Voľby a poľnohospodárstvo Ako chcú strany podporiť poľnohospodárov a zabezpečiť cenovo dostupné potraviny

Hoci platí, že nielen z chleba je človek živý, chlieb (a v širšom zmysle potraviny) je základným a nevyhnutným predpokladom prežitia človeka. A aj samotné evanjelium, z ktorého tieto slová pochádzajú, slovom „nielen“ túto nevyhnutnosť potvrdzuje.

Preto sa človek prirodzene zaujíma, čo bude jesť, čím nasýti svoje deti a či si prácou na svoj chlieb dokáže zarobiť.

Hoci vyššie hodnoty sú v predvolebnom zápase dôležitým ukazovateľom, podľa ktorého sa dá rozhodnúť o tom, komu dať svoj hlas, nemožno obchádzať ani zámery strán, ktoré sa týkajú „chleba“ a toho, ako sa k nemu dopracovať.

Porovnali sme preto programy vybraných strán v pôdohospodárstve a potravinárstve.

Na začiatok sa samostatne povenujme Smeru, ktorý je stále preferenčným favoritom na víťazstvo vo voľbách. Jeho program je však v tomto sektore viac ako stručný.

Smer chce pripraviť nový Národný program ochrany vody a Národný program štátnych stimulov do slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. „Nevyhnutná bude efektívna podpora z rôznych finančných zdrojov (predovšetkým štátne schémy podpory) pre poľnohospodárov, prvovýrobcov, potravinárov pre zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti,“ píše Smer vo svojom programe.

Do tejto sekcie programu zaradil Smer aj obojstranne výhodnú spoluprácu (aj finančne) so samosprávami. A napokon, podľa svojich slov podporí len také environmentálne opatrenia, ktoré neohrozia konkurencieschopnosť Slovenska.

Bližšiu predstavu o tom, čo sa v poľnohospodárstve a potravinárstve bude diať, ak vládu povedie Smer, však môžeme získať napríklad z kauzy Dobytkár, ktorá popisuje inštitucionalizovanú korupciu pri prideľovaní dotácií v poľnohospodárstve. (Podobne to môžeme povedať aj pri SNS, ktorá rezort v rokoch 2016 až 2020 priamo viedla a dnes sa snaží voličov zaujať návrhmi rôznych protekcionistických opatrení.)

Voľby a energetika Ako chcú strany dosiahnuť energetickú bezpečnosť Slovenska

Erik Potocký

Porovnali sme programy vybraných politických strán v téme, ktorá zaujíma každú domácnosť.

Ochrana pôdy

Zdravá pôda je nevyhnutným predpokladom na to, aby sme vôbec boli schopní dopestovať a dochovať dostatok zdravých a cenovo dostupných potravín. Preto aj akýkoľvek rozvoj poľnohospodárstva a potravinárskeho spracovania musí byť postavený na tom, ako chránime svoju pôdu.

Nielen tú ornú, ktorá slúži priamo na pestovanie, ale aj lesy, ktoré bránia erózii a záplavám z prívalových dažďov. Dôležitá je aj rozumná vodohospodárska politika, ktorá udrží vodu v krajine, čo bráni suchu a zároveň znižuje náklady na závlahy. Pôda je zároveň veľkým úložiskom uhlíka, jej dobrá kondícia teda dokáže urobiť pre zlepšenie stavu klímy omnoho viac ako všelijaké experimenty moderných zelených sociálnych inžinierov.

Veľkou témou je aj zaberanie úrodnej pôdy priemyselnými parkami, logistickými centrami, ale aj solárnymi elektrárňami, ktoré na efektívny výkon potrebujú veľkú rozlohu.

Ak si porovnáme volebné programy, takýmto spôsobom sa problematike tohto rezortu venuje v zásade len KDH. Podrobne rozpísané opatrenia zhŕňa heslom „Zdravá pôda – zdravé potraviny – zdravý národ“.

Keďže pôdohospodárske opatrenia úzko súvisia s ekologickými, kresťanskí demokrati navrhujú, aby sa tieto koordinovali takpovediac pod jednou strechou, teda aby agendu prevzal jeden ústredný orgán štátnej správy. Nekonkretizujú, či to má byť ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo životného prostredia, alebo iný, úplne nový úrad.

Je však faktom, že v doterajšej praxi často dochádzalo k rozporným konaniam medzi spomenutými ministerstvami. A to nielen na vnútroštátnej úrovni. Aj pri vyjednávaniach na úrovni EÚ sa neraz slovenské ministerstvo pôdohospodárstva postavilo na jednu stranu sporu a ministerstvo životného prostredia na druhú (nie je to však slovenské špecifikum, podobný vládny nesúlad sa dial napríklad aj v susednom Rakúsku).

Strana Hlas sa v téme ochrany pôdy špecificky venuje jej zaberaniu výstavbou priemyselných a logických centier. Chce nastaviť systém, ktorý tomu zabráni, a na druhej strane sa chce zamerať na revitalizáciu starých nevyužívaných priemyselných parkov.

V ochrane lesa chce Hlas prehodnotiť podľa nich „nekompetentné rozhodnutia“ vlády, ktorá vznikla po roku 2020, a správu lesov presunúť pod jednu inštitúciu bez ohľadu na legislatívny stupeň ich ochrany. „Podporíme sociálno-ekonomické funkcie lesov na zabezpečenie prosperity vidieckych oblastí a posilnenie lesného biohospodárstva v udržateľných hraniciach,“ píše Hlas.

Progresívne Slovensko sa chce zamerať na udržanie vody v krajine a podporu aj nepotravinových funkcií pôdy, napríklad ukladanie uhlíka. Ich zámerom je aj podpora obnovy zdevastovaných ekosystémov na viacerých úrovniach. Zdravie pôdy chcú progresívci podporiť aj redukciou využívania umelých prípravkov, či už na hubenie škodcov, alebo podporu rastu plodín.

SaS je v téme ochrany pôdy stručná a zároveň nekonkrétna: „Budeme podporovať konkrétne poľnohospodárske postupy a systémy zamerané na prevenciu a zmierňovanie procesov degradácie pôdy a zároveň budeme podporovať aj opatrenia na regeneráciu degradovanej pôdy.“

Spor o ukrajinské obilie Kyjev stiahne žalobu na Slovensko, my zavedieme systém dovozných licencií

Erik Potocký

Kým my sme sa s Ukrajinou dohodli, medzi Kyjevom a Varšavou spor o obilie prerástol do otvoreného konfliktu o dodávky zbraní.

Pôda ako vlastníctvo

Konkrétnejší a podrobnejší sú liberáli v prípade majetkových vzťahov k pôde. Ich prvým bodom v tejto téme je zrušenie Slovenského pozemkového fondu (SPF). Podľa SaS ide o zjavný príklad toho, ako je štát zlým vlastníkom, pričom činnosť SPF je sprevádzaná neustálymi kauzami, zatiaľ čo dodnes neexistuje presná inventarizácia pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov nezistených vlastníkov, ktoré SPF spravuje.

SaS chce takisto zrušiť inštitút nezisteného vlastníka a ukončiť proces reštitúcií. Podľa nich je viac ako tri desaťročia reštitúcií dostatočne dlhé obdobie, aby sa k svojmu majetku ľudia prihlásili. Dostupná pôda v zámere SaS má využiť predovšetkým na výstavbu, má sa presunúť do majetku samospráv alebo odpredať. Tento predaj chcú liberáli uvoľniť a trh s pôdou otvoriť tak, aby si ju bez prekážok mohol kúpiť ktokoľvek, teda aj cudzí štátni príslušníci.

Ostatné strany sa k vlastníctvu pôdy stavajú konzervatívnejšie.

KDH chce napríklad proces reštitúcií zefektívniť tak, aby došlo k náprave krívd spáchaných komunistickým režimom a vo všeobecnosti sprehľadniť vlastnícke vzťahy k pôde, a to aj zmenou spôsobu dedenia (ten KDH bližšie nešpecifikuje, no chce vyvolať odbornú aj verejnú diskusiu).

Na sprehľadnenie vlastníckych vzťahov je podľa kresťanských demokratov nevyhnutné transparentné fungovanie SPF, a to nielen v prípade nájomných vzťahov k spravovanej pôde, ale aj v problematike pozemkových úprav, pod ktorými sa zväčša rozumie sceľovanie vlastníckych podielov do jednej súvislej parcely.

Hlas chce v prípade SPF najmä urýchliť správne konanie tak, „aby musel rozhodovať v jasných a predvídateľných termínoch rovnako ako iné inštitúcie. Tak aby ľudia či samosprávy nečakali roky na rozhodnutia a politickí nominanti nezneužívali toto vákuum na možnú korupciu“.

Jasné vzťahy k pôde, či už vlastnícke, alebo nájomné, presadzuje aj PS. Rovnako ako iné strany sa chce venovať sceľovaniu pozemkov. Ale napríklad aj podpore dlhodobých nájmov, aby bol aj nájomca motivovaný investovať do obrábanej pôdy. Podpora má smerovať k aktívnemu hospodáreniu, nie k prostému vlastníctvu pôdy.

Podpora poľnohospodárov

Kľúčovou témou pri produkcii potravín je práve podpora tých, ktorý ich priamo pestujú či chovajú. Progresívci chcú pomôcť dostať sa k pôde mladým začínajúcim farmárom (ale aj farmárkam a pôdohospodárkam). Do úzadia má tým ustúpiť prednostné právo doterajších nájomcov, čo je však v rozpore s ich vyššie popísaným zámerom podpory dlhodobých nájmov.

Viac peňazí z dotácií majú podľa progresívcov dostať rôzni experimentálni pestovatelia a chovatelia. Takisto chcú zastropovať výšku dotácií pre konečného užívateľa výhod, teda bez ohľadu na to, akú plochu spoločnosti konkrétneho vlastníka obhospodarujú, by dostávali spolu len istú maximálnu sumu.

Pomoc poľnohospodárom chcú progresívci smerovať aj k lepšiemu odškodňovaniu chovateľov za škody spôsobené chránenými mäsožravcami a investíciami do ochrany stád. To sa však v zásade týka len vlka, ktorý je jediným chráneným mäsožravcov spôsobujúcim významnejšie škody, úplne však obchádzajú problematiku medveďa, ten je totiž všežravcom.

KDH pri podpore poľnohospodárov vychádza z konceptu potravinovej suverenity a bezpečnosti. Vychádzať podľa kresťanských demokratov musíme z reality a tou je, že bohatšie štáty EÚ budú svoju produkciu vždy dotovať štedrejšie nad rámec spoločných agrodotácií EÚ.

Podpora má podľa nich smerovať do celého reťazca produkcie potravín. Začať musí v prvovýrobe a nesmie obísť ani spracovanie, teda potravinárstvo. Podporiť treba takzvané odbytové družstvá, keď producenti (pestovatelia a chovatelia) cez spoločné združenie predávajú svoju produkciu priamo spotrebiteľovi. Porovnanie skutočnej produkcie a potravinovej spotreby má určiť, ktoré produkty si vyžadujú prioritnú podporu.

Investíciami a transformáciou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa má podľa KDH kontrola kvality potravín presmerovať k prospechu spotrebiteľov a nemá byť nástrojom šikany výrobcov.

Hlas chce podporovať takzvanú ekologizáciu poľnohospodárstva, rozšírenie možnosti „predaja z dvora“, ale aj investovať do technologických možností kontrolných inštitúcií. Investície sľubuje hlas aj v potravinárstve.

SaS chce dotácie rozšíriť aj na možnosť nákupu potrebnej techniky a vo všetkých typoch dotácií odstraňovať byrokratické prekážky nad rámec pravidiel EÚ. Nielen v tomto segmente totiž podľa liberálov na Slovensku funguje takzvaný gold-plating, teda že slovenská legislatíva ešte viac zväzuje regulačné rámce, ktoré sú schvaľované na úrovni únie.

To podľa nich platí aj v potravinárstve, kde chcú tiež znižovať mieru byrokracie a regulačných prekážok. SaS však v programe neponúka zábezpeky udržania kvality potravín, ak by došlo k zrušeniu nimi kritizovaných regulácií pri výrobe a predaji.

Čo chcú strany robiť so školstvom Politici sa s programom nenadreli. Povrchné a plné fráz, hodnotia experti

Adam Takáč

Vyššie platy, dostupnejšie škôlky aj elektronická maturita. Pozreli sme sa na niektoré návrhy, s ktorými vo svojich programoch prichádzajú KDH, SaS a PS.

Lacnejšie potraviny

SaS sa konkrétne nevenuje ani téme cien potravín. Vo všeobecnosti vychádza z toho, že menej regulácií a otvorenejší trh povedie k cenovo dostupnejším potravinám.

Naopak, Hlas sa tejto téme venuje úplne explicitne. „Znížime DPH na základné potraviny na 5 %. Vytvoríme systém, ktorý zabezpečí prístup k potravinám vo všetkých obciach. Zrealizujeme systém a stanovíme cenové stropy pre obchodné prirážky obchodných reťazcov, ktoré na Slovensku dosahujú násobné zisky oproti iným krajinám v EÚ,“ uvádza strana.

Hlas chce tiež nanovo definovať obchodné reťazce a zaradiť ich medzi regulované odvetvia, čo by bolo sprevádzané aj možnosťou úradného určovania ceny, ako to funguje napríklad v prípade energií.

PS sa konkrétne k cenám potravín vo svojom programe nevenuje. Nepriamo spomína posilnenie spolupráce medzi poľnohospodármi a potravinármi, čo by podľa progresívcov zvýšilo ich vyjednávaciu silu vo vzťahu k obchodu. Či by to však viedlo k cenovo dostupnejším potravinám nie je jasné.

Otázkou tiež je, ako by na ceny vplývali ďalšie programové priority PS, ktoré smerujú k takzvanej ekologizácii produkcie potravín, čo si vyžaduje nielen investície, ale aj štedrý dotačný program.

Väčšiu konkurenciu ako cestu k lacnejším potravinám vidí KDH. Na rozdiel od SaS však nechce ísť cestou uvoľňovania regulácií pre obchod, ale posilnením postavenia menších hráčov, ktorí by narušili dominantné postavenie veľkých obchodných reťazcov. Predaj z dvora by podľa KDH nemal podliehať dani.

„V rámci programu dostupnosti cenovo výhodných potravín v odľahlejších končinách sme v tejto oblasti za vyhlásenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Občan dostane možnosť kúpiť si dostupné potraviny vo všetkých kútoch Slovenska,“ navrhujú kresťanskí demokrati s tým, že nižšia cena potravín nemá byť dosiahnutá na úkor kvality.

Hodnotenie programov podľa INESS

Vlastné hodnotenie programov politických strán (aj) v sektore pôdohospodárstva vydal tiež inštitút INESS. Programy hodnotil v štyroch hlavných oblastiach, ktoré považuje za kľúčové pre rozvoj celého odvetvia vrátane potravinárstva: 1. Nízka pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie a slabá konkurencieschopnosť slovenských fariem v európskom porovnaní; 2. Dotačný systém; 3. Pôda; 4. Inštitúcie Slovenský pozemkový fond a Pôdohospodárska platobná agentúra.

Výrazne ekonomicky ladený program SaS prispel k tomu, že táto strana odstala od INESS najvyššie hodnotenie – osem z desiatich bodov. Na druhom mieste v kvalite volebného programu podľa tohto hodnotenia skončili KDH a PS (6 z 10). Hlas dostal v tomto hodnotení 3 body a Smer ani jeden bod.