Čo chcú strany robiť so školstvom Politici sa s programom nenadreli. Povrchné a plné fráz, hodnotia experti

V slovenských školách bude v najbližších rokoch chýbať viac ako 1 600 učiteľov, nástupný plat začínajúceho pedagóga je stále nižší ako tisíc eur a rodičia môžu mať z dôvodu nízkych kapacít aj naďalej problém umiestniť svoje dieťa do materskej školy.

To sú len niektoré z hlavných problémov, ktorým čelí slovenské školstvo. Hoci takmer každá politická strana deklaruje, že oblasť vzdelávania je jej prioritou, pri pohľade na predvolebné programy či diskusie to tak nevyzerá.

Odborníci kritizujú, že debata je povrchná a neraz sa odbíja floskulami a frázami.

Najprepracovanejší plán pre školstvo predstavili doposiaľ strany KDH, SaS a PS. Pozreli sme sa na niektoré zaujímavé návrhy, s ktorými vo svojich programoch prichádzajú.

Zvýšiť platy učiteľov o 500 eur?

Zvyšovanie učiteľských platov je samozrejmosťou, na ktorej sa zhodujú všetky tri strany. Učitelia by mali podľa nich zarábať na úrovni priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Líšia sa v spôsobe, akým to chcú dosiahnuť.

SaS navrhuje automatické pravidelné zvyšovanie platov o infláciu. Ďalšie navýšenie by malo byť naviazané na merateľné zlepšenie vo výsledkoch žiakov.

Branislav Gröhling, ktorý je expertom strany na vzdelávanie, bol ministrom školstva, keď sa presadilo zvýšenie miezd o 20 percent. Vo svojom živote to však učitelia veľmi nepocítia, pretože navýšenie vo veľkej miere pokrylo rastúcu infláciu.

V súčasnosti investuje Slovensko do školstva 4,6 percenta HDP. KDH s tímlídrom pre školstvo, exministrom Jánom Horeckým navrhuje, aby rozpočet postupne vzrástol aspoň na priemernú úroveň EÚ, čo je 5,1 percenta HDP. To podľa KDH umožní naviazať mzdy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve na systémovú hladinu napríklad 130 percent priemerného zárobku v národnom hospodárstve alebo aspoň na úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Zvýšenie odmeňovania učiteľov má ako prvý bod v programe aj PS. „Učiteľské povolanie musí byť atraktívnou kariérnou cestou. Finančné ohodnotenie by malo byť v rovnakom pomere k platom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v iných povolaniach, tak ako je to v zahraničí,“ tvrdia progresívci.

„Aby sme sa mohli dostať na túto úroveň, museli by sme priemerne zvýšiť plat učiteľa aspoň o 500 eur,“ povedala expertka na školstvo Ingrid Kosová v diskusii Denníka N.

Čítajte tiež

Prognóza analytikov Koľko bude žiakov na školách v najbližších rokoch a koľko učiteľov bude chýbať?

Adam Takáč

Už dnes je nedostatok učiteľov u nás alarmujúci. Prognóza ukazuje, že sa to ani v najbližších rokoch nezlepší.

Škôlky – stále málo detí

Slovensko má jednu z najnižších mier zaškolenosti v Európskej únii. Materskú školu navštevovalo podľa štatistík v roku 2021 iba 84 percent detí vo veku troch až piatich rokov. Ešte horšie to je v prípade detí zo znevýhodneného prostredia (32 percent), teda práve tých, ktoré potrebujú vzdelávanie v škôlke najviac.

Od tohto mesiaca platí nárok na umiestnenie v materských školách pre všetky deti od štyroch rokov, od budúceho roka budú mať tento nárok aj rodičia trojročných detí.

Pre obce to môže znamenať veľký problém s kapacitami a hrozí, že rodičia miesto v škôlke nedostanú.

Liberáli z SaS sľubujú, že uľahčia budovanie ďalších materských škôl odstránením byrokratických prekážok vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, a to tak, že sa zadefinujú minimálne štandardy pre materskú školu. Podmienky vybudovania materskej školy bude môcť upraviť aj hlavný školský hygienik s ohľadom na potreby detí. „Legislatívne tiež uľahčíme vznik alternatívnych kapacít predškolského vzdelávania, detských skupín, firemných materských škôl či dočasných detských centier,“ uvádzajú v programe.

Dodávajú, že z európskych zdrojov vyčlenia prostriedky na príspevok pre rodiča, ktorý z kapacitných dôvodov nedostane miesto v materskej škole.

SaS chce zároveň presadiť normatívne financovanie materských škôl bez ohľadu na zriaďovateľa. Dnes sú materské školy financované mestami a obcami z podielových daní. Tieto financie nemá materská škola garantované a nie sú nárokovateľné.

Materská škola by tak po novom dostala od štátu rovnaký príspevok bez ohľadu na to, či je to obecná, súkromná alebo cirkevná materská škola. Obdobné opatrenie zaviedol exminister Gröhling pri základných a stredných školách.

So zmenou financovania materských škôl súhlasia aj KDH a PS.

Progresívci chcú, aby sa zmiernili rozdiely v školskej pripravenosti. Deti so znevýhodnením je podľa nich potrebné podchytiť od narodenia, preto sľubujú rozšírenie dostupnosti fungujúcich služieb včasnej intervencie a programov ranej starostlivosti s osobitným dôrazom na vylúčené komunity. Dobrým príkladom je podľa nich projekt Omama.

V programe navrhujú zjednotiť jasle a materské školy pod rezort školstva aj so zmenou ich financovania. „Podporíme zvýšenie kapacít umožnením vstupu nových druhov poskytovania (firemné škôlky, lesné kluby, ,domáce pestúnky‘ atď.) do siete, a to aj prostredníctvom zmysluplnej revízie hygienických a bezpečnostných noriem. Tým vytvoríme podmienky na zavedenie právneho nároku na miesto od dvoch rokov.“

KDH chce, aby čo najviac detí, predovšetkým z marginalizovaných rómskych komunít, (podľa možnosti všetky) mohlo navštevovať materskú školu od troch, respektíve štyroch rokov. Zároveň by upravilo aj dĺžku povinnej školskej dochádzky, ktorá je dnes desať rokov. Povinnosť vzdelávať by sa mala predĺžiť do doby, kým mladý človek nezíska minimálne stredné vzdelanie, teda maturitu alebo výučný list v aspoň 2-ročnom odbore. „Táto povinnosť by sa končila posledný deň školského roku, v ktorom žiak zavŕšil 18. rok veku. Dovtedy by mladý človek nemal byť odkázaný na akúkoľvek finančnú dávku,“ uviedli.

Ilustračné foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Reforma obsahu vzdelávania

Na vybraných slovenských základných školách sa v týchto dňoch spúšťa najväčšia reforma obsahu vzdelávania, na ktorej viac ako dva roky pracovali na ministerstve školstva desiatky odborníkov a učiteľov. Pre všetky základné školy by mala byť povinná o tri roky.

S reformou, na ktorú sú naviazané milióny z plánu obnovy, sa začalo za ministrovania Branislava Gröhlinga a pokračovalo sa aj po nástupe Jána Horeckého. Nech už bude po voľbách novým šéfom rezortu ktokoľvek, bude mimoriadne dôležité, ako sa k procesu zavádzania zmien postaví.

KDH chce v reformnom úsilí pokračovať a v programe tvrdí, že posilní regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré dnes vo viacerých mestách Slovenska majú za úlohu pomáhať učiteľom pri aplikovaní zmien vo vyučovaní.

Pripraviť chce aj reformu stredného školstva. Navrhuje úpravu maturitnej a záverečnej skúšky, ktorú ilustruje na príklade: „Maturita zo slovenského jazyka a literatúry bude mať 2 úrovne – vyššiu pre budúcich vysokoškolákov v jazykových študijných odboroch a štandardnú pre maturantov, u ktorých nie je slovenský jazyk odbornou súčasťou ich ďalšieho vysokoškolského štúdia; napr. pre technikov). Pripravíme model maturitnej skúšky pre gymnáziá, ktorý bude obsahovať maturitnú skúšku z matematiky na 2 úrovniach podobne ako pri maturitnej skúške zo slovenského jazyka a literatúry.“

SaS spomína v programe elektronickú maturitu. Zamýšľa spustiť jej postupné zavádzanie a takisto testovanie financované z prostriedkov EÚ. „Obsahovo zadefinujeme kompetenčný profil maturanta a upravíme obsah maturitnej skúšky s ohľadom na praktický život. Maturitná skúška bude slúžiť nielen ako uzavretie štúdia, ale aj ako preukázanie kompetencií absolventa (ovládanie digitálnych nástrojov, komunikácia v cudzom jazyku, úradná či oficiálna komunikácia a pod.).“

Aj liberáli plánujú v spomínanej reforme obsahu vzdelávania na základných školách pokračovať. „Dopady kurikulárnej reformy budeme sledovať aj v medzinárodných testovaniach (PISA, TIMSS, PIRLS).“

Čo hovoria na program experti

Pred slovenským školstvom stojí množstvo vážnych problémov a výziev. Podľa odborníkov na vzdelávanie však aktuálna predvolebná debata tomu nezodpovedá.

Juraj Hipš, ktorý v minulých voľbách kandidoval v koalícii PS/Spolu ako expert na školstvo, tvrdí, že Slovensko by si zaslúžilo, keby sme namiesto medveďa, počtu mileniek predsedu parlamentu alebo vizuálu DPOH riešili skutočné problémy. „Považoval by som za samozrejmosť, že ak nám ročne desaťtisíce mladých ľudí utekajú študovať do zahraničia, každé tretie dieťa je čitateľsky funkčne negramotné a chýba nám tisíce učiteľov, bude to jedna z hlavných volebných tém. Opak je, žiaľ, pravdou.“

Vzdelávanie podľa jeho slov nie je hlavnou témou volieb. „Dokonca si trúfnem povedať, že je to úplne okrajová téma. Pre budúcnosť tejto krajiny je to tragická správa. Nehovoriac o tom, že takmer nikto sa nevenuje takej náročnej, ale dôležitej téme ako vzdelávanie detí zo sociálne vylúčených komunít.“

Podobný názor má odborník na školstvo a inovácie Michal Kovács, ktorý v minulých voľbách kandidoval ako expert na vzdelávanie za stranu Za ľudí. Podľa Kovácsa je diskusia o školstve ešte okrajovejšia než bežne. „Školstvo a veda na Slovensku dlhodobo nie sú prioritou, a pokiaľ by nejestvoval európsky plán obnovy, je veľmi pravdepodobné, že by sa veľa z dobrých iniciatív nebolo spustilo ani toto volebné obdobie, ktoré vnímam v kontexte slovenskej reality veľmi pozitívne.“

Prepracované programy pre školstvo majú podľa neho iba Progresívne Slovensko, KDH a SaS.

„V prospech SaS hrá, že ich záujem o školstvo je uveriteľnejší aj vďaka tomu, že exminister Gröhling je dvojkou kandidátky. PS zatiaľ nedostalo možnosť ukázať, ako vážne to so školstvom myslí, a KDH je pre mňa do istej miery prekvapením, pretože tému vzdelávania sme u nich dlhodobo ako prioritu neregistrovali a teraz pripravili relatívne komplexný program.“

Čítajte tiež

Kto bude deti učiť matematiku Bežne ju suplujú vychovávateľky, lebo matematikári sú už ohrozenou skupinou

Jana Holubčíková

Do dôchodku odchádza staršia generácia matematikárov, je problém ich nahradiť. Mladých posíl z radov absolventov je málo, varujú univerzity. 

Hipš súhlasí, že najserióznejšie sa k školskému programu postavili spomínané tri strany. Pre skutočné zlepšenie vzdelávania na Slovensku a zásadné reformy si podľa neho treba položiť iné otázky. „Pre ktorú stranu je to premiérska téma? Koho v strane ponúkajú ako ministra alebo ministerku školstva? Je tam človek, ktorý má odvahu a schopnosti robiť náročné systémové zmeny alebo chce zase len nakupovať tablety? A posledná otázka znie, či kandidát na ministra financií považuje vzdelávanie za skutočnú prioritu, na ktorú vyčlení financie.“

Vzdelávanie musí byť podľa Hipša premiérska téma so silným a vzdelaným ministrom školstva a šéfom na rezorte financií, ktorý podporí náročné zmeny aj finančne. „Bez splnenia týchto podmienok je akýkoľvek – aj dobre spravený volebný program opäť len akademickým cvičením,“ dodáva.

Profesor pedagogiky Branislav Pupala hovorí, že programy niektorých strán často sľubujú veci, ktoré vôbec nie sú súčasťou vzdelávacej politiky alebo na ktoré vlády ani ministerstvá nemajú dosah.

„Diskusie a vyjadrenia, ktoré som zachytával a zachytil, majú pre mňa tú črtu, že sú veľmi povrchné a nabiehajúce podpriemernosti. Akýmsi štartovacím výstrelom bolo Gröhlingovo pálenie na domáce úlohy, čo bolo pre mňa úplne mimo politika, ktorý bol ministrom školstva. Chápal som snahu zapáčiť sa širokým masám, aj keď s krátkodobým účinkom, no bolo to nehodné serióznej vzdelávacej politiky. A nechápal som médiá, že sa nechali chytiť do tejto pasce a túto tému začali vyživovať,“ vraví Pupala.

Z hľadiska personálneho zabezpečenia čakal podľa vlastných slov viac napríklad od PS. „No to, čo som v médiách zachytil, malo zase pramálo spoločné so vzdelávacou politikou. Líderka oblasti vzdelávania skĺzava takmer výlučne do metodiky vyučovania, atmosféry v školách, omieľa všeobecné frázy o ,vzdelávaní pre 21. storočie‘. To je dosť veľké sklamanie. Aj keď robí vlastne to, čo všetci ostatní, keď sa hovorí o vzdelávaní, tak najmä v schémach otrepaných fráz. Podobne je to napokon aj v tých prepracovanejších politických programoch. Hlavne sa držať známej rétorickej línie a okoreniť to trochu svojím hodnotovým nastavením.“

Pupala bol jedným z hlavných tvorcov reformy obsahu vzdelávania. Neskôr pre nezhody s vedením ministerstva z procesu odišiel. Ako vraví, všetky strany hovoria o reforme vzdelávania, no nie je podľa neho jasné, či chcú reformu už začatú alebo si želajú reformu reformy.

„Len Smer jej kladie podmienky a niektorí extrémisti ju vlastne v existujúcej podobe štrukturálne odmietajú, čo ma nijako neprekvapuje,“ konštatuje Pupala. „Žiadneho zásadnejšieho rozvinutia reformy základného vzdelávania sa nikde nedočkáme. Naznačuje to, že v stranách v tejto oblasti došiel dych a chýba intelektuálna kapacita. To, čo hýbe vzdelávacou politikou na medzinárodnom poli – totiž zásadnejšia difúzia a prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania –, sa u nás nediskutuje a nerieši vôbec. Hoci práve niekde tam sa skrýva tajomstvo zlepšovania kvality vzdelávania v súčasnosti. Ak by som to mal povedať zjednodušene, vychovávateľky školských klubov alebo iných zariadení zase ostávajú nasucho. Dobre robia tí, ktorí sa dotýkajú siete škôl. Je to ťažká a citlivá téma, má výrazný politický rozmer a bez jej riešenia sa rozhodne nezaobídeme.“

Juraj Hipš, Michal Kovács, Branislav Pupala a Róbert Chovanculiak. Foto: Postoj

Analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak má pocit, že tieto voľby sú menej o vzdelávaní než tie minulé, ale to je podľa neho vzhľadom na politickú a medzinárodnú situáciu pochopiteľné.

„V rámci diskusií mi chýba nejaká ucelenejšia vízia jednotlivých politických strán o budúcnosti školstva. Väčšina štandardných strán sa akoby uspokojila s tým, že sa nedávno prepísali dokumenty v štátnom vzdelávacom programe a prebieha testovacia fáza reformy v rámci plánu obnovy. A vo svojich programoch sľubujú pokračovanie v tomto reformnom úsilí a navrhujú niektoré čiastkové zmeny v riadení, financovaní a organizovaní regionálneho školstva,“ hodnotí Chovanculiak. „To však nebude stačiť, aby sa významným spôsobom zmenil vzdelávací zážitok väčšiny detí na Slovensku a ich výsledky v školách.“

Analytik však vidí v programoch aj pozitívne body ako návrhy na dereguláciu hygienických a bezpečnostných noriem, tlak na optimalizáciu siete regionálnych škôl či špecializáciu vysokých škôl. „Toto však nerozhýbe ľady v slovenskom školstve. Inými slovami, v programoch som nenarazil na žiadnu filozofickú zmenu fungovania a riadenia školstva na Slovensku. Pritom v zahraničí existujú rôzne modely s rôznou mierou autonómie, zodpovednosti, iniciatívy a regulácie na rôznych stupňoch riadenia školstva. Ako keby sa u nás politici nechceli vzdať tej predstavy, že oni budú kormidlovať a definovať, ako má vyzerať vzdelávanie na školách.“

V programoch je podľa Chovanculiaka množstvo zaujímavých návrhov aj na zlepšenie vzdelávacích výsledkov detí zo znevýhodneného prostredia ako viac doučovania, letné školy, špeciálny dôraz na riešenie jazykovej bariéry, rôzne formy hodnotenia žiakov a manažovania učiteľov. „Ale toto sú veci, s ktorými majú prichádzať lídri škôl na lokálnej úrovni, ktorí vedia prispôsobiť vzdelávanie ich potrebám. Politici majú len vytvoriť podmienky a priestor, aby sa to mohlo realizovať.“