Prichádza koniec osemročných gymnázií? Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov klesajúcej kvality základných škôl

Záujem o štúdium na osemročných gymnáziách rastie, minister školstva však plánuje ich postupnú redukciu, ktorá na jej konci môže viesť až k ich zániku.

Štát už teraz reguluje počet žiakov na tomto type škôl. Aj keď je záujem veľký, od roku 2018 dovoľuje osemročným gymnáziám len päť percent piatakov. Aktuálne na tomto druhu škôl študuje 20 397 žiakov.

„Určite je v našom pláne postupná transformácia týchto škôl na štvorročné gymnáziá. Nehovorím, že všetky, ale bude to čiastočná redukcia,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.

A aké sú jeho dôvody? „Vyťahujú nám zo základného školstva kvalitu a podľa zistených výsledkov ju nedokážu udržať, často majú na konci horšie výsledky ako žiaci štvorročných gymnázií,“ vyjadril sa v médiách o dôvodoch plánovanej redukcie osemročných gymnázií minister školstva Tomáš Drucker.

Viacerí z rodičov, ktorých Postoj oslovil, sú z plánu ministerstva zaskočení. „Syn je tretiak, v škole mu to ide, zaujíma ho matematika a prírodoveda, pričom mi stále hovorí, že na hodinách je to nuda, že preberajú veci, ktoré už dávno vie. Vidím, že by chcel ísť v témach hlbšie, ale základná škola mu to neumožňuje,“ hovorí Ivana Drličková zo stredného Slovenska.

Na hodinách sa syn nudil, vyrušoval a podľa triednej učiteľky sme mali doma problémového žiaka. Prístup učiteľov na gymnáziu bol úplne iný.

Ivanin syn má za sebou testy intelektu a podľa výsledkov mu odporučili školu pre mimoriadne nadané deti. Problém je, že taká škola nebola pre nich pre každodenné dochádzanie dostupná. Aj preto si povedali, že vydržia prvý stupeň na bežnej základnej škole a skúsia šťastie na osemročnom gymnáziu.

Oslovili sme aj rodičov, ktorých deti sú už žiakmi na osemročnom gymnáziu. Tí sa zhodujú, že ak dieťa samo iniciatívne vyhľadáva informácie a chce rozširovať svoje vedomosti, je osemročné gymnázium preň dobrá voľba. Vôbec nesúhlasia s názorom, s ktorým sa často z druhej strany stretávajú, že zbytočne svoje dieťa zaťažujú a oberajú ho o detstvo.

„Neľutujem, že som svoje dieťa dala na osemročné gymnázium, na základnej škole to bolo preň veľké utrpenie. Na hodinách sa syn nudil, vyrušoval a podľa triednej učiteľky sme mali doma problémového žiaka. Prístup učiteľov na gymnáziu bol úplne iný,“ hovorí o svojej skúsenosti Zdenka Šmídová z Bratislavy.

Osemročné gymnáziáPonuka je malá, záujem veľký. Deti bez drahých doučovaní sú v nevýhode

Alena Potocká

Takmer identickú skúsenosť mala aj ďalšia Bratislavčanka Gabriela Pecková. „Učiteľka nás neustále upozorňovala, že náš syn kazí morálku v triede. Na hodinách vedel pomaly viac ako ona, a tak asi podkopával jej autoritu, čo mu nevedela odpustiť. Hľadala na ňom hocijakú chybičku, nebol tam žiadny jednotkár, naopak, nosil domov samé poznámky,“ opisuje Gabriela.

Napriek tomu sa mu podarilo dostať na osemročné gymnázium a tento rok Gabrielin syn už maturuje. „Tam bol k nemu úplne iný prístup, učitelia boli z neho nadšení a z problémového žiaka na základnej škole sa stal premiant na gymnáziu,“ dodáva. Okrem prístupu učiteľov k žiakom oceňuje Gabriela aj úroveň výučby cudzích jazykov, ktorá je podľa jej skúseností a porovnania s dcérou, ktorá zostala na základnej škole, neporovnateľne vyššia.

Ďalší oslovení rodičia upozornili aj na problém s umiestnením dieťaťa na štvorročné gymnázium. To sa stáva problémom najmä v Bratislavskom kraji, kde je o tento typ škôl najvyšší záujem. Aj preto skúšajú svoje dieťa dostať na osemročné gymnázium, vďaka čomu by odpadol stres z tlaku, že nakoniec budú musieť zvoliť školu, o ktorú ich dieťa nemá prioritný záujem.

„Ak chcú zrušiť osemročné gymnáziá, tak nech sa postarajú o to, aby bolo viac štvorročných gymnázií. Nemyslím si, že má štát právo administratívne mladým ľuďom určovať, čomu sa majú vo svojom živote venovať,“ hovorí nahnevaná matka zo Senca, ktorá nás poprosila o anonymitu.

Ako bude redukcia prebiehať? Nikto nevie

Podľa dnešných pravidiel štát určuje, koľko detí by malo zo základných škôl odísť predčasne na osemročné gymnáziá. Doteraz to bolo päť percent zo všetkých piatych ročníkov, postupne sa má tento pomer ešte znižovať.

Okrem toho štát určuje tento počet detí aj v jednotlivých krajoch, pričom prerozdelenie je už rôznorodejšie. Väčšinu z päťpercentného koláča odkrajuje Bratislava, najmenej miest je určených pre deti v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.

Napríklad kým v budúcom školskom roku v Bratislavskom kraji môžu prijať 862 žiakov, v Banskobystrickom kraji len 188.

Z problémového žiaka na základnej škole sa stal premiant na gymnáziu.

Napriek ohlásenému znižovaniu počtu žiakov na osemročných gymnáziách ministerstvo neinformuje o žiadnych podrobnostiach. Nevieme tak, akým spôsobom ani akým tempom bude toto znižovanie prebiehať. Taktiež nevieme, či pôjde o menší počet detí v triede alebo o rušenie vybraných osemročných gymnázií.

Ministerstvo neinformuje ani o tom, v akom časovom horizonte bude táto redukcia prebiehať a čo bude na jej konci, či absolútne zrušenie, alebo ponechanie aspoň akéhosi torza osemročných gymnázií.

Čo sa týka nasledujúceho školského roka, zatiaľ sa výraznejšie znižovanie počtu žiakov nekoná, pokles je zatiaľ len mierny, najvýraznejšie zníženie počtu prijatých detí je v prípade Prešovského kraja. 

Minister Tomáš Drucker teda stojí na strane tých, ktorí vidia v osemročných gymnáziách príčinu klesajúcej úrovne slovenských základných škôl.

„Nech sú zachované tie najkvalitnejšie, ale nie toľko, koľko ich je. Lebo my, čo máme kvalitné prvé stupne, sme za to potrestaní, lebo nám vytiahnu tých najlepších žiakov,“ povedala pre televíziu Markíza prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková

Rovnaký názor majú aj niektorí riaditelia základných škôl a učitelia, s ktorými sme sa rozprávali a ktorí iniciatívu ministerstva školstva vítajú. Časť odbornej verejnosti je dokonca za zrušenie osemročných gymnázií, ktoré podľa nich deformujú náš systém základného školstva. 

Napríklad bývalý učiteľ a politik Juraj Hipš, ktorý riadi inovatívnu školu Alma vo Zvolene, si myslí, že osemročné gymnázia nie sú dobrý prvok v našom vzdelávacom systéme. „Osemročné gymnáziá slovenskému vzdelávaciemu systému vôbec nepomáhajú. Ideálne je, aby deti do pätnástich rokov fungovali čo najviac spoločne a nerobili sme v jedenástich rokoch výbery. Zároveň by však aj tie nadané deti mali dostať podporu,“ povedal v rozhovore pre denník Postoj.

Juraj HipšRómovia musia pochopiť, že škola nie je trest. Vo Zvolene sa nám podaril zázrak

Jozef MajchrákAdam Takáč

Nie všetci riaditelia škôl však majú tento názor, naopak, v osemročných gymnáziách vidia príležitosť pre talentované deti. 

„Osemročné gymnázia v dnešnom legislatívnom nastavení poskytujú platformu pracovať s talentovanými deťmi už v ranom veku,“ povedal pre Postoj riaditeľ Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove Marcel Tkáč.

„Dlhodobo sa u nás hľadajú spôsoby a formy práce s talentovanými žiakmi, a preto nerozumiem tendenciám túto existujúcu platformu zrušiť, respektíve obmedziť,“ dodal.

Marcel Tkáč upozorňuje, že napríklad výsledky maturity nehovoria o štatisticky významných rozdieloch medzi maturantmi osemročných a štvorročných gymnázií, rozdiel v prospech osemročných gymnázií predsa len existuje.

Podľa maturitných výsledkov slovenských stredoškolákov, ktoré na svojich stránkach zverejňuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže NIVAM, je najmenší rozdiel medzi maturantmi na gymnáziách v slovenčine, v ktorej žiaci osemročných gymnázií majú lepšie výsledky len o dve percentá. 

Výraznejší rozdiel je v matematike, tam už žiaci osemročných gymnázií predbiehajú štvorročných gymnazistov takmer o päť percent, zároveň majú aj vyšší podiel žiakov maturujúcich z matematiky, keďže matematika je dnes voliteľný maturitný predmet.

 

V čom sú však maturanti z osemročných gymnázií výraznejšie lepší, ukazujú maturitné výsledky z cudzích jazykov. V prípade anglického jazyka úrovne B2 je priemerný výsledok žiaka osemročného gymnázia takmer o osem percent lepší, v prípade nemčiny úrovne B2 je lepší až o takmer dvanásť percent.

„Osemročné gymnázia ponúkajú alternatívu vo vzdelávaní, je teda otázkou, či sa naše školstvo bude uberať smerom uniformity alebo bude ponúkať existujúcu škálu možností, akými sú štvorročné, päťročné a osemročné vzdelávacie programy,“ zdôraznil riaditeľ Marcel Tkáč. Zároveň vyjadril presvedčenie, že osemročné gymnáziá majú svoje miesto v dnešnej sieti škôl na Slovensku.

Deti začnú stagnovať, obávajú sa rodičia

Okrem toho, že sme sa chceli od ministerstva školstva dozvedieť viac podrobností o plánovanej redukcii, ako aj o dátach, z ktorých minister Drucker čerpal, keď hovoril, že výsledky žiakov sú na konci štúdia rovnaké alebo dokonca horšie ako u absolventov štvorročných gymnázií, zaujímalo nás, či je v príprave nová koncepcia práce s talentovanými deťmi, ktoré rušením osemročných gymnázií zostanú na základných školách, a či sa bude s nimi pracovať individuálnejšie.

Rodičia, s ktorými sme sa rozprávali, ale aj tí, ktorí vyjadrovali svoju nespokojnosť s chystanými krokmi na sociálnych sieťach, sa obávajú, že deti, ktoré majú schopnosti na náročnejšie štúdium, zotrvaním na základnej škole nebudú ťahať slabších žiakov, ako si to minister predstavuje, ale naopak, začnú stagnovať a zaradia sa do triedneho priemeru.

Rovnako poukázali na skutočnosť, že dnes je v triedach veľa detí s rôznymi poruchami pozornosti a učenia, ktoré si vyžadujú individuálny prístup. Pre veľký počet žiakov v triedach však potom učiteľ už nemá kapacitu ani silu venovať sa preberaným témam nad rámec požadovaného učiva a ísť v nich viac do hĺbky.

V našom školskom systéme existuje systém podporných opatrení pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, no takýto systém opatrení už však neexistuje pre talentovaných žiakov. Je na samotnej škole, ako s talentovanými žiakmi bude pracovať.

Na naše otázky ministerstvo po viacerých urgenciách odpovedalo len jednou všeobecnou vetou, z ktorej sa rodičia o plánoch ministerstva nič nedozvedia. „Cieľom ministerstva je zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky deti vrátane tých, ktoré potrebujú individuálny prístup a podporu,“ napísali z tlačového oddelenia ministerstva školstva. K našim konkrétnym otázkam sa ministerstvo nevyjadrilo vôbec.

Majú rozhodovať rodičia alebo úradníci?

Vo verejnej diskusii o osemročných gymnáziách zaniká hlas rodičov. Tí majú právo rozvíjať svoje deti podľa svojho uváženia a záujmu dieťaťa.

Potrebujeme osemročné gymnáziá?Pomáhajú niektorým žiakom, no škodia celému systému, tvrdí väčšina odborníkov

Mária Melicherová

Aj keď značná časť odbornej verejnosti by dokonca privítala aj samotné zrušenie osemročných gymnázií, napríklad analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak odmieta samotnú myšlienku umelého obmedzovania počtu žiakov, ktorých je možné prijať na osemročné gymnázium.

„Existujú rôzne názory na to, koľko žiakov by malo študovať na odborných školách a koľko na školách so všeobecným zameraním. To je však niečo, čo si musí rozhodnúť sám žiak so svojimi rodičmi,“ povedal Róbert Chovanculiak pre Postoj.

Samotný argument ministra Druckera, že osemročné gymnáziá vyťahujú kvalitu zo základných škôl, stavia záujem škôl pred záujmy žiakov. Základným školám pritom chýba koncept na prácu s talentovanejšími deťmi a zmena navyše prichádza v čase, keď medzinárodné porovnania dokazujú pokles úrovne vzdelávania na našich školách. Práve tento stav pritom prirodzene motivuje rodičov hľadať pre svoje deti ďalšie alternatívy. 

Navyše sa takisto natíska otázka, v akom stave sú naše základné školy, keď ich ohrozuje odchod pár jednotlivcov z piateho ročníka? Napríklad v Prešovskom kraji sú povolené len tri percentá piatakov, pričom keby sme to matematicky prepočítali na počet všetkých piatych ročníkov základných škôl v kraji, tak na jednu triedu to nie je ani jeden celý piatak. Znamená to, že v mnohých školách sa zloženie žiakov po piatom ročníku pre prísny limit nemení.

Za zamyslenie stojí aj argument prezidentky Združenia základných škôl Slovenska Evy Horníkovej, podľa ktorej sú školy, ktoré majú kvalitné prvé stupne, odchodom najlepších žiakov potrestané. Čiže najlepší žiaci sú výsledkom kvality školy a učiteľov, ale v opačnom prípade to už neplatí.

Keď totiž na konci minulého roka minister Drucker otvoril tému naviazania zvyšovania platov učiteľov s výsledkami medzinárodných porovnaní, veľká časť učiteľov sa ozvala, že takýto prístup je nespravodlivý a nemôžu niesť zodpovednosť za to, z akého prostredia tieto deti prichádzajú, alebo za to, že sa rodičia deťom ďalej doma nevenujú. 

Keď tento argument platí pri slabších žiakoch, mal by byť platný aj v opačnom prípade. Keď učitelia odmietajú brať výlučnú zodpovednosť za výsledky žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, nie je férové výlučne si privlastňovať úspech za výsledky žiakov z podnetného prostredia. 

„Dieťa a rodičia sú v najlepšom postavení, aby posúdili svoje šance, záujem a to, čo očakávajú od života. Žiadny úradník ani politik nedokáže za nich lepšie rozhodnúť,“ hodnotí úlohu rodiča vo vzdelávacom procese Róbert Chovanculiak.