Zápas o ministra Taraba si budoval imidž, nie zázemie. Teraz sa mu to vracia

Minister Tomáš Taraba v ostatných rokoch veľa pracoval na svojom osobnom imidži, ale len málo na budovaní vlastnej mocenskej základne. Teraz na to dopláca. V spore so šéfom SNS Andrejom Dankom má očividne slabšie karty.

Danko aj po stretnutí s premiérom trvá na Tarabovom odchode s tým, že oficiálny návrh na jeho odvolanie doručí v najbližších hodinách. Robert Fico sa ešte snaží natiahnuť čas. Vyhlásil, že by bol najradšej, keby sa politická dôvera medzi Dankom a Tarabom obnovila, ale ak sa tak nestane, v septembri je pripravený ministra odvolať.

Aj samotný minister hovorí, že ak do septembra nenájde dohodu s SNS, podá demisiu.

Akoby premiér takýmto odkladom ešte kalkuloval so scenárom, že problém medzi Dankom a Tarabom do jesene vyhnije.

Andrej Danko však tentoraz nemá veľa dôvodov ustupovať. V jeho prospech hovorí nielen koaličná zmluva, podľa ktorej má strana právo žiadať výmenu svojho nominanta vo vláde, ale aj mocenské pomery. A to je ešte dôležitejší faktor.

Hoci je minister životného prostredia výrazným členom vlády, má len jednu mocenskú kartu. Svoj mandát v parlamente. Ak by sa však aj začal vyhrážať tým, že po návrate medzi poslancov bude hlasovať proti vláde – čo je len málo pravdepodobné –, koalícia bude mať stále dosť poslancov na to, aby fungovala.

Z tohto pohľadu je pre Roberta Fica väčším rizikom nespokojný Danko, ktorý má v parlamente silu na to, aby torpédoval vládne návrhy. Aj keď by SNS určite nevyvolala pád vlády, dokázala by v krajnom prípade paralyzovať parlament, tak ako sme to videli pri vzbure Rudolfa Huliaka.

Na takúto hru však Tomáš Taraba nemá, keďže v politike doteraz vždy hral najmä sám za seba a nebudoval spojenectvá.

Keby mal okolo seba dvoch-troch poslancov, Danko by pri súčasných počtoch v koalícii nemal žiadnu šancu dostať ho z ministerského kresla.

Lenže situácia vyzerá takto.

Ako spojenci Tomáša Tarabu boli dlho vnímaní Štefan Kuffa a Filip Kuffa, s ktorými spoločne pôsobil v strane Život – národná strana a na kandidátke SNS sa v roku 2023 dostali do parlamentu. Toto spojenectvo však nevydržalo a Andrejovi Dankovi sa ho podarilo rozdeliť. Dnes sa o Filipovi Kuffovi uvažuje ako o možnom nástupcovi Tarabu na poste ministra.

Spor v koalíciiDanko trvá na odvolaní Tarabu, Fico im dal čas na dohodu do jesene

Juraj Brezáni

Nejaký čas sa tiež zdalo, že sa Tomáš Taraba môže spoľahnúť na Martinu Šimkovičovú a Petra Kotlára. Ak by sa táto trojica koordinovala a Šimkovičová by pohrozila, že po Tarabovom odvolaní sa aj ona vráti do parlamentu a bude hlasovať podľa „svojho svedomia“, bola by to tiež iná situácia.

Fico by musel Dankovu žiadosť zhodiť zo stola, pretože by hrozilo, že vláda stratí väčšinu.

Lenže Šimkovičová s Kotlárom hrajú v Tarabovom spore s Dankom mŕtvych chrobákov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa doň chceli nejako vložiť. Martine Šimkovičovej sa v ministerskom kresle páči a šéf SNS nedáva ani náznakom najavo, že by ju chcel o tento post pripraviť.

Andrej Danko na to ani nemá dôvod, pretože Šimkovičová pre neho na rozdiel od Tarabu nepredstavuje žiadne ohrozenie.

Ministra životného prostredia berie Danko – a treba povedať, že oprávnene – ako politika, ktorý ho bezprostredne ohrozuje. Preto pred mesiacom zablokoval jeho vstup do SNS a teraz sa ho snaží dosť preč z viditeľného postu ministra.

Je zjavné, že Robertovi Ficovi táto rošáda nie je veľmi po chuti. Možno aj preto, že si vie ministra životného prostredia v budúcnosti predstaviť na kandidátke Smeru a chcel by ho preto udržať čo najviac na očiach.

Ak by však Andrej Danko opäť ustúpil, hoci má v spore s Tarabom mocensky navrch, nálepku najväčšieho „lúzra“ tejto vládnej koalície by z neho už nikto nezoškriabal.