Na čom záleží Už to povedzme aj my. Štýl života a konanie Borisa Kollára nemôžeme tolerovať

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Životný štýl verejného činiteľa kazí nielen dobrý vkus verejnej debaty, ale zanecháva už príliš mnoho obetí. A nemyslíme tým len členov jeho „rodiny“.

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

Boris Kollár má oficiálne priznaných 12 detí s desiatimi ženami, ďalšie dieťa s ďalšou ženou na ceste. Je známe, že cez sociálne médiá oslovuje mladé dievčatá, aby s nimi nadviazal vzťahy. Po minulotýždňovej tlačovke sme sa dozvedeli, že vyfackal matku svojich dvoch synov, i to, že okolnosti by mali zrejme tento skutok ospravedlňovať.

V posledných týždňoch sme svedkami nevkusnej mediálnej prestrelky medzi bývalou milenkou a matkou dvoch detí Borisa Kollára a samotným predsedom parlamentu. Letná sezóna sa ešte nezačala a titulky novín sa už niekoľko dní venujú podivným rodinným vzťahom slovenského politika. Celé týždne bulvár riešil obvinenia Barbory Richterovej z nezvládnutého otcovstva Borisa Kollára, minulý týždeň sa však rodinná dráma vyostrila, keď Kollár na tlačovke opísal, ako a prečo udrel matku svojich dvoch detí.

Neurológ a psychoterapeut Salvatore Ventriglia v aktuálnej knižnej novinke Postoja Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť hovorí jasnými slovami, že násilie vo vzťahu v akejkoľvek emočne vyhrotenej situácii nie je ospravedlniteľné. „... Hnev by sme mali v dospelosti pretaviť do asertivity. Myslím si, že agresivita v dospelosti nie je ospravedlniteľná, kým asertivita nás chráni pred nevhodným správaním druhých ľudí,“ tvrdí Ventriglia.

Akokoľvek Richterová emočne nezvládla opisovanú situáciu, nebol žiaden ospravedlniteľný dôvod, aby ju Boris Kollár fyzicky napadol. Ak diskusiu posunieme do roviny, ktorú nám chce posledné dni podsúvať predseda parlamentu, že ohrozené bolo dieťa a je teda pochopiteľné, že následne reagoval fyzickým násilím, tak sme na tenkom ľade. Násilie akéhokoľvek druhu nie je vo vzťahu dvoch ľudí prípustné, a ak sa aj udeje, je objektívne veľkým zlyhaním, za ktoré je potrebné niesť zodpovednosť a minimálne sa ospravedlniť.

Tento incident je však len logickým vyústením dlhodobo patologicky nastavených vzťahov v „Kollárovej rodine“, na ktoré sme si predtým občas pofrflali, pohoršili sa, ale nebrali sme ich až tak vážne, lebo však ide len o súkromný život politika. A čí súkromný život je dokonalý, však?

Teraz však vybuchlo to, čo dlhodobo nebolo udržateľné ako domnelá rodinná idylka, s ktorou všetky zúčastnené strany dobrovoľne súhlasia. Buchlo to, lebo tento životný štýl nie je normálny, je vysoko toxický – hoci toto slovo používam veľmi opatrne, v prípade Borisa Kollára si dovolím ho napísať bez váhania. Jeho rodinné zoskupenie pôsobí už toxicky aj na celú spoločnosť a nemôžeme ho tolerovať len preto, že konzervatívcom časť jeho politiky vyhovuje. Boris Kollár si pomocou peňazí zariadil spôsob života, ktorý je nemorálny, zanecháva za sebou obete, čo sú najmä jeho deti.

Z celej debaty o Kollárovej facke vypadli pocity dieťaťa. Jeho meno sa spomína na danej tlačovke niekoľkokrát, spomína ho aj mama vo svojich odkazoch cez bulvár. Je to chlapec vo veku, keď sú veľmi dôležité rovesnícke vzťahy a prijatie kolektívu. Jeho rodičia ho však predhodili mediálnemu svetu, aby si vybavovali medzi sebou účty. Syn sa z médií dozvedá, ako ho matka hodila, keď mal rok, cez celú obývačku a že jeho otec následne prefackal jeho matku. Nikto z nich sa nepozastavil nad tým, že súkromie dieťaťa a jeho ochrana je dôležitejšia ako politické ambície otca či pomsta nezrelej matky.

Je načase, aby aj konzervatívci dali jasne najavo, že toto, čo sledujeme posledné týždne z osobného života Borisa Kollára, nie je len súkromná záležitosť či osobný prešľap jedného politika.

Je to životný štýl verejného činiteľa, ktorý kazí nielen dobrý vkus verejnej debaty, ale zanecháva príliš mnoho obetí. Nielen v „Kollárovej rodine“, ale aj medzi mladými ľuďmi, ktorí túto tragikomédiu už dlhodobo sledujú. Ak to prehliadneme v mene konzervativizmu, tak sme sa spreneverili sami sebe.