Poplatky na Boroch Ako si stratová nemocnica Penty pýta od pacientov tisíc eur

Ako si stratová nemocnica Penty pýta od pacientov tisíc eur
Foto: TASR/Jaroslav Novák
Bratislavská župa už riešila podnet od pacienta za nemedicínske služby, ktoré nemocnica od prvého júna zaviedla. Pacient však podnet nakoniec stiahol. Čo je za novými doplatkami v nemocnici Penty?
 
Vypočuť článok
Poplatky na Boroch / Ako si stratová nemocnica Penty pýta od pacientov tisíc eur
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.
Kristína Votrubová
Kristína Votrubová
Vyštudovala žurnalistiku na Navarrskej univerzite v Španielsku a po návrate na Slovensko pracovala v Hospodárskych novinách. V Postoji píše o ekonomických a sociálnych témach.

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

„Nemocnica Bory je tu pre vás – pre horných 5,5 milióna. Zdravotnú starostlivosť v nej budeme poskytovať úplne bezplatne,“ písalo sa v opise propagačného videa pri otvorení novej bratislavskej nemocnice finančnej skupiny Penta na Boroch v roku 2023.

Pridali sa aj médiá, ktoré písali o Boroch oslavné články. Nemocnicu predstavovali ako „najmodernejšiu v strednej Európe“, ktorú bude môcť využiť každý Slovák.

Oznamovali, ako jednolôžkové izby v „hotelovom štandarde“ budú celkom bez poplatkov, každý pacient bude mať svoje súkromie, pretože takto vyzerá nový medicínsky štandard v „zdravotníckom Silicon Valley“ na Slovensku, ktoré dokáže postaviť len súkromník.

Keď Slováci pochybovali, či budú môcť byť v tejto nemocnici „novej generácie“ skutočne ošetrení zadarmo, finančná skupina Penta vložila veľa úsilia do vyvracania „mýtov“, aby ľudia uverili, že za tým nie je žiaden háčik ani skryté poplatky.

„Nemocnica Bory, rovnako ako ďalšie nemocnice Penta Hospitals, je dostupná pre všetkých pacientov bez rozdielu a bezplatne,“ vysvetľovala pre Startitup Nicole Nevolníková z Penta Investments, ktorá odmietala, že nemocnica bude určená len pre vyvolených. „Každému pacientovi postačí len preukaz poistenca,“ ohlasovali Bory aj na svojich sociálnych sieťach.

Prešli dva roky a situácia v nemocnici vyzerá celkom inak.

„V Boroch pýtali od pacientov po prijatí na hospitalizáciu 1000 eur,“ znel titulok Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ktorá začiatkom júla podrobne zmapovala, ako pacienti na ortopedickom oddelení Nemocnice Bory dostávali po prijatí na podpis zmluvu na úhradu vo výške tisíc eur za nemedicínske služby súvisiace s hospitalizáciou.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Bory následne zaviedli krízovú komunikáciu a v reakcii tvrdili, že služby sú dobrovoľné. „Zdravotná starostlivosť zostáva plne hradená zo zdravotného poistenia a tieto doplnky slúžia výlučne pacientom, ktorí majú záujem o vyšší komfort alebo špecifický prístup,“ uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ivan Vulev.

Ako to vyzeralo v praxi?

Byť operovaný v Boroch vraj nie je samozrejmosť

Viacerí pacienti, ktorých po prvom júni operovali na ortopédii v Boroch, dostali hneď po prijatí na recepcii zmluvu na podpis. V nej sa podpisom zaviazali nemocnici zaplatiť tisíc eur za „nemedicínske služby v súvislosti s hospitalizáciou, operáciou a pooperačnou starostlivosťou“, ktoré si v nemocnici „objednali“.

V realite to však podľa pacientov, s ktorými sme pod podmienkou anonymity hovorili, vyzeralo tak, že si dobrovoľne nič neobjednali. Niektorí ani poriadne nevedeli, čo podpisujú a čo nemedicínske služby pokrývajú.

„Povedali mi, že je to doplatok za to, že nemocnica je moderná, že sú tam moderné stroje, používajú pri operáciách moderné technológie a v izbách je filtrovaný vzduch s klimatizáciou,“ hovorí jeden z pacientov, hoci v zmluve sa nič také nepísalo.

„Vysvetľovali mi to ako doplatok za servis, ktorý tu ako pacienti dostávame, a za to, že sa tu nečaká na operáciu dva-tri roky ako v iných nemocniciach,“ hovorí ďalší.

„Jeden lekár nám dokonca povedal, že je to zmluva za nadštandardnú kvalitu medicínskych výkonov, ale keďže si to zo zákona pýtať nemôžu, tak nám to fakturujú ako objednávateľom nemedicínskych služieb,“ hovorí pacient, ktorému sa vraj sám lekár priznal, že presvedčiť pacientov, aby zmluvu podpísali, dostal ako pokyn od nadriadeného.

Od manažérskeho personálu oddelenia sa pacienti zas dozvedeli, že nemedicínska služba nie je nadštandard, ale je to platba za „cestu pacienta“ od prijatia do nemocnice až po prepustenie. Zaznelo aj to, že operáciu na Boroch nemôžu brať ako samozrejmosť.

O tisícových poplatkoch pacienti vopred nevedeli

Keď sa pacienti pýtali, prečo ich o zmluve na nemedicínske služby vopred neinformovali, dostali odpoveď, že sa to z organizačných dôvodov nedá.

Mnohých to prekvapilo, keďže Nemocnica Bory im pred termínom operácie či kontroly posiela SMS správy aj emaily, tento poplatok im však v komunikácii vopred nikdy nespomenula.

„Zostala som v šoku. V januári mi dali termín na operáciu, odvtedy som niekoľkokrát bola v spojení s nemocnicou, bola som tam aj v máji a nikto mi nikdy nespomenul, že keď prídem v júni na operáciu, budem musieť niečo platiť,“ vraví pacientka, ktorá zmluvu podpísala.

Ako na podobné výhrady reagujú Bory? Hovorca nemocnice Tomáš Kráľ pre Postoj priznal, že po zavedení poplatkov za nadštandardné služby riešili niekoľko podnetov od pacientov, podľa jeho slov však išlo takmer výlučne o „komunikačné nedorozumenia“, ktoré sa vyriešili individuálne.

„Nemocnica prijala opatrenia, aby pacient vždy vopred jasne vedel, aké má pri plánovanej hospitalizácii možnosti výberu,“ odpovedá Kráľ. Cenník preto tiež spresnili a odvtedy sa podľa neho počet podnetov tohto typu „absolútne zminimalizoval“.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Zaplatiť tisíc eur, aj keď nefunguje klíma

Nemedicínske služby zaviedla nemocnica od prvého júna 2025. Cenník doplatkových služieb pre poistencov platný od prvého júla, ktorý aktuálne visí na stránke nemocnice, vysvetľuje, že poplatok za nemedicínsku službu zahŕňa pobyt na nadštandardnej jednolôžkovej izbe vybavenej okrem iného „individuálne regulovateľnou klimatizáciou“.

Podľa nemocnice zahŕňa aj osobný prístup a sprevádzanie pacientov recepčnou alebo asistentkou, čím sa zabezpečuje „komfort a podpora“.

„Súbor tejto nemedicínskej starostlivosti (služby) predstavuje komplexný balík nadštandardných podmienok, ktorý spája súkromie, pohodlie a individuálnu podporu počas celej hospitalizácie pacienta,“ uvádza sa v cenníku nemocnice.

Pacient, ktorý zmluvu o „objednaní“ nemedicínskych služieb s Borami podpísal, opisuje, ako nadštandardná starostlivosť vyzerala v realite.

„Na našej izbe klíma nefungovala, bolo tam 25 stupňov a ešte nám zakázali otvoriť okno pre ten filtrovaný vzduch, za ktorý si tiež platíme,“ hovorí s tým, že v izbe, v ktorej nebol sám, ale s ďalším pacientom, sa pritom nachádzal nápis, že ide o „štandardnú izbu“.

Na margo osobného asistenta, ktorý ho mal počas hospitalizácie sprevádzať, vraví, že to tak vôbec nebolo a pomocný personál videl minimálne.

Medzi garancie nemedicínskych služieb patrí okrem jednolôžkovej izby aj rozšírený výber stravy, ktorý by mal slovami nemocnice prispieť „k vyššiemu komfortu počas hospitalizácie“. Čo sa týka jedla, pacient si s nechuťou spomína na to, ako na večeru dostal cestoviny so strúhankou.

Ak nezaplatíte, tak si vás zapíšu

„Vidím, ako tu ľuďom v bolestiach pod nátlakom dávajú podpísať takúto zmluvu. Je to neetické,“ sťažuje sa pacient, ktorému počas pobytu manažment nemocnice povedal, že každý jeden operačný výkon je spoplatnený.

„Hovorili, že všetkých pacientov dopredu upozorňujú na daný doplatok a je už len na nás, či sa za takýchto podmienok rozhodneme pre operačný výkon na Boroch alebo pôjdeme do inej nemocnice.“

Ortopedická operácia na Boroch. Foto: Facebook/Nemocnica Bory

V prípade, že pacient odmietol zmluvu podpísať, bolo mu oznámené, že bude jeho záležitosť posunutá na finančné a právne oddelenie nemocnice.

V samotnej zmluve, ktorú pacient podpísal, sa pritom píše, že bol „podrobne informovaný o tom, že čerpanie tejto služby nie je podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zdravotnom zariadení poskytovateľa“ a je „výlučne vecou slobodného a vedomého rozhodnutia“. Pacient svojím podpisom „slobodne a dobrovoľne“ žiada o poskytnutie nemedicínskej služby.

Hovorca Nemocnice Bory podobné tvrdenia pacientov odmieta. „Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Bory nie je – a nikdy nebolo – podmieňované využitím doplnkových nadštandardných služieb,“ hovorí s tým, že v júni zoperovali na ortopédii viac ako sto pacientov, a to bez ohľadu na to, či prejavili záujem o „ponúkaný nadštandard“.

„Všetci naplánovaní pacienti dostali zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu hradenú z verejného zdravotného poistenia,“ dodáva Kráľ.

Podnet riešila aj župa, no bez pokuty. Pacient ho stiahol

Nemocnica Bory priznáva, že po zavedení doplatkov za „nemedicínske služby“ sa zaoberala niekoľkými podnetmi od pacientov, ktoré vyriešila individuálne.

Dnes neeviduje žiaden oficiálny podnet zo strany Bratislavského samosprávneho kraja ani Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podnety súvisiace s poplatkami by mali pacienti riešiť predovšetkým so župami.

Tá bratislavská začiatkom júla oznámila, že jeden podnet za nemedicínske služby vo výške tisíc eur od pacienta aj riešila. Ako to dopadlo? Pacient podnet nakoniec stiahol.

Ako uviedla pre Postoj hovorkyňa kraja Lucia Forman, Bory podľa vyjadrenia samotného pacienta vyhoveli „reklamácii faktúry“. Ak by však nemocnica aj nevyhovela, kraj by podľa Forman nemohol urobiť nič, keďže pacient uzatvoril s nemocnicou zmluvu.

„Keďže zmluva predstavuje dvojstranný právny vzťah medzi zmluvnými stranami, o jej prípadnej neplatnosti môže rozhodnúť iba súd,“ vysvetľuje hovorkyňa bratislavskej župy.

Interiér čakárne a recepcie. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Župa pod vedením SaS prijala argumenty Penty

Kraj podľa Lucie Forman situáciu prerokoval so zástupcami nemocnice a neoprávnenosť či nezákonnosť v súvislosti so zavedenými poplatkami neobjavil.

Nemocnica totiž informovala, že čerpanie služby nie je podmienkou na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a tam sa prešetrovanie župy skončilo. K uloženiu pokuty tak neprišlo.

O prípade pacienta skôr ako župa informoval na sociálnej sieti LinkedIn poslanec SaS Tomáš Szalay, ktorý bol pred zvolením do parlamentu riaditeľom odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja. Župu už ôsmy rok vedie ďalší politik SaS Juraj Droba.

Prvým šéfom Nemocnice Bory bol Ľuboš Lopatka, ktorý do kresla riaditeľa prešiel zo štátneho podniku ministerstva hospodárstva MH Manažment, kde bol nominantom Richarda Sulíka z SaS.

Župa v súvislosti s novými doplatkami na Boroch apeluje na ľudí, aby si riadne prečítali každý podpisovaný dokument. Pacientom odporučila, aby o nejasnostiach najskôr komunikovali s poskytovateľom.

Niekoľko podnetov na Nemocnicu Bory eviduje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Od začiatku januára ich bolo doručených celkovo deväť, všetky sa však týkali nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nie možného vymáhania doplatkov pred operáciou.

„Za rovnaké obdobie úrad eviduje tridsať podnetov týkajúcich sa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Po štyri podnety evidujeme na Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a Nemocnicu milosrdných bratov,“ spresnila pre Postoj hovorkyňa úradu Monika Beťková.

Do Dôvery volal len jeden „zmätený“ pacient

Niekoľko podnetov od pacientov prišlo aj do zdravotných poisťovní, tie všetky svojim poistencom zdôrazňujú, že Bory sú zmluvnou nemocnicou a náklady na zdravotnú starostlivosť sú teda hradené poisťovňou bez doplatkov pacienta.

Nadštandardné služby podľa poisťovní pacient nie je povinný prijať a pripomínajú, že zdravotná starostlivosť nemôže byť podmienená ich úhradou.

Foto: Facebook/Nemocnica Bory

„Ak by sa poistenci stretli s postupom v rozpore s uvedeným, prosíme o takéto oznámenie, ideálne aj s uvedením formy danej komunikácie a iných jej okolností. Všeobecná zdravotná poisťovňa takýto podnet detailne preverí,“ uviedli z odboru komunikácie štátnej poisťovne, ktorá eviduje deväť podnetov.

Minimálny počet podnetov na Bory eviduje aj poisťovňa Dôvera, ktorá podobne ako Bory patrí finančnej skupine Penta. „V posledných dňoch sme zaznamenali jeden telefonát s pacientom poistencom, ktorý sa cítil zmätený v súvislosti s poplatkami,“ uviedol pre Postoj PR manažér poisťovne Branislav Cehlárik.

Aj Dôvera svojich poistencov informuje, že poplatky za spomínané nemedicínske služby účtujú len so súhlasom pacienta. „Samotná operácia nie je podmienená týmto poplatkom,“ odkazuje aj Dôvera.

Keďže orgány, ktoré by mohli vec riešiť, neevidujú podnety súvisiace s poskytovaním nemedicínskych služieb, problém prakticky neexistuje a nie je ho teda možné riešiť.

Právnik Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, pre TASR uviedol, že nemocnica s uzavretými zmluvami so zdravotnými poisťovňami nesmie od pacientov požadovať žiadne plnenie za poskytnutie zdravotnej starostlivosti nad rámec prípadnej spoluúčasti pacienta na takomto výkone.

Upozornil tiež, že poskytovateľ nesmie zvýhodňovať pacientov, ktorí „podľahli“ jeho tlaku a poplatok zaplatili, oproti pacientom, ktorí poplatok zaplatiť odmietli.

Ako vízie Borov narazili na realitu

Hoci Bory pri otvorení sľubovali, že jednolôžková izba bude pre pacientov štandardom a starostlivosť bude úplne bezplatná, po dvoch rokoch otočili.

Dnes to obhajujú tým, že nadštandardné služby u nich dnes fungujú podobne ako v iných slovenských nemocniciach, je to legálne a ide o niečo, čo podľa hovorcu Borov „očakávajú“ samotní pacienti, vďaka čomu si môžu „prispôsobiť starostlivosť podľa vlastných predstáv“.

Doplnkové služby zavádza nemocnica postupne a v blízkom čase ich plánujú rozšíriť aj na iné medicínske odbory, pretože vidia, že je o ne záujem. „Ponuku prispôsobujeme dopytu zo strany pacientov,“ hovorí Kráľ pre Postoj.

Ivan Vulev. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Situáciu s rozširujúcimi sa doplatkami v Nemocnici Bory možno vysvetliť skôr ako dopytom od pacientov súčasnou finančnou situáciou nemocnice, ktorá sa od svojho otvorenia ešte nedostala do zelených čísel.

Skresať straty, ktoré nemocnica vytvára, je podľa informácií denníka Postoj aj hlavnou úlohou nového vedenia nemocnice. Borom od ich spustenia šéfuje už tretí riaditeľ Ivan Vulev, bývalý výkonný a medicínsky riaditeľ Nemocnice CINRE.

Okrem systému poplatkov, ktoré chce Penta postupne rozširovať aj v iných medicínskych odboroch, s čím v nemocnici podľa informácií denníka Postoj nie všetci lekári súhlasia, sú súčasťou úsporných opatrení aj personálne rošády na oddeleniach.

Do plusu cez poplatky?

Práve výdavky na zamestnancov nemocnice patria v Boroch medzi tie najvyššie. Personálne náklady v posledných rokoch výrazne rástli vo všetkých nemocniciach, čo sa však podľa ich predstaviteľov neodrazilo na platbách od poisťovní.

Kým v roku 2023 išlo v Boroch na osobné náklady, čiže mzdy a odvody, necelých 33 miliónov eur, v roku 2024 to už bolo viac ako 56 miliónov. Poplatky za nadštandardné služby sú tak zrejme cestou, ako si nemocnica zvyšuje príjmy.

„Finančná spoluúčasť pacienta prostredníctvom doplnkových nadštandardných služieb predstavuje aj pre nemocnice dôležitý stabilizačný prvok pre ich ďalší rozvoj. V tomto smere nie je Nemocnica Bory výnimkou,“ potvrdil hovorca nemocnice Tomáš Kráľ.

Na snímke sprava prvý generálny riaditeľ Nemocnice Bory Ľuboš Lopatka, predseda bratislavskej župy Juraj Droba, partner investičnej skupiny Penta zodpovedný za zdravotníctvo Václav Jirků a generálny riaditeľ Penta Hospitals a druhý riaditeľ Nemocnice Bory Peter Lednický počas otvorenia nemocnice. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Príjmy nemocnice pritom rástli. Ako ukazuje účtovná závierka, z predaja služieb, kde najväčšiu položku tvorí práve poskytovanie zdravotnej starostlivosti, získala nemocnica v roku 2023 takmer 15,5 milióna eur, vlani už viac ako 53 miliónov. Ani to však nestačilo na to, aby sa nemocnica dostala do plusu, a rok 2024 skončila v strate takmer 57 miliónov eur.

To je pre nemocnicu z portfólia Penta Hospitals nezvyčajné. Skupina, ktorá naprieč Slovenskom združuje najmä menšie regionálne nemocnice, sa hrdí tým, že na rozdiel od štátu dokáže prevádzkovať nemocnice v pluse. Pri Boroch to zatiaľ nevychádza, hoci podľa nemocnice záujem pacientov o liečbu v ich zariadení dlhodobo prevyšuje kapacitné možnosti.

Očakávania boli pritom celkom iné. Koncom roka 2023 vtedajší riaditeľ Borov Peter Lednický v rozhovore pre denník Sme povedal, že nemocnica by sa mala postupne dostať do plusu.

„Fáza, v ktorej bude nemocnica sebestačná, sa predpokladá niekedy na konci roku 2024,“ uviedol. V nasledujúcich rokoch už mala generovať zisk a postupne splácať vstupnú investíciu. V roku 2024 však strata ešte vzrástla.

Aj tento prípad ukazuje, ako slovenské zdravotníctvo prestáva byť bezplatné. Neregulácia a nezáujem zo strany ministerstva zdravotníctva, ktoré sa v kontrole poplatkov spolieha len na župy, tak podporujú rozmach najrôznejších poplatkov. Aj tých, ktoré sa často skrývajú za medicínsky nadštandard.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Zdravotníctvo Nemocnice Poplatky u lekárov Penta Nemocnica Bory
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť