Ján Horecký z KDH Ak toto Druckerovi prejde, cirkevné a súkromné školy čaká martýrium. A ťažkosti budú mať aj štátne

Už o pár dní môžu poslanci v parlamente rozhodnúť o tom, či sa zmení financovanie súkromných a cirkevných škôl na Slovensku. Veľký balík zákonov ministra školstva Tomáša Druckera vzbudil v uplynulých mesiacoch vlnu pobúrenia. Neštátne školy sa obávajú, že nové podmienky, do ktorých ich tlačí štát, môžu byť pre ne likvidačné.

Druckerov zámer ostro kritizuje opozičné KDH. Poslanec a bývalý minister školstva Ján Horecký vraví, že nie je proti úprave systému školských obvodov. Drucker však mal podľa neho hľadať inú cestu, ako neštátne školy do toho zapojiť. „Nariadil plošne, že v rámci zmluvy o verejnej službe, ktorú by mohli uzavrieť neštátne školy s ministerstvom, musia prijať určitý podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia. Ale čo spraví škola, ktorá jednoducho takéto deti nezoženie, lebo v jej okolí ani nežijú?“ pýta sa Horecký.

Vyjadrenia o tom, že nový zákon chce nastaviť férové podmienky pre všetky školy, považuje za klamstvo, pretože štátne školy sú podľa neho prirodzene zvýhodnené tým, že ich zriaďujú a financujú mestá a obce. „Neštátne školy sú pod hrozbou krátenia normatívu tlačené do nového modelu fungovania. Ten, kto tu hovorí, že ide o nastavenie rovnakých podmienok, tak zároveň úplne asymetricky láme túto rovnosť v prístupe.“

V rozhovore vysvetľuje, prečo návrh nezlepší situáciu s generačnou chudobou, ako môže zasiahnuť aj rodičov, ktorí majú deti na štátnych školách, aké zmeny chce v zákone presadiť a ako vnímal komunikáciu cirkvi v tejto téme.

Nedávne zasadnutie Rady KDH rozhodlo, že František Mikloško a František Majerský ostávajú súčasťou poslaneckého klubu, hoci nepodporili ústavné zmeny v kultúrno-etickej oblasti. Pred zasadnutím ste si s Mikloškom vymenili cez médiá odkazy, keď ste najprv uviedli, že si s ním o tom chcete pohovoriť, on na to reagoval slovami: „Kolega zrejme zabudol, že už nie je riaditeľom školy a ja nie som žiačik, aby mal so mnou pohovor a poučoval ma.“ Porozprávali ste sa napokon s Mikloškom?

Nemal som príležitosť. Ale trochu vás poopravím. Neodkazoval som to cez médiá, ale keď sa ma novinári pýtali na názor k postoju Františka Mikloška a Františka Majerského pri novele, odpovedal som, že sa o tom určite porozprávame na Rade KDH a že im to poviem osobne.

Odvtedy ste o tom nehovorili?

Ešte nie. Mrzí ma, naopak, že on v médiách negatívne hodnotil postup KDH pri presadzovaní ústavných zmien, hoci sú v súlade s dlhodobým programom nášho hnutia. I keď to už bolo po hlasovaní, trochu ma to mrzí, lebo k súdržnosti a vzájomnému porozumeniu to nepomáha.

Naštrbilo to vzťahy v poslaneckom klube?

Poslanecký klub má zodpovednosť, ktorá je väčšia ako osobné vzťahy. Ja si Františka Mikloška veľmi vážim, najmä pre jeho misiu v zápase o demokraciu. Verím, že sa ponad nezhodu pri hlasovaní o novele ústavy ako poslanci KDH prenesieme a zameriame sa na všetky dôležité témy, ktoré chceme riešiť.

Takže očakávate, že Mikloško ostane súčasťou poslaneckého klubu?

Na Rade KDH nezaznel nijaký impulz, aby to bolo inak.

A nebude chcieť odísť z vlastnej iniciatívy?

To neviem, nevidím do jeho vnútra.

Pozval už predseda Milan Majerský poslanca Rastislava Krátkeho, ktorého vylúčili z Hnutia Slovensko, aby sa pridal do vášho klubu?

Rasťo Krátky je určite blízky kresťanským demokratom. Uplynulo ešte krátke obdobie, odkedy bol vylúčený, a myslím, že ešte potrebuje čas.

A Richarda Vašečku?

V oboch prípadoch by to bolo logické, ale nechcem dopredu predpovedať ich rozhodnutia alebo rozhodnutia vedenia nášho hnutia.

Rada KDH vo vyhlásení konštatovala, že chce demokratickou cestou nahradiť vládu Roberta Fica. Milan Majerský ju označil za „neschopnú“ a uviedol, že „ničí životy ľudí“. Bude po zmene ústavy ďalšou stratégiou KDH, že pritvrdíte voči Smeru?

Náš postoj k tejto vláde je od prvého dňa konzistentný. Pri novele trestných kódexov, pri konsolidácii či pri diskriminačnej antireformnej lavíne, s ktorou prichádza minister školstva Tomáš Drucker, sme burcovali maximum svojich kapacít, aby sme kládli odpor.

A napriek tomu, že našou filozofiou je, že politická práca patrí najmä do parlamentu a len v krajnom prípade sa robí na uliciach, tak sme išli aj do tejto verzie. Viackrát sme boli súčasťou verejných protestov proti tejto vláde a pozývali sme na to ľudí.

Sme konštruktívnou opozičnou stranou a chceme v tom pokračovať. Niekoľkokrát tu boli voči nám „pytačky“ zo strany koalície, ale KDH nijako túto vládu nepodporilo.

Opoziční partneri z PS a SaS vás však vyzývajú, aby ste jasne povedali, ako si predstavujete budúcnosť vo vzťahu k Smeru.

Pozrite, Rada KDH prijala ešte v minulosti uznesenie, ktorým nás zaviazala, že v žiadnom prípade do koalície so Smerom nevstúpime. Z deštrukčnej politiky revanšu, ktorú predvádza, nevidím žiadnu víziu pre Slovensko. Pre KDH je to absolútne neprijateľné a neviem si s dnešným Smerom predstaviť spoluprácu.

Považujem to trochu za divadlo, ak niektoré strany dva roky pred voľbami hovoria, ako by mala vyzerať budúca koalícia.

Ale rozumiete, že aj vaši voliči chcú už pred voľbami vedieť, ako sa po nich zachováte.

Áno, preto tvrdím, že s dnešným Smerom si absolútne nevieme predstaviť spoluprácu.

Ak hovoríte s „dnešným Smerom“, to znamená, že po nejakých väčších zmenách v tejto strane by to bolo možné?

Nie, ale za Smerom sú státisíce voličov. Sú to ľudia, ktorí žijú medzi nami, a nechcem nikoho dehumanizovať a hádzať kritiku neštátnickej politiky Roberta Fica na všetkých.

Nevieme, čo bude o dvadsať rokov, či to bude ten istý Smer alebo nastane nejaká generačná výmena a bude to skutočná sociálnodemokratická strana.

O takom vzdialenom období nemusíme uvažovať, stačí sa zamerať na najbližšie dva roky.

Ani o dva roky si s ním neviem predstaviť spoluprácu. Tá partička, ktorú držia pokope netransparentné záujmy, sa dovtedy nevymení.

Bude opozícia pokračovať v organizácii spoločných protivládnych protestov?

Žiaden bianco šek teraz nemôžem na túto otázku podpísať. Protesty považujeme v KDH za predposledný krok pred občianskou neposlušnosťou. Preto je pre nás kľúčová riadna politická práca na pôde parlamentu. Ak by sa však diali také veci ako v uplynulých mesiacoch, že sa bude trebárs skracovať rozprava pri dôležitých zákonoch, budeme na to adekvátne reagovať.

Teraz zvolávame na štvrtok spoločne s ďalšími aktérmi z kresťanského prostredia a občianskymi organizáciami protest proti školským zákonom.

Pozývali ste aj iné politické strany, aby sa na ňom zúčastnili?

Určite prídu zástupcovia Kresťanskej únie a myslím, že aj z klubu Slovensko, ale je to v prvom rade občianska akcia, nie politická.

Proti zákonu sú podľa oficiálnych stanovísk aj PS a SaS. Nezúčastnia sa na ňom?

Nie som hlavný organizátor akcie, ale keďže ide protest organizovaný občiansky, pridať sa môže každý, kto chce – aj z radov politikov.

Ján Horecký. Foto: Postoj/Adam Rábara

KDH od začiatku tvrdo kritizuje balík návrhov ministra školstva Tomáša Druckera. Najhlasnejšie ste sa ohradili proti zámeru povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov a zmene financovania súkromných a cirkevných škôl. Predtým než prejdeme k vašim výhradám, vidíte v celom balíku zmien aj niečo pozitívne?

Zámer zjednodušiť proces spájania základných či stredných škôl považujem za dobrý. Potom aj niektoré ustanovenia, ktoré v detailoch niečo zjednodušujú. Ale je toho veľmi málo oproti množstvu zmien, ktoré sú kontraproduktívne a budú znamenať obrovskú byrokratickú záťaž pre školy.

Tie budú musieť viacnásobne meniť dokumenty a robiť ďalšie nezmyselné úlohy namiesto toho, aby k potrebným veciam dostali nejaký nápomocný materiál či podporu. Toto ma úplne desí.

Prejdime k najspornejšej časti zákona, a to zmene fungovania súkromných a cirkevných škôl. Minister Drucker hovorí o lepšom nastavení školských obvodov a férových pravidlách, ktoré zaručia každému dieťaťu rovnaký prístup bez ohľadu na to, kde sa narodilo. Zároveň chce takto odstraňovať segregáciu na školách. Vy vidíte v súčasnom nastavení obvodov nedostatky?

Pravdaže. No ako hovoria dáta, je to problém predovšetkým verejných škôl, pretože keď sa pozrieme na mapu, tak vidíme, že komunity, kde žijú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, majú najbližšie práve tieto školy.

Problém generačnej chudoby je naozaj veľký a treba ho riešiť. Práve v týchto týždňoch vidíme na príklade Malého Slivníka pri Prešove, čo sa stane, keď to štát robí amatérsky a nariadi niečo, čo je proti vôli tamojších ľudí.

Zrušil im školu, ktorú mali v blízkosti obydlia, a nariadením, aby dochádzali do mesta, sa stalo, že deti sú už niekoľko týždňov doma a učia sa cez pracovné listy.

Ak chceme zlepšiť situáciu detí v generačnej chudobe, musíme pracovať najprv s ich rodičmi, a nie pod hrozbou sankcií brať nasilu deti do materských škôl.

Bol som sa pozrieť v osadáchAko im pomôže Druckerova reforma školstva?

Daniel Kojnok

Teraz ste odbehli k návrhu o povinnom predškolskom vzdelávaní, ale vráťme sa k téme férového nastavenia školských obvodov. Dá sa súhlasiť s tým, že je to predovšetkým záležitosť týkajúca sa štátnych škôl. Ale ak chce minister nastaviť systém po novom, nie je správne, že chce do toho zahrnúť aj neštátne školy, ktoré dostávajú na žiakov rovnaký normatív?

V prvom rade by som riešil väčšinové školstvo, ktoré má na to vplyv, teda štátne školy. Snažil by som sa z toho urobiť premiérsku tému a pozval by som k stolu zriaďovateľov cirkevných a súkromných škôl a riešil s nimi, ako by sa do toho mohli zapojiť aj oni.

A zdôrazňujem, že už teraz mnohí z nich robia v tomto smere obrovskú prácu.

No minister nariadil plošne, že v rámci zmluvy o verejnej službe, ktorú by mohli uzavrieť neštátne školy s ministerstvom, musia prijať určitý podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia. Ale čo spraví škola, ktorá jednoducho takéto deti nezoženie, lebo v jej okolí ani nežijú?

Preto chcem v rámci pozmeňujúcich návrhov upraviť túto dohodu o verejnej službe, aby mali neštátne školy viaceré možnosti. A aby nebola nastavená tak, že školám, ktoré sú ochotné robiť niečo navyše, by bol i tak krátený normatív. Ministerstvo to nastavilo ako nástroj na vydieranie.

Takže nie ste filozoficky proti tomu, aby boli neštátne školy v nejakej forme súčasťou verejnej služby, ale chcete rozšíriť ich možnosti, ako to môžu uskutočniť.

Ony sa už dnes podieľajú na verejnom prínose k vzdelávaniu a pre spoločnosť, ale nemôžu sa všetkým plošne nariadiť rovnaké kritériá. Treba to spraviť tak, aby školy, ktoré fungujú v rôznych podmienkach, nestratili svoj charakter.

Cirkevné školy vznikli z iniciatívy a zo zámeru komunity rodičov a s úmyslom ponúkať deťom vzdelávanie v kresťanskom duchu. Tento rozmer nemôžete zmazať. Možno by však existovali formy, ako sa môžu zapojiť, ale minister prišiel s jedným plošným kritériom, ktoré navyše obsahuje toľko krokov a komplikácií, že to bude v praxi neznesiteľné.

Pri modeli, že neštátna škola uzavrie zmluvu o verejnej službe, dáva však minister viacero možností. Škola môže preukázať, že robí inovácie, vzdeláva učiteľov alebo robí iné aktivity nad rámec bežného vyučovania.

Áno, ale v pôvodnom návrhu toto vôbec nebolo. A teraz je to určené tak, že ak to škola preukáže, nebude sa jej krátiť normatív o dvadsať percent, ale možno iba o päť. Pritom taká škola by si, naopak, zaslúžila viac financií. Celé je to postavené na hlavu.

Ďalej neštátna škola, ktorá bude chcieť vstúpiť do siete školských obvodov, bude musieť absolvovať neskutočne zložité administratívne martýrium.

Čo konkrétne?

Najprv musí požiadať obec alebo mestskú časť, aby mohla do obvodu vstúpiť. Ak neuspeje, do niekoľkých dní musí požiadať iné obce v kraji. Ak jej to znovu nevyjde, musí preukázať, že vyvinula aktivitu.

V takom prípade sa však pre ňu nič nemení a ostáva fungovať v súčasnom modeli s plným normatívom.

Áno, ale to len v skratke opisujem, čo všetko musí spraviť iba pre to, aby o peniaze, ktoré má dnes garantované, neprišla.

To isté potom musí skúšať o rok neskôr. Ak to ani po dvoch rokoch nevyjde, nastupuje komunikácia s regionálnym úradom školskej správy a ďalšie podmienky, ktoré musí splniť. Napríklad že zo vzdialenosti desať kilometrov od sídla školy má viacej než 50 percent všetkých svojich žiakov, ak nie, tak znova príde o 20 percent normatívu.

Vytvára sa tu zbytočná administratívna záťaž, školy budú závislé od rozhodnutia samospráv a regionálnych úradov, čo pre ne znamená veľkú neistotu.

Všetka táto energia a zdroje sa mohli radšej vložiť do vecí v školstve, ktoré nás naozaj pália, vrátane problému generačnej chudoby.

Ján Horecký. Foto: Postoj/Adam Rábara

Cirkevné školy sa obávajú najmä toho, že ak budú mať povinnosť brať žiakov z obvodu, do ktorého patria, môže sa stať, že zároveň budú musieť odmietnuť žiakov mimo spádovej oblasti, ktorí majú o cirkevnú školu záujem. Ak sa im však nepodarí naplniť stanovenú kapacitu 70 percent detí z obvodu, môžu vziať aj viac ako 30 percent „mimoobvodových“ detí. Nebude to teda v praxi tak, že to môže spôsobiť problémy iba cirkevným školám vo väčších mestách, kde je možno vyšší záujem, ale pre cirkevné školy v stredných a menších mestách to nebude znamenať dramatickú zmenu?

A ak sa nič nezmení, načo robíme takýto zákon? A načo potom treba absolvovať celé to byrokratické martýrium, o ktorom som hovoril?

Minister by povedal, že ide o nastavenie rovnakých a férových podmienok pre všetkých...

Ale tie nikdy nebudú úplne rovnaké, pretože štátne školy sú prirodzene zvýhodnené tým, že ich zriaďujú a financujú mestá a obce. Neštátne školy sú pod hrozbou krátenia normatívu tlačené do nového modelu fungovania. Ten, kto tu hovorí, že ide o nastavenie rovnakých podmienok, tak zároveň úplne asymetricky láme túto rovnosť v prístupe.

Na to by minister povedal, že neštátne školy majú možnosť vyberať si žiakov a poplatky, čo štátne školy nemajú, takže nerovnosť, naopak, napráva.

Ako riaditeľ cirkevnej školy som prijímal deti, ktoré boli odmietnuté na štátnych školách. A nekritizujem ich za to. Rozumiem, že tieto školy nemajú vždy výbavu a schopnosť poradiť si so žiakmi, ktorí potrebujú špecifický prístup. A pre mnohých z nich tu preto vznikol celý zástup súkromných škôl, ktoré sa im dokážu venovať podľa ich potrieb.

Podľa vás sa nedeje to, že si niekedy cirkevné školy vyberajú žiakov, a ak niekoho odmietnu, tak ho musí vziať štátna škola?

Školu si v prvom rade vyberajú rodičia, ktorí prídu s dieťaťom do danej školy a majú záujem ho do nej zapísať.

Ale na rozdiel od štátnej školy ho môže cirkevná alebo súkromná odmietnuť.

Robia to aj štátne školy, preto som úplne za to, aby bolo jednoznačne stanovené, kde dané dieťa musia prijať, ak to kapacita dovolí. A ak nie, tak nech ho zoberie iná najbližšia škola.

Ale nenarúšal by som fungujúci stav, v ktorom koexistujú rôzne typy škôl. Cirkevné školy sú tu preto, lebo po nich vznikla spoločenská objednávka. Ako by ju dokázali naplniť štátne školy, ktoré jednoducho nemajú formačný kresťanský program?

Aj toto je prínos cirkevných škôl pre spoločnosť, že napĺňajú túto spoločenskú objednávku. Rovnako by sme mohli hovoriť o súkromných školách, ktoré sa napríklad špecializujú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo s vývojovými poruchami a so špeciálnymi potrebami.

Zápas o cirkevné školySú elitárske alebo otvorené pre všetkých? A prečo sa boja Druckerovho zákona

Adam TakáčKristína Votrubová

Minister v rozhovore pre Postoj povedal, že si prešiel každú cirkevnú školu a žiadnu z nich by nový systém neohrozil. Môže sa podľa vás v realite diať, že ak bude v každom obvode štátna škola a vstúpi doň aj cirkevná, tak by musela niektoré deti odmietnuť, lebo by jej nestačila stanovená kvóta?

Áno, môže sa to diať.

Bol by to častý prípad?

Počkajte, ale preskočili ste jeden dôležitý krok. Súhlas na vstup do určitého obvodu dáva obec, a ak ste starostom a vidíte, že v nejakom obvode nie je z hľadiska kapacít potrebná cirkevná škola, môžete jej vstup do obvodu odmietnuť.

Lebo veď ako obec chcete najprv naplniť štátnu školu, ktorej ste zriaďovateľom.

Alebo opačný prípad. Niekde kapacita štátnej školy nestačí a teraz budú musieť ísť do cirkevnej školy v danom obvode aj žiaci, ktorí by tam prioritne ísť nechceli.

Nepôjdu však takí žiaci v realite do inej štátnej školy, hoci aj mimo obvodu?

Dobre, ale potom sa to míňa zámeru, ktorý minister má. Nič to nerieši. Iba sa zbytočne vytvára administratívna záťaž a chaos.

A chcem povedať to zásadné. Spádovým územím pre cirkevnú školu je slobodné rozhodnutie rodiča garantované medzinárodnou zmluvou o tom, že on zabezpečuje vzdelávanie a výchovu pre dieťa podľa filozofie a náboženstva, ktoré vyznáva. Táto sloboda nemôže byť podriadená územnému princípu. A v konečnom dôsledku je ohrozená aj v prípade tých, ktorí patria do štátnej školy.

Ako?

Predstavte si, že ste rodič žijúci v obci, kde škola nemá dobrú povesť a vaše dieťa sa tam z rôznych dôvodov necíti dobre.

Chodievate za prácou do mesta a radi by ste aj z logistických dôvodov dali dieťa do nejakej štátnej školy v tomto meste. Aj tu môže byť problém, lebo ak už škola zaplnila kapacity žiakmi z obvodu a naplnila aj kvótu „mimoobvodových“ detí, nemusí tam už byť pre vaše dieťa miesto.

Minister povzbudzuje neštátne školy k vstupu do modelu verejného poskytovateľa aj tým, že by mali mať lepší prístup ku kapitálovým výdavkom, čo v súčasnosti nemajú.

Je to ťahanie za nos. Rozpočet školstva sa nezvyšuje a tieto peniaze dávajú samosprávy logicky predovšetkým školám, ktoré zriaďujú. A ani tam nemajú dosť peňazí, aby pokryli všetky potrebné rekonštrukcie a údržby.

Do novely zákona sa dostala aj taká obludnosť, že zriaďovateľ je zodpovedný aj za havarijný stav školskej budovy. Ak teda ste napríklad cirkevný zriaďovateľ a platíte nájom desaťtisíce eur ročne, tak po novom budete musieť investovať aj do cudzieho majetku, pretože zákon vám určuje zodpovednosť za havarijný stav.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

K zákonu ste pripravili pozmeňujúce návrhy. Čoho sa týkajú?

Najradšej by som bol, keby minister celý návrh stiahol a začal znovu.

Viete však, že sa to s najvyššou pravdepodobnosťou nestane, návrh už v prvom čítaní podporila celá koalícia. V čom teda budú vaše pozmeňováky spočívať?

Je ich množstvo, ale čo sa týka časti zákona, o ktorej sme hovorili, budem navrhovať, aby sa vypustil inštitút verejného poskytovateľa, do ktorého majú neštátne školy vstúpiť. Je to podľa mňa v rozpore s našimi aj medzinárodnými zákonmi.

To je však podstata Druckerovho návrhu. Prinesiete namiesto toho inú alternatívu?

Áno, týka sa to inštitútu dohody ministerstva so zriaďovateľom o verejnej službe. Upravujem to tak, aby to bol hlavný nástroj ministerstva, ktorým môže pozvať k stolu cirkevné a súkromné školy a využiť ich zdroje. Nemyslím len finančné, ale aj ich know-how a personálne možnosti, ktoré dokážu ponúknuť napríklad pri vzdelávaní žiakov zo znevýhodneného prostredia.

Takže chcete, aby mali širšie možnosti „výberu verejnej služby“, z ktorých si budú môcť zvoliť takú, ktorá im pasuje.

Áno, ale zároveň to musí byť vnímané ako nadštandard a výsledkom nemôže byť to, že budú mať krátený normatív, ako je to v zákone navrhnuté teraz.

Ďalšie množstvo pozmeňovákov sa týka odbúrania potenciálnej administratívnej záťaže pre školy.

V mnohých prípadoch sú úpravy, ktoré navrhujem, umenšovaním zla. Ideálne by však bolo zhodiť to celé zo stola.

Nebola pri tejto téme v uplynulých týždňoch problémom rozpačitá komunikácia biskupov? Na jednej strane vydali oficiálne stanovisko, v ktorom tvrdili, že sú proti zmenám, no zároveň dávali vyjadrenia, z ktorých sa zdalo, akoby návrh nepovažovali za vážny problém. A to v čase, keď tisícky veriacich rodičov a učiteľov zbierali podpisy pod petíciu proti zákonu.

Netrúfam si hovoriť za KBS, viem, že tam boli opakované stretnutia s ministrom, ktorými sa on snažil získať podporu zo strany cirkvi. Úplne mu to nevyšlo, keďže KBS ostala v zásadných veciach v rozpore. Ale áno, komunikácia mohla byť jednoznačnejšia. V každom prípade sa však podľa mňa ukázala jednota v rámci cirkvi, keď petičný výbor oznámil, že vyzbierali takmer 90-tisíc podpisov.

Ján Horecký. Foto: Postoj/Adam Rábara

V súvislosti s novelou ústavy po jej schválení zaznievajú obavy, že negatívne zasiahne do vzdelávania na školách pri témach sexuality a intímneho života. Slovenská komora učiteľov tvrdí, že vzhľadom na to, kedy je potrebný pri daných témach súhlas rodiča, sú teraz nejasné podmienky a spôsobí to anarchiu v školách. Nie sú paragrafy, ktoré to definujú, príliš vágne a nehrozí, že si ich každý vyloží po svojom?

Prijatie novely ústavy iba potvrdilo to, čo už v tejto veci hovoria medzinárodné ľudskoprávne normy, Charta základných práv Európskej únie aj medzinárodná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou a podobná zmluva – Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami na Slovensku. Teda že rodič zabezpečuje svojím rozhodnutím výchovu a vzdelávanie podľa svojho náboženského a filozofického presvedčenia.

V novele sme potvrdili, že rodič má byť prizvaný k stolu, ak chce škola organizovať nejakú aktivitu, ktorá už nie je všeobecným vzdelaním definovaným v štátnom vzdelávacom programe, ale ide nad jeho rámec.

Sexuálna výchova na školáchOdporcovia novely šíria hoaxy, že vinou ústavy sa zneužívané deti nedočkajú pomoci

Alena Potocká

Ide teda o to, že rodič má udeľovať súhlas, ak ide o aktivity mimo bežného vyučovania?

Áno, tak to má byť. Nič sa nemení na tom, ak sa žiaci učia vo všeobecnej rovine napríklad na občianskej náuke o zákonoch, ktoré chránia ľudí pred sexuálnym zneužívaním, alebo na biológii o procese rozmnožovania. To sú predsa všeobecné poznatky.

Súhlas rodičov je potrebný, ak už škola cez nejakú aktivitu či prednášku zasahuje do formovania sexuálneho správania konkrétnych detí.

Je to podobné, ako keď učitelia vysvetľujú, aké politické systémy vo svete poznáme alebo aké politické strany u nás fungujú. Môžu im ich predstaviť, ale nemôžu hovoriť, koho by mali žiaci voliť.