt označila kontrolná komisia rezortu zdravotníctva v roku 2023 podobne ako Levice za predražený.

Spoločnosť Agel sa do publikovania textu nevyjadrila, ako vznikol taký výrazný rozdiel medzi pôvodnou a konečnou vysúťaženou sumou v prípade nemocníc vo Zvolene a v Skalici ani ako zostatkové financie využili. Odpoveď prisľúbili až budúci týždeň počas novinárskeho dňa vo Zvolene počas prehliadky výstavby nového pavilónu.

„Ak tam vznikla nejaká vata, tak tie peniaze by sa mali po verejnom obstarávaní vrátiť,“ hovorí pre Postoj analytik Martin Smatana, ktorý je spolutvorcom metodiky výzvy.

Šaškov rezort zvaľuje vinu na Lengvarského

Ministerstvo Kamila Šaška sa dnes snaží vinu pri nadhodnotených zákazkách preniesť na bývalú vládu Eduarda Hegera a jeho ministra Lengvarského.

„V súvislosti s vyjadreniami exministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktoré sa týkali nadhodnoteného benčmarkovania, pripomíname, že benčmarky vo výzve nastavoval ešte nominant OĽaNO – exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský,“ napísalo ministerstvo pre TASR v reakcii na Krajčího podozrenia.

Benčmark je istý referenčný bod, napríklad priemer či najlepšie hodnotenie, ktoré slúži ako akýsi štandard na porovnávanie s cieľom zlepšiť kvalitu či dorovnať sa stanovenej norme. Benčmark v eurofondovej výzve je to, od čoho sa odvíja výpočet ceny za vybudovanie či zrekonštruovanie nemocničného lôžka.

Vladimír Lengvarský a Eduard Heger. Foto: TASR

Vladimír Lengvarský za výzvu, ktorú stále prešetruje európska prokuratúra pre podozrenie z podvodu, nesie svoj diel zodpovednosti. Práve on však nebol tým, kto „nadhodnotené benčmarky“ vo výzve nastavoval.

Detaily výzvy za Lengvarského riešili viacerí, ktorí s ministerstvom spolupracujú dodnes.

Výzvu tvorili aj Šaškovi podriadení

Na metodike výzvy pracovali zdravotnícki analytici Michal Štofko a Martin Smatana. Obaja stáli za modelom prerozdelenia 212 miliónov eur. 

Štofko je dnes štátnym tajomníkom ministra Kamila Šaška. Do svojho tímu si ho vybrala ešte Zuzana Dolinková.

S ministerstvom tento rok na dohodu pracoval aj Smatana. V apríli a máji podľa hovorkyne ministerstva Veroniky Daničovej zabezpečoval činnosti v oblasti „analýzy, prípravy metodiky, postupov a vzdelávania interných zamestnancov MZ SR v rámci benčmarkovania a centrálneho obstarávania zdravotníckej techniky, špecializovaného zdravotníckeho materiálu, liekov a ostatných činností“.

Smatana od júna do septembra 2022 „pro bono“ pomáhal s plánom obnovy premiérovi Hegerovi a úradu vlády. Ako tvorca metodiky čerpania peňazí vo výzve sa stretával aj so zástupcami nemocníc. Vopred hovoril, že z viacerých dôvodov väčšina hodnotených či predkladaných projektov nemusí byť „optimálnych“.

Lengvarského obnova nemocníc z plánu obnovyNezrovnalosti, svojvôľa, konflikt záujmov. Európska prokuratúra má čo vyšetrovať

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Mesiac pred oficiálnym spustením výzvy v októbri 2022 na zdravotníckej konferencii dokonca očakával, že uspeje osem nemocníc, a jeho predpoklad sa v marci 2023 naplnil.

Hoci tvrdil, že sám finálne znenie výzvy vopred nevidel, otvorene priznal, že predčasne uniklo.

„Osem ľudí mi odtiaľto (ukazujúc na obecenstvo, v ktorom boli aj zástupcovia nemocníc a súkromných poskytovateľov, pozn. red.) už poslalo tú výzvu s tým, že či je to ona. To znamená, že ono to ‚leaklo‘ (uniklo, pozn. red.), koluje to, predpokladám, že aj do Sveta zdravia sa to dostalo. Ako všetky materiály, ktoré robím.“

Potenciálni uchádzači tak podľa slov analytika Smatanu o podmienkach výzvy pred jej štartom vedeli. „Keby to bolo zlé, tak sa určite hlásia, píšu blogy a mediálne sa sťažujú. Takže verím, že to je dobre pripravené,“ dodal na záver panelu Stres v pláne obnovy, kde vystúpil s príspevkom.

Mlčanlivosť Martina Smatanu

Podobné vyjadrenia Martina Smatanu naznačujú, že súkromné nemocnice Agelu a Penty mohli byť na výzvu vopred lepšie pripravené ako niektoré župné či štátne zariadenia, hoci nemožno vylúčiť, že sa vďaka únikom včas nachystali aj niektoré štátne nemocnice.

Analytik Smatana asistoval Úradu vlády pri tvorbe metodiky čerpania financií bez toho, aby mal s úradom v danom čase uzavretú akúkoľvek pracovnú dohodu či zmluvu o mlčanlivosti.

Žiadnu dohodu nemal podpísanú ani s rezortom zdravotníctva, iba zmluvu o mlčanlivosti, ktorá doteraz nebola zverejnená. Keď sme sa pýtali prečo, ministerstvo priamo neodpovedalo.

Martin Smatana. Foto: TASR/Dano Veselský

V odpovedi, naopak, tvrdilo, že Martin Smatana počas prípravy návrhu metodiky spojenej s vyhodnocovaním projektov výzvy „nemal prístup k neverejným dátam či informáciám“, hoci on sám hovoril, že sa stretával so „stakeholdermi“, aby si „rozumeli“, ako sa to bude „počítať“.

Pri následnom dopytovaní, prečo potom ministerstvo s analytikom uzavrelo zmluvu o mlčanlivosti, keď nedisponoval neverejnými informáciami, rezort v komunikácii otočil. Denníku Postoj odpovedal, že takúto zmluvu vraj ani nemalo povinnosť podpísať, keďže analytik „nebol v kontakte s neverejnými údajmi alebo finálnymi dokumentmi a materiálmi, skôr ako boli zverejnené na portáli rokovania vlády alebo stránke MZ SR“.

„Taktiež pán Smatana mal už podpísanú zmluvu v rámci svojho výkonu práce ako predseda dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá sa vzťahuje na všetky zistenia a informácie poskytnuté zo strany MZ SR, a to aj mimo zistení v rámci samotnej VšZP,“ uviedla vtedajšia hovorkyňa ministerstva Petra Lániková.

Dodatočnú dohodu podľa rezortu uzavreli v júni 2022, ktorá na rozdiel od iných nepodliehala povinnosti zverejnenia a ani nemala pridelené spisové číslo. Tieto zmluvy sa ani podľa Smatanu nezverejňujú, hoci viacero takých sa v Centrálnom registri zmlúv, naopak, nachádza.

Firma analytikov dáva od Agelu a Penty ruky preč

Mlčanlivosť analytikov pri tvorbe výzvy je dôležitá, aby nevznikali pochybnosti, či Smatana spolu so Štofkom neboli v danom čase v konflikte záujmov.

Keď obaja ešte za exministra Krajčího ako ministerskí analytici skončili, spoločne si založili firmu Msquare, s. r. o., ktorá sa venuje konzultačným službám v oblasti zdravotníctva. Výnosy firmy za posledné tri roky presahovali 700-tisíc eur. Najväčší zisk, necelých 438-tisíc eur, mala firma podľa Finstatu v roku výzvy 2022.

Komu zo zdravotného sektora firma analytikov v posledných rokoch radila, však nie je známe, keďže firma má s klientmi podpísanú zmluvu o mlčanlivosti. No s Pentou ani s Agelom podľa Smatanu nikdy nespolupracovali.

„Doteraz sme s Agelom a Pentou nerobili. Ani s ich previazanými firmami, ani tu, ani v Čechách. Už len ultimátne preto, že by z toho bola kauza, keďže som z tohto pohľadu toxický,“ vraví pre Postoj Smatana.

Spoločnosť Agel to potvrdila, Penta do zverejnenia textu neodpovedala.

Agel však Smatanu podľa jeho slov po konci na čele Inštitútu zdravotných analýz oslovil, či by ako analytik nenastúpil práve do ich tímu. Odmietol to s tým, že sa s Michalom Štofkom rozhodli ísť vlastnou cestou.

MSquare zarába na skúsenostiach z ministerstva

Firma ministerských analytikov na svojej webovej stránke len v angličtine píše, že má 20 rokov kombinovaných skúseností v zdravotníctve.

„Naši konzultanti sa za posledných päť rokov podieľali na všetkých významných reformách zdravotníctva na Slovensku,“ uvádzajú a spomínajú optimalizáciu siete nemocníc či implementáciu nových platobných mechanizmov, ako napríklad systém DRG.

Spoločnosť MSquare otvorene hovorí, že súkromným či verejným klientom ponúka skúsenosti v oblasti reforiem zdravotníckeho systému, sietí poskytovateľov, benčmarkov a hodnotení zdravotníckych technológií, manažmentu nemocníc, obstarávania, financovania, uzatvárania zmlúv a ďalších oblastí modernizácie zdravotníctva.

Keď sa analytici predstavujú, volia si aj pirátsku metaforu: „V roku 2020 sme sa rozhodli, že sa musíme riadiť naším osobným mottom ‚Prečo sa pridať k námorníctvu, keď môžete byť pirátom?‘ – nastal čas posunúť sa ďalej.“

Zdroj: msquare.sk

Jedným z hlavných artiklov firmy je práve benčmarkovanie – sledovanie nákupov a navrhovanie zliav. Na základe nových benčmarkov firma dostane podiel z úspor.

Hoci štátny tajomník Michal Štofko k 30. novembru 2023 skončil ako Smatanov firemný spoločník, na stránke sa stále vyskytuje jeho fotografia.

Navyše sídlo spoločnosti MSquare v Nových Zámkoch má dodnes rovnakú adresu, akú uvádza Štofko vo verejne dostupných dokumentoch ako adresu svojho bydliska. Ide o rodinný dom.

Benčmarky a nákup techniky

Späť však k „nadhodnoteným benčmarkom“ z výzvy, vďaka ktorým mohla Nemocnica Agel v Leviciach „usporiť“ pri plánovanej prestavbe a následne zrekonštruovať aj to, k čomu sa pôvodne v zmluve nezaviazala.

Smatana ako spolutvorca metodiky výzvy pre Postoj hovorí, že benčmarky na vybudovanie nových lôžok nikdy neriešil. S Útvarom hodnoty za peniaze podľa svojich slov v danom čase riešil len aktualizáciu benčmarkov pri cenách technológií.

Martin Smatana ako šéf Inštitútu zdravotnej politiky benčmarkovanie na ministerstve zdravotníctva v roku 2015 rozbiehal. Bol zodpovedný za porovnávanie cien techniky, aby štátne nemocnice nenakupovali predražené prístroje.

Štátu sa aj vďaka jeho práci podarilo ušetriť približne sto miliónov eur.

V tomto smere radí ministerstvám i dnes. Nejde len o ministerstvo zdravotníctva, ale v roku 2024 ho požiadali o pomoc s benčmarkovaním veľkých nákupov aj iné rezortné nemocnice – Nemocnica svätého Michala ministerstva vnútra či Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, ktorá spadá pod ministerstvo obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru.

Práve s benčmarkovaním v jeho réžii sú však spojené aj pochybnosti. Dôvodom sú videá z prelomu rokov 2019 a 2020, na ktorých Smatana ako vtedajší šéf IZP na ministerstve hovorí o podozreniach z korupcie. Videá začiatkom roka 2025 zverejnil denník SME.

Smatana, ktorý mal dohliadať na nenakupovanie predražených prístrojov, vo videách hovorí, že predražený tender na nákup zdravotníckej techniky treba nechať prebehnúť, lebo úplatky sa platia až po zaplatení prístroja. Konať vraj treba až následne.

„Problém je v tom, že keď neprebehne predražený nákup, nemáte dôkazy,“ vysvetľoval pred mesiacmi pre SME Smatana. Videá nakrútené skrytou kamerou pokladá za „pokus o diskreditáciu“.

Analytik svoje slová z videí bránil aj skúsenosťou z minulosti, keď sa viackrát obrátil pre nedokončené predražené tendre na generálnu prokuratúru, no polícia to nevyhodnotila ako trestný čin, lebo „skutok sa nestal“.

Bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko podobnú obhajobu odmieta. Každý úradník je podľa neho povinný predchádzať páchaniu trestnej činnosti a nesmie čakať, kým sa skutok stane.

Smatana pracuje aj pre Kaliňákovu nemocnicu

Smatana dnes pracuje aj na projekte novej vojenskej nemocnice ministerstva obrany Roberta Kaliňáka, pre ktorého robil prepočty.

Zákazku na výstavbu prešovskej nemocnice získalo konzorcium s maďarskými firmami, medzi ktorými je aj spoločnosť blízka oligarchovi z okolia maďarského premiéra Viktora Orbána. 

Hoci podľa Úradu pre verejné obstarávanie nebola súťaž dostatočne transparentná a neúspešný uchádzač ju opakovane namietal, úrad dal tendru nakoniec zelenú.

Podľa výsledkov tendra uspelo konzorcium s ponukou 450 miliónov eur bez DPH, čo je viac než pôvodne odhadovaná hodnota zákazky 360 miliónov eur.

Kaliňák vyššiu sumu vysvetľoval zväčšením nemocnice. Minister chce postaviť nemocnicu v rekordne krátkom čase do parlamentných volieb v roku 2027. S výstavbou sa ponáhľa ešte viac, pretože chce na ňu použiť aj doteraz nevyužitých 195 miliónov eur z plánu obnovy. Hrubá stavba tak musí byť hotová do polovice roka 2026.

Nová nemocnica v PrešoveKaliňák pokračuje v projekte exriaditeľa. Stavbu dal na starosť človeku, ktorého inštruoval Kočner

Lukáš Kekelák

Na novej nemocnici spolupracuje s Martinom Smatanom aj Marian Križko, exriaditeľ bratislavskej Nemocnice sv. Michala, z ktorého Kaliňák spravil po voľbách šéfa ružomberskej vojenskej nemocnice.

Keď stál Križko na čele nemocnice ministerstva vnútra, Nadácia Zastavme korupciu upozornila na predražený nákup zdravotníckeho vybavenia. Pochybenia pri nákupe skonštatoval Úrad pre verejné obstarávanie a nehospodárnosť zas Najvyšší kontrolný úrad.