Drucker nechce, aby bola viac strašiakom Je povinná maturita z matematiky dobrý nápad?

Pred desiatimi rokmi maturovalo na Slovensku z matematiky 6 658 študentov stredných škôl. Tento rok je to o dve tisícky menej.

Výsledky žiakov v oblasti matematickej gramotnosti sú na kriticky nízkej úrovni a dlhodobo pod priemerom v porovnaní s krajinami v OECD.

Minister školstva Tomáš Drucker sa rozhodol pre rázny krok a to, o čom dlhšie uvažoval, bude realitou. Maturitná skúška z matematiky bude už o pár rokov povinná.

Je to dobrý krok?

Pre koho bude povinná

Minister svoj zámer predstavil v období, keď sa na Slovensku konajú ústne maturitné skúšky. Matematika je v súčasnosti na slovenských stredných školách voliteľný maturitný predmet, povinná je iba na matematických gymnáziách.

To by sa malo čoskoro zmeniť a týkať sa to bude prvákov, ktorí nastúpia na strednú školu v roku 2027.

V roku 2031 z nej budú musieť absolvovať záverečnú skúšku žiaci na týchto školách:

• gymnáziá,
• stredné priemyselné školy,
• stredné školy odborného zamerania.

Maturita z matematiky však bude mať na gymnáziách dve úrovne. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by absolvovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.

„Nechceme, aby sa všetci študenti museli povinne učiť matematiku, ktorú vyžadujú napríklad technické vysoké školy. (...) Študenti, ktorí sa rozhodnú, že chcú študovať v technických smeroch, by si zobrali aj tzv. extra semináre,“ vysvetlil Tomáš Drucker.

Skúška z matematiky nebude povinná na konzervatóriách, športových školách či obchodných akadémiách.

Po ľuďoch s matematikou je dopyt

Čo sú hlavné dôvody, pre ktoré sa Drucker rozhodol zaviesť z matematiky povinnú maturitu?

Ak mladí ľudia nebudú rozumieť základom logického myslenia, dát a počtov, nebudú podľa neho pripravení na svet, ktorý sa opiera o technológie, umelú inteligenciu a dátovú ekonomiku. 

„Musíme sa postarať o to, aby matematika nebola strašiakom, ale užitočným nástrojom. Takým nástrojom, ktorému žiaci a študenti rozumejú a dokážu ho použiť. Preto dnes ministerstvo predstavilo jednu z najzásadnejších zmien v obsahu, ale najmä forme vzdelávania v matematike za posledné desaťročia,” povedal Drucker.

Tento rok si maturitu z matematiky zvolilo iba 12 percent študentov, najviac ich bolo na gymnáziách.

Maturitu z matematiky u nás nepožadujú ani všetky technické univerzity, kým v zahraničí je, naopak, zásadná. „Aj školy od tých, ktorí idú študovať psychológiu, medzinárodné vzťahy alebo právo, vyžadujú, aby mali maturitu z matematiky,“ objasnil nedávno riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa Peter Figeľ.

Maturita z matematiky je povinná napríklad v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Slovinsku či Chorvátsku.

Po ľuďoch s kvalitnými matematickými vedomosťami volajú aj zamestnávatelia.

Iba štvrtina absolventov našich stredných škôl si vyberá technicky zamerané vysoké školy. Priemysel pritom ponúka 70-tisíc neobsadených pracovných miest.

„Za priemysel hovoríme, že o 10 až 20 rokov budú ľudia, ktorí budú mať dobré znalosti z matematiky, dvoj- až trojnásobne ocenení oproti tým, ktorí matematiku vedieť nebudú,“ vraví generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Ministerstvo tvrdí, že možnosť vybrať si úroveň maturity z matematiky je bežnou praxou v mnohých európskych krajinách. Vyššia úroveň je podmienkou na štúdium na technických a vedeckých odboroch. Napríklad v Poľsku musia študenti, ktorí chcú študovať inžinierstvo, informatiku alebo medicínu, absolvovať rozšírenú úroveň matematiky. V Nemecku, Rakúsku aj vo Fínsku platia podobné pravidlá.

Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Roman Soták si myslí, že povinná matematika je dobrý nápad. Hovorí, že už dnes ich fakulta v rámci prijímacieho konania na bakalárske štúdium vyžaduje pri niektorých študijných programoch povinne maturitu z matematiky. Pri ostatných študijných programoch akceptujú maturitu z matematiky ako alternatívu k prírodovednému predmetu – napríklad namiesto maturity z chémie či fyziky.

„Možno si viacerí pri predmete matematika vybavia množstvo definícií a tvrdení, ktoré sa učili naspamäť. Toto ja však za matematiku nepovažujem. Matematiku vidím ako nástroj tvorivého a abstraktného myslenia, schopnosti analyzovať problémy z reálneho života,“ uviedol Soták nedávno v ankete pre Postoj.

Hovorí, že dnes život uľahčujú technológie, ktoré dokážu nahradiť matematiku bežného života. „Ak sa však už rozhodujem, napríklad či si zobrať úver či uzavrieť poistenie, tak je nevyhnutné vedieť zvážiť jednotlivé ponuky, porovnať ich, vyhodnotiť. A tu je už skryté matematické myslenie,“ vysvetľuje Soták. „Aj z rozhovoru s dekanom lekárskej fakulty našej univerzity vyplynulo, že pri rozhodnutiach dobrého lekára je nevyhnutné mať logické myslenie a schopnosť kombinovať dostupné fakty s aktuálnymi výsledkami pacienta.“

Preškolenie učiteľov

Minister Drucker chce, aby sa zmenil aj prístup k vyučovaniu matematiky.

Predmet sa podľa neho na Slovensku učí ako súbor pravidiel a vzorcov, ktoré treba bez porozumenia opakovať, a žiaci nerozumejú, načo im to bude. Výsledkom je podľa jeho slov strach, odpor a neschopnosť použiť matematiku v reálnom živote.

Matematika sa má po novom chápať ako jazyk odbornej komunikácie. „Tak ako materinský alebo cudzí jazyk slúžia na sociálnu komunikáciu, matematika nám pomáha porozumieť svetu technológií, dát, financií a vedy. Nie je to len vedomostný predmet. Je to spôsob myslenia, nástroj na riešenie problémov a rozvoja schopnosti vyjadrovať sa presne a logicky,“ vysvetľuje.

„Základná myšlienka reformy je jednoduchá: matematika sa má zažiť, nielen učiť. Žiaci sa majú stať aktívnymi objaviteľmi, nie pasívnymi prijímateľmi poznatkov. Vzdelávanie bude stáť na bádateľských prístupoch, motivácii vychádzajúcej z reálneho života a hodnotení, ktoré podporuje proces učenia, nielen jeho výsledok,“ zdôraznil splnomocnenec ministra pre koordináciu regionálneho školstva Slavomír Partila.

Ako to chce v praxi ministerstvo dosiahnuť?

V prvom rade hovorí o podpore pre učiteľov. V priebehu troch rokov budú všetci učitelia matematiky preškolení v rozsahu minimálne 50 hodín. 

Rezort školstva bude vychádzať zo skúseností Klubu učiteľov matematiky ako profesijnej komunity, prebehne séria školení, metodických dní, individuálnych konzultácií a online kurzov.

Kto bude deti učiť matematikuBežne ju suplujú vychovávateľky, lebo matematikári sú už ohrozenou skupinou

Jana Holubčíková

Ministerstvo tvrdí, že zároveň aktualizuje štátne aj školské vzdelávacie programy vrátane cieľových požiadaviek na maturitu. 

Vyvíja sa tiež flexibilný systém metodík a učebných materiálov, ktoré budú vychádzať z inovatívnych prístupov a nadväzovať na úspešné projekty ako IT Akadémia a DiTEdu.

Nie všetci sú za

Medzi učiteľmi matematiky nepanuje jednotný názor na to, či by mala byť maturita z nej povinná. Niektorí tento krok nepovažujú za správny.

Učiteľka matematiky na Gymnáziu Edity Steinovej v Košiciach Mária Lukáčová v ankete Postoja upozornila, že sa pri povinnej maturite stane hlavným cieľom test a potlačia sa práve tie aspekty, ktoré sa zavedením testovania plánovali rozvíjať. Na mnohých školách by to podľa nej viedlo k ešte väčšiemu tlaku, bifľovaniu a stresu. 

„Na rozvíjanie analytického myslenia a iných relevantných zručností pri výučbe matematiky je dôležitý pokoj. Ľudia, ktorí majú radi svoj odbor, to budú robiť s radosťou a dosiahnu v danej oblasti veľa. Tí, ktorí budú nútení, zažijú skôr tlak a stres a požadované zlepšenie zručností sa u nich nemusí prejaviť,“ tvrdí Lukáčová.

Povinná maturita z matematikyPomôže rozvíjať analytické myslenie alebo len prinúti viac študentov nabifľovať sa postupy? (anketa)

Mária Melicherová

Tomáš Mikulovský, ktorý je učiteľom matematiky na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne a zároveň známy aj ako youtuber MaTYkár, si myslí, že rozvoj analytického myslenia a zručností sa povinnou maturitou z matematiky veľmi nepodporí.

„Ak žiak bude chcieť byť špičkový lekár, prekladateľ, právnik, nebudú ho skôr hodiny matematiky v poslednom ročníku a k tomu ,strašiak‘ v podobe písomnej a ústnej maturity brzdiť v jeho rozvoji? Nebude to pre neho len akási ďalšia (nevyžiadaná) prekážka na jeho študijnej ceste, ktorú musí absolvovať?“ pýta sa Mikulovský.

Ak chceme o povinnej maturite z matematiky uvažovať, je podľa neho potrebné predstaviť kroky, ktoré pritiahnu do školstva nových a kvalitných učiteľov matematiky. „Predstava povinnej maturity z matematiky môže byť od stola pekná, ale ak reálne nebude mať matematiku v triedach kto učiť, resp. ju budú učiť ľudia bez adekvátneho vzdelania, situácia sa nikam neposunie.“

Iný názor má učiteľ elektrotechniky Strednej priemyselnej škole Elektrotechnickej, Hálova 16 v Bratislave Florián Danko. Je to podľa neho krok správnym smerom.

„Je mi nesmierne ľúto, že sa z matematiky postupne stal akýsi strašiak – nástroj, ktorý má ľudí trestať. Tento negatívny postoj často pozorujeme aj na vysokých školách, kde je práve matematika prvým vážnym sitom, na ktorom mnohí študenti zlyhávajú. A pritom práve matematika je tou najčistejšou vednou disciplínou, akú poznáme. Objavovala sa po stáročia a dnes opisuje tie najzákladnejšie zákony sveta okolo nás,“ tvrdí Danko.

Pracoval ako manažér s vysokým platom. Odišiel učiť a býva na internáte

Adam Takáč

Matematika podľa neho núti premýšľať, spájať si súvislosti a rozvíjať analytické schopnosti. „Som presvedčený, že zvýšenie matematickej gramotnosti vedie nielen k lepšiemu uplatneniu v živote, ale prispieva aj k rozvoju všeobecnej inteligencie.“

Pripomína, že v mnohých krajinách je maturita z matematiky úplne bežná súčasť vzdelávania. „Verím, že naši žiaci sú na tom podobne a zvládnu to – ak im vytvoríme primerané podmienky. Samozrejme, táto reforma musí byť sprevádzaná zmenami vo vyučovaní: vyššou hodinovou dotáciou matematiky, dôrazom na kvalifikovaných pedagógov, ale najmä zmenou postojov.“

 Dlhodobo sa podľa neho matematika odsúvala na okraj záujmu a teraz sa nachádzame v bode, keď sa jej mnohí boja.

Verí, že ak sa povinná maturita stane realitou, podnieti to aj systémové zmeny. „Zo svojej praxe viem, že neexistuje žiak, ktorý by sa nedokázal naučiť aj tú najzložitejšiu tému – ak má záujem a dostane správne vedenie. A ten moment, keď zdanlivo náročný príklad zrazu dáva zmysel a vyjde správne... je to neuveriteľne oslobodzujúci a krásny pocit. A práve vtedy sa z matematiky stáva radosť.“