Zo „základky“ na strednú Veľa bratislavských detí sa na gymnázium nedostane. Sú oproti žiakom zo zvyšku Slovenska v nevýhode?

V posledných rokoch končia základnú školu silné populačné ročníky. Najmä v Bratislavskom kraji sa ozývajú nespokojní rodičia, ktorých dieťa sa nedostalo na preferované gymnázium.

Práve tu je po tomto type strednej školy najväčší dopyt, a teda zároveň najviac nespojných hlasov, ktoré volajú po tom, aby boli miesta na tunajších gymnáziách navýšené alebo aby vzniklo nové gymnázium.

Analytici rozpočtovej rady Zuzana a František Múčkovci sa na tento problém pozreli bližšie a pokúsili sa odpovedať na otázku, či sú bratislavské deti v snahe dostať sa na gymnázium skutočne v nevýhode oproti svojim rovesníkom z iných krajov.

Aké boli hlavné zistenia?

V prvom rade upozorňujú, že ako dôkaz problému sa často používa počet prihlášok na počet miest na gymnáziách. To však podľa analytikov nemá skoro žiadny zmysel, pretože jednak si každé dieťa môže podať jednu až štyri prihlášky na gymnázium a jednak to nehovorí nič o tom, ako je to so šancami šikovných detí sa na gymnázium dostať.

Hlavný dôvod, prečo sa v Bratislavskom kraji tak veľa detí na gymnázium nedostane, nie sú nízke kapacity gymnázií, ale vysoký dopyt.

V tomto kraji sa na gymnázium hlási až 75 percent deviatakov. Slovenský priemer je pritom 43 percent.

„Bratislavský kraj tento rok otvorí toľko miest na gymnáziách, že to bude pokrývať 42 percent deviatakov. Medziročne ide dokonca o malé zlepšenie. Slovenský priemer bez Bratislavy je 24 percent. Vidno teda, že hoci má Bratislava oveľa viac miest pre gymnazistov ako iné kraje, zároveň má aj väčší dopyt,“ uvádzajú analytici.

Ak počet deviatakov navýšime o počet detí, ktoré pred štyrmi rokmi odišli na osemročné gymnáziá a ktoré zarátame medzi gymnaziálne deti, zistíme, že Bratislavský kraj má tento rok vytvorené gymnaziálne kapacity až pre 48 percent detí v populačnom ročníku. Slovenský priemer bez Bratislavy je 28 percent.

Ich slová potvrdzuje aj bratislavský župan Juraj Droba. V rozhovore pre Denník N hovoril o tom, že v tomto kraji je už v súčasnosti oveľa viac študentov gymnázií ako vo zvyšku krajiny. Podľa neho by bolo riešením, ak by si rodičia pre svoje deti začali vyberať aj odborné školy.

„Niektorí rodičia urobia chybu, že si dajú prihlášku na menší počet škôl, ako by mohli. Alebo že dajú prihlášky na štyri najlepšie gymnáziá. A potom sú prekvapení, že sa ich dieťa nedostane ani na jedno. Moja rada je nevyberať si iba gymnáziá, ale aj odborné školy,“ povedal Droba pre Denník N.

Vysoký počet deviatakov bude končiť základné školy ešte najbližších desať rokov. Zároveň treba počítať aj s migráciou do hlavného mesta.

Viac detí „hodných“ gymnázia

Ako vysvetľujú František a Zuzana Múčkovci, počet miest na počet detí nie je dosť dobré porovnanie, pretože nehovorí nič o kvalite detí.

„Inými slovami, často počuť, že Bratislava má mať istú prémiu, pretože má viac detí pripravených na zvládnutie gymnázia.“

S tým sa dá podľa analytikov súhlasiť. Ako ukazujú najnovšie výsledky testovania deviatakov (T9), Bratislavský kraj má výrazne vyšší podiel detí, ktoré skončili v testoch nad 60 percent. Slovenský priemer bez Bratislavy je 42 percent. Bratislavský kraj má až 56 percent detí v tejto kategórii.

„Pri takomto pohľade platí, že v Bratislavskom kraji je vytvorených toľko gymnaziálnych miest, že by sa na ne malo dostať až 74 percent žiakov, ktorí T9 napísali aspoň na 60 percent. To je takmer rovnako ako v Košickom (78 percent) a Prešovskom kraji (75 percent) a výrazne viac, ako je celoslovenský priemer,“ tvrdia Múčkovci.

Ak by sa Bratislavský kraj chcel dostať na úroveň priemeru ostatných krajov, musel by podľa ich prepočtov zredukovať aktuálne kapacity na gymnáziách približne o šestinu.

Vyhodnotiť predpoklady, viac taktizovať

Z tejto analýzy vyplýva, že záver je iný, ako počúvame. Bratislavský kraj ponúka podľa analytikov rovnako talentovaným deťom viac gymnaziálnych miest, ako je priemer zvyšku Slovenska.

„Veľký počet detí, ktoré sa na gymnáziá nedostanú, je daný tým, že sa ich tam hlási trištvrte populačného ročníka, zatiaľ čo na zvyšku Slovenska ich je menej ako polovica.“

Priznávajú však, že v niečom to bratislavské deti a ich rodičia majú naozaj ťažšie. „Musia viac taktizovať a rozhodovať sa, aké veľké riziko podstúpia. Na výber totiž majú veľa škôl na malej ploche a to mnohých láka vybrať si tie najlepšie.“

Ak sa deti prihlásia len na tie najlepšie školy, ľahko môžu skončiť odmietnuté, hoci na prijímačkách na iné miestne gymnáziá by uspeli. „A tak sa stane, že na gymnázium sa dostane aj deviatak s horšími predpokladmi, ale lepšou taktikou ako iné dieťa, ktoré zariskuje a snaží sa len o tie lepšie gymnáziá, no nevyjde mu to. Preto možno stretnúť aj jednotkárov s dobrým výsledkom z T9, ktorí sa nedostali na gymnázium,“ dodávajú analytici.

Ilustračné foto: TASR

Podľa župana Drobu je dôležité pozerať sa aj na kvalitu jednotkárov, lebo jednotkár na jednej škole nemusí byť taký excelentný ako na inej škole. „Preto oceňujem, že mnohé naše stredné školy zohľadňujú prijímacie pohovory viac ako známky. Žiaci z náročných a dobrých škôl sú niekedy aj dvojkári, dokonca s občasnou trojkou, ale prijímačky urobia lepšie. Takže buďme realisti v tom, akú základnú školu naše dieťa vychodilo a s akým balíčkom vedomostí a zručností prichádza na prijímačky,“ vysvetľuje pre Denník N.

Rodič si musí podľa neho realisticky vyhodnotiť, na akú školu dieťa má alebo nemá predpoklady.

Pripúšťa, že sa môže stať, že aj dobrý žiak sa na kvalitnú školu nedostane. „Stávajú sa prípady, že dieťa vybuchne na prijímačkách, že malo zlý deň alebo trému. Je to predsa prvýkrát v živote, keď podstupuje takúto skúšku. Riešime to sekundárnym overovaním vedomostí alebo pri odvolacom konaní. A možno dieťa nastúpi na inú školu a ďalší rok sa pokúsi prestúpiť. Nie vždy bude každý spokojný. Keby som povedal, aby každý išiel, kam chce, tak máme päť gymnázií po tritisíc detí.“

Reakcia Františka Múčku na tvrdenia matematika Richarda Kollára o tom, že do Bratislavského kraja sa hlásia masy detí z Trnavského či Nitrianskeho kraja:

Uverejnené na Facebooku 24. júna:

Richard Kollár nezvládol ani svoju korekciu alebo Ako je to s útokom Trnavčanov a Nitranov na bratislavské gymnáziá

Nedávno som tu zverejnil nižšie priložený post o tom, ako to vlastne vyzerá s miestami na bratislavských gymnáziách, keďže aj vplyvom demografickej zmeny nám pribúda počet uchádzačov.

Stručné zhrnutie pre lenivších:

– Súťaž o miesta na gymnáziách je vysoká, je to tak najmä preto, že v BA kraji sa na gymnáziá hlási oveľa vyšší počet detí ako inde (viac ako 70 % v BA kraji vs cca 40 % zvyšok Slovenska).

– Zároveň však platí, že BA kraj ponúka aj oveľa viac miest (skoro dvojnásobok), a tak celkový podiel detí umiestnených na gymnáziách je väčší ako v iných krajoch. Na gymnáziá sa nakoniec dostane vyše 40 % detí, vrátane osemročných gymnázií je to až 48 % a na odborné školy tak nakoniec ide len o niečo vyše polovice detí. V iných krajoch však na odborné školy chodí približne tri štvrtiny detí.

– Zároveň platí, že v BA je aj oveľa vyšší počet detí, ktoré sú lepšie pripravené na gymnázium (testovanie T9), no vzhľadom na vyšší počet miest na hlavu má Bratislava nadpriemerné kapacity na počet detí s dobrým výsledkom T9.

– Zároveň však tiež platí, že je tu pár gymnázií, po ktorých je naozaj extrémy dopyt, a tak deti a rodičia so zlou stratégiou skončia mimo gymnázií, hoci iné deti s oveľa horšími výsledkami sa na gymnáziá dostanú, lebo sa hlásia na tie menej vychytenejšie.

Richard Kollár napísal niekoľko reflexií, v ktorých tvrdí, že tieto čísla neplatia, pretože do Bratislavského kraja sa isto masovo hlásia masy detí z iných krajov Slovenska. Teda nie z Malaciek, Pezinka či zo Senca, ktoré patria do BA kraja, ale aj z Nitrianskeho či Trnavského kraja.

V poradí druhom, už výrazne skorigovanom odhade tvrdí, že až 20 % detí môže pochádzať z iných krajov (celkovo až 470 detí). A teda že každé piate dieťa na každom 4- a 5-ročnom gymnáziu v BA kraji, ktorých je šesťdesiat, je z Trnavského či Nitrianskeho VÚC. A teda naše závery sú chybné a všetko je naopak. 

Takýto argument bol pre mňa šokujúci, pretože o dáta v školstve sa celkom zaujímam a odporuje to všetkému, čo vieme, napr. pomeru detí na gymnáziách a odborných školách. Jednoducho, táto teória sa mi zdala mimoriadne uletená. Ale aj tak som sa pustil do overovania. Zistenie neprekvapilo – tvrdenie Richarda Kollára je naozaj úplný nezmysel.

Urobili sme niekoľko vecí, ako prvé sme oslovili všetkých známych, aby nám odreportovali, aký je stav v prvých, príp. druhých ročníkoch na gymnáziách, kam chodia ich deti. Sústredili sme sa najmä na gymnáziá, po ktorých je najvyšší dopyt, najviac prihlášok (plus tie, kde sme už mali presné info). 

Priebežné výsledky sú takéto (v štruktúre: počet hodnotených tried/počet „mimo BA kraj“ detí):
Matematické gymnázium Jura Hronca: 2/2
Gymnázium Matky Alexie: 1/1
Gymnázium I. Horvátha: 2/1
Matematické gymnázium Grösslingová: 3/1
Gymnázium pre mimoriadne nadané deti Teplická: 2/0
Gymnázium sv. Uršule: 1/1

Teda v spomínaných triedach zo škôl (vzorka z cca 10 % gymnázií BA kraja), je podľa tohto náhodného zisťovania menej ako jedno dieťa z nebratislavského kraja na triedu.

Pýtali sme sa aj vyučujúceho na viacerých gymnáziách v Petržalke, tam je vyslovene raritou, aby ste narazili na dieťa, ktoré dochádza z Trnavského či iného mimobratislavského kraja.

Urobili sme aj druhú kontrolu, keďže podľa Kollára berú bratislavské gymnáziá útokom hlavne deti z obcí tesne za Bratislavským krajom.

Napríklad smerom od Pezinka k Trnave je po ceste v podstate len pár obcí a iba jedna výrazne väčšia – hneď za hranicou kraja umiestnený Cífer s 4,2 tis. obyvateľmi. Tamojšia základná škola si vzorne plní úlohu vyplňovať  správu o výchovno-vzdelávacej činnosti. Na základe toho vieme, že takto pred rokom z nej na gymnáziá odišlo 11 detí. Ale len 2 z nich do BA kraja (PK a BA).

Prezreli sme si niekoľko desiatok správ zo škôl z miest a obcí Trnavského kraja. Niektoré uvádzajú údajov viac, niektoré menej. Ale nikde sme nenatrafili na nič, čo by ukazovalo, že tamojšie deti sa výrazne hlásia a dostávajú na gymnáziá do Bratislavského kraja.

Naopak, to, čo vieme jednoznačne potvrdiť, je, že do BA kraja sa prihlásilo oveľa viac detí na odborné školy (dopravná, polygrafická elektrotechnická a pod.). V skutočnosti tak trochu nafukujú skôr čísla o odborných školách. A hovoria, že aj aktuálny pomer gymnazisti a ostatní stredoškoláci je v skutočnosti umelo nafúknutý v prospech stredných odborných škôl, nie gymnázií. 

Ak sa pohneme zásadnejšie ďalej od hraníc, stopa po Bratislave sa takmer úplne stráca, skoro žiadna zo škôl, ktoré sme zatiaľ stihli pozrieť a ktoré rozpisujú destinácie svojich absolventov, už gymnáziá v Bratislavskom kraji nespomínajú.

Podobné platí aj inde za iné hraničné okresy. Ak sa napríklad pozrieme na Senec, ktorý by mal byť podľa Kollára takisto výrazne atakovaný deťmi z Trnavského kraja, budeme sklamaní. Susedná Galanta totiž ponúka možnosť študovať až na troch gymnáziách: so slovenským jazykom, s maďarským a na súkromnom bilingválnom gymnáziu. A tiež osemročnom gymnáziu. Práve po súkromnom bilingválnom je s veľkým náskokom najväčší dopyt a podľa výkazov sa naň dostávajú aj deti z väčšej diaľky. Je teda otázne, kto kam vlastne migruje.

Senec, okrem toho, sám ponúka možnosť študovať v bežnej gymnaziálnej triede, potom v gymnaziálnej triede s informatikou (so slabým dopytom) a aj na maďarskom gymnáziu.

Výsledný efekt tohto senecko-galantského klastra je, že deti zo seneckej základnej školy (sú tam dve, táto má vyše 845 žiakov) mali 100 % úspešnosť na prijímačkách na gymnázium (išlo o 17 detí). Pritom škola sa v T9 umiestnila až v siedmej desiatke škôl Bratislavského kraja.

Mimochodom, podľa Kollára má byť veľkým ťahákom detí z Trnavského kraja do BA vysoký počet bilingválnych gymnázií, čo inde podľa neho nemajú. Tak pre zaujímavosť, galantská základná škola uvádza, že z 8. ročníka sa na bilingválne školy dostalo 7 detí, smerovali však do Galanty, Nitry a Trnavy. Do BA kraja prišlo len jedno. Evidentne deti z Trnavského kraja majú úplne iné preferencie aj možnosti, ako predpokladá Kollár, a nie sú tak bytostne odkázané na bratislavské bilingválne gymnáziá, ako je presvedčený.

O niečo vyšší dopyt z TT kraja je po gymnáziách v Malackách, stále však ide o malé čísla. Pre zaujímavosť, jedno z dvoch tamojších gymnázií napriek aktuálnemu stavu vyhlásilo tento rok aj druhé kolo prijímacích pohovorov.

Predpokladám, že deti z Trnavského kraja sa nájdu aj na gymnáziu v Modre či Pezinku, ale voči vyše dvom tisíckam miest na gymnáziách v BA kraji pre 4- a 5-ročné štúdium ide o kvapky v mori.

To isté platí pre Šamorín, ktorý sám poskytuje gymnaziálne miesta v slovenskom aj maďarskom jazyku a počet detí, ktoré študujú na tamojšej základnej škole, je dosť obmedzený. Aj šamorínske deti sa tak na BA gymnáziách hravo stratia bez toho, aby nejako viditeľne ovplyvnili celkové čísla. Okrem toho často ide o deti, ktoré dochádzajú (vozené rodičmi) denne zo suburbu do Bratislavy už na základnú školu, čo je pomerne časté, pretože je to pre tu pracujúcich rodičov praktickejšie, a štatisticky rátajú medzi bratislavských školákov.

Toľko naše priebežné zisťovanie. Ešte sa tomu chvíľku povenujem, ale vzhľadom na uvedené a vzhľadom na ďalšie čiastkové reporty, ktoré máme, už na nič nové neprídem.

Jednoducho, teória p. Kollára o tom, že bratislavské gymnáziá berú útokom deti z Trnavy a Nitry, že ich sem každý rok prichádza päť stoviek a že tu tak zaberajú možno až 20 percent kapacít pre domácich, je absolútny, ale absolútny blud. A teda v podstate bez zmeny platí, čo sme spomínali v poste.

Ale aby sme sa nezaoberali len p. Kollárom, tak aj jedno zhrnutie pre rodičov budúcich uchádzačov o gymnáziá: 

Súťaž o miest v BA kraji, no najmä v samotnom meste BA, je pomerne veľký a bude sa ešte vplyvom demografie mierne zvyšovať. Na rozdiel od zvyšku Slovenska sa tu totiž na gymnáziá hlási veľká väčšina detí v deviatom ročníku.

Zároveň však platí, že už mierne nadpriemerné dieťa by sa malo dostať – ak nezlyháte v stratégii. Skúste deti realisticky oceniť, využite čo najviac miest v prihláške (teoreticky až šesť pre ôsmakov a deviatakov spolu) a nezabudnite ani na zadné dvierka – teda aspoň na jednu prihlášku na menej vychytené gymnázium.