Slovenský minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš sa v stredu večer dohodol so svojím ukrajinským partnerom Mykolom Solským, že Ukrajina stiahne žalobu na Svetovej obchodnej organizácii voči Slovensku za zavedenie embarga na dovoz agrokomodít, ale aj recipročné opatrenie, teda zákaz dovozu slovenskej poľnohospodárskej produkcie na Ukrajinu.
Minister zhodnotil rokovanie s ukrajinským náprotivkom ako konštruktívne. „Dohodli sme sa na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým bude tento systém spustený a otestovaná jeho úplná funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023,“ uviedlo pre agentúru TASR tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva.
To znamená, že slovenské orgány by mali mať presný prehľad o tom, koľko obilia z Ukrajiny sa na Slovensku nachádza, kto s ním obchoduje a ku komu ako konečnému odberateľovi smeruje.
„Dohodli sme sa na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým bude tento systém spustený a otestovaná jeho úplná funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny.“Zdieľať
Treba dodať, že zákaz dovozu agrokomodít, ktorý slovenská vláda vydala, sa netýka tranzitu obilia, ktoré smeruje do iných európskych krajín alebo prístavov, z ktorých putuje ku konečným odberateľom napríklad v Afrike alebo na Blízkom východe.
Ani systémom vydávania a kontroly licencií sa však nedá úplne zabrániť tomu, aby sa na našom trhu objavilo neregistrované ukrajinské obilie. Ak sa dostane napríklad do Českej republiky, Rakúska, Nemecka a podobne a následne je priekupníkmi dovezené na Slovensko, je veľmi ťažké odhaliť jeho skutočný pôvod.
Embargo, ktoré na úrovni EÚ platilo do 15. septembra, zaviedla eurokomisia v máji po tom, čo v apríli viaceré stredoeurópske krajiny vydali jednostranné zákazy dovozu ukrajinských agrokomodít.
Definitívne riešenie tohto problému je v zásade len jedno.
Je to porážka Ruska na Ukrajine, respektíve ukončenie vojenských operácií zo strany Moskvy a stiahnutie sa zo všetkých okupovaných území. V takom prípade by sa mohli bezpečne obnoviť námorné obchodné trasy cez Čierne more a ukrajinské obilie by už nemuselo tranzitovať cez európsky kontinent.
Kým vojna trvá, dočasným riešením by mohlo byť obnovenie obilnej dohody. Tá by však už nesmela stáť len na prísľube Ruska o tom, že ju bude rešpektovať, keďže zo skúseností vieme, že na slovo Kremľa pri dodržiavaní zmlúv sa dá len ťažko spoľahnúť. Takáto dohoda by už musela byť garantovaná aj silou. V zmysle toho, že by povedzme turecké námorníctvo obchodné lode s obilím cez Čierne more eskortovalo, zabezpečovalo im ochranu pred „náhodnými“ útokmi a zároveň efektívne dokázalo odstraňovať z námorných trás nastražené míny.
V piatok minulý týždeň sa Slovensko pridalo k embargu na dovoz ukrajinských agrokomodít, ktoré spustilo Poľsko. Uplynulo totiž predošlé embargo, ktoré v prvej polovici roka zaviedla Európska komisia. Tá sa ho však rozhodla nepredĺžiť, keďže Ukrajina ponúkla záruky, že najmä obilie bude cez územie EÚ iba tranzitovať.
Primárne je totiž určené pre trhy v Afrike a na Blízkom východe a jeho obchodné trasy sa zmenili, keď na Ukrajinu zaútočilo Rusko. To so sebou prinieslo aj blokádu čiernomorských prístavov, z ktorých Ukrajina svoju produkciu vyvážala. Napriek takzvanej obilnej dohode, ktorú medzi Kyjevom a Moskvou načas sprostredkovalo Turecko, bola plavba nákladných lodí po Čiernom mori riziková. Po tom, čo Rusko od dohody odstúpilo a označilo nákladnú námornú dopravu za svoj legitímny cieľ, ešte viac vzrástol tlak, aby agroprodukcia Ukrajiny putovala cez kontinent.
Takéto rozhodnutie vlády uvítala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Sme nárazníková krajina, keďže priamo susedíme s Ukrajinou. Posledné, v čom sme ostali konkurencieschopní, je práve obilie. Ak prídeme ešte aj túto výhodu, môže to znamenať definitívny koniec slovenského agrosektora,“ uviedol prezident komory Emil Macho.
Predĺženie embarga sa SPPK snažila vyrokovať aj po vlastnej linke. Ako člen celoeurópskej poľnohospodárskej organizácie COPA COGECA, ktorá je vplyvným hráčom aj v bruselských kuloároch, sa snažila tlačiť na pokračovanie celoeurópskeho riešenia.
Vláda sa okrem toho snaží uspokojiť našich poľnohospodárov aj finančne. Ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo, že slovenskí pestovatelia obilia dostanú peňažnú kompenzáciu ako náhradu za straty spôsobené nepredajnosťou vlastnej produkcie v konkurencii lacnejšieho obilia z Ukrajiny.
Z európskych fondov na to pôjde 5,24 milióna eur, vláda túto sumu zo štátneho rozpočtu navýšila o 200 percent. Dohromady sa tak slovenskí pestovatelia pšenice dostanú k 15,7 miliónu eur. Peniaze bude vyplácať Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) a k pestovateľom by sa mali dostať najneskôr do konca roka. Tí o ne nemusia žiadať, dostanú ich automaticky.
„Podarilo sa nám identifikovať asi 8000 subjektov, ktoré budú mať možnosť dostať kompenzáciu za pšenicu. Týchto 8000 žiadateľov je identifikovaných na základe toho, že v roku 2022 mali podanú žiadosť o priame platby a pestovali na svojich plochách pšenicu a zároveň podali riadne žiadosť o priame platby na rok 2023,“ priblížil generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss.
Ukrajinské obilie sa na Slovensku v tomto roku stalo aj predmetom vyšetrovania jeho zdravotnej nezávadnosti. Dodávka 1500 ton sa objavila v Mlyne Kolárovo a obsahovala rezíduá pesticídov, ktoré sú v EÚ zakázané, ukrajinskí poľnohospodári ich však stále používajú. Štátna veterinárna a potravinová správa vtedy vo výsledkoch kontroly skonštatovala prekročený obsah chlórpyrifosu na úrovni 0,026 mg/kg (max. limit 0,01 mg/kg), ktorého použitie nie je v krajinách EÚ povolené.
Chlórpyrifos bol v EÚ zakázaný na začiatku roku 2020 na základe zistení, že môže mať negatívny vplyv na zdravie človeka, prípadne ak sa nachádza v kŕmnych zmesiach, aj na zdravie hospodárskych zvierat a cez potravinový reťazec následne zase skončí v človeku. Zákaz jeho používania na poliach začal platiť v októbri 2020, teda až po skončení sezóny a v zásade ešte pred založením novej úrody ozimín žatých v roku 2021.
Do roku 2020 bol teda tento prípravok na hubenie hmyzích škodcov v EÚ povolený (USA ho zakázali v roku 2021) do úrovne 0,050 mg/kg, čo bol približne dvojnásobok množstva, ktoré sa zistilo v dodávke pre Mlyn Kolárovo.

Chrániť domáci trh by malo byť základnou povinnosťou vlády, no ide to aj bez tvrdení o jedovatej múke.
Hlavnou motiváciou toho, prečo k individuálnemu pokračovaniu embarga pristúpilo Poľsko, je vnútropolitický zápas. Aj Poľsko totiž onedlho čakajú parlamentné voľby – 15. októbra – a poľnohospodári a ich politická náklonnosť je dôležitá pre volebný zisk vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Tá sa však obáva, že by si časť poľnohospodárskeho elektorátu prevzala konkurenčná pravicová strana Konfederácia.
Poľské rozhodnutie v horizonte hodín nasledovala aj maďarská vláda, keďže Maďarsko by sa v takom prípade stalo hlavným koridorom ukrajinského exportu. Slovensku tak v tomto prípade nezostávalo nič iné ako embargo zaviesť tiež. Rumunsko ani Bulharsko ako ďalšie dve krajiny EÚ, cez ktoré prúdi ukrajinské obilia pozemnými trasami, individuálne embargo nezaviedli.
Prílev lacnejšieho ukrajinského obilia totiž spôsobuje problémy s odbytom obilia nielen poľským, ale aj maďarským a slovenským poľnohospodárom. Napriek hojnej úrode sa tak môžu dostať do finančných problémov.
Ukrajina na toto individuálne pokračovanie embarga zareagovala podaním žaloby na úrovni Svetovej obchodnej organizácie. Na jednej strane je to pochopiteľné, keďže háji záujmy svojich producentov. Na druhej strane však tomuto kroku chýba politický cit vnímania poľskej vnútropolitickej situácie.
Poľské PiS je pritom od začiatku vojny spoľahlivým spojencom Kyjeva, Poľsko sa stalo jedným z najvýznamnejších dodávateľov vojenskej techniky, ale aj tranzitnou krajinou, cez ktorú prúdia takéto dodávky od väčšiny západných krajín pre ukrajinskú armádu. Zároveň Poľsko od začiatku vojny prijalo viac ako milión vojnových utečencov.
Poľsko na žalobu zareagovalo oznámením premiéra Mateusza Morawieckeho, že zastavuje dodávky zbraní pre Ukrajinu.
Kyjev dnes oznámil, že v najbližších dňoch bude pracovať na urovnaní konfliktu. Ukrajinský parlament plánuje vyjadriť hlbokú vďaku poľskému parlamentu za poskytnutú podporu.Zdieľať
Morawiecki pre súkromnú televíziu Polsat News uviedol, že Poľsko pomáha poraziť „ruských barbarov“, ale nemôže súhlasiť s destabilizáciou svojho trhu importom ukrajinského obilia. „Samozrejme, že zachováme tranzit ukrajinského tovaru. Poľsko to nič nestojí. Naopak, dá sa povedať, že na tom zarábame,“ povedal. Nesúhlasí s tým, aby ukrajinskí oligarchovia „tlačili svoje obilie na poľský trh“, a to bez akýchkoľvek ohľadov na poľských poľnohospodárov.
Na fungovaní prekladiska západných zbraní v Rzeszówe blízko hraníc s Ukrajinou sa podľa Morawieckeho nič nezmení a ostane v prevádzke podľa dohôd s USA a NATO.
Kyjev dnes oznámil, že v najbližších dňoch bude s Poľskom intenzívne rokovať a pracovať na urovnaní konfliktu. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj je podľa oficiálnych vyjadrení v intenzívnom kontakte so svojím poľským kolegom Robertom Telusom a zmierlivý tón zvolil aj ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč.
A Kyjev sa po slovnej a diplomatickej prestrelke medzi Mateuszom Morawieckym a Volodymyrom Zelenským z ostatných dní snaží konflikt urovnať aj politickými gestami. Ukrajinský parlament pripravil rezolúciu s vyjadrením, podľa ktorého „Ukrajina a ukrajinský ľud oceňujú výraznú podporu Poľska v boji proti invázii Ruska“. Verchovna rada (ukrajinský parlament) v dokumente vyjadruje aj hlbokú vďaku poľskému parlamentu, ktorého mandát sa túto jeseň končí, za jasný a aktívny postoj pri podporovaní Ukrajiny. Hlasovať o rezolúcii by mali ukrajinskí poslanci na budúci týždeň.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.