Šéf Najvyššieho súdu Mozner Sudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky. Takto to nefunguje

Predseda Najvyššieho súdu František Mozner hovorí, že si nikdy nedovolil osloviť sudcu s tým, ako by v konkrétnej veci malo byť rozhodnuté. Uviedol to pre denník Pravda.

Mozner reagoval aj na vyjadrenia sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta v rozhovore pre denník Postoj.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj KlimentJe možné, že v prospech Dušana Kováčika rozhodol nezákonný senát

Martin HanusMarek Vagovič

Kliment poukázal na pochybnosti, ktoré sprevádzajú vznik dovolacieho rozsudku v kauze Dušana Kováčika. Povedal, že senát, ktorý o dovolaní rozhodol, mohol byť v nezákonnom zložení. Spochybnil aj dĺžku rozhodovania. 

O dĺžke konania

Mozner vysvetľuje, že dĺžka konania sa odvíjala od rozsahu podaného dovolania. Podľa neho ide o systémový problém, ktorý spočíva v tom, že dovolanie môže byť podané v lehote troch rokov od doručenia rozsudku. 

„To je enormne dlhá a neštandardná lehota. Vytvára to priestor pre dovolateľov argumentačne dopĺňať dovolanie až do troch rokov,“ vraví Mozner s tým, že dovolanie v prípade Kováčika malo 1 500 strán a bolo potrebné ho priebežne spracovať. 

„Je problém extrahovať podstatu dovolania, na čo sa zamerať. To zaberá pomerne veľký čas,“ uviedol. Tvrdí, že to chcú zmeniť a v rámci pripomienkového konania pri trestných kódexoch plánujú navrhnúť skrátenie lehoty na podanie dovolania.

Mozner reagoval aj na prepustenie Dušana Kováčika. Bývalý špeciálny prokurátor podal žiadosť o prerušenie výkonu trestu ešte v čase, keď bolo dovolanie na Najvyššom súde. Spis si vypýtalo aj ministerstvo spravodlivosti a minister Boris Susko napokon žiadosti Kováčika vyhovel. 

Mozner hovorí, že návrhom na prerušenie sa zaoberal aj Najvyšší súd. „Prax je taká, že o návrhu na prerušenie výkonu trestu v prípade dovolacieho konania sa rozhoduje len pozitívne, čiže jedine v prípade, keby senát dospel k záveru, že návrh na prerušenie je dôvodný, tak by pozitívne rozhodol,“ povedal s tým, že sa nevydáva negatívne rozhodnutie. „V danom štádiu sme nedospeli k tomu, že by sme akceptovali tie návrhy na prerušenie výkonu trestu,“ dodal. 

O zmenách v senáte

Šéf Najvyššieho súdu sa vyjadril aj ku Klimentovej kritike zmien senátu, ktoré mali rozhodovať o dovolaní v prípade Kováčika. 

Elektronická podateľňa pridelila vec v roku 2023 do prvého senátu, kde bol predsedom senátu sudca František Mozner a členmi sudcovia Paluda, Wänkeová, Príbelský a Zeleňaková.

O dva roky však napokon o dovolaní rozhodol senát v inom zložení. Z pôvodného zloženia v ňom ostala len Martina Zeleňaková. Zvyšní členovia boli Beáta Javorková, Dušan Szabó, Jozef Šutka a Dušan Krč-Šebera.

„Problém je, že nevieme prečo, spravodajca Dušan Szabó to v rozsudku o dovolaní, ktorý má 215 strán a 55 bodov, nijako nevysvetlil. Nie je tam o tom ani zmienka,“ povedal o zmenách v senáte Kliment. „Z opísaných procesno-technických údajov vyplýva dôvodné podozrenie, že vo veci konali a rozhodli nezákonní sudcovia. Nie som jediný, kto je na Najvyššom súde presvedčený o porušení princípu zákonného sudcu,“ doplnil. 

Mozner vysvetľuje, že zmeny senátu súvisia s tým, že na Slovensku je Najvyšší súd odvolacím aj dovolacím súdom. Vraví, že zo zákona pri rozhodovaní o dovolaní sú vylúčení  z rozhodovania sudcovia, ktorí sa zúčastnili na rozhodovaní v danej veci, aby nerozhodovali o tom istom.

„Keď je rozhodnutie v merite veci, čo je rozhodnutie o odvolaní, tak potom keď proti rozsudku je podané dovolanie, tak nemôžu tí sudcovia byť v senáte, ktorý rozhoduje a preskúmava rozhodnutie v rozsahu uplatnených dovolacích námietok,“ hovorí. 

Šéf Najvyššieho súdu ďalej poukazuje na to, že to nemusí byť len rozhodnutie o vine a treste, ale aj ak sudca v predchádzajúcom procese rozhodoval o čiastkovej otázke, ktorá je dovolacím dôvodom. 

„Najčastejšie je to, keď sa v procese rozhoduje o vylúčení sudcu a rozhodne sa buď pozitívne, alebo negatívne. Keď sa rozhodne negatívne, smeruje tam námietka, že rozhodol vylúčený sudca. Dovolací senát posudzuje túto otázku autonómne,“ hovorí s tým, že v situácii, keď niekto zo sudcov riešil takúto otázku, tak tiež nemôže rozhodovať v dovolacom konaní.

Mozner poukazuje na to, že takto boli vylúčení sudcovia, ktorí rozhodovali o vine a treste, a následne ďalší piati sudcovia, ktorí v priebehu konania rozhodovali o tom, že kolega z odvolacieho súdu nie je vylúčený. 

Podľa Moznera to nespochybnil nikto z deviatich vylúčených sudcov ani žiadna zo strán konania.

Tvrdí, že Kliment ho s kritikou nekonfrontoval. Dodal, že by na to ani nemal dôvod, keďže aj Kliment je vylúčený z rozhodovania vo veci dovolania Kováčika. „On nemohol v tejto veci rozhodovať. Sám oznámil svoju zaujatosť,“ tvrdí Mozner s tým, že rozhodnutie hodnotí niekto, kto nebol vôbec spôsobilý rozhodnúť v merite.

O stretnutí s predsedníčkou senátu

Kliment takisto v rozhovore pre Postoj uviedol, že Mozner sa v decembri minulého roka, dva dni pred rozhodnutím v dovolacej veci Kováčika, stretol vo večerných hodinách s predsedníčkou dovolacieho senátu Martinou Zeleňakovou v jej kancelárii.

Mozner tvrdí, že by si nikdy nedovolil osloviť sudcu s tým, ako by v konkrétnej veci malo byť rozhodnuté. Pýta sa, prečo to niekto pol roka po rozhodnutí vyťahuje. 

Samotné stretnutie so Zeleňákovou nepopiera, ale vraví, že si ho nepamätá. Zdôraznil, že stretnutia so sudcami patria do jeho bežnej agendy.

Debata v redakciiJe toto sudcovská klika v prospech Kováčika? Najvyšší súd by mal odpovedať

Adam Takáč

„Ja som predsedom súdu a súčasťou riadenia súdu sú aj stretnutia so sudcami,“ hovorí. „Ja si ani nepamätám, či to stretnutie bolo alebo nebolo. Keď pán kolega tvrdí, že bolo, je to možné. Ja si to nezapisujem, kedy a s kým sa stretnem,“ podotkol. 

Na výhrady, že by sa nemal stretávať so sudcami, ktorí v nejakej veci rozhodujú, odpovedá, že to by sa s nimi nemohol stretávať vôbec, keďže stále niečo rozhodujú. 

„Niekto tu vyvoláva dojem bez akéhokoľvek dôkazu, že sudcovia Najvyššieho súdu sú bábky. Že príde za nimi predseda súdu a povie im, ako majú rozhodovať. Takto to vôbec nefunguje. Sudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky,“ hovorí Mozner. 

Podľa neho nie je možné riadiť súd bez toho, aby mal kontakt so sudcami a zamestnancami.

To, že k stretnutiu so Zeleňákovou došlo večer, vysvetľuje tým, že je to bežné pri sudcoch zo vzdialenejších regiónov. Tí majú tri dni povolenú prácu doma. „To znamená, že agendu, ktorú musia urobiť v budove súdu, koncentrujú do tých dvoch dní, ktoré sú v Bratislave,“ dodal s tým, že títo sudcovia sú v budove súdu bežne aj večer.