Ako odpad indikuje blahobyt V roku najvyššej inflácie a poklesu spotreby domácností kleslo aj množstvo komunálneho odpadu

O tom, ako sa nám žije, svedčí aj množstvo odpadu, ktorý vyprodukujeme. Ak hovoríme o ekonomickom „blahobyte“, je to práve objem spotreby a s tým súvisiaci komunálny odpad, ktorý je významným indikátorom toho, aká je príjmová realita alebo aké sú očakávania budúceho vývoja.

Ak reálne príjmy klesajú alebo ak ľudia očakávajú, že sa ich finančná situácia bude zhoršovať, cielene, ale aj podvedome obmedzujú svoju spotrebu. A z menšieho množstva spotrebovaných tovarov a služieb plynie aj menej odpadu.

Nedávno vydaná Správa o stave životného prostredia za rok 2023 z dielne ministerstva životného prostredia okrem iného opisuje aj vývoj v produkcii odpadov.

Hoci celkové množstvo odpadu v danom roku mierne stúplo, objem komunálneho odpadu, naopak, klesol.

Tento pokles však nie je vysvetliteľný tým, že by ľudia odrazu začali viac separovať, pretože do objemu komunálneho odpadu sa počíta aj separovaný plast, papier, sklo a podobne.

Podľa správy v roku 2023 síce došlo k nárastu množstva celkového odpadu o 1 percento, pokiaľ ide o komunálny odpad (KO), tam došlo o medziročný pokles o 1,4 percenta. V prepočte celkového KO na počet obyvateľov to znamená, že v roku 2023 jeden obyvateľ Slovenska vytvoril v priemere 472 kg KO.

Celkovo ho bolo v roku 2023 2 561-tisíc ton. V roku 2022 išlo o 2 597-tisíc ton. 

Podľa dlhodobého porovnania ide o druhý medziročný pokles objemu KO v rade, objem klesol aj v porovnaní rokov 2021 a 2022. Rok 2021 je však špecifický, pretože jeho veľkú časť ľudia museli stráviť vo svojich domovoch pre niekoľkonásobné lockdowny a dlhodobo zatvorené školy, čo veľkú časť odpadu z pracovísk a škôl odklonilo do domácností.

Najväčším producentom odpadu naďalej zostáva priemysel, ktorý tvorí takmer štvrtinu všetkého „ostatného“, ale aj časť nebezpečného odpadu. Nebezpečný odpad produkuje aj doprava, stavebníctvo či zdravotníctvo.

Hoci možno časť poklesu množstva komunálneho odpadu pripísať ekologickým inováciám či zmene správania časti obyvateľov smerujúcich k nižšej produkcii odpadu než životnému štýlu, v podstatnej miere závisí množstvo komunálneho odpadu od priamej spotreby domácností.

Nižšia spotreba znamená menej odpadu

Kým produkcia ostatného odpadu závisí od ekonomickej výkonnosti predovšetkým firemného sektora, rozsahu verejných služieb a miery investícií (napríklad do stavebníctva), komunálny odpad je primárne sektorom domácností.

Ak sa pozrieme na spotrebu domácností podľa údajov Štatistického úradu SR, vidíme súvislosť práve v poklese, ktorý spotreba zaznamenala medzi rokmi 2022 a 2023.

Podľa analýzy ErsteGroup, ktorého súčasťou je Slovenská sporiteľňa, má medziročný 2,5-percentný pokles spotreby domácností dve základné príčiny – zvýšenú mieru inflácie a efekty doznievajúcej pandémie v podobe nerovnomernej spotreby v oblasti rekreácie či dovoleniek v priebehu posledných troch rokov.

Dôležitým ukazovateľom sú maloobchodné tržby, ktoré v roku 2023 klesli o 4,5 percenta, čo bol najhorší výsledok od roku 2009, teda v čase, keď do Európy dorazila finančná kríza.

„Kvôli nízkej miere úspor, ktorá v celom minulom roku ostala na podpriemerných úrovniach, a záporným reálnym mzdám museli domácnosti pri plánovaní svojich nákupov počas celého roka svoje nákupné rozhodnutia dôsledne prehodnocovať. Domácnosti šetrili pochopiteľne najmä na položkách, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodenný život, a to napríklad na nábytku, bežnej údržbe domácnosti alebo na oblečení či topánkach,“ uvádza ErsteGroup.

Podľa štatistického úradu však klesla aj spotreba v oblasti potravín a nápojov, aj v oblasti bývania a energií. Ľudia teda z dôvodov šetrenia siahali aj na spotrebu v základných položkách.

Ľudia šetrili nielen na tovaroch, ktoré nie sú nevyhnutné, klesla aj spotreba v oblasti potravín, bývania a energií. Siahali teda aj na spotrebu v základných položkách.

Komunálny odpad – zmesový a triedený – vzniká najmä z potravín a nápojov, smerujú doň aj obalové materiály pri nákupe oblečenia, obuvi, nábytku či elektroniky.

Mierny rast spotreby v oblasti zdravia, pôšt a spojov (plus 0,3 percenta) nemá na produkciu komunálneho odpadu zásadný vplyv, rovnako ako nárast v segmente hotelov a reštaurácií (plus 2,2 percenta), keďže odpad produkovaný v týchto oblastiach sa ráta medzi „ostatné“, prípadne „nebezpečné“ odpady.

V sledovanom období klesla aj miera úspor. Kým v roku 2020 a 2021 si domácnosti podľa Eurostatu mohli odložiť 11,7, resp. 11,45 percenta svojich príjmov, už v roku 2022 to bolo len 5,8 a v roku 2023 7,21 percenta.

Vyššia miera úspor v rokoch 2020 a 2021 môže do istej miery súvisieť aj s obmedzeniami, ktoré priniesla pandémia (spotreba poklesla najmä v sektore služieb), nižšia miera v roku 2022 zas môže súvisieť s vyššou úrovňou spotreby, resp. realizácie spotreby odloženej z pandemických rokov.

Opätovný rast miery úspor v roku 2023 už môže byť znakom očakávania horšej ekonomickej situácie. Stúpajúca miera inflácie viedla nielen k nižšej spotrebe, ale aj k tomu, že ľudia začali v očakávaní ďalšieho zhoršovania viac peňazí dávať do úspor v snahe vytvoriť si aspoň akú-takú finančnú rezervu.

Pokles spotreby a mierny rast úspor za rok 2023 predpokladal aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. V komentári vydanom na konci júna 2023 IFP píše, že „domácnosti začiatkom roka utlmili spotrebu, ktorá tento rok poklesne o 0,5 %. V priebehu roka sa inflácia bude zmierňovať a časť rastu disponibilných príjmov budú domácnosti schopné presmerovať na obnovovanie vankúša úspor“.

Riziko vo vývoji spotreby videl IFP aj v pokračujúcej agresii Ruska na Ukrajine. „Opätovný nárast cien surovín pre potravinársky priemysel môže odložiť obnovu spotrebiteľských výdavkov,“ uviedli ministerskí analytici.

Naopak, ako ukazujú údaje Štatistického úradu SR, spotreba v roku 2022 (rok s najnižšou mierou úspor v ostatnom období) stúpla v priemere o 5 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v prvom kvartáli dokonca o takmer 10 percent.

To pri miernom raste reálnych príjmov znamená, že o čo sa zvýšila spotreba, o to sa znížili úspory.

Rok 2024 ako čas prípravy na zdražovanie

Rok 2024 zatiaľ nie je štatisticky uzavretý (k dispozícii ešte nie je posledný štvrťrok). A to ani v oblasti spotreby, ani v oblasti miery úspor. Hoci v doteraz známych troch kvartáloch spotreba mierne stúpla, ide len o 3,6, resp. 2,5 a 1,5 percenta oproti rovnakému obdobiu 2023.

Trend je teda zjavný a pri výraznom poklese spotreby z roku 2023 sa táto v tomto roku nepriblížila úrovni roku 2022.

V tomto kontexte tak bude zaujímavý pohľad na vývoj miery úspor. Ak sa príliš líšiť nebude, bude to znamenať reálny pokles príjmov (napriek nominálnemu rastu). V opačnom prípade budeme môcť hovoriť o opätovnej výraznejšej miere tvorby úspor v sentimente zhoršovania ekonomickej situácie.

Na druhej strane pokles tempa spotreby môže svedčiť o tom, že ľudia už v predstihu zareagovali na ohlásený a napokon aj schválený konsolidačný balík a obmedzovali svoju spotrebu. To dáva tušiť, že miera úspor za tento rok stúpne.

Pokles tempa spotreby svedčí o tom, že ľudia už v predstihu zareagovali na ohlásený a napokon aj schválený konsolidačný balík a začali obmedzovať svoju spotrebu.

Spotreba domácností tvorí asi 60 percent hodnoty hrubého domáceho produktu. Aj od nej teda závisia makroekonomické ukazovatele. Ak spotreba domácností klesá, znamená to nižšie príjmy pre celý sektor obchodu a služieb, ktorý zas odoberá tovar od prvotných producentov.

V preklade, ak si ľudia kupujú menej tovaru, obchodníci majú nižšie tržby a priemysel a poľnohospodárstvo musia buď obmedzovať výrobu, alebo znižovať svoje ceny.

To vedie k nižšiemu výberu daní, potenciálnemu zvyšovaniu nezamestnanosti, čo vytvára tlak na verejné rozpočty, ktoré majú k dispozícii menšie množstvo peňazí na investície (čo je tiež súčasť výpočtu HDP).

Či sa očakávania, ktoré sa v minulom roku už pretavili do znižovania tempa rastu spotreby, prejavia aj na množstve komunálneho odpadu a potvrdí sa tak tento trend, ukážu až štatistiky, ktoré ministerstvo životného prostredia zverejní pravdepodobne až na konci tohto roka.

Ak sa tak stane, znížené množstvo komunálneho odpadu môže byť jedným z mála pozitívnych následkov konsolidácie Ficovej vlády.