Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť
Stále nie je dotiahnuté majetkové vyrovnanie so skupinou ČEZ o pozemky, na ktorých má nový reaktor vyrásť. Americký Westinghouse môže stratiť trpezlivosť a odsunúť nás na vedľajšiu koľaj.
Vypočuť
Nová jadrová elektráreň / Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Francúzsko Najvyšší súd dvom gejom schválil rodičovstvo troch detí, ktoré si objednali u náhradnej matky v Kanade
Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť
Formátor v seminári Marek Kunder Ak si kňaz neudrží správne motivácie, príde znechutenie, ktoré rieši cez deštruktívne náhrady
Trump zasiahol do MS vo futbale Telefonoval Infantinovi, aby prehodnotil dištanc americkej hviezde. FIFA trest zrušila
Fico na Devíne Vyzval na návrat k hodnotám, chce ich zakotviť v dokumente o vízii Slovenska
Asfaltové more Rekonštrukcia Námestia SNP je Vallova premárnená príležitosť
Šéf Najvyššieho súdu Mozner Sudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky. Takto to nefunguje
Nedovolené vysviacky lefebvristov Vatikán vyhlásil exkomunikáciu biskupov, hovorí o schizmatickom čine
Povýšenie Slováka vo Vatikáne Pápež vymenoval kňaza Jozefa Barlaša za nového sekretára Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj
Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci
Referendum je neplatné Účasť dosiahla 16 percent, je druhá najnižšia v histórii Slovenska
Napriek tomu, že z odborného hľadiska – okrem polemiky o cene – takmer neexistuje argument proti výstavbe nového jadrového zdroja, projekt sa môže zaseknúť na osobných a politických sporoch, ktoré sa odohrávajú v zákulisí mimo zraku verejnosti.
Nový jadrový zdroj má pritom ideálnu štartovaciu pozíciu.
Má vyrásť v areáli, v ktorom stála pôvodná jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, čím sa výrazne zredukovali administratívne a povoľovacie procesy, ktoré by bolo nutné absolvovať v prípade, že by sa stavba plánovala takpovediac na zelenej lúke.
Netreba riešiť ani spory s miestnymi obyvateľmi. Tí sú na jadrovú elektráreň zvyknutí, mnohým dáva prácu a do rozpočtu obce Jaslovské Bohunice prináša nemalé príjmy.
Slovensko má zároveň dostatočné odborné kapacity na stavbu a prevádzku jadrových zariadení, v personálnych otázkach preto nie je odkázané na import.
Toto všetko skracuje čas potrebný na to, aby sa jadrová elektráreň preniesla z rysovacích dosiek do reálnej prevádzky, a aj preto sa termín v roku 2040, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov a nevznikol počas aktuálnej vlády, javil ako prinajmenšom realistický.
A to aj keď vezmeme do úvahy fakt, že podľa skúseností so stavbou jadrových elektrární vo svete takmer neexistuje projekt, ktorý by bol odovzdaný do prevádzky v pôvodne plánovanom termíne. Extrémnym príkladom je stavba tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorá sa pretiahla o zhruba dve desaťročia, čo bolo výsledkom sporov štátu s talianskym akcionárom Slovenských elektrární, Enelom, a opakovaných obštrukčných námietok rakúskych antijadrových mimovládok.
Ak teda v prípade nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach hovoríme o pláne na rok 2040, jeho sprevádzkovanie v roku 2042 alebo 2043 by v zásade stále ešte bolo takpovediac v termíne.
Hrozí však, že výsledok sa môže napokon rovnať spomenutej mochoveckej trojke. A tentoraz za to nebudú môcť ani Taliani, ani rakúski radikáli.
Vyrovnanie so skupinou ČEZ malo byť dotiahnuté už dávno
Hoci existuje medzivládna dohoda medzi Slovenskom a USA, ktorá hovorí o tom, že staviteľom, dodávateľom technológie a paliva pre nový jadrový zdroj bude americká spoločnosť Westinghouse, samotná dohoda nezaručuje, že sa reaktor uvedie do prevádzky plus-mínus v roku 2040.
Ešte pred samotnou stavbou musí dôležité kroky urobiť Slovensko, resp. vláda a vecne príslušné ministerstvo – ministerstvo hospodárstva.
Vláda ešte v septembri minulého roka, keď už boli technické parametre zmluvy dohodnuté, no pred podpisom dohody na najvyššej politickej úrovni, zaviazala ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby zabezpečila „vyrovnanie vlastníckych podielov Slovenskej republiky v spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., s cieľom dosiahnuť plnú štátnu kontrolu nad projektom nového jadrového zdroja a následne zabezpečiť štátom kontrolované majetkové práva k pozemkom určeným na jeho výstavbu, do 30. apríla 2026“.
Denisa Saková uznesenie nesplnila.
Preto prišlo druhé – opravné uznesenie, ktoré v rovnakom znení predĺžilo termín do 10. júla. Toto uznesenie vláda schválila na rokovaní 10. júna.
Termín uplynie v aktuálnom týždni. Ministerstva hospodárstva sme sa preto s dostatočným časovým predstihom (ešte minulý týždeň) opýtali, či rezort, resp. jeho šéfka, ministerka Denisa Saková stihne v nasledujúcich dňoch naplniť jeho znenie a usporiadať pozemky s českou energetickou spoločnosťou ČEZ.
Keďže v tomto týždni sa už neplánuje riadne rokovanie vlády, otázku sme smerovali aj na spôsob, akým splnenie uznesenia ministerstvo preukáže.
Na obe otázky sme dostali jednotnú stručnú odpoveď, ktorú uvádzame v plnom znení:
„Ministerstvo hospodárstva požiadalo o posun splnenia tejto úlohy, keďže ide o zložitý proces, ktorého cieľom je zabezpečiť férové, transparentné a udržateľné podmienky pre výstavbu nového jadrového zdroja.“
Keďže odpoveď umožňuje rôzny výklad, aby sme sa vyhli nedorozumeniu, položili sme doplňujúcu otázku, či to znamená, že ani termín 10. júla nebude dodržaný.
Na to sme už odpoveď nedostali.
Môžeme preto len špekulovať. Buď sa ministerstvo snaží tieto otázky zahrať do autu a úmyselne odpovedá na starý termín z pôvodného uznesenia, ktorý určoval jeho naplnenie na 30. apríla.
Alebo ministerstvo už týždeň vopred avizuje, že ani revidovaný termín naplnenia uznesenia nedodrží.
Podľa našich informácií však vyrovnanie so skupinou ČEZ až taký zložitý a komplikovaný proces nie je.
O čo ide pri spoločnosti ČEZ
Ide v zásade o odkup 49-percentného podielu, ktorý má ČEZ v spoločnom podniku Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS). Táto spoločnosť je okrem iného vlastníkom pozemkov, na ktorých by nový jadrový zdroj mal vyrásť.
Tieto pozemky pri vzniku spoločného podniku v roku 2009 vložila práve ČEZ a ich hodnota bola zhruba 130 miliónov eur. Aktuálne je odkupná suma, ktorá vychádza z audítorského posudku spoločnosti EY, predbežne stanovená na 190 miliónov eur.
Hoci je táto výška predmetom predovšetkým opozičnej kritiky, podľa kuloárnych informácií ide o mimoriadne „dobrú“ cenu, ktorú si ČEZ za svoj podiel vypýtala.
Už len miera inflácie od roku 2009 ukazuje, že Česi by si pokojne mohli vypýtať aj viac. A podobný výnos by im za tie roky prinieslo aj konzervatívne investovanie.
Už len miera inflácie od roku 2009 ukazuje, že Česi by si pokojne mohli vypýtať aj viac. A podobný výnos by im za tie roky prinieslo aj konzervatívne investovanie.
To tiež okrem iného naznačuje, že ČEZ sa nijako nechystá obštruovať slovenský projekt nového jadrového zdroja, navyše ak je v hre napríklad to, že by sa na jeho budovaní v subdodávateľskom reťazci mohol podieľať.
Ako prekážka úspešného usporiadania sa tak momentálne javí rozhodovanie na ministerstve hospodárstva a spor o ďalší postup.
Indíciou k tomu je neverejná roztržka medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou.
Ešte predtým než vláda 10. júna opätovne zaviazala Denisu Sakovú k dotiahnutiu majetkového vyrovnania so skupinou ČEZ, sa premiér dvakrát pokúsil prevziať kontrolu nad Jadrovou vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS). Tá by za Slovensko mala mať na starosti prípravu a stavbu nového jadrového zdroja (vzhľadom na dlhý časový horizont, zatiaľ otázku prevádzky vynechajme).
Robert Fico iniciatívne predložil na rokovanie vlády materiál, ktorým výkon akcionárskych práv štátu v spoločnosti JAVYS prechádza z ministerstva hospodárstva na úrad vlády.
Dvakrát neúspešne s výsledkom „rokovanie prerušené“. To v laickej reči znamená, že vláda v tomto bode nenašla zhodu napriek tomu, že návrh Fico predkladal z autority premiéra.
Vláda v bežnom režime rozhoduje konsenzom, o jednotlivých bodoch sa v zásade medzi ministrami nehlasuje a rozhodovanie väčšinou je vo vládnom kabinete skôr výnimočné (a platí to dlhodobo bez ohľadu na jeho politické a personálne zloženie).
Premiér by síce mohol dať o svojom návrhu hlasovať a spolu s nominantmi SNS by dokázal ministrov Hlasu prehlasovať, to by však znamenalo otvorený konflikt.
Ak sa Robert Fico v tejto veci rozhodol (aspoň dočasne) ustúpiť, znamená to, že do takéhoto otvoreného konfliktu v koalícii ísť nateraz nechce, hoci opakovane označuje projekt nového jadrového zdroja za svoju takpovediac „srdcovku“.
Aj podľa zákulisných informácií má v tomto spore nateraz zrejme navrch Denisa Saková. Avšak s prihliadnutím na to, že Robert Fico sa presadením opakovaného uznesenia o potrebe majetkového usporiadania so spoločnosťou ČEZ snaží udržiavať na ministerku hospodárstva trvalý tlak.
V tejto chvíli sú motivácie aktérov nejasné a môžeme len špekulovať, čo je podstatou sporu, na ktorý sme upriamili pozornosť už v nedávnom texte v máji. V časti opozície sa hovorí o tom, že Denisa Saková nie je stotožnená so sumou, ktorú by Slovensko malo vyplatiť spoločnosti za pozemky pod plánovanou novou elektrárňou.
Práve snaha o získanie iného posudku na hodnotu 49 percent akcií, ktoré má skupina ČEZ v spoločnosti JESS, môže byť taktiež dôvodom, prečo Saková nedodržala pôvodný termín 30. apríla.
Strana Demokrati spája posudok EY pre ČEZ s Robertom Ficom, ktorého syn v minulosti v oboch týchto spoločnostiach pracoval.
Napokon sa dostávame ku kruciálnemu bodu celého aktuálneho sporu.
Prečo je vyrovnanie so skupinou ČEZ také dôležité.
Prvou indíciou sú opakované vyhlásenia premiéra, že nový jadrový zdroj by mal byť prevádzkovaný pod plnou kontrolou štátu.
To by však komplikoval fakt, že reaktor stojí na pozemku, ktorý do spoločného podniku JESS majetkovo vložila ČEZ. V „dobrom počasí“ by to komplikáciou byť nemuselo. Tu však hovoríme o projekte, ktorého prevádzka aj v konzervatívnom scenári presahuje do 22. storočia (2040 plus dnes odhadovaná životnosť reaktora 60 až 80 rokov).
Hovoríme o projekte, ktorého prevádzka aj v konzervatívnom scenári presahuje do 22. storočia (2040 plus dnes odhadovaná životnosť reaktora 60 až 80 rokov).
A v takýchto časových horizontoch sú akékoľvek predikcie vývoja medzinárodného a geopolitického prostredia jednoducho iba veštením zo sklenenej gule.
Istejšie je preto mať to všetko pod kontrolou na sto percent.
V tejto chvíli začína byť podstatný pohľad Westinghousu. Ten má skrz americkú vládu dohodu so Slovenskom a slovenská vláda deleguje úlohy vo vzájomnej spolupráci na spoločnosti, ktoré plne akcionársky kontroluje.
Westinghouse nemá v prípade slovenského nového jadrového zdroja žiadnu dohodu so spoločnosťou ČEZ, ktorá stále majetkovo figuruje v spoločnosti JESS.
Tá má zároveň k dispozícii niekoľko, nazvime to, technologickoprevádzkových štúdií, ktoré sú v ideálnom scenári pripravené byť súčasťou procesu prípravy, výstavby a prevádzky jadrového zariadenia.
A bez majetkového usporiadania so skupinou ČEZ nemôže JESS tieto štúdie legálne použiť.
Celý projekt tak môže zamrznúť na právnych otázkach.
Američania môžu stratiť trpezlivosť
Výrobu jadrových reaktorov môžeme len veľmi ťažko prirovnať k nejakej inej technologicko-priemyselnej výrobe, možno len k výrobe vesmírnych rakiet.
Nie je to práve sektor, v ktorom sa dá len tak z mesiaca na mesiac či z roka na rok otočiť kormidlom, presmerovať alebo zvýšiť produkciu.
Zároveň platí, že slovenské aktíva nie sú pre Westinghouse jedinými v Európe.
Ak sa dnes Slovensko – aj vďaka tomu, že je v jadrovom sektore spoľahlivým, predvídateľným a erudovaným partnerom – nachádza v rebríčku priorít Westinghouse pomerne vysoko (nielen v prípade nového jadrového zdroja, ale aj v prípade vývoja malých modulárnych reaktorov či dodávok jadrového paliva aj pre reaktory ruského typu VVER), nemusí to platiť v ďalšom období.
Westinghouse sa zaujíma aj o ďalšie európske krajiny s existujúcim či plánovaným energetickým využívaním jadrovej energie.
Napríklad o Fínsko, ktoré podobne ako my malo svoje jadrové elektrárne založené na ruskom type reaktorov VVER. A vo Fínsku Westinghouse už dávnejšie absolvoval certifikáciu svojho paliva na použitie v týchto reaktoroch. Hoci z komerčnej spolupráce napokon pre stále cenovo výhodnejšie ruské palivo napokon zišlo, podobne ako my sa Fíni pri ďalšom rozvoji svojej jadrovej energetiky rozhodli nepokračovať v ďalšej spolupráci s Rusmi a obrátili sa na Westinghouse.
Významnou krajinou, ktorá sa ešte len chystá vykročiť k využívaniu jadrovej energie, je Poľsko. Naši severní susedia majú nielen zaujímavý hospodársky rast, ale aj vôľu a prostriedky stať sa európskou mocnosťou.
A i keď stále disponujú významnými zásobami uhlia, v jadre vnímajú perspektívu nielen v otázke životného prostredia (emisie skleníkových plynov sú pri jadre minimálne a emisie sírnych plynov v porovnaní s uhlím de facto pri jadre neexistujú), ale aj v technologickej spolupráci so Spojenými štátmi. Napriek izolacionistickým tendenciám v Trumpovej administratíve je Poľsko dôležitým spojencom USA v Európe.
Ak špičky vo Westinghouse a príslušné persóny na americkom ministerstve energetiky, ktoré dohodli zmluvu so Slovenskom o vybudovaní nového jadrového zdroja, uvidia, že slovenská vláda nie je schopná dotiahnuť svoju časť dohody a celý proces stojí (z pohľadu celého projektu) na malichernom majetkovom usporiadaní v hodnote ani nie 200 miliónov eur, je otázne, aká bude ich trpezlivosť.
Reaktor konštruovaný pre Jaslovské Bohunice môže napokon skončiť vo Fínsku alebo u našich severných susedov.
A reaktor konštruovaný pre Jaslovské Bohunice môže napokon skončiť vo Fínsku alebo u našich severných susedov.
Westinghouse, samozrejme, dohodu so Slovenskom „neodpíska“, vždy pôjde o zaujímavý biznis. Môžeme sa však ocitnúť na konci pelotónu a budeme radi, ak sa o spustení nového reaktora budeme baviť v horizonte roku 2050.
Dnes v období postupného spúšťania štvrtého bloku Mochoviec môžeme hýriť optimizmom. Po plnom napojení do siete sa Slovensko stane čistým exportérom elektriny s dostatočnými výrobnými kapacitami na to, aby sme mohli zvyšovať spotrebu elektriny, hoci aj v priemysle či doprave.
No rok 2040, ktorý je všeobecne označený za dátum spustenia nového jadrového bloku, približne koliduje s hraničnou životnosťou existujúcich reaktorov v Jaslovských Bohuniciach.
Ak sa nový zdroj výrazne omešká a nepodarí sa predĺžiť prevádzku existujúcich blokov alebo nahradiť ich výkon inými zdrojmi, môže sa zhoršiť výrobná bilancia Slovenska so všetkými ekonomickými a bezpečnostnými rizikami, ktoré to obnáša. A tieto riziká by sa nezmenšili, ak by sme silou-mocou naťahovali prevádzku „starých“ Bohuníc za hranicu životnosti.
Malicherné záležitosti by preto mali ísť bokom.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
