„Keby poistenci videli, že sa zisk vypláca na úkor servisu, dostupnosti či kvality služieb, a neboli by spokojní, odišli by od nás,“ hovorí Martin Kultan, šéf zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá patrí finančnej skupine Penta. V rozhovore odpovedá na otázky o spojení s poisťovňou Union, reaguje na kritiku opozičných politikov aj obavy analytikov.
Okrem témy podnikania Penty v zdravotníctve hovorí aj o Jaroslavovi Haščákovi a politických prepojeniach na finančnú skupinu. Zároveň tvrdí, že akékoľvek obavy z prehnaného tlaku Penty v zdravotníctve sú neopodstatnené. Vníma štát ako konkurenciu? A čo jedna veľká súkromná poisťovňa pacientom prinesie?
Martin Kultan je vo funkcii generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera viac ako 14 rokov. V poisťovni pracuje s krátkou prestávkou od roku 2005. V rokoch 2010 do 2012 bol v štátnej VšZP riaditeľom sekcie nákupu zdravotnej starostlivosti. V roku 2005 pôsobil na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Za Dôveru išlo o dlhodobejšie rokovania. Union deklaroval, že prešiel všetky strategické možnosti, ktoré mal k dispozícii, a aj my v Dôvere sme to veľmi starostlivo zvažovali, pretože výsledok nám umožní starať sa o zhruba polovicu pacientov Slovenska.
Bolo to určite viac ako len rok 2026. Išlo o dlhodobejšie rozhovory. Súčasťou dohody je aj strategické partnerstvo s Unionom, ktorý sa bude sústreďovať na komerčnú časť poistenia – a Dôvera na tú zdravotnú. Úrazové či cestovné poistenia sú totiž úzko previazané so zdravotným.
Nedá sa presne povedať, kto koho oslovil prvý. Bolo to vzájomné. Je úplne prirodzené, že keď pôsobíte na akomkoľvek trhu, sledujete dianie, stretávate sa a monitorujete konkurenciu.
So stratou to nesúvisí a ani si nemyslím, že by strata v jednom konkrétnom roku stála za strategickým stiahnutím sa skupiny Achmea z tohto trhu, ale za Union hovoriť nemôžem.
Neriešili sme trhové šumy. Rokovali sme priamo s Achmeou, materskou spoločnosťou Unionu. Či prebiehali iné rokovania predtým alebo súbežne, sme nepotrebovali vedieť.
Neviem o tom. Bolo by to aj zvláštne, keďže takéto rokovania prebiehajú v utajenom režime.
Nemyslím si. Ako Dôvera tu fungujeme dlhé roky. Nedávno sme mali tridsiate výročie. Počas týchto rokov sme mali rôznych konkurentov a aj tak sme kontinuálne rástli.
Pokiaľ ide o zdravotníctvo, Penta v poslednom období oznámila akvizíciu v Estónsku, čo súvisí s dlhodobou sociálno-zdravotnou starostlivosťou, ktorú posilňuje aj v Českej republike.
Vidíme, že slovenské zdravotníctvo nie je v dobrom stave. Na druhej strane sme hrdí na to, čo všetko sa nám v Dôvere podarilo urobiť, počnúc digitalizáciou a končiac inováciami. V zásade sme mali dve možnosti: buď na to rezignovať, alebo bojovať a snažiť sa systém zlepšovať. Rozhodli sme sa pre druhú cestu.
Dostali sme sa do príliš preregulovaného systému, ktorý sa nepozerá na pacienta. Zabudnime na to, že štát alebo politici sa budú pozerať na pacienta – vždy to budú súkromné iniciatívy, či už lekárov, nemocníc, poisťovní, alebo kohokoľvek iného.
Bez ohľadu na to, čo hovorí Robert Fico alebo súčasná opozícia, vnímam to ako súčasť prirodzeného politického marketingu, ku ktorému sa nechcem vyjadrovať.
Čo sa týka zdravotného poistenia, naše rozhodnutie s týmto výrokom absolútne nesúvisí. Pozeráme sa na horizonty desať až pätnásť rokov dopredu a nikto z nás nevie, kto bude vtedy vládnuť.
Porovnanie s predchádzajúcou vládou je veľmi špecifické. Matovičova vláda robila extrémne kroky a opatrenia, ktoré smerovali doslova k vyštvaniu súkromníkov. Videli sme selektívne dofinancovanie štátnej zdravotnej poisťovne a obrovské plytvanie, prostredie bolo extrémne nestabilné. Z tohto pohľadu je súčasné prostredie stabilnejšie.
Napriek tomu slovenské zdravotníctvo nejde dobrým smerom. Máme obrovský problém v produktivite a v neefektivite. Za peniaze, ktoré do systému investujeme, nedostávame adekvátny výsledok. V našom zdravotníctve je obrovské množstvo vecí, ktoré treba riešiť.

S transakciou medzi Dôverou a Unionom to nijako nesúvisí.
Úprimne, neviem. Faktom však je, že polarizácia zdravotníctva na „štátne“ a „súkromné“ pacientovi vôbec nepomáha. Pacientovi je predsa jedno, do akého zariadenia ide, nerieši vlastnícku štruktúru, ale chaotické poplatky, ako dlho bude čakať na zákrok a či sa bude mať na koho obrátiť.
Opozícia si musí robiť svoju politickú prácu a snaží sa vymedziť. Raz počúvame, že ten vplyv rástol za ministra Zajaca, potom za Dzurindovej vlády a inokedy za Ficovej. Chápem ich politickú agendu, ale s tým, kto je momentálne vo vláde, to nesúvisí.
Pani Bláhová je v tomto veľmi špecifická, keďže počas jej pôsobenia na čele úradu bol ÚDZS všetkým možným, len nie nezávislou inštitúciou, ktorou má regulátor byť. My však žijeme v právnom štáte a o takýchto spojeniach rozhodujú príslušné orgány – v tomto prípade ÚDZS a Európska komisia. Vláda tu nemá čo riešiť.
Komentár pani Bláhovej je úplne mimo reality a považujem ho len za súčasť jej snahy zviditeľniť sa v politickom boji. Je to rovnaké, ako keby mal rozhodnúť nezávislý senát súdu a my sme vyzývali jeho predsedu, aby šiel sudcom dohovárať, ako majú rozhodnúť. Všetci predsa chceme mať právo na nezávislý proces a funkčný právny štát.
Taká možnosť nie je. S Európskou komisiou budeme záležitosť konzultovať, avšak tá má na starosti súťažnú legislatívu, zatiaľ čo úrad má úplne iné kompetencie.
Neberiem to zo strany úradu ako obyčajnú formalitu, ale verím v korektný proces. Sme presvedčení, že všetky podklady a potvrdenia, ktoré budeme predkladať, budú v poriadku. Neočakávame, že by úrad mal akýkoľvek legitímny dôvod na to, aby táto transakcia neprešla.

Martin Kultan. Foto: Postoj/Marek Votruba
Ide o dve úplne odlišné veci v úplne inom legislatívnom a trhovom prostredí. Pri pôvodnej transakcii s Apollom vtedajší vznik negatívneho „goodwillu“ súvisel s vtedajšou populistickou reguláciou.
Do zákona sa vtedy dalo, že poistný kmeň sa musí prevádzať bezodplatne, čo súviselo s problémami vtedajších štátnych poisťovní. Aj keď však dostanete niečo bezodplatne, pri účtovaní to musíte oceniť trhovou cenou. Tak vznikla táto anomália.
Pri aktuálnej transakcii s Unionom v prvej fáze kupujeme 100 percent akcií Union zdravotnej poisťovne a ten, kto má akcie, sa stane de facto jej vlastníkom. V roku 2027 plánujeme obe poisťovne spojiť, pričom to bude financované výlučne zo zdrojov akcionára. Neplánujeme žiadne bankové úvery. Sú to teda dva diametrálne odlišné prípady.
K samotnému oceneniu poistného kmeňa bude musieť dôjsť, pretože keď budeme v budúcnosti zdravotné poisťovne zlučovať do jednej, musíme podnik účtovne oceniť. A ten podnik má predsa svoju hodnotu – v pohľadávkach, aktívach, autách, infraštruktúre, IT, pobočkách a, samozrejme, najcennejším aktívom je práve poistný kmeň. Ak však narážate na podobnú finančnú operáciu v hodnote 400 miliónov eur, tak nič také sa nestane.
Poistný kmeň nepochybne svoju hodnotu má, ale aká presne bude, uvidíme až na základe znaleckých posudkov.
Určite. Boli dodržané všetky pravidlá a kompletná vtedajšia legislatíva. Na prvý pohľad sa tá rekapitalizácia dividend mohla zdať kontroverzná, ale je to rovnaké ako pri hypotéke pre fyzickú osobu. Ak vám banka dôveruje, že budete vedieť v budúcnosti splácať dlh, a vy potrebujete byt hneď, poskytne vám peniaze vopred. Presne toto sa stalo, ale na úrovni firmy.
Peniaze prišli skôr, pretože banky verili nášmu biznisplánu. Penta tieto prostriedky navyše použila na rozvoj slovenského zdravotníctva, napríklad na investície do nových nemocníc, a transakcia prebehla v súlade so zákonmi.
Nedošlo k ukráteniu ani jedného jediného poistenca. Tieto peniaze neboli vytiahnuté zo zdravotnej starostlivosti, samotný zisk vznikol v rámci prevádzkovej činnosti. Prebehlo to bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na poistencov.
Fungovanie Dôvery to v žiadnom prípade neohrozí, je to však pre nás principiálna záležitosť. Sme presvedčení, že sme dodržali všetky účtovné pravidlá a iná možnosť postupu ani nebola.
Naopak, zo strany Finančnej správy boli podľa nás porušené akékoľvek princípy daňových kontrol, ktoré v minulosti už prebehli, a vtedy konštatovali, že všetko bolo v poriadku. V právnom štáte je to absolútne neprijateľné, ak niekto príde po pätnástich rokoch, podľa mňa na politickú objednávku, a povie, že si to rozmyslel a má to byť inak.
Opakujem, fungovanie Dôvery to neohrozí, je to pre nás otázka princípu.
Pokiaľ ide o výplatu dividend za celú históriu, odkedy je Penta v Dôvere – čo je podstatne dlhšie obdobie –, tak suma okolo pol miliardy eur sedí. Hovoríme o viac ako 600 miliónoch. Zdroje, ktoré Penta vložila a ktoré jej boli vyplatené vo forme dividend, sa primárne reinvestovali do slovenského zdravotníctva, najmä do nemocníc.
Približne 160 miliónov eur.
Zisk v zdravotníctve je legislatívne zastropovaný na úrovni jedného percenta. V minulých rokoch to tak nebolo, ale ak sa pozriete na celú históriu pôsobenia Penty v zdravotníctve, nenájdete tam žiadne desiatky percent zisku. Ten je v porovnaní s inými ekonomickými segmentmi výrazne nižší.
Kľúčovým faktorom sú samotní klienti. Keby poistenci videli, že sa zisk vypláca na úkor servisu, dostupnosti či kvality služieb, a neboli by spokojní, odišli by od nás. Je to vysvedčenie v každej firme.

Chápem obavy, či tu po fúzii zostane dostatočný priestor na konkurenciu a či bude mať klient reálnu možnosť voľby. My sme však nespôsobili to, ako je trh momentálne nastavený. Dôvera nenesie zodpovednosť za to, či je slovenské prostredie pre iných zahraničných investorov atraktívne alebo nie.
Navyše už dávno nesúťažíme len s inými zdravotnými poisťovňami. Klient, ktorý dnes využíva naše služby alebo mobilnú aplikáciu, nás neporovnáva len s aplikáciou VšZP, ale s bankami či telekomunikačnými operátormi. To isté platí, keď navštívi našu pobočku alebo zavolá na call centrum – očakáva rovnaký štandard ako v iných službách mimo zdravotníctva.
Objem dividend, ktorý bol vyplatený z Dôvery, šiel do slovenského zdravotníctva.
Čo prinesie budúcnosť, neviem špecifikovať, ale historicky boli tieto zdroje použité na rozvoj slovenského zdravotníctva aj na investície Dôvery. Bez zisku nik nedokáže inovovať. Bez neho by sme dnes nemali elektronický recept, digitálne aplikácie, ktoré ľuďom uľahčujú život. Bez zisku sa to robiť nedá.
Keby sa Marek Krajčí pozrel reálne na čísla, videl by, že zdravotná poisťovňa pre Pentu žiadnym zlatým vajcom nie je. Toto tvrdenie je len produktom politického marketingu. Penta úspešne buduje a prevádzkuje viacero veľkých platforiem – od siete lekární cez real estate, médiá až po gaming. Tvrdenie, že Dôvera je kľúčovým generátorom zisku celej skupiny, je úplne mimo reality, stačí sa pozrieť na čísla.

Martin Kultan. Foto: Postoj/Marek Votruba
Ak sa pozrieme na celkový hospodársky výsledok Penty, zisk Dôvery tvorí úplné minimum z tejto sumy. Drvivá väčšina zisku Penty nepochádza zo slovenského zdravotníctva.
Neviem, ako akcionári investujú tieto zdroje, ale tento konkrétny zisk bol použitý na slovenské zdravotníctvo.
Tieto peniaze nemajú svoju presnú menovku.
Pán Haščák je profesionál, vizionár a veľmi pracovitý človek. Pravidelne komunikujeme a riešime záležitosti týkajúce sa nášho sektora.
Áno.
Nemyslím si, že by ho táto skúsenosť zásadne zmenila. Je to stále ten istý motor, akým bol aj predtým.
To je otázka preňho.

Tento stav vznikol okrem iného aj preto, že sme v minulosti sami žalovali Európsku komisiu. Boli sme presvedčení, že slovenské podnikateľské prostredie bolo krivené, najmä neoprávneným zvyšovaním základného imania VšZP zo strany štátu. Tak vznikol spor, kde sme žalovali tento právny výklad. Žiaľ, spor nedopadol v náš prospech.
Aktuálne platné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie hovorí, že verejné zdravotné poistenie na Slovensku nenapĺňa znaky hospodárskej činnosti v zmysle európskeho práva. Chceli sme to zmeniť, no musíme rešpektovať verdikt najvyššej súdnej inštancie.
Možno v tomto jednom izolovanom prípade nám zjednodušuje procesy, keďže konanie nespadá pod Protimonopolný úrad, ale celkovo nám táto anomália dlhodobo prekáža. Stále si myslíme, že prostredie má byť nastavené férovo. Ak nejaký subjekt na trhu zle hospodári a plytvá zdrojmi, nemal by byť štátom dotovaný z peňazí daňových poplatníkov.
Európska komisia ani iné orgány nijako nerozporujú, že sme riadnou obchodnou spoločnosťou, ktorá má právo tvoriť a vyplácať si zisk z verejného zdravotného poistenia. Sektor zdravotného poistenia ako celok však nespadá pod klasické pravidlá hospodárskej súťaže, pretože plní dôležité solidárne a sociálne funkcie štátu.
Ja osobne by som bol najradšej, keby sme boli v plnom rozsahu považovaní za podnikateľské prostredie. Nedovolím si však rozporovať alebo ignorovať záväzné rozhodnutie európskeho súdneho dvora. To mi neprislúcha a musím ho plne rešpektovať.
Ako?
Túto otázku budú musieť rozlúsknuť príslušné orgány a súdy. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach je predsa len legislatívne čosi iné ako samotné verejné zdravotné poistenie, takže sa nedá automaticky odvodzovať jedno od druhého.
Úprimne, neviem. Uvidíme, aké bude finálne rozhodnutie Protimonopolného úradu a následne súdov, ktoré v tejto veci povedia definitívne slovo.
.jpg)
V tomto prípade to ukazuje ich nezávislosť.
Je to názor pána Zachara. Chceme tu fungovať dlhodobo. Sme pod drobnohľadom médií, inštitúcií aj politikov. Všeličo iné si možno na Slovensku nevšimnú, ale nás si všimnú, čokoľvek sa udeje. Nemáme s tým problém, pretože chceme byť transparentní, no sami uvidíte, že tieto obavy boli zbytočné. Urobíme všetko pre to, aby sa to potvrdilo.
Plne chápem tieto otázky. Ak dlhodobo tvrdíme, že konkurencia je to, čo zlepšuje slovenské zdravotníctvo, tak ľudia, ktorí vedia, že súťaž dokáže posúvať veci vpred, môžu mať prirodzene obavy. Ale opakujem, naším cieľom je ukázať, že tieto obavy sú neopodstatnené.
Bodaj by sme do slovenského systému zaviedli ďalšie prvky konkurencie, napríklad súťaž v rozsahu poistného balíka alebo v cene pripoistenia, aby si spotrebiteľ mohol vybrať rôzne balíky služieb.
Ak by sa našla politická odvaha jasne zadefinovať, čo je základný štandard garantovaný pre všetkých a čo už je nadštandard, vstup tretieho hráča by sa nedal vylúčiť. Systém by to prečistilo a prinieslo by to trhové pravidlá. Takúto politickú odvahu však nevidím.
Áno. Spojíme všetky funkčné a dobré benefity z oboch poisťovní. Pre všetkých poistencov to bude jednoznačne dobrá správa, každý dostane benefity navyše.

Martin Kultan. Foto: Postoj/Marek Votruba
Nemáme. Plne chápeme, že táto správa mohla mnohých poistencov vyrušiť. Vybrali si Union, pretože im vyhovoval jeho servis, prístup alebo konkrétne benefity a mali k značke dôveru, preto k celému procesu pristupujeme s veľkým rešpektom.
Úprimne, žiadne takéto negatívne očakávania nemáme. Nepozeráme sa na to chladne cez štatistiky. Uvedomujeme si, že za číslami sú konkrétni ľudia, pričom mnohí z nich riešia vážne zdravotné problémy a môžu sa nachádzať v zložitej životnej etape.
Naším jediným cieľom je uistiť poistencov Unionu, že kontinuita ich starostlivosti bude stopercentne zachovaná, nič sa nemení a všetko, čo mali doteraz, im zostane. Rozsah služieb ani benefitov neklesne, práve naopak.
Prebratie Unionu nijako nemení našu dlhodobú stratégiu. Stále budeme tlačiť na to, čo považujeme za správne – na plnú elektronizáciu a digitalizáciu zdravotnej dokumentácie. Stále budeme tvrdiť, že naše zdravotníctvo sa musí zmeniť, lebo prechádzame z éry akútnych ochorení do éry chronických, ktoré sa nedajú vyliečiť jednou návštevou u lekára.
To, ako dlho budeme žiť v zdraví, závisí od samotnej medicínskej starostlivosti len z desiatich percent. Zvyšok ovplyvňuje životný štýl a správanie človeka. Budeme bojovať za programy manažmentu chronických pacientov, kde narážame na množstvo legislatívnych bariér.
Či sa nám naše ciele budú s väčším kmeňom presadzovať ľahšie, ukáže čas. Naše názory na digitalizáciu či to, ako si predstavujeme reálnu optimalizácie siete nemocníc, neskrývame. Súčasný stav je totiž byrokratická hydra, ktorá pre pacienta nefunguje.
To neviem vopred odhadnúť. My budeme trpezlivo a poctivo robiť to, čo doteraz.
Nemáme absolútne žiadny dôvod na akékoľvek zákulisné dohody so štátnou poisťovňou. Naším prvoradým záujmom je vnútorná efektivita. Chceme hospodáriť tak, aby sme sa nikdy nedostali do situácie, že by nás musel finančne zachraňovať štát, predsa súkromnú poisťovňu by ani nezachraňoval.
Napriek tomu s peniazmi našich poistencov musíme narábať zodpovedne, pretože zamestnanci aj zamestnávatelia odvádzajú mesačne nemalé sumy. Ak budeme dôslednejší vo vyžadovaní vyššej efektivity a kvality služieb pre pacienta, budem len rád, no robili sme to aj doteraz. Sme však prísne regulovaní programovými vyhláškami, cenovými stropmi a náš zisk je limitovaný zákonom, preto sú akékoľvek obavy z prehnaného tlaku neopodstatnené.
Našou primárnou ambíciou je mať v prvom rade najspokojnejších klientov a poskytovať najkvalitnejšie služby. Ak to dosiahneme, chceme sa stať aj najväčšou poisťovňou. Nemáme však žiadne obavy ani indície, že by sme mali zostať na trhu sami. Nepredpokladám, že by štát plánoval poslať svoju vlastnú zdravotnú poisťovňu do likvidácie.
Jednoznačne. Vnímame ju ako štandardnú a silnú konkurenciu a pristupujeme k nej s plným rešpektom.
Každá značka na trhu má svoje špecifické postavenie. V inováciách, digitálnych riešeniach a benefitoch sme lídrom my, no pravidelne musíme súťažiť o priazeň poistencov a vyjednávať s poskytovateľmi. Aj štátna poisťovňa dokáže flexibilne reagovať, mnohé úspešné riešenia či klientske benefity od nás šikovne prebrala vo svojich kampaniach. Konkurenčný boj tu reálne prebieha.
Po prvé, neexistuje žiadny racionálny ani ekonomický dôvod, prečo by sme to robili. Nedáva zmysel presúvať peniaze z jedného akcionárskeho vrecka do druhého v rámci tej istej skupiny. Po druhé, Penta je pod obrovskou kontrolou. Sme pod drobnohľadom verejnosti, médií a inštitúcií, ktoré prísne sledujú, či náhodou nedochádza k takémuto zneužívaniu.
Pokiaľ ide o epizódu z Borov, v systéme vykazovania zdravotnej starostlivosti máme ročne tisíce chýb. V tomto prípade išlo o banálnu administratívnu chybu, keď pri prepustení z hospitalizácie nebol v systéme ukončený dátum, a systém tak automaticky načítaval dni ďalej. Kontrolné mechanizmy na to, samozrejme, prišli.

Dôvera bola však prvá, ktorá presadila zavedenie elektronickej zdravotnej karty priamo do mobilnej aplikácie pre poistencov. Veríme totiž, že najlepším kontrolórom poskytnutej starostlivosti je samotný pacient, ktorého neustále vyzývame, aby si kontroloval svoje účty. Akékoľvek podozrenia zo systematického zneužívania odmietam.
Takýchto prípadov sú tisíce a objavujú sa priebežne u všetkých typov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hovoríme o desiatkach miliónov vykázaných riadkov zdravotných úkonov ročne. V celkovom meradle tvoria administratívne chyby len jednotky percent.
Nedávalo by to absolútne žiadny zmysel. Presúvanie peňazí z jedného vrecka skupiny do druhého ekonomicky nič nerieši.
Čo sa týka obstarávania prevádzkových činností poisťovne, inštitút verejného obstarávania bol zavedený primárne preto, aby v štátom vlastnených organizáciách existovala kontrola a manažment si nerobil, čo sa mu zachce.
Tento inštitút má tak zmysel tam, kde chýba prirodzená akcionárska kontrola. V každej súkromnej spoločnosti si finálnu efektivitu a narábanie s prostriedkami dostatočne prísne kontroluje samotný vlastník.

Martin Kultan. Foto: Postoj/Marek Votruba
Voči súkromným zdravotným poisťovniam žiadne právoplatné rozhodnutie vydané nebolo.
Nie, konanie voči Dôvere a Unionu bolo formálne prerušené, respektíve zrušené. Aktuálne sa nás toto rozhodnutie právne netýka, bez ohľadu na to, že existujú iné teoretické právne výklady.

Po prvé, nemocnici v Bojniciach sme spomedzi všetkých zdravotných poisťovní platili historicky najviac, takže ich argumentácia bola prinajmenšom zvláštna. Po druhé, nemocnice sú dlhodobo platené nad rámec základnej sadzby, ktorú určuje štát. Po tretie, musíme si priznať, že v minulosti vznikali určité anomálie vo financovaní, no tie neboli chybou zdravotných poisťovní, ale dôsledkom nesystémových politických regulácií.
Začalo sa to počas covidu, keď vtedajšia vláda populisticky rozhodla, že nemocnice budú dostávať peniaze bez ohľadu na to, či reálne vykazujú produkciu. Pridali sa nátlakové akcie zdravotníkov, keď sa debata úplne odklonila od toho, akú hodnotu za peniaze dostane pacient.
Riešilo sa len to, aby poisťovne z verejných zdrojov vykryli skokové legislatívne navyšovanie platov personálu, inak to bude pre nemocnice existenčná hrozba. Som preto rád, že už prechádzame na spravodlivejší systém financovania cez DRG systém a lepšie bude platený ten, kto má väčší výkon.
To nie je pravda. Nemocnice vždy dostali viac, dokonca aj nad rámec toho, čo definovali záväzné programové vyhlášky ministerstva. Tento argument nemocníc je nepoctivý.
Pravdou však zostáva, že bežné platby z verejného zdravotného poistenia nedokážu vykryť všetko a bolo by amorálne, aby peniaze poistencov sanovali neefektívne hospodárenie nemocníc.
Nepokryjú situácie, keď operačné sály fungujú len dopoludnia, nedokážu sanovať nadštandardné kolektívne zmluvy zdravotníkov nad rámec zákonného platového automatu, obrovský investičný dlh na zdevastovaných budovách, kde náklady na energie vystrelia na dvojnásobok, či nákupy predražených CT prístrojov.
Bolo by potrebné analyzovať konkrétne čísla daného zariadenia. Štátne nemocnice, hoci sú historicky a dlhodobo platené lepšie ako súkromné, netvoria jednu homogénnu masu. Sú tam zariadenia relatívne efektívne, ale aj vyslovene neefektívne.
Najväčšie finančné disproporcie a problémy sa dlhodobo koncentrujú v koncových univerzitných nemocniciach a najvyššie sadzby mali špecializované detské ústavy, zatiaľ čo menšie regionálne nemocnice ťahali za kratší koniec.
Nemocnice patriace Pente boli vo VšZP dlhodobo platené horšie v porovnaní s ostatnými. Ak sa pozriete na reálne dáta, zistíte, že ich štartovacia pozícia bola podhodnotená. Potom je prirodzené, že keď sa systém financovania začne upratovať, v číslach to vyzerá ako skokový nárast.
Penta bola na dvoch percentách, ale niekto iný bol 20 percent nad základnou sadzbou.
Keby sa platby takto mechanicky a plošne zrezali, okamžite by sa objavila kritika, že štátna poisťovňa umelo generuje miliónové zisky na úkor poskytovateľov. V systéme je nevyhnutné nájsť rozumný balans.
Platby CKS sú len orientačné, nikdy nie sú úplne presné, nie je to svätý grál. Keď sa rozpočet pripravuje rok a pol vopred, nedokážete presne predpovedať reálny dosah opatrení. Dôležité je, aby platby neboli nastavené rigidne jednotne, ale aby boli maximálne transparentné a férové pre všetkých.
Vôbec to nemá vplyv. Dôkazom sú zmluvné podmienky, ktoré majú nemocnice Penty uzatvorené s VšZP.
Určite nie. S pánom Jurovýchom bežne komunikujem z pozície zástupcu poisťovne, keďže spoločne riešime zložité legislatívne a regulačné témy pre celý sektor, ale žiadne skryté výhody v tom nehľadajte.
To je otázka na manažment VšZP. Nemali by existovať žiadne neodôvodnené rozdielne platby pri rovnakých výkonoch.
To si netrúfam povedať, na nás to očividne nefunguje, keďže naše platby sú v zásade vyrovnané.
Na to si musí spraviť názor každý sám. Ja vnímam ako problém, ak sú v platbách až takéto rozdiely.
Nepochybne je to legitímny dôvod na otázky nielen zo strany médií, ale viac to komentovať nebudem.

Martin Kultan. Foto: Postoj/Marek Votruba
Sám som pred približne pätnástimi rokmi pôsobil vo vedení štátnej VšZP, z ktorej som odchádzal v roku 2012. Ešte predtým som okolo roku 2005 pracoval na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Považujem to za úplne bežné, normálne a správne, keď ľudia menia prácu a prechádzajú medzi inštitúciami, ak je ich cieľom niečo zlepšovať.
Je nevyhnutné dohliadať na to, aby takéto pôsobenie neznamenalo prihováranie sa za niekoho, ale každý si môže transparentne overiť aj moje vtedajšie pôsobenie v štátnej poisťovni. Verejná aj inštitucionálna kontrola je dnes na Slovensku dostatočne silná na to, aby takéto prešľapy odhalila.
Do VšZP som nastupoval v krízovom období, keď sa poisťovňa nachádzala na hranici ekonomického kolapsu. Moje zhruba ročné pôsobenie bolo krízovým manažmentom s cieľom stabilizovať a ozdraviť inštitúciu.
Pôsobil som tam pod taktovkou vtedajšej vlády, ktorá však po roku a pol predčasne padla. Keď sa moja misia úspešne skončila a následne som dostal ponuku od akcionárov Penty v Dôvere, rozhodol som sa ju prijať a vrátiť sa späť.
Reálny konflikt záujmov by sa musel prejaviť v konkrétnych činoch a rozhodnutiach. V mojom prípade tam absolútne žiadny konflikt záujmov nenastal a ani nie je.
U zamestnancov na kľúčových pozíciách, kde by reálne hrozil konflikt záujmov alebo zneužitie citlivých informácií, máme tieto vzťahy zmluvne ošetrené.
Úplne chápem, že táto téma rezonuje vo verejnej diskusii, problém by však nastal vtedy, ak by sa preukázali reálne pochybenia, nezákonnosti či protežovanie.
Za mňa je úplne štandardné, že vo firme s tisíckami zamestnancov sa nájdu ľudia, ktorí sa politicky angažujú na lokálnej či národnej úrovni. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, kde je politická angažovanosť občianskym právom. Samozrejme, musí to striktne podliehať etickým, morálnym a zákonným normám. Pokiaľ sú tieto mantinely dodržané, nevidím v tom žiadny principiálny problém.
V samotnom prechode problém nevidím. Na Slovensku to bude vždy tak, že ľudia budú prechádzať zo súkromnej do štátnej sféry a naopak. Ak by sa ukázalo, že to súvisí s niečím, čo je morálne alebo zákonne neoprávnené, tak by tam, samozrejme, problém vznikol.
Môžu tam byť riziká, či nejde o pozíciu „za odmenu“, ale to musia ukázať konkrétne následné skutky. Nemôžeme týchto ľudí vopred oštemplovať.
Vezmite si príklad pána Faktora. Tým, že v minulosti kandidoval, hoci sa nikdy nestal poslancom, mal by mať do konca života na čele pečiatku a byť diskriminovaný, že sa nemôže nikde zamestnať? To by bolo z môjho pohľadu až nehumánne.
Pán Faktor pôsobil najskôr v štátnej VšZP a neskôr prešiel do Dôvery, má bohaté manažérske skúsenosti z oboch inštitúcií. Pred zhruba desiatimi až pätnástimi rokmi mal politické ambície. Považujem za prirodzené, že časť odborníkov sa rozhodne politicky angažovať. Ja osobne patrím do druhej skupiny, nikdy som politické ambície nemal a ani ich nemám.
Keď sa pán Faktor rozhodol vstúpiť do politiky, ukončil svoje pôsobenie v Dôvere. Keďže mu politická kariéra nevyšla a je to špičkový odborník na nákup zdravotnej starostlivosti, po čase sa vrátil späť a som rád, že je v našom tíme Dôvery.
KDH a Penta nemali nikdy žiadny príklon, takže tam podľa mňa ani nemá od čoho dôjsť k odklonu.

Sú to len mediálne nálepky, druhá vec sú fakty. Politika na nás vplyv má a politikov často kritizujem za to, že robia nezmyselné regulácie, sú to však dve oddelené roviny: politická úroveň a úroveň nášho každodenného fungovania.
Môj brat v parlamentných voľbách nikdy nekandidoval. Je poslancom mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši.
Ja sa nijako nemiešam do jeho politických aktivít, rovnako ako sa on nemieša do mojich kariérnych záležitostí. Tieto veci spolu neriešime.
Môj otec a mama boli lekári a takisto môj brat a sestra sú lekári, nikdy však nemali žiadne výhrady voči tomu, že pracujem pre Dôveru. Naopak, sami v praxi vidia, že posúva slovenské zdravotníctvo dopredu.
Súčasnú kritiku z jeho strany vnímam ako politický marketing. Na druhej strane Tomáš Szalay bol dlhodobo názoru, že by bolo správne rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na viac menších poisťovní.
Neprekvapilo ma to. Politický marketing, ktorý vidíme – a teraz nehovorím o Tomášovi Szalayovi, ale všeobecne –, mi nie je po chuti. Špeciálne v zdravotníctve v ňom počujem len populizmus, nereálne riešenia a zavádzanie.
Som presvedčený o tom, že ak by bola len jedna zdravotná poisťovňa, žiadny problém slovenských pacientov by to nevyriešilo. Neviem si ani predstaviť, ako by sa to realizovalo. Myslím si, že je to téma, ktorá patrí len do politického marketingu, u niektorých politikov aj do populizmu.