Skontrolujte si EduPage! Táto správa sa vo štvrtok podvečer šírila medzi rodičmi deviatakov po celom Slovensku rýchlosťou blesku.
„Rozumieme, že rodiny s napätím čakajú na výsledky prijímacieho konania. Aby sme predišli ďalšiemu čakaniu, rozhodli sme sa rodičov priebežne o spracovaných výsledkoch informovať,“ informoval prostredníctvom tlačovej správy minister školstva Tomáš Drucker.
Týka sa to výsledkov na stredné školy, ktoré využívajú školské informačné systémy ako EduPage. Naďalej platí, že oficiálne výsledky budú zverejnené 1. júna a do piatich dní od doručenia rozhodnutia sa môžu rodičia odvolať.
Minister Drucker zriadil tento rok nový systém ePrihlášok za takmer 11 miliónov eur bez DPH, cez ktorý sa mali žiaci hlásiť na vybrané školy. Teraz ministerstvo nijako nevysvetlilo, prečo sú tieto predbežné výsledky prístupné len cez EduPage a nie priamo v novom systéme.
Ešte v stredu pritom prišla Postoju z ministerstva odpoveď, že od začiatku jasne a transparentne odkomunikovali termíny celého procesu, výsledky sa žiaci dozvedia 1. júna a žiadne termíny sa meniť nebudú. „Predčasné priebežné informácie by boli do veľkej miery neúplné a zbytočne by vytvárali neistotu alebo nesprávne očakávania,“ dodali. O niekoľko hodín už bolo všetko inak.
Na prvý pohľad sa to dá zhodnotiť ako náhla zmena názoru ministra Druckera. V skutočnosti to však vyzerá tak, že ustúpil vlne nevôle zo strany rodičov, ktorá časom neustále naberala na veľkosti.
Nahnevaní rodičia si hromadne na fórach vymieňali skúsenosti aj názory v súvislosti s novým systémom, ktorý nechal ich deti v neistote dlhé týždne, a s tým, čo táto neistota s deťmi robí. S odstupom času začala značná časť rodičov vnímať Druckerove slová, že nový systém prinesie pre žiakov menej stresu, ako iróniu.
„Prečo to tak dlho trvá? Toto je stres, ktorý by deti nemali zažívať, aby nemali spätnú väzbu štyri týždne. Je to veľmi frustrujúce a zaťažujúce psychiku. Príbuzní sa ich pýtajú, ako skončili, kam idú do školy, a ony stále nevedia. Je toto vôbec možné v dobe AI, aby to tak dlho trvalo?“ pýta sa v skupine Zavretá škola nahnevaná matka.

Na sociálnych fórach zameraných na školstvo a školské témy sa za posledný mesiac dajú napočítať stovky a stovky reakcií podobne nahnevaných rodičov.
Na ministerstve si túto náladu zrejme všimli a snažili sa ju rozohnať. Krátko po sebe zverejnili tri videá, v ktorých vysvetľovali termíny výsledkov i konania druhého kola prijímačiek, v poslednom videu zase Tomáš Drucker vysvetľoval, že o deťoch nerozhodne automat, ale urobili tak rodičia určením priorít.
V priebehu pár hodín sa pod týmito troma videami dalo napočítať vyše sedemsto nahnevaných reakcií rodičov, ktorí sa dožadovali odpovede, prečo musia na výsledky tak dlho čakať, a písali, že takú dlhú neistotu deti psychicky nezvládajú. Minister by medzi reakciami ťažko hľadal čo len jediného spokojného rodiča.
„Ak ste chceli robiť niečo na uľahčenie, možno bolo treba vybrať nejakú kvalitnejšiu IT firmu a dať im dosť času na testovanie. Toto je totálne zlyhanie a chaos.“
„Ten automat je na tuhé palivo? Spúšťa sa 21. mája a výsledky sú 1. júna.“
„Človek by si myslel, že by sa niekto aspoň náznakom ospravedlnil za absolútne zbabraný projekt, ktorý deti a rodičov v digitálnej dobe núti čakať týždne na výsledky. A tu len ďalšie zbytočné video o tom, akú fantastickú vec vymysleli.“
Rodičia spomínajú aj fakt, že nielen po minulé roky, ale ešte aj za čias, keď oni sami robili prijímačky na stredné školy, keď technika nebola zďaleka na takej úrovni ako dnes, poznali výsledky často ešte v deň prijímačiek alebo hneď na druhý deň.
Minister sa so svojimi videami na sociálnej sieti nedočkal jedinej pozitívnej reakcie.
Tomáš Drucker už od nástupu do funkcie opakuje, že kľúčovým slovom a prioritou jeho ministrovania je duševné zdravie detí. Na to, čo robí životná neistota trvajúca celé týždne so psychikou tínedžera v takom kritickom veku, však ministerstvo akosi pozabudlo.

Na to, že ministerstvo nechalo deti tri mesiace čakať v neistote na verdikt, je nahnevaný aj riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič.
„Zadržiavanie výsledkov, aj keď školy tieto dáta reálne majú, je rozhodnutie, ktoré prenáša administratívnu logiku na plecia detí a rodičov. Predĺžená neistota v období, keď sa rozhoduje o ďalšej vzdelávacej ceste, poškodzuje mentálne zdravie dospievajúcich,“ povedal pre Postoj. „Toto nie je vedľajší efekt, je to priamy a predvídateľný dôsledok zle nastaveného systému,“ dodal.
Rodičia sa aj preto snažili skrátiť deťom neistotu a vo veľkom obvolávali stredné školy, prosiac o predbežné výsledky. Z ministerstva nám síce povedali, že nemajú informácie o tom, že by školy tieto informácie rodičom poskytovali, a ani im zverejňovanie výsledkov neodporúčali, niektoré školy však tieto informácie rodičom poskytli.
Dochádzalo potom k tomu, že v jednej triede boli žiaci, ktorým pokračovala neistota, pričom iní spolužiaci už vedeli, na ktorej škole budú pokračovať, čo na pohode deťom nepridávalo.
„Niektoré školy v tejto situácii metodiku porušili a výsledky zverejnili. Iné sa držali pokynov. Vznikol tým nerovnaký informačný stav medzi uchádzačmi, čo je presný opak toho, čo mal systém zabezpečiť,“ potvrdil Roman Baranovič.
Podľa Baranoviča systém vznikol narýchlo bez dostatočnej konzultácie s tými, ktorých sa priamo týka. „Výkon ministerstva v tomto projekte sa dá asi prirovnať len k slávnej križovatke D1/D4 pri Bratislave,“ zhodnotil.
Na to, že nechať deviatakov mesiace čakať na výsledky je hazard s ich duševným zdravím, upozorňujú aj psychológovia.
„Sú vo veku, keď je pocit neistoty alebo toho, že nemajú kontrolu nad vlastným životom, ešte o niečo zaťažujúcejší – nemajú potrebné nástroje a zručnosti, aby sa s nimi vedeli vyrovnať tak ako dospelí,“ povedala pre Postoj vedúca Krízovej linky pomoci IPčko Veronika Čuláková Tóthová.
Podľa jej slov takáto dlhá neistota zaťažuje tínedžerov v citlivom veku podobne ako samotný stres z výkonu. „Udržuje ich nervový systém v stave pohotovosti, čo môže brániť spánku, koncentrácii i bežnému fungovaniu. Mladí ľudia v tomto období môžu byť podráždenejší, úzkostnejší, môžu mať problém ‚vypnúť‘ aj vo chvíľach, keď by si chceli oddýchnuť,“ upozorňuje Veronika Čuláková Tóthová.
Odborníci okrem toho zdôrazňujú, aby sa nezabúdalo, že medzi deviatakmi sú aj deti so špeciálnymi potrebami či deti na autistickom spektre, pre ktoré bolo toto dlhé obdobie čakania zvlášť zaťažujúce a vyčerpávajúce, keďže deti s autizmom majú často problém s reguláciou emócií, úzkosťami i depresiami.
Minister Drucker často pri námietkach argumentoval príkladom zo susedného Česka, kde podobný systém funguje už tretí rok. Aj tam však jeho spustenie sprevádzali problémy. Prvý rok sa ukázalo, že v systéme neboli správne nastavené výsledky žiakov po prijímačkách ani ich preferencie škôl, výsledky museli anulovať, systém uzavrieť a žiakov rozdeliť ešte raz.
Českí rodičia ani po troch rokoch nie sú stotožnení s tým, že musia zadávať prioritu škôl už v čase podávania prihlášok. Tvrdia, že aj keď ich tamojšie ministerstvo rovnako ako u nás presviedča, že ako prvú prioritu majú zadať vysnívanú školu, v skutočnosti musia taktizovať. Automat totiž nerieši hlavný problém, ktorý máme tiež rovnaký, a to nedostatok škôl, najmä v hlavnom meste.
V posledných dňoch sa napríklad medializoval prípad deviataka z Prahy, ktorého nezobrali na žiadne vybrané gymnázium v hlavnom meste ani s 86 bodmi, kým v inom kraji sa dostali na gymnáziá aj žiaci s 19 bodmi. V Česku je na rozdiel od nás nedostatok stredných škôl či efektívnosť testovania a prijímačiek celospoločenskou témou.
Mimochodom, čo sa týka termínov, českí deviataci už tri týždne poznajú výsledky prvého kola a tento týždeň podávali prihlášky na prijímačky do druhého kola.
Na Slovensku sa termín druhého kola dokonca ešte posunul, prijímačky sa budú konať 16. a 17. júna a systém zverejní výsledky až 22. júna. Niektorí deviataci sa tak o tom, kam v septembri nastúpia, dozvedia až tesne pred prázdninami.
Z bohatej diskusie na fórach je zjavné, že rodičia majú pochybnosti, či automat ich deti správne rozdelí podľa zadaných preferencií.
Mnohí z nich majú totiž osobnú skúsenosť s chybovosťou nového systému, keď ľubovoľne pomenil údaje na prihláškach, známky, ale aj preferencie škôl. Pýtajú sa, kto im bude garantovať, že teraz je v systéme všetko správne nahodené.
Tieto obavy rodičov považuje za opodstatnené aj matematik Richard Kollár. „Ak niekto chcel ukázať už v ranom veku deťom na Slovensku, že toto nie je krajina, kde pre ne dokážeme vytvárať prostredie na ich rozvoj, tak sa mu to teraz presne podarilo. Volá sa to Automat pre umiestnenie na školy,“ napísal na svojom účte na sociálnej sieti.
„Systém, ktorý silne závisí od úplne presných dát, a navyše taký, v ktorom sú možné extrémne nelokálne zmeny vo výsledkoch aj pri malých zmenách v dátach, sa v matematike volá nestabilný systém. Presne také už desaťročia profesionálne študujem ako matematik. No a presne taký nestabilný systém sme sa rozhodli realizovať u nás hneď naostro na veľkej škále,“ varuje.
Podľa jeho vysvetlenia je tento systém náchylný prehadzovať veľa výsledkov pri malých zmenách vstupov. Ak niekto zistí, že zle zadal body jednému dieťaťu a to by sa posunulo vyššie, výsledkom nebude len to, že sa jedno dieťa posunie vyššie a druhé s menej bodmi zase padne nižšie. Systém sa prefiltruje nanovo a poprehadzuje ďalšie desiatky detí.
Na závažné vstupné chyby dlhodobo upozorňuje aj šéfka asociácie súkromných škôl Eva Ohraďanová. Tvrdí, že majú potvrdené množstvo prípadov, keď rodič videl svoju prihlášku ako správne vyplnenú, no škole sa zobrazila s chybami – s chýbajúcimi údajmi, so zmenenými predmetmi alebo s nesprávnymi známkami.

Asociácia preto vyzvala ministra Druckera, aby priznal zlyhanie systému a tento rok nezveril výber žiakov automatu. „Dodnes nepoznáme algoritmus automatu, nevieme, kto ponesie zodpovednosť za chyby systému, a ministerstvo ignorovalo aj našu žiadosť o osobné stretnutie,“ zverejnila asociácia súkromných škôl vo svojom stanovisku.
Pre obavu z netransparentnosti výberu žiakov na stredné školy preto spolu s asociáciou evanjelických škôl podali tento týždeň podnet verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému.
Napriek tomu, že tohtoročné prijímačky a možné nedostatky prihlasovacieho systému priamo ovplyvnia 45-tisíc deviatakov a ich rodičov, okrem Jána Horeckého z KDH táto téma našich politických predstaviteľov veľmi nezaujíma.
Minister doteraz akúkoľvek kritiku systému odmieta. Jediné, čo pripustil, je, že tohtoročné prijímačky na ministerstve vyhodnotia. „Nevylučujeme, že do budúcnosti pristúpime k úpravám systému. Teraz je však dôležité dodržať nastavené pravidlá,“ odkazujú z ministerstva.