Voľby a energetika Ako chcú strany dosiahnuť energetickú bezpečnosť Slovenska

Ceny energií sa v ostatných rokoch dostali do centra spoločenskej pozornosti omnoho viac, ako to bývalo v minulosti. Dôvodom bola najmä ich nestabilita do veľkej miery vyvolaná geopolitickým napätím, chybnými politickými rozhodnutiami nedávnej minulosti, ale aj ideologizáciou inej témy, ktorá sa dostala do popredia politického zápasu – životného prostredia.

Čo teda vo svojich programoch ponúkajú politické strany uchádzajúce sa o priazeň voličov v parlamentných voľbách v oblasti energetiky? Na čo sa máme pripraviť, ak tá-ktorá strana dostane možnosť svoj program realizovať z pozície vládnej moci?

Programy vybraných strán sme porovnali v štyroch tematických okruhoch: prístup k energetike ako k strategickému sektoru a cenová politika; zabezpečenie energetických surovín; obnoviteľné zdroje; budovanie infraštruktúry, teda výroby a distribúcie.  

Väčšia kontrola štátu nad energetikou

Energetika patrí bez debaty ku kľúčovým a základným sektorom každého štátu. Bez dostatočných a stabilných dodávok energie nie je v modernej spoločnosti možná prakticky žiadna hospodárska ani spoločenská činnosť. Bez energie sa nepohne priemysel, poľnohospodárstvo, služby ani doprava, nehovoriac o zdravotníctve, školstve a ďalších sociálnych sektoroch.

Je preto nevyhnutné, aby štát mal kontrolu nad výrobou a distribúciou energie. A strany s najväčšími šancami dostať sa do parlamentu ponúkajú rôzne recepty, ako sa k tejto kontrole dostať.

Smer, ktorý v prieskumoch nateraz vedie, sa netají svojou snahou posilňovať úlohu štátu v ekonomike. A inak to nie je ani v energetike. Okrem odhodlania na reguláciu cien chce „v prípade efektívnosti podporovať návrat štátu do vlastníckej štruktúry v slovenskej energetike (ako to bolo napríklad pri návrate Transpetrolu, a. s., či VE Gabčíkovo do rúk štátu)“ a bude „principiálne odmietať ďalšiu privatizáciu v strategických oblastiach (najmä energetika a vodné zdroje)“.

Priamo nevyslovenou zostáva možnosť špeciálneho zdanenia energetických firiem, keďže Smer plánuje získavať peniaze do rozpočtu aj „solidaritou odvetví s nadmerným ziskom so štátom a jeho občanmi“.

O regulácii cien hovorí aj strana Hlas, ktorá vzišla zo Smeru. To chce dosiahnuť aj posilnením pozície štátu v energetických podnikoch získaním nielen väčšinového podielu, ale aj manažérskej kontroly. Zvlášť sa chce venovať regulácii cien pre najchudobnejšie vrstvy.

Ďalší z favoritov volieb – Progresívne Slovensko – sa úlohe štátu v energetike vo svojom programe príliš nevenuje. Jediná exaktná zmienka je v súvislosti s dostavbou Mochoviec, kde chcú z pozície zástupcov štátu ako akcionára Slovenských elektrární dohliadať na ich bezpečnú dostavbu. Ceny elektriny chcú znižovať redukciou tarifných poplatkov, ale napríklad aj odvodu do národného jadrového fondu, čo je však v priamom rozpore s deklaráciou o kontrole nákladov pri výstavbe jadrových zdrojov elektriny.

Strana SaS kriticky vníma stav, keď má štát väčšinový podiel v energetických podnikoch, no nemá v nich manažérsku kontrolu, čo môže viesť k tomu, že sú záujmy súkromného investora nadraďované záujmom Slovenskej republiky napríklad pri výplate dividend. SaS však nechce meniť vlastnícku štruktúru, navrhuje vytvorenie Štátneho energetického holdingu, ktorý by zlúčil podiely štátu v energetických podnikoch, od čoho si sľubujú silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.

Detailne sa tejto téme vo svojom programe venuje Kresťanskodemokratické hnutie. Väčšiu kontrolu štátu nad sektorom bez ohľadu na vlastnícku štruktúru chcú dosiahnuť tým, že Slovenské elektrárne a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava budú legislatívne zaradené do osobitného režimu kritickej infraštruktúry.

Súčasťou tohto opatrenia má byť aj previerka priemyselnej bezpečnosti nielen samotných podnikov, ale aj ich štatutárnych zástupcov a kľúčových manažérov – či už reprezentujú štát, alebo súkromného akcionára. Bezpečnostné preverenia majú podľa KDH absolvovať aj dodávateľské spoločnosti, ktoré sa podieľajú na strategických projektoch a investíciách. Motiváciou pre tento krok je aj to, aby strategické informácie neboli zverejňované napríklad v procese verejného obstarávania, ale podliehali istému stupňu utajenia.

Ceny energií chce KDH riešiť adresnou pomocou a cez jasne definované kritériá energetickej chudoby.

Predvolebné sľuby Prežije rodičovský dôchodok voľby? Čo strany plánujú s penziami a bývaním

Kristína Votrubová

V programoch sa objavujú spoločné penzie pre manželov, komunitné bývanie či trináste a štrnáste dôchodky.

Dostatok a stabilita dodávok

Predpokladom na to, aby Slovensko mohlo byť energeticky sebestačné vo výrobe, je energetická bezpečnosť v otázke dodávok surovín na výrobu energie.

Diverzifikácia zdrojov sa v ostatnom čase stala takmer politickým zaklínadlom a hádam niet prejavu týkajúceho sa energetiky, ktorý by toto slovné spojenie opomenul.

Smer priamu zmienku o diverzifikácii energetických zdrojov vo svojom volebnom programe nemá. Z praxe a rétoriky strany však možno predpokladať, že nebude bazírovať na významnom či úplnom odstrihnutí sa od ruských zdrojov, keďže v medzinárodnopolitickom kontexte chce mať snahu po skončení na Ukrajine normalizovať vzťahy s Ruskom.

Naopak, Hlas sa k diverzifikácii stavia pozitívne, a to ako v prípade uhľovodíkov, tak aj pri jadrovom palive. „Zaistíme dostatočné kapacity v plánovaných LNG termináloch v geograficky blízkych krajinách EÚ, posilníme kapacitu prepojenia na ropné terminály na juhu Európy (Taliansko, Chorvátsko) a diverzifikujeme dodávateľov jadrového paliva a navýšime jeho zásoby,“ uvádza sa v programe Pellegriniho strany.

Podobne uvádzajú progresívci, ktorí chcú posilniť odolnosť „Slovenska a Európy voči závislosti na dodávkach surovín, energie a kritických technológií z krajín, ktoré nás označujú za nepriateľov, alebo za sebou majú históriu zneužívania týchto dodávateľských vzťahov na vydieranie, špionáž či krádež údajov“.

SaS diverzifikáciu priamo nespomína. Napríklad dostatok plynu chce zabezpečiť určením povinného množstva uskladnenej suroviny v zásobníkoch na území Slovenska, prednostného obchodovania s plynom na domácom trhu, ale aj otvorením možnosti domácej ťažby.

KDH chce na jednej strane presadiť povinnú tvorbu rezerv jadrového paliva na minimálne tri roky výroby jadrových reaktorov a v prípade energetických surovín chce znížiť závislosť Slovenska od nedemokratických režimov.

Prichádza však aj s ťažko realizovateľným návrhom, ktorý by v prípade uhľovodíkových surovín (ropy a zemného plynu) definoval zákonný limit importu z jednej krajiny pod 20 percent. Takéto taxatívne obmedzenie by však mohlo viesť k tomu, že by Slovensko nemohlo nakúpiť viac suroviny v prípade výhodnej ceny u konkrétneho producenta.

Čo chcú strany robiť so školstvom Politici sa s programom nenadreli. Povrchné a plné fráz, hodnotia experti

Adam Takáč

Vyššie platy, dostupnejšie škôlky aj elektronická maturita. Pozreli sme sa na niektoré návrhy, s ktorými vo svojich programoch prichádzajú KDH, SaS a PS.

Obnoviteľné zdroje a energetický mix

Obnoviteľné zdroje (OZE), najmä slnečná a veterná energia, sú napriek svojej nestabilite a silnej závislosti od počasia prezentované – politicky, nie odborne – ako cesta, ktorá nás má zbaviť závislosti od fosílnych palív. Zároveň má „dekarbonizovať“ spoločnosť, teda pomôcť nám znížiť emisie CO², ktoré sú označované ako hlavná príčina klimatických zmien.

Hoci tieto spôsoby výroby energie majú svoje individuálne a lokálne opodstatnenie, vzhľadom na nestabilitu a nepredvídateľnosť výkonu nemôžu byť plnohodnotnou a reálnou náhradou za ropu, zemný plyn a uhlie.

Tak ako nie je udržateľné spoliehať sa len na fosílne palivá, ktorými ako krajina zdrojovo neoplývame, bolo by rovnako nezodpovedné postaviť pokrytie našich energetických potrieb len na obnoviteľných zdrojoch. Energetická bezpečnosť si vyžaduje vyvážený mix zdrojov, ktorý okrem stability výroby veľkého množstva energie zabezpečí zároveň aj jej variabilitu. Preto treba mať k dispozícii aj zdroj, ktorý v prípade zvýšeného dopytu (a výpadku OZE) dokážeme rýchlo „zapnúť“.

Smer sa špeciálne tejto téme vo svojom programe nevenuje, no zaujal všeobecné stanovisko k celej zelenej agende, ktorá sa tvorí na úrovni EÚ. Podporovať chce len také politiky, „ktoré nebudú drasticky ohrozovať a obmedzovať konkurencieschopnosť európskej a slovenskej ekonomiky“.

Hlas chce aktívne podporovať výstavbu fotovoltaických elektrární a veterných parkov so snahou čo najviac sa vyhnúť zaberaniu ornej pôdy. Uľahčiť chcú aj povoľovací proces a pripájanie sa do siete individuálnych výrobcov elektriny z OZE, podporovať chcú aj batériové úložiská a prečerpávacie vodné elektrárne a skladovacie kapacity elektriny.

Progresívne Slovensko ako najväčší fanúšik všetkých európskych zelených regulácií má svoj energetický program preplnený obnoviteľnými zdrojmi a ich podporou. Predovšetkým chcú odstrániť väčšinu prekážok, ktoré bránia takzvanej domácej výrobe elektriny (teda pre vlastnú spotrebu), a umožniť voľné pripájanie a predaj takto vyrobenej elektriny.

V oblasti klímy, ktorá má súvislosť aj s OZE, chcú dokončiť a presadiť takzvaný klimatický zákon, ktorý pripravil ešte Ján Budaj. Dá sa pritom očakávať, že znenie pripravené progresívcami bude ešte radikálnejšie a v prípade neplnenia plánov povedie k neúmernej šikane verejného aj súkromného sektora a pokutám.

Čítajte tiež

Komentár

Budajov klimatický zákon Nástroj na vysávanie štátnych peňazí

Erik Potocký

Ministerstvo životného prostredia chce umožniť komukoľvek, aby žaloval štát za neplnenie klimatických cieľov.

Kritický prístup k európskej klimatickej politike má, naopak, SaS. Klimatickú zmenu nespochybňujú, no odmietajú podliehať zbytočnej panike. Aj v prípade OZE chcú presadzovať „ekonomicky najefektívnejšie opatrenia“. Navrhujú odstránenie administratívnych bariér pri povoľovaní pripojenia do siete a otvorené aukcie pre voľné kapacity.

Odstraňovať administratívne bariéry pre pripájanie OZE do siete chce aj KDH. Považuje ich za dôležité, no vníma ich nevýhody (napríklad nestabilitu výkonu). Energetický mix musí podľa hnutia tvoriť aj energia z jadra, ktorá je momentálne na Slovensku dominantná, vodné elektrárne, ale aj (hoci v útlmovom režime) zemný plyn a uhlie.

Prenosové siete

Veľkou výzvou pre naplnenie energetických potrieb bude postupný a (z moci rozhodnutia úradov EÚ) povinný prechod dopravy na elektrický pohon.

Spolu s plánovanou dekarbonizáciou priemyslu (napríklad U. S. Steel Košice dostal minulý týždeň vládnu dotáciu na prechod na elektrické pece) to prináša nielen potrebu nových zdrojov, ale aj posilnenia infraštruktúry. Priveľké spotrebné nároky by totiž mohli spôsobovať výpadky siete a takzvané blackouty.

Investícia do nových zdrojov energie a budovania prenosovej sústavy je preto nevyhnutná.

V zásade všetky politické strany sa zhodnú na tom, že výstavba nového jadrového zdroja nie je otázkou „či“, ale „aký, kedy a za koľko“. Existujúce bloky Jadrovej elektrárne v Bohuniciach skončia s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici 40. rokov. Na tento termín je plánované aj dokončenie nového zdroja vyrábajúceho elektrinu z jadra, opäť v Jaslovských Bohuniciach. Neochotnou formuláciou „pre prípadné ďalšie jadrové projekty uplatníme trhový princíp“ sa k tomu hlási dokonca aj PS.

Väčším problémom sa však zdá byť rozširovanie kapacity siete.

Ak obídeme Smer, ktorého volebný program je viac-menej heslovitý, všetky strany hovoria o uľahčení pripájania do siete. Bez riadnej regulácie (technickej) to však môže spôsobiť celej sieti výrazné problémy. Napríklad v prípade slnečných dní by sa naraz do sústavy dostalo až príliš veľa elektriny, ktorú by nemal kto odobrať.

Avšak o prebudovaní infraštruktúry sa konkrétnejšie návrhy dozvieme len od Hlasu a KDH.

Hlas sa chce zamerať nielen na rozširovanie existujúcich a budovanie nových elektrických staníc a vedení pre domácu výrobu a spotrebu, ale aj na zvýšenie priepustnosti sústavy pre medzinárodný tranzit elektriny. Pre každodenné zvládanie riadenia prenosovej sústavy chce využívať inteligentný monitoring v reálnom čase prostredníctvom takzvaných smart grids, teda automatizovanej vzájomnej elektronickej komunikácie medzi ponukou energie a jej potrebou.

Keďže KDH definuje energetiku ako strategickú infraštruktúru, platí to nielen pre výrobu, ale aj distribúciu. Podpora individuálneho využívania OZE povedie k vyššiemu počtu drobných výrobcov napojených na sieť, ktorí budú túto energiu využívať nielen pre seba, ale ju aj ponúkať ostatným spotrebiteľom.

Okrem zvýšenia fyzickej kapacity a odolnosti siete bude aj podľa kresťanských demokratov nevyhnutné, aby bol systém spravovaný v reálnom čase, čo má zabezpečiť digitalizácia a budovanie inteligentných sietí. Na tieto investície chce KDH využiť aj prostriedky z európskych fondov, najmä programu REPowerEU.