Ďalšia Druckerova novinka Riaditeľ školy už nebude musieť mať učiteľské vzdelanie. Priláka to do školstva manažérov?

Ďalším návrhom, s ktorým prichádza minister školstva Tomáš Drucker v rámci veľkého balíka zmien, je zámer umožniť stať sa riaditeľom školy aj nepedagógom.

Súčasný zákon prikazuje riaditeľom škôl povinné pedagogické vzdelanie. Drucker chce školy otvoriť aj pre ľudí z iných oblastí. „Ani nemocnicu nemusí riadiť lekár a to neznamená, že sa tam správne nelieči. Majú svojich zástupcov, medicínskych riaditeľov,“ obhajuje minister svoj plán.

V nových pravidlách však chce ponechať poistku. Ak by školu viedol manažér nepedagóg, jeho zástupca by pedagogické vzdelanie musel mať.

Minister tvrdí, že táto zmena môže pomôcť napríklad veľkým stredným školám.

„Kde máte aj priemyslovku, aj obchodnú akadémiu, aj gymnázium. Konkrétny učiteľ z priemyslovky má iný pohľad ako ten z gymnázia. Dávame možnosť otvoriť ten systém, aby bol pružnejší a aby zdvihol úroveň riadenia školy,“ vysvetlil nedávno Drucker pre Markízu.

Komplexná pozícia

Michaela Fabová má za sebou prvý rok vo funkcii riaditeľky cirkevnej Spojenej školy v Starej Ľubovni. Predtým viedla základnú a materskú školu, teraz už „šéfuje“ aj gymnáziu.

Škola má dokopy viac ako šesťsto žiakov a stovku zamestnancov. „V tejto situácii na sebe pociťujem, že pri riadení takých odlišných zložiek mi vyššie manažérske zručnosti chýbajú,“ hovorí riaditeľka Fabová. „Často som minulý rok pracovala desať, jedenásť hodín denne. Začala som študovať MBA, pretože chápem, že tieto kompetencie musím zvládnuť. Pracujem na sebe a uvedomujem si, že niektoré veci musím meniť hlavne u seba.“

Zároveň vraví, že si nevie predstaviť, že by „nebola vzdelaním, srdcom a dušou učiteľ s praxou 23 rokov“.

„Neviem, či by som dokázala porozumieť danej problematike v prípade, keby som bola napríklad vzdelaním ekonómka so skúsenosťami manažovania predaja napríklad v banke. Na škole sa totiž cez túto optiku nedá pozerať,“ vysvetľuje.

Čo si myslia riaditelia a učitelia o príplatkoch za výkonNiektorí môžu mať pocit nespravodlivosti a hrozí, že to pokazí vzťahy v zborovni

Adam Takáč

Riaditeľ školy podľa jej slov zastáva jednu z najkomplexnejších pozícií v školskom systéme. Má na starosti vedenie pedagogickej činnosti, chod celej inštitúcie z organizačnej, právnej, personálnej i ekonomickej stránky.

„Ako najpodstatnejšiu vnímam pedagogickú činnosť, pedagogické riadenie a tvorbu vízie školy. Toto zahŕňa aj komunikáciu s deťmi od troch rokov do 19 rokov, komunikáciu s rodičmi, komunikáciu s inštitúciami i s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Ja by som toto bez pedagogického vzdelania nevedela.“

V čom sú riziká

Práve na riziko absencie pedagogického vzdelania a zručností upozorňujú aj školskí odborári. „Manažér, ktorý má byť na škole, čo bude riešiť? Ako bude hodnotiť učiteľov, ako bude chodievať na hospitácie?“ pýta sa Pavel Ondek, predseda školských odborov.

Za rizikový považuje Druckerov nápad o riaditeľoch aj analytik vzdelávania Michal Rehúš.

Diskusia o tom, kto má byť riaditeľom alebo riaditeľkou školy, je podľa neho oprávnená. „A je namieste uvažovať aj o tom, aby vo vedení školy – nemusí to byť riaditeľ alebo riaditeľka – mohol byť aj človek bez pedagogického vzdelania a praxe. Ale v takom prípade treba tomu prispôsobiť aj zloženie pozícií v škole, ich kompetencie a ďalšie podmienky,“ hovorí Rehúš.

Analytik vzdelávania RehúšČo vlastne odborári pre učiteľov vybojovali? Na Druckera mali zatlačiť viac a zvážiť aj štrajk

Adam Takáč

Ako ďalej vysvetľuje, súčasný návrh počíta s tým, že riaditeľ alebo riaditeľka školy bude naďalej zodpovedať za všetky dôležité odborné činnosti, ako napríklad vypracovanie školského vzdelávacieho programu, zabezpečenie kvality výchovy a vzdelávania, hodnotenie učiteliek a učiteľov a podobne. Tieto činnosti dokáže podľa Rehúša človek bez potrebnej pedagogickej odbornosti vykonávať len ťažko.

„Návrh síce predpisuje, že ak riaditeľom alebo riaditeľkou školy bude človek len s riadiacimi skúsenosťami, bude musieť mať zástupcu alebo zástupkyňu s potrebným pedagogickým vzdelaním a praxou. Lenže o prerozdelení kompetencií medzi riaditeľom a zástupcom bude rozhodovať riaditeľ alebo riaditeľka školy. A teda nie je zaručené, že dôležité odborné činnosti bezprostredne súvisiace s kvalitou vzdelávania bude vykonávať kompetentný človek.“

Ak má v školách na vedúcej pozícii pôsobiť aj človek bez pedagogického vzdelania a praxe, mal by podľa analytika rozhodovať len o záležitostiach, na ktoré má odbornosť. „Právomoc rozhodovať o dôležitých otázkach kvality vzdelávania by mala byť v rukách ľudí, ktorí majú potrebné pedagogické vzdelanie a prax a ideálne aj ďalšiu dodatočnú podporu.“

Riaditeľňa nie je lákavé miesto

Riaditeľka Základnej školy s materskou školou Alexandra Vagača v Detve Margita Gajdošová ministrov nápad nezatracuje. Upozorňuje na to, že riaditelia škôl majú množstvo povinností, a podľa jej názoru by nemali mať vyučovaciu povinnosť.

„Riaditeľ by vôbec nemal učiť. Ja musím učiť šesť hodín, lebo sme menšia škola, ale povinností mám rovnako ako riaditelia vo väčších školách a je ich teda dosť,“ vraví Gajdošová.

Riadenie školy je podľa nej najmä o osobnosti, charaktere, vízii a schopnosti sebavzdelávania a sebarozvoja. „Preto si viem predstaviť, že manažér z iného rezortu môže byť prínosom, donesie do školy myšlienky ovplyvnené praxou, čo môže byť dobré.“

Šéfka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková pre Markízu uviedla, že pri väčších školách môže mať opatrenie význam. „Keď už máme 600 žiakov a 1200 rodičov, riadime obrovskú masu a zamestnávame 80 a viac ľudí. To už sú porovnateľné podmienky ako pri riadení veľkých firiem.“

Ilustračné foto: TASR

Dáta ukazujú, že záujem o riaditeľské stoličky v školách je nízky.

Momentálne platí, že riaditeľ má funkčné obdobie päť rokov. Po ich uplynutí musí znova absolvovať výberové konanie. Limit, koľko období môže takto opakovať, nie je stanovený a mnohí tak zostávajú vo funkcii dlhšie. Aj o tom chce minister diskutovať s odborníkmi.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie ukázali, že až 70 percent výberových konaní sa uskutočňuje iba s jedným kandidátom. Často ide o súčasného riaditeľa, ktorý sa opätovne uchádza o funkciu.

Špecifické prostredie

„Rozumiem zámeru otvoriť školské prostredie ľuďom s manažérskymi skúsenosťami z iných oblastí. Školstvo skutočne potrebuje profesionálov, ktorí vedia efektívne riadiť procesy, rozvíjať stratégiu a zabezpečiť kvalitné vedenie organizácie,“ hovorí riaditeľka Piaristickej spojenej školy sv. Jozefa Kalazanského v Nitre Marcela Jahnová.

Dnes školy podľa nej čelia mnohým výzvam: implementácii kurikulárnej reformy, zvyšujúcim sa požiadavkám na manažment, komunikácii navonok či digitálnym kompetenciám. Ako vraví, manažérske zručnosti sú preto dôležitou súčasťou výbavy každého riaditeľa.

„Zároveň však vnímam, že riadiť školu nie je len o manažmente. Škola je špecifické prostredie s vlastnou kultúrou, dynamikou a etickým rozmerom. Je to miesto, kde sa pracuje s ľuďmi a pre ľudí – a to si vyžaduje niečo viac než len dobrý plán. Riaditeľ má byť aj odborný líder – niekto, kto rozumie tomu, čo sa deje v triedach, ako sa žiaci učia, čo prežívajú učitelia a akú podporu potrebujú,“ vysvetľuje Jahnová.

„Z vlastnej skúsenosti viem, že v kľúčových okamihoch mojej práce mi najviac pomáha práve to, že som učiteľka. Napríklad pri zavádzaní zmien vyplývajúcich z nového kurikula potrebujem s učiteľmi hovoriť nielen o tom, čo sa má zmeniť, ale hlavne prečo a ako. Musím rozumieť ich obavám, motivácii, spôsobu práce s triedou, vedieť im poradiť odborne aj ľudsky. Táto schopnosť sa nedá získať inak ako vlastnou pedagogickou skúsenosťou.“

Riaditeľka školyUčitelia idú na zotrvačník. Sú v strese z rodičov a aj sami na seba robia tlak

Mária Melicherová

Isté uvažovanie o riaditeľovi bez pedagogického vzdelania by bolo podľa jej slov možné za predpokladu, že by mal po svojom boku kvalitný a funkčný stredný manažment. „Nemám pritom na mysli len zástupcov riaditeľa, ale aj pozície supervízorov, vedúcich predmetových komisií či vedúcich vzdelávacích oblastí, ktorí by prevzali časť odborného a obsahového líderstva. Zároveň by taký riaditeľ musel mať stabilný a dobre fungujúci podporný tím – školského psychológa, špeciálneho pedagóga, sociálneho pedagóga, výchovného a kariérneho poradcu či koordinátora prevencie.“

Realita v školách je však podľa Jahnovej opačná. „Školám boli zastavené finančné príplatky pre supervízorov a podľa dostupných informácií sa ich opätovné zavedenie ani neplánuje. Vedúci predmetových komisií alebo metodických združení nemajú podľa zákona nárok na znížený úväzok ani na finančné ohodnotenie za svoju manažérsku činnosť. Očakáva sa, že túto zodpovednosť budú niesť popri učení. Za týchto podmienok je predstava nepedagogického riaditeľa síce teoreticky možná, ale prakticky ťažko realizovateľná bez rizika poklesu kvality vedenia školy.“

To však podľa nej neznamená, že ľudia z iných profesijných oblastí nemôžu byť pre školstvo prínosom. Ich skúsenosti môžu byť veľmi cenné, ak sa doplnia porozumením pre špecifiká školského prostredia.

„Za prijateľnú cestu by som považovala model, v ktorom takýto kandidát absolvuje doplnkové pedagogické vzdelávanie, prejde adaptačným programom v škole a má pri sebe mentora – skúseného odborníka z praxe. Ak však zrušíme požiadavku pedagogického vzdelania úplne, riskujeme, že sa zo školy stane inštitúcia, kde sa riadia len procesy, ale stráca sa jej podstata – vychovávať a vzdelávať človeka. Preto považujem za nevyhnutné, aby každý, kto vedie školu, mal nielen manažérske zručnosti, ale aj hlboké porozumenie pre podstatu vzdelávania a výchovy.“