Druckerov zákon Úpravy sa dejú aj krátko pred finálnym hlasovaním. Ustúpil minister cirkevným školám? (prehľad zmien)

Okrem štátneho rozpočtu na budúci rok by mali poslanci parlamentu v utorok rozhodnúť o dôležitých zákonoch, ktoré zásadne ovplyvnia fungovanie vzdelávania na Slovensku. Veľký balík návrhov označuje minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) za najväčšiu školskú reformu posledných dvadsiatich rokov, jeho kritici tvrdia, že ide o „antireformu“ a niektoré zmeny môžu ohroziť slovenské školstvo.

Druckerove návrhy sa týkajú všetkých úrovní vzdelávania od materských škôl až po vysoké školy a ovplyvnia učiteľov, žiakov aj rodičov.

Celkovo ide o sedem osobitných zákonov. Pred mesiacom ich poslanci posunuli do druhého čítania hlasmi celej koalície, podporili ich teda zástupcovia Smeru, Hlasu aj SNS.

Diskusia v druhom čítaní sa začala v parlamente minulý štvrtok neskoro večer, čo ostro kritizovali opoziční poslanci. Sťažovali sa, že sa to udialo nečakane bez toho, aby o tom vopred vedeli. Niektorí sa preto museli narýchlo do parlamentu vrátiť. Nepáčilo sa im tiež, že o rozsiahlych zmenách museli rokovať v zlúčenej rozprave.

O návrhoch sa pomerne intenzívne diskutovalo niekoľko mesiacov. Najväčší spor vyvolali zmeny týkajúce sa financovania cirkevných a súkromných škôl. Kým Drucker hovorí o nastavení férových podmienok pre všetkých, zástupcovia neštátnych škôl tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do ich postavenia, a ak sa návrh premietne do reality, môže to byť pre ne likvidačné. Ak totiž neprijmú nový model fungovania, môžu prísť o dvadsať percent financií.

Vo štvrtok sa proti návrhom uskutočnil pred budovou Národnej rady protest, na ktorý prišlo niekoľko stoviek ľudí. Cirkevné a súkromné školy odovzdali dve petície, ktoré podpísalo dokopy 120-tisíc občanov.

Hoci Drucker urobil v posledných mesiacoch viacero ústupkov, podľa neštátnych škôl nimi nevyriešil podstatu a naďalej tak zmeny odmietajú. Cez víkend im minister odkázal, že ak nebudú súhlasiť s pozmeňujúcimi návrhmi, vyzve poslancov v parlamente, aby za ne nehlasovali. Asociácia súkromných škôl reagovala, že ide o neprípustný nátlak.

„S návrhmi zákonov ako celku naďalej nesúhlasíme, pretože oslabujú demokratické princípy vo vzdelávaní, predovšetkým právo rodiča na slobodný výber školy a právo dieťaťa na rovnaké financovanie jeho vzdelávania,“ uviedla šéfka asociácie Eva Ohraďanová.

Zmeny by mali začať platiť od roku 2028, prípadný znížený normatív by sa týkal žiakov, ktorí nastúpia do školy až po tomto roku.

Ján Horecký z KDHAk toto Druckerovi prejde, cirkevné a súkromné školy čaká martýrium. A ťažkosti budú mať aj štátne

Adam Takáč

Zákon prináša rozsiahle zmeny, ktoré sa menili aj v posledných dňoch, a kritici hovoria, že ani krátko pred schvaľovaním zákona nie je jasné, čo môžu školy v praxi očakávať. Nejde podľa nich len o kozmetické úpravy, ale pomerne zásadné veci. Upozorňujú na chaos, meniace sa podmienky, nejasné interpretácie a nedostatok času na komunikáciu.

Napriek silnému odporu sa zdá, že Druckerov návrh v utorok poslanci schvália. Z koalície nikto neavizoval, že by mal so zmenami problém. O stanovisko sme požiadali poslanecké kluby Smeru aj SNS.

Najsilnejšia vládna strana avizuje, že novelu podporí aj v druhom čítaní. „Pozmeňujúce návrhy smerujú k úprave podmienok pre verejného poskytovateľa, školských obvodov a podmienok zmluvy so štátom tak, aby vznikol nárok na stopercentné normatívne financovanie. Účinnosť zmien sa posunula na september 2028 s postupným deväťročným nábehom. Hovoriť teda, že schválením zákonov sa zníži normatív automaticky o dvadsať percent, nie je pravda,“ uviedol tlačový odbor Smeru.

SNS na našu otázku neodpovedala.

Prinášame prehľad hlavných bodov reformy ministra Druckera a úpravy, ktoré nastali v posledných dňoch pri návrhu o cirkevných a súkromných školách.

O čo ide pri zmenách pre neštátne školy a prečo sa ich obávajú?

Ak budú chcieť súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať deti zo svojho okolia, alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl. Minister spravil v zákone niekoľko ústupkov, zástupcovia neštátnych škôl ich však považujú za nedostatočné, lebo podľa nich neriešia podstatu problému. 

Po novom by mali mať k dispozícii tri modely fungovania:

1. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť ostať v súčasnom nastavení, a teda ponechať si možnosť vyberať si žiakov a poplatky (drvivá väčšina cirkevných škôl ich nevyberá ani dnes a viac ako polovica súkromných vyberá len symbolické školné). V takom prípade však prídu o dvadsať percent financií od štátu. Upozorňujú, že by museli zvýšiť školné, lebo by nezvládali platiť nájmy či údržbu budov, v ktorých sídlia. Na rozdiel od väčšiny štátnych škôl nedostávajú budovy od mesta či obce zadarmo a majú sťažený alebo žiadny prístup k niektorým finančným zdrojom (napríklad ku kapitálovým výdavkom).

Protest proti školským zákonom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

2. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť vstúpiť do školského obvodu v meste alebo obci, kde sídlia. V takom prípade o dvadsať percent normatívu neprídu. Má to však viacero podmienok. Tou hlavnou je, že cirkevná alebo súkromná budú musieť prijať sedemdesiat percent žiakov z daného obvodu, teda deti z okolitých ulíc. Iba tridsať percent môže byť aj zo širšieho okolia, napríklad z vedľajšej dediny.

Kritici namietajú, že takto sa obmedzuje možnosť slobody rodičov vybrať si vhodnú školu pre svoje dieťa, a cirkevné školy sa obávajú, že niektorých žiakov, ktorí majú záujem o kresťanské vzdelávanie, by museli odmietnuť. Zároveň sa obávajú, že sa dostanú do veľkého područia obcí a miest, ktoré im môžu sťažovať podmienky na fungovanie.

Minister najprv v tejto veci urobil čiastočný ústupok a umožnil, aby si cirkevná alebo súkromná škola zvolili ako svoju obvodovú oblasť celé územie mesta/obce.

Napokon však chce Drucker túto možnosť cez pozmeňujúci návrh vypustiť. Neštátne školy tvrdia, že sa tak stalo bez ich vedomia a bez prerokovania. Ide o pomerne zásadnú zmenu, s ktorou prišiel minister iba pár dní pred finálnym hlasovaním.

Ďalšou úpravou, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako ústupok, je možnosť, že cirkevná škola bude môcť v mimoriadnom prípade prijať prednostne žiaka, „pre ktorého hodnotové formovanie je vzdelávanie v súlade s charakterom a so zameraním zriaďovateľa cirkevnej školy dôležité a jeho absencia by spôsobila ujmu na rozvoji osobnosti dieťaťa alebo žiaka“. 

Kritici vravia, že nie je jasné, kto bude potenciálnu ujmu na rozvoji osobnosti žiaka vyhodnocovať, a v praxi to bude nevykonateľné. Súkromné školy zároveň namietajú, že ich sa tento ústupok netýka, hoci tiež ponúkajú hodnotovú formáciu. Ohraďanová uviedla, že rozdielne pravidlá „vytvárajú medzi neštátnymi školami rôzne privilegované kategórie”.

Poslanec KDH Ján Horecký, ktorý je jedným z hlavných opozičných odporcov zákona, upozorňuje aj na ďalšie ustanovenie. Ide v ňom o to, že každá cirkevná škola si môže upraviť v školskom poriadku merateľné kritériá, podľa ktorých bude porovnávať zhodu náboženského presvedčenia rodiny žiaka so zameraním školy. Ak bude žiak spĺňať toto kritérium, môže ho cirkevná škola prijať, aj keď nepatrí do obvodu školy. Nie je zrejmé, ako to majú školy vyhodnocovať. „Také pravítko nemá ani pápež,“ komentuje návrh Horecký.

3. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť uzavrieť so štátom tzv. dohodu o verejnej službe. V skratke ide o to, že ak preukážu činnosť, ktorú robia nad rámec bežného vyučovania (napríklad zavádzanie inovácií, vzdelávanie učiteľov, práca s deťmi so špeciálnymi potrebami...), nebude sa im skracovať normatív o dvadsať percent. 

Hoci ide zrejme o najprijateľnejšiu možnosť pre neštátne školy (keďže veľká časť z nich už dnes spĺňa niektorú z foriem „verejnej služby“), detaily návrhu a možnosť jeho aplikácie v realite sú nejasné. Upravovať ich má samostatná vyhláška.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

Ďalšie zmeny v Druckerovom návrhu

Povinná škôlka

Drucker chce, aby boli deti povinne vzdelávané od troch rokov. Pôvodne navrhoval, aby bola od roku 2027 materská škola povinná pre všetky deti od štyroch a od roku 2028 pre všetky deti od troch rokov.

Napokon po kritike veľkej časti rodičov aj politickej opozície ustúpil a súčasný návrh znie, že rodičia budú môcť deti vzdelávať aj doma, musia však mať ukončené stredoškolské vzdelanie. V opačnom prípade musia dať dieťa do materskej školy.

Cieľom ministerstva je podľa jeho slov získať pre návrh širokú podporu, keďže predprimárne vzdelávanie je podľa všetkých medzinárodných výskumov najúčinnejšou investíciou, akú môže štát urobiť pre deti aj celý vzdelávací systém.

Napriek Druckerovmu ústupku môže návrh podľa kritikov naraziť na zložitú situáciu v praxi. V súčasnosti je na Slovensku povinná škôlka od piatich rokov a materskú školu navštevujú už viac ako tri štvrtiny trojročných detí. No predprimárne vzdelávanie často chýba práve deťom z chudobných pomerov, ktoré ho najviac potrebujú. Ako však pre Postoj uviedli viacerí odborníci a ľudia z praxe, vymáhanie dochádzky u týchto detí je veľmi zložité a napriek povinnosti ich rodičia do škôlky nedávajú.

Ďalším problémom môžu byť priestorové a personálne kapacity v materských školách, ktoré môžu byť v niektorých lokalitách nedostatočné.

Školský zákon mení aj prácu poradníJe to snaha o centralizáciu, tvrdia súkromné centrá. Deti so špeciálnymi potrebami ostali na chvoste priorít

Alena Potocká

Druckerove zmeny komplikujú život aj domškolákomPsychické ťažkosti dieťaťa už školy nebudú považovať za dôvod na domáce vzdelávanie

Alena Potocká

Povinná maturita z matematiky

Matematika je v súčasnosti na slovenských stredných školách voliteľný maturitný predmet, povinná je iba na matematických gymnáziách.

To by sa malo čoskoro zmeniť a týkať sa to bude prvákov, ktorí nastúpia na strednú školu v roku 2027.

V roku 2031 z nej budú musieť absolvovať záverečnú skúšku žiaci na týchto školách:

• gymnáziá,
• stredné priemyselné školy,
• stredné školy odborného zamerania.

Maturita z matematiky však bude mať na gymnáziách dve úrovne. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by absolvovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.

Skúška z matematiky nebude povinná na konzervatóriách, športových školách či obchodných akadémiách.

Čo sú hlavné dôvody, pre ktoré sa Drucker rozhodol zaviesť z matematiky povinnú maturitu?

Ak mladí ľudia nebudú rozumieť základom logického myslenia, dát a počtov, nebudú podľa neho pripravení na svet, ktorý sa opiera o technológie, umelú inteligenciu a dátovú ekonomiku.

„Musíme sa postarať o to, aby matematika nebola strašiakom, ale užitočným nástrojom. Takým nástrojom, ktorému žiaci a študenti rozumejú a ktorý dokážu použiť. Preto dnes ministerstvo predstavilo jednu z najzásadnejších zmien v obsahu, ale najmä vo forme vzdelávania v matematike za posledné desaťročia,“ povedal Drucker.

Tento rok si maturitu z matematiky zvolilo iba dvanásť percent študentov, najviac ich bolo na gymnáziách.

Maturita z matematiky je povinná napríklad v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Slovinsku či Chorvátsku.

Po ľuďoch s kvalitnými matematickými vedomosťami volajú aj zamestnávatelia.

Iba štvrtina absolventov našich stredných škôl si vyberá technicky zamerané vysoké školy. Priemysel pritom ponúka 70-tisíc neobsadených pracovných miest.

Drucker nechce, aby bola viac strašiakomJe povinná maturita z matematiky dobrý nápad?

Adam Takáč

Riaditeľ neučiteľ

Ďalším návrhom, s ktorým prichádza minister školstva Tomáš Drucker v rámci veľkého balíka zmien, je zámer umožniť stať sa riaditeľom školy aj nepedagógom.

Súčasný zákon prikazuje riaditeľom škôl povinné pedagogické vzdelanie. Drucker chce školy otvoriť aj pre ľudí z iných oblastí. „Ani nemocnicu nemusí riadiť lekár a to neznamená, že sa tam správne nelieči. Má svojich zástupcov, medicínskych riaditeľov,“ obhajuje minister svoj plán.

V nových pravidlách však chce ponechať poistku. Ak by školu viedol manažér nepedagóg, jeho zástupca by pedagogické vzdelanie musel mať.

Minister tvrdí, že táto zmena môže pomôcť napríklad veľkým stredným školám.

Napokon pri tomto návrhu Drucker urobil zmenu. Riaditeľom sa bude môcť stať človek bez pedagogického vzdelania iba na škole, ktorá má aj stredoškolskú zložku.

Kritici upozorňujú na riziko absencie pedagogického vzdelania, ktoré môže riaditeľovi chýbať.

Ďalšia Druckerova novinkaRiaditeľ školy už nebude musieť mať učiteľské vzdelanie. Priláka to do školstva manažérov?

Adam Takáč

Učitelia kandidáti

Slovenské školy dlhodobo trpia nedostatkom učiteľov a podľa prognóz by sa tento stav mohol v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Minister školstva Tomáš Drucker prišiel v rámci najnovšieho balíka zmien s nápadom umožniť študujúcim pedagógom vyučovať na školách už po získaní bakalárskeho titulu s podmienkou, že neskôr dokončia celé štúdium. Išlo by o tzv. učiteľov kandidátov. Zároveň sa skráti lehota na atestáciu, druhú bude možné získať už po piatich rokoch praxe.

Školy potrebujú podľa ministerstva viac učiteľov, ktorí zvládnu reálne podmienky v triedach. Ich príprava sa preto musí vo väčšej miere prepojiť s praxou. Ministerstvo chce znížiť rozdiel medzi tým, čo sa učí na fakultách, a tým, čo učiteľ naozaj potrebuje, keď nastúpi do školy.

Drucker chce pomôcť učiteľom v najkritickejších regiónoch a spoločne s fakultami nastaviť flexibilné vzdelávacie programy, ktoré umožnia rýchlejšiu kvalifikáciu v predmetoch, kde je najväčší nedostatok pedagógov. Ako najkrízovejšie sa už dlhší čas spomínajú najmä matematika, informatika či chémia.

Učitelia kandidáti by popri štúdiu na magisterskom stupni mali na školách výhody zamestnanca.

V súčasnosti absolvujú študenti učiteľstva v rámci prípravy pedagogickú prax na školách. Podľa mnohých však nie je dostatočná a nepripraví ich na reálne situácie, s ktorými sa ako čerství učitelia v triedach stretávajú.

Do tried už po bakalároviNezrelosť na profesiu a Druckerovi učitelia „kandidáti“

Branislav Pupala

Novinky pre vysokoškolákov a sabatikal pre pedagógov

Vláda schválila aj nový zákon o vysokých školách, ktorý má priniesť možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania.

Pre študentov sa má zaviesť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru.

Pre vysokoškolských učiteľov sa má zaviesť možnosť tvorivého sabatikalu.

Novinkou má byť aj úprava pri ochrane duševného vlastníctva. Momentálne práva výsledkov výskumu patria univerzite, po novom by mali patriť zamestnancovi. Minister chce takto motivovať autorov výskumov, odborníci aj vysoké školy však kritizujú, že úprava prichádza na poslednú chvíľu, a nepovažujú zmenu za správnu.