Šimečka v Dubaji Infantilizácia politiky pokračuje

Líder PS sa snaží vymaniť sa z defenzívy, do ktorej sa dostal po prevalení kauzy svojej matky, tak, že napodobňuje ťahy, ktorými je tu roky známy Igor Matovič.

Michal Šimečka cestuje po svete a upozorňuje na nehnuteľnosti, ktoré sú spojené s ľuďmi z okruhu Smeru.

Nejde o žiadnu veľkú investigatívu, ale len o pripomínanie vecí, ktoré sú už dlhší čas známe. Napríklad informácie o Počiatkovom luxusnom apartmáne v Dubaji prinieslo Investigatívne centrum Jána Kuciaka ešte v roku 2024. Navyše Ján Počiatek je už nejaký ten rok mimo politiky.

Niečo podobné platí aj pre ďalšie „zistenia“ predsedu PS. Tak sa to Michal Šimečka snaží aspoň oživiť prvkami, ako sú odkazy na šou Ruža pre nevestu. Na rozdiel od Matoviča však pri tom pôsobí značne umelo.

Na jednej strane si niekto môže povedať, že je vlastne fajn, keď politik počas leta iba nedovolenkuje, ale vykazuje aj nejakú politickú aktivitu.

Na jazyk sa však nástojčivo tlačí otázka, či práve toto voliči očakávajú od predsedu strany, ktorá je preferenčným lídrom opozície. Navyše opozície veľmi heterogénnej, názorovo rozbitej, s množstvom potenciálnych vnútorných konfliktov, čeliacej vážnemu riziku prepadnutia hlasov.

Bolo to ešte začiatkom novembra 2025, keď sa stretli predsedovia opozičných strán (bez Matoviča) a voličom nasľubovali vytvorenie rámca pre spoločnú programovú spoluprácu.

Mali sa udiať pracovné stretnutia k jednotlivým sektorom, ako sú obrana, spravodlivosť, hospodárstvo a zahraničná politika. Následne mala opozícia voličom predstaviť plán strategických krokov, na ktorom sa dokáže zhodnúť a ktoré je pripravená uskutočniť veľmi rýchlo, ak by sa jej vo voľbách podarilo zostaviť vládu. 

Aký je výsledok? Sme rok pred voľbami, v podstate na prahu ostrej predvolebnej kampane, ale stále netušíme, ako by malo podľa našej opozície vyzerať Slovensko po Ficovi.

Namiesto toho sledujeme pokračovanie infantilizácie politiky v podobe, keď politici PS už týždne podnikajú výpravy k plôtiku pri Kukurici či k zahraničným nehnuteľnostiam niekdajších „smerákov“, o ktorých už viackrát písali médiá.

Aby sme si rozumeli. Nie je to tak, že niečo také by politici nikdy nemali robiť. Ale nemala by sa z toho stať náhrada za seriózny výkon politiky.

Infantilizácia neznamená, že politici sa správajú ako deti, ale že tak pristupujú k voličom a redukujú ich na publikum sledujúce hádku celebrít, v ktorej dominujú emócie, jednoduché skratky a divadelné gestá.

Ak by sa tento štýl stal normou, vážne by oslabil schopnosť politického systému vytvárať stabilné vlády a dosahovať kompromisy.

Je pravda, že Matovičovi jeho modus operandi roky celkom dobre funguje. Dokonca pri poukazovaní na nešváry pri riadení štátu sa viackrát ukázal ako užitočný. Zároveň však platí, že ak by sa tento štýl stal normou, vážne by oslabil schopnosť politického systému vytvárať stabilné vlády a dosahovať kompromisy.

Ďalším problémom je, že nikto zo zvyšku dnešnej opozície nedokáže šéfa Hnutia Slovensko v tomto štýle politiky poraziť. Preto pustiť sa cestou jeho napodobňovania je pre jej členov slepá ulička.

V tom lepšom prípade zbytočne vyplytvajú energiu, ktorú by mohli investovať užitočnejšie, v tom horšom riskujú, že sa zosmiešnia.

To, čo im dáva väčší zmysel, je systematická práca na tom, aby ich súčasný vládny tábor vo voľbách nakoniec neprečíslil. Alebo ak sa im aj podarí získať väčšinu, aby neskončili ako Radičovej alebo Matovičova vláda, ktorú už po pár mesiacoch začali rozbíjať vnútorné spory.

Určite by sa našlo dosť voličov, ktorí by práve toto ocenili.