AI v školstve Môže ničiť kritické myslenie a podporuje lenivosť mozgu. Po prvých štúdiách rastú obavy

V súčasnosti rastú obavy z toho, aký vplyv bude mať používanie umelej inteligencie pri príprave do školy i pri samotnom učení. Prvé štúdie ukazujú, že tieto obavy sú skutočne na mieste.

Keď sa začalo používať vyhľadávanie cez Google na rýchle získavanie informácií, robili sa štúdie, aký to má vplyv na ľudskú pamäť. Zistilo sa, že si naozaj čoraz menej pamätáme detaily. Obhájili sme si to tým, že mozog uvoľňuje svoje kapacity pre iné, dôležitejšie úlohy.

Dnes riešime, aký efekt bude mať to, keď veľkú časť svojho myslenia prenesieme na AI.

Súčasné možnosti umelej inteligencie, ktorá každým dňom napreduje míľovými krokmi, už umožňujú kreatívne tvoriť, radiť v odborných i vzťahových otázkach, dokonca aj robiť spoločnosť v osamelosti. Prečo by nemala pomôcť aj v procese učenia?

Pomalšie mozgy    

Nové štúdie, ktoré skúmali efekt AI v školstve, prinášajú znepokojivé výsledky. Mladí ľudia môžu byť obzvlášť citliví na negatívne účinky pri kľúčových kognitívnych zručnostiach, ako je napríklad kritické myslenie.

Veľký rozruch vyvolal v minulom roku experiment informatičky a neurovedkyne Natalie Kosmyny z Media Labu na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT).

V laboratórnom pokuse dokázala, že mozgová konektivita ľudí je výrazne nižšia, ak pracujú s podporou umelej inteligencie.

Výskumníčka chcela skúmať, ako používanie umelej inteligencie ovplyvňuje myslenie. Do laboratória pozvala 54 študentov a vedcov ako pokusnú vzorku. Účastníci mali napísať esej na zadanú tému a počas tejto mentálnej práce vedci zaznamenávali ich mozgovú aktivitu cez čiapky s elektródami na meranie elektrických signálov v mozgu.

Účastníkov experimentu rozdelili do troch skupín. Jedna mohla pri písaní využívať ChatGPT, druhá skupina mohla vyhľadávať na Googli a tretia si musela vystačiť bez akýchkoľvek pomôcok.

V skupine, ktorá nesmela používať žiadnu digitálnu podporu, mali študenti neuróny najaktívnejšie, no v skupine s ChatGPT, naopak, namerali jednoznačne najnižšiu aktivitu a prepojenie neurónov.

Rozdiely boli aj v esejach, ktoré mali študenti napísať. Texty nechali vedci nezávisle ohodnotiť učiteľmi angličtiny, ktorí neboli súčasťou výskumného tímu. Učitelia dali najvyššie hodnotenie textom, ktoré vznikli bez pomôcok, a označili ich za najoriginálnejšie. Eseje napísané s pomocou umelej inteligencie boli dlhšie a formálnejšie, porotcovia ich hodnotili ako „bezduché“ a navzájom sa podobali, ako keby boli od seba odkopírované.

Miroslava HapalováV téme AI sme zaspali na vavrínoch. Umelá inteligencia zmení naše vzdelávanie viac ako akákoľvek kurikulárna reforma

Zuzana Hanusová

Zrejme najzaujímavejšie zistenie zaznamenala Natalia Kosmyna o niekoľko mesiacov neskôr, keď si 18 zo svojich účastníkov pozvala opäť do laboratória, aby napísali esej na rovnakú tému ako predtým.

Tentoraz však tí, ktorí predtým písali bez pomôcok, mohli využiť umelú inteligenciu a skupina používajúca ChatGPT sa, naopak, musela zaobísť bez digitálnej pomoci.

Neuróny skupiny, ktorá v prvom kole využila umelú inteligenciu, boli tentoraz síce aktívnejšie, ale stále výrazne menej aktívne ako mozgy druhej skupiny. Vedci vyhodnotili, že umelá inteligencia zabrzdila ich kreativitu.

V skupine, ktorá predtým pracovala bez pomôcok, nebol takýto efekt merateľný. Ich mozgy boli rovnako aktívne ako pri prvom pokuse. To sa prejavilo aj v tom, že umelú inteligenciu využili inak ako tí, ktorí ju mohli využiť hneď pri prvom pokuse. Namiesto toho, aby si nechali napísať celú esej, kládli cielené otázky k jednotlivým aspektom témy.

Keď majú AI, tak vypnú

Vzdelávací experiment urobili aj vedci z Univerzity v Tübingene. Vedec v oblasti vzdelávania Tim Fütterer chcel zistiť, ako nové modely umelej inteligencie ovplyvňujú ľudský proces učenia. Výsledok ho vydesil: „Niektorí žiaci prenechávajú myslenie umelej inteligencii.“ Pre týždenník Spiegel tvrdí, že umelá inteligencia má potenciál úplne prevrátiť školský systém naruby.

Fütterer pozval vyše 370 žiakov siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka, aby sa zúčastnili na experimentálnej štúdii. V priebehu šiestich sedení mali pod vedením systémov umelej inteligencie riešiť úlohy z fyziky a angličtiny.

Softvér bol naprogramovaný tak, aby žiakom nielen podával hotové riešenia, ale aby ich prostredníctvom šikovných otázok doviedol k správnej odpovedi. Výsledok však bol, že niektorí z jeho účastníkov kompletne vypli akékoľvek premýšľanie.

Keď sa v rôznych krajinách robili štúdie, nakoľko žiaci používajú AI na domáce úlohy, opakovane vychádza, že až dve tretiny žiakov plnia úlohy s jej pomocou.

V praxi to často znamená, že pri tom už vôbec nepoužívajú vlastný mozog. „Domáce úlohy sú mŕtve,“ konštatuje pre Spiegel Florian Nuxoll, učiteľ angličtiny a spoločenských vied z Tübingenu. Dôsledky revolúcie umelej inteligencie pre vzdelávací systém sa podľa neho nedajú vôbec predvídať. „Musíme školu zásadným spôsobom prehodnotiť,“ konštatuje pedagóg.

Študenti už otvorene priznávajú podvádzanie

Igor Chirikov, vedecký pracovník Centra pre štúdium vysokoškolského vzdelávania na Kalifornskej univerzite v Berkeley, v spolupráci s výskumníkmi z Technickej univerzity v Sydney a Cornellovej univerzity zverejnil najrozsiahlejšiu štúdiu o využívaní generatívnej umelej inteligencie medzi vysokoškolákmi.

Viac ako 95 000 študentov z 20 verejných univerzít zameraných na výskum odpovedalo na otázky týkajúce sa toho, ako umelú inteligenciu využívajú, vrátane toho, či ju používajú na podvádzanie. Zistenia boli uverejnené v máji v časopise Science.

„Príchod technológií umelej inteligencie a nástrojov GenAI, ako je ChatGPT, bol veľkým šokom pre vysokoškolské vzdelávanie, pre pedagógov, pre študentov – pre všetkých zúčastnených,“ povedal Chirikov. „Nevedeli sme veľa o tom, ako ju študenti využívajú a zneužívajú.“

Štúdia sa uskutočnila na jar 2024, keď boli modely AI len na začiatku rozmachu. Dnes by boli výsledky pravdepodobne ešte dramatickejšie. Približne dve tretiny respondentov uviedli, že používajú GenAI, a takmer 40 % ju používalo mesačne alebo ešte častejšie. Navyše, aspoň 9 % študentov, ktorí používali AI, dokonca otvorene uviedlo, že ju používali na podvádzanie.

O umelej inteligencii v školstveRola učiteľa sa radikálne zmení, treba sa vrátiť k rukou písaným esejam

Zuzana Hanusová

Igor Chirikov a jeho spoluautori preto odporúčajú, aby akademické programy hľadali nové spôsoby merania vedomostí a schopností študentov, ktoré nie je možné pomocou umelej inteligencie sfalšovať.

Prečo sú zistenia tejto štúdie dôležité pre univerzity? „Kríza dôvery vo vysokoškolské vzdelávanie existovala už dávno pred príchodom umelej inteligencie. Umelá inteligencia však vytvára ďalší dôvod na kritiku univerzít – sú schopné plniť úlohu výučby a hodnotenia zručností študentov v ére umelej inteligencie? To, ako univerzity na túto výzvu zareagujú, ovplyvní dôveru ľudí v ne. Ak totiž každý študent dostane vynikajúcu známku, bude ťažšie veriť v hodnotu vysvedčenia,“ tvrdí Igor Chirikov.

Prispôsobovať sa či zakázať?

„Ak necháme našich študentov napospas osudu – čiže napospas spoločnostiam zaoberajúcim sa umelou inteligenciou –, pripravíme ich o nevyhnutné príležitosti na rozvoj jazykových zručností a tým aj o ich najzákladnejšie schopnosti myslenia. To znamená, že im budú chýbať prostriedky na pochopenie sveta, v ktorom žijú, a na to, aby sa v ňom efektívne orientovali,“ píše vo svojej eseji pre New York Times Anastasia Bergová, doktorka filozofie na University of California.

Pedagogička si myslí, že by sme nemali nechať študentov používať AI ani na tvorbu súhrnov textov či osnov, lebo práve tie sú dôležitou súčasťou procesu učenia. Hoci mnohí učitelia nad takýmto použitím AI mávnu rukou, Bergová tvrdí, že práve schopnosť študenta urobiť súhrn prečítaného či dať svojej práci jasnú štruktúru učí študentov zamerať sa na podstatu problému.

Bergová sa bráni aj návrhom niektorých učiteľov, ktorí tvrdia, že sa máme prispôsobovať študentom, ktorí už budú vyrastať s AI, a treba im preto skracovať študijné materiály a prednášky na povinné minimum.

„Cieľom vysokoškolského vzdelávania je vychovávať kognitívne zrelých dospelých, čo zase vyžaduje, aby sme zabezpečili, že sa študenti naučia čítať, myslieť a písať úplne sami. Je to jednoduchšie, než si myslíme: vytvorenie priestorov bez technológií a motivovanie študentov, aby v nich trávili čas, nevyžaduje žiadne nové zdroje. Stačí len vôľa. Mnohí z našich študentov ju stále majú. Majú ju aj ich učitelia?“ pýta sa Bergová.

Pedagógovia už otvorene hovoria o tom, že používanie AI môže viesť k mentálnej lenivosti, a podľa najnovších výsledkov štúdií to vyzerá tak, že aj k celkovému úbytku kritického myslenia.