Konsolidácia v poľnohospodárstve Fico žiada garanciu cien potravín, od družstiev a potravinárov však vytiahne milióny na transakčnej dani

Transakčná daň, teda postih za používanie vlastných peňazí, bude zásahom, ktorý kobercovo schladí celú ekonomiku. Odčerpá zdroje na investície, rast reálnych miezd a zvýši infláciu. To v realite pocítime na cenách v obchodoch a kozmetická úprava DPH na niektoré potraviny s tým nič neurobí.

Hoci transakčná daň zasiahne všetkých, pre každodenný život je mimoriadne dôležitý dosah na poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Rovnako ako iné podniky, aj tieto musia každý mesiac vyplácať mzdy, uhrádzať faktúry a nakupovať veci nevyhnutné na vlastné fungovanie.

Pri poľnohospodárskych podnikoch k tomu treba pridať ešte jeden špecifický druh platieb. Väčšina z nich nehospodári na pôde, ktorú by mali vo výlučnom vlastníctve. Veľkú časť výmery majú v prenájme, niektoré podniky majú aj stovky nájomných zmlúv, ktoré musia pravidelne vyplácať.

A za každú takúto transakciu si štát vezme štyri desatiny percenta.

Veľkú časť výmery majú poľnohospodári v prenájme, niektoré podniky majú aj stovky nájomných zmlúv, ktoré musia pravidelne vyplácať. A za každú takúto transakciu si štát vezme štyri desatiny percenta.

Najmä prvovýroba, ktorá pri výkupných cenách často ide na hranu ekonomického prežitia, pocíti ďalšiu záťaž. A čím menšia spoločnosť či družstvo, tým väčší následok pre ne transakčná daň bude mať.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už vyčíslila dosah transakčnej dane na poľnohospodárske podniky. Podľa jej predsedu Andreja Gajdoša to bude 5 až 13 eur na hektár v závislosti od typu podniku. V prvovýrobe tak štát odčerpá z poľnohospodárstva 16 až 18 miliónov eur.

Pri spracovateľoch, teda potravinárskych podnikoch, to v prípade jednotlivých firiem pôjde do státisícov – takisto síce záleží na type podniku a druhu výroby, ale pri stredných podnikoch to bude od 60- do 120-tisíc, pri veľkých aj 250-tisíc eur.

Potravinári vedia ešte ako-tak narábať s cenou nakupovaných surovín a znížiť tak svoje náklady, aby zostali konkurencieschopní. Hoci to znamená, že v potravinách budeme mať napríklad ešte viac palmového tuku.

Prvovýrobcovia však takúto možnosť nemajú. Náklady im porastú a na trhu budú musieť akceptovať cenu, ktorú im ponúknu spracovatelia – ak budú chcieť vôbec niečo zo svojej produkcie predať.

Špecializovaný portál poľnoinfo.sk nedávno urobil anketu medzi poľnohospodármi o tom, ako konkrétne sa ich dotkne transakčná daň.

Ak sa na vec pozrieme z miliardovej optiky ministra financií, finančné dosahy v jednotlivých malých podnikoch sú marginálne – 20- či 30-tisíc eur. V realite malého družstva však ide o sumu, ktorá môže byť hranicou medzi akou-takou prosperitou a krachom.

Z miliardovej optiky ministra financií sú finančné dosahy v jednotlivých podnikoch marginálne. V realite malého družstva však ide o sumy, ktoré môže byť hranicou medzi akou-takou prosperitou a krachom.

Ešte viac to postihne podniky, ktoré svoju prvovýrobu aj spracúvajú a predávajú cez vlastný obchod alebo v rámci služieb agroturizmu. Nemusia sa síce triasť o výkupné ceny, no náklady im spôsobí už len to, že aj v spracovaní a obchode zamestnávajú ľudí a platia faktúry a každá takáto transakcia si vyberie svoju obeť štátu.

Poľnohospodárom a potravinárom nepomôže ani zvyšovanie minimálnej mzdy. To totiž neznamená len nominálne navýšenie odmeny za prácu, ale odvíjajú sa od nej aj ďalšie povinnosti zamestnávateľov, napríklad príplatky za prácu cez víkendy a v noci.

Hoci vláda tvrdí, že transakčná daň sa bežných ľudí nijako nedotkne a zasiahne len podnikateľov, každý, kto žije v realite skutočnej ekonomiky, vie, že ide o nezmysel.

Podniky prídu o peniaze, za ktoré mohli zamestnať ďalšieho človeka, v horšej alternatíve budú musieť niektorých zamestnancov prepustiť, aby ako podnik prežili.

Popritom, samozrejme, narastú ceny potravín v obchodoch. Poľnohospodári zatiaľ nevedia povedať, do akej miery a kedy dôjde k premietnutiu vyšších nákladov z transakčnej dane a vyššej minimálnej mzdy do cien v obchodoch. Skôr či neskôr sa tak však stane a bude to závisieť napríklad aj od vývoja cien energií a pohonných látok.

Potravinári zas upozorňujú, že aktuálne neexistuje systémová podpora domácich producentov, a aký efekt bude mať sľubovaná schéma štátnej pomoci na marketing a technológie v budúcom roku, je zatiaľ predčasné hovoriť.

Slovná hra na podporu produkcie domácich potravín tak má ďalšie bizarné pokračovanie tým, že vláda uplietla nový bič na domácich pestovateľov, chovateľov a spracovateľov potravín.

A obchodníci v susedných štátoch v prihraničných oblastiach sa už môžu tešiť na vyššie tržby od zákazníkov zo Slovenska – bohaté Rakúsko nevynímajúc.

V multiplikačných následkoch by sa dalo pokračovať napríklad tým, že cestovaním za nákupmi za hranice príde štát aj o príjmy z DPH. Alebo – kým obchodník povedzme v Nowom Sączi sa môže tešiť z ďalšieho návalu slovenských nakupujúcich, malé potraviny povedzme v Starej Ľubovni môže čakať krach.

Minister sa chváli rekordnou podporou, realita je trochu iná

To, ako bude vyzerať hospodárenie poľnohospodárov a potravinárov, však do veľkej miery závisí aj od dotačnej podpory. Dotácie síce krivia reálne trhové prostredie, slovenskí producenti by však bez nich v predotovanej Európskej únii neprežili.

Minister Richard Takáč sa síce chváli, že tento rok Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila a vyplatí historicky najvyššiu sumu preddavkov poľnohospodárom, no pri detailnejšom pohľade ide o klasickú hru s číslami.

Zdôrazníte sumu a položku, ktorá má vyznieť vo váš prospech a zároveň znemožniť tých, voči ktorým sa vyhraňujete.

Je teda síce pravdou, že pokiaľ ide o preddavky, suma je historicky najvyššia, no v sumáre celkovo vyplatených platieb nejde o nijako výnimočný rok.

Minister sa prezentoval tabuľkou, ktorá má dokladať to, čo tvrdí.

Zdroj: MPRV SR a PPA

Ak ideme len do rokov, v ktorých Smer nevládol (resp. v roku 2020 už v čase vyplácania podpôr nebol pri moci), Takáčova tabuľka nám naozaj ukazuje tristný stav.

Vyššia suma je tam za rok 2023, keď už bol Smer opäť pri moci a na stoličke ministra pôdohospodárstva už sedel Richard Takáč.

Ak sa však pozrieme do výročných správ Pôdohospodárskej platobnej agentúry za roky 2020 až 2023, uvidíme úplne iný obraz o vyplácaní podpôr poľnohospodárom.

Sumy za roky 2020 až 2022 sa síce vo výročných správach nachádzajú a naozaj ide o vyplatené zálohy.

Avšak to, čím sa Richard Takáč chváli, vyzerá pri porovnaní s vyplatenými priamymi platbami ako úplne štandardný rok.

V roku 2020 dostali poľnohospodári takmer 323 miliónov eur priamych platieb, v roku 2021 327 miliónov eur a v roku 2022 271 miliónov. K týmto číslam treba pripočítať aj vyplatené zálohy za jednotlivé roky. Ak by sme k daným sumám pripočítali aj dotácie z ďalších programov, išlo by o ešte vyššie čísla.

To, čím sa Richard Takáč chváli ako rekordom, vyzerá v reálnom porovnaní ako úplne štandardný rok.

S rokom 2023 je trochu problém, pretože uvedená suma zhruba 119 miliónov sa vo výročnej správe PPA za toto obdobie nenachádza. Môžeme sa len domnievať, že ide o približný súčet vyplatených záloh a priamych platieb za rok 2023.

Aj takto si teda chcel minister Takáč prikrášliť imidž, teda že od jeho nástupu sa už suma výrazne zvýšila.

Reálny obraz nám môže poskytnúť aj pomer schválených žiadostí. V roku 2020 ich bolo 87 percent, o rok neskôr 86 percent a v roku 2022 77 percent. Vlani už podiel schválených žiadostí klesol na 56 percent.

Ak si porovnáme tieto údaje v absolútnych číslach, v roku 2020 bolo schválených viac ako 46-tisíc žiadostí, v roku 2023 bolo toľkoto žiadostí prijatých.

Treba tiež pripomenúť, že v rokoch 2020 až 2022 mala PPA pozastavenú akreditáciu, čo znamená, že mala obmedzené možnosti konania. I tak však vyplatené sumy a pomer vybavených žiadostí popierajú slová ministra Richarda Takáča z nedávnej rady ministrov EÚ, že PPA bola v čase minulej vlády (Matoviča a Hegera) paralyzovaná.

Navyše po problémoch s vyplácaním priamych platieb na prelome rokov 2023 a 2024 ministerstvo predĺžilo lehotu, dokedy musí PPA poľnohospodárom platby vyplatiť, až na koniec júna. Mnohí preto zostali na začiatku roka bez peňazí a na založenie úrody si museli brať úvery.

Čo žiadajú malí farmáriNajväčší problém nie je Brusel, ale naše vlastné nespravodlivé podmienky

Michal Magušin

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč a generálny riaditeľ PPA Marek Čepko na spoločnej prezentácii okrem vyplatenej sumy preddavkov uviedli, že PPA tento rok eviduje 14 469 žiadostí a v prvom pilieri vyplatila viac než 90 percent z nich, v druhom vyše 87 percent.

Jedna vec sú teda slová ministra. To, ako vyplácanie v tomto roku naozaj vyzeralo, nám ukáže až auditovaná výročná správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry za rok 2024, ktorej sa dočkáme najskôr na budúci rok.

V každom prípade pre poľnohospodárov je dôležité, koľko podpory dostanú a kedy ju majú na účte. Účelovo zostavené tabuľky, ktoré majú iba zaútočiť na politického protivníka, im v skutočnosti môžu byť ukradnuté.

A ešte dôležitejšie je, aby vyplatené prostriedky išli reálne hospodáriacim pestovateľom či chovateľom, a nie na betónové plochy známe z kauzy Dobytkár.