Futbalový víkend Majstri Európy verzus úradujúci majstri sveta a bronzové finále

Juhoameričania sú lídrom a Juhoeurópania druhým tímom oficiálneho rebríčka FIFA vydaného pred turnajom. Ide tak aj štatisticky aktuálne o dva najlepšie tímy na svete.

V semifinále pritom vyradili Francúzov, ktorí sú tretí, a Angličanov, čo je štvrtý tím podľa rankingu medzinárodnej futbalovej federácie.

Francúzsku Bastilu tentoraz dobyli Španieli

Kto sledoval semifinále, možno ako fanúšik zostal smutný, no futbalovo o sklamaní nemôže byť reč.

Francúzi sú všeobecne považovaní za tím s najlepším útokom na svete. Bezpochyby disponujú najväčšou trhovou hodnotou útočného kvarteta základnej zostavy: Mbappé, Olise, Dembélé, Barcola, ktorá aktuálne dosahuje podľa portálu transfermarkt.com 500 miliónov eur. Na turnaji zaznamenali najviac striel na bránu (50), najviac striel vôbec (181) a najviac očakávaných gólov (14,7). V skutočnosti ich dali zatiaľ 16.

Do 20. minúty hrali so Španielmi vyrovnanú partiu, doslova bitku o kontrolu nad stredom poľa, lenže potom prišla zdanlivo nevinná situácia, keď obranca Digne v snahe odkopnúť loptu nevidel za sebou bežiaceho Yamala a z otočky namiesto lopty trafil v pokutovom území mladého Španiela do nohy. Pokutový kop a gól, ktoré nasledovali, zmenili rozloženie síl na ihrisku.

Španieli získali istotu a zápas aktívnym držaním lopty odkontrolovali až do samého konca. Ich hra s loptou bola taká dominantná, že svetová tlač písala dokonca o ponížení Francúzov. Práve tieto momenty – neuveriteľne efektívna hra Španielov a nemohúcnosť Francúzov vyrovnať sa s tým vo zvyšku zápasu – museli v inak málo útočnom zápase uchvátiť aj nestranného fanúšika.

„Stredopoliarom sme nechali veľa času na hru a oni to využili. Nemali sme dostatočnú kvalitu na to, aby sme postúpili do finále,“ sebakriticky priznala najväčšia hviezda Francúzov, osemgólový útočník Kylian Mbappé.

Španielsky denník AS písal o „lekcii pre celý svet“, ktorú úradujúci majstri Európy predviedli na ihrisku. V deň najväčšieho francúzskeho štátneho sviatku pokazili oslavy 237. výročia dobytia Bastily, ktoré odštartovalo Francúzsku revolúciu.

Neplač za mnou, A... Anglicko

Druhé semifinále malo oveľa väčší, najmä historický náboj. Angličania vyradili Argentínu pri svojej jedinej ceste za titulom majstra sveta v roku 1966, kde Juhoameričania cítili krivdu za červenú kartu už v 35. minúte. Nasledovala vendeta v Mexiku 1986, keď Argentína vyradila Anglicko a v zápase diváci videli nielen „božiu ruku“ Diega Maradonu, ale aj jeho slávne gólové sólo nazvané aj „gól storočia“.

Olej do horiaceho futbalového sporu priliali aj ďalšie momenty. V roku 1998 ležiaci David Beckham kopol nad ním stojaceho Diega Simeoneho, za čo videl červenú kartu. Anglicko sa 70 minút bránilo v oslabení, aby vypadlo v osemfinále na pokutové kopy. O štyri roky neskôr zase Beckham premenil jedenástku a Angličania nedovolili Argentíne postúpiť zo skupiny.

Nad všetkým futbalovým sa však pri súbojoch týchto dvoch tímov skláňa od roku 1982 tieň viac ako dvojmesačnej vojny o Falklandské ostrovy (nazývané aj Malvíny) v Atlantickom oceáne. Angličania prišli brániť svoje územie, ktoré napadla vtedy vládnuca vojenská argentínska junta, a vyhnali ich preč. Vo vojne zahynulo viac ako 900 ľudí, pričom 649 z nich boli Argentínčania.

„Toto je futbalový zápas. Nemiešajme dve rozdielne veci. Aj kvôli rešpektu k udalostiam, ktoré sa pred rokmi stali,“ uviedol ešte pred zápasom tréner Albicelestes (bielo-belasých) Lionel Scaloni.

Jeho hráči však zrejme cítili niečo iné alebo poslúchli viceprezidentku krajiny Victoriu Villarruelovú, ktorá na sociálnej sieti X napísala: „Toto nie je len ďalší zápas. Nebudem politicky korektná. Proti Anglicku ide o viac. Je to o Malvínach, je to o Diegovi, je to o poslednej Leovej šanci. Je to o vykázaní útočníkov na svoje miesto.“

Hráči Argentíny skutočne vytiahli po zápase transparent s nápisom „Falklandské ostrovy sú argentínske“, čím dali najavo, že pre nich bol tento súboj viac ako futbalová bitka.

Hráč Argentíny Giovani Lo Celso drží transparent o Falklandských ostrovoch s nápisom „Malvíny patria Argentíne“ a jeho spoluhráč Nicolas Otamendi nahnevane gestikuluje smerom k nemu. Foto: TASR/AP

Juhoameričania predviedli naozaj famózny obrat, keď za sedem minút v samom závere otočili z 0:1 na 2:1. No viac ako o dvoch góloch z ich produkcie sa mimo Argentíny hovorí o fatálnom zlyhaní Anglicka, ktoré im svojou pasivitou umožnilo zvrátiť zápas.

Argentína mala podľa štatistík do 55. minúty tri dotyky s loptou v šestnástke súpera. Angličania ich držali v útokoch na dištanc, dali gól a smerovali do finále. Lenže nemecký tréner Thomas Tuchel v nastupujúcom argentínskom tlaku zavelil na ústup. Vystriedal stredopoliarov za obrancov, prakticky od 70. minúty stavil na totálnu defenzívu, čo hráči na ihrisku nedokázali ustáť. Anglicko malo od 55. minúty po góle na 1:2 v 92. minúte len 12-percentné držanie lopty.

„Shakespearovská dráma, ktorej epiku Angličania nezvládli,“ sebe vlastným štýlom hodnotil v štúdiu STVR po emočne vypätom zápase známy futbalový odborník Ladislav Borbély. „Tuchel spravil nesprávne rozhodnutia. Angličania prakticky len čakali, čo sa stane,“ doplnil ho bývalý slovenský reprezentant Vratislav Greško.

V rovnakom tóne sa niesla prakticky celosvetová kritika na hru Anglicka a chybu Thomasa Tuchela rozhodnúť sa 20 minút zubami-nechtami brániť tesný náskok. Hviezdny Lionel Messi, ktorý nesmie podľa odborníkov dostať tesnou obranou žiadny priestor, naopak, dostal v týchto anglických zákopoch všetok voľný priestor na ihrisku. Aj preto na oba góly prihrával.

„Nemám s tým problém. Rozumiem týmto názorom a po zápase sa vždy nájde milión trénerov, ktorí by to určite spravili lepšie. Na našu defenzívu sa valila jedna centrovaná lopta za druhou. Chcel som chlapcom pomôcť. Samozrejme, zodpovednosť je vždy na trénerovi, a ak sa to nepodarí, je jednoduché povedať, že to neboli tie správne kroky,“ povedal Tuchel po zápase podľa portálu Guardian.

Aj preto mohli argentínske médiá, tak ako v roku 1986, ale aj v roku 1998, opäť vytiahnuť provokačný titulok Neplač za mnou, Anglicko, čím odkazujú na známy refrén titulnej piesne muzikálu Evita so známym názvom Neplač za mnou, Argentína.

Majstri Južnej Ameriky proti majstrom Európy

Argentína môže byť tretia krajina v histórii, ktorá obháji titul majstra sveta. V 30. rokoch sa to podarilo Taliansku, na prelome 50. a 60. rokov aj Brazílii. V rokoch 1934 a 1962 bolo pritom ako porazené vo finále aj Československo.

V minulosti sa títo súperi stretli štrnásťkrát – obaja sa pýšia šiestimi výhrami a dvomi remízami. Na MS hrali proti sebe len raz, v roku 1966 v skupine vyhrali Juhoameričania.

Hráči oboch finalistov sa veľmi dobre poznajú zo stretnutí v najvyššej španielskej súťaži La Lige. Až 24 z 52 hráčov figuruje na súpiskách španielskych klubov. Osemnásti hrajú za Španielsko a šiesti za Argentínu.

Foto: TASR/AP

Médiá vytiahli nedávno aj charitatívnu fotografiu, ktorá vznikla v roku 2007 a na ktorej 19-ročný Messi drží bábätko. Nie je ním nikto iný ako Lamine Yamal, súčasná hviezda Španielska, ktorá vyrástla na Messim vo futbalovej akadémii FC Barcelona La Masia. Osud im však nedoprial stretnúť sa v katalánskom tíme, pretože Messi odišiel z Barcelony v roku 2021, keď mal Yamal ešte len 14 rokov.

Nestretli sa nikdy ani ako súperi. Až teraz. Súboj generácií, ktorý môže byť reprezentačnou rozlúčkou 39-ročného „malého chlapca z Rosária“, ako ho zvyknú nazývať. Nemôže byť krajšia rozlúčka ako s trofejou majstra sveta v rukách alebo, z iného pohľadu, začiatok kariéry s titulom majstra sveta. Yamal sa pritom už ako 17-ročný stal so Španielmi majstrom Európy.

Noviny New York Times prišli pred zápasom so zaujímavou štatistikou: Messi zo všetkých hráčov v poli na MS strávil najviac času kráčaním. Až 64 percent. Ďalší svetoznámy útočník preslávený minimom pohybu Erling Haaland výrazne zaostáva, odkráča priemerne „len“ 55 percent zápasu.

Každý, kto sleduje futbal, vie, že presne toto je jeho štýl. Messiho nevidieť, tmolí sa po ihrisku, do hry na vlastnej polovici sa prakticky nezapája, obrane nepomáha. Aj preto sa tak málo využíva jeho osobné bránenie. Nepotrebujete blokovať vlastného hráča pri postávajúcom protihráčovi. Keď však dostane v útoku loptu, je len ťažko zastaviteľný a obrany už neraz nestíhajú.

Argentínu dotiahol za ostatné štyri šampionáty už tretíkrát do finále. Po rokoch 1978, 1986 a 2022 môžu získať štvrtý titul pri siedmej finálovej účasti.

Víťazi majstrovstiev Južnej Ameriky budú čeliť majstrovi Európy – Španielom.

Tí majú na svojom konte len jedno finále, ale v roku 2010 vyhrali. Dva roky predtým sa stali majstrami Európy a rovnako sú nimi aj teraz, keď sa opäť dostali do finále. Na turnaji dostali zatiaľ len jeden gól. Nemajú vo svojich radoch vyslovenú hviezdu, hoci Oyarzabal dal päť gólov a Yamal má tie najlepšie predikcie futbalového talentu.

Španielsky úspech je založený na držaní lopty, krátkych a rýchlych prihrávkach, množstve pohybu a celoplošnom pressingu na súperových hráčov. Nikto na túto inováciu futbalovej tiki-taka nenašiel zatiaľ odpoveď – už 37 zápasov v rade.

Španieli tak vyrovnali rekord Talianov z rokov 2018 – 2021. Ak by vyhrali finále, stanovia aj nový rekord v počte neprehraných zápasov.

Finále na štadióne v meste East Rutherford v štáte New Jersey – čo je súčasť aglomerácie New Yorku – píska v nedeľu večer o 21.00 nášho času slovinský rozhodca Slavko Vinčić, ktorého štvrtkové rozhodnutie FIFA dojalo.

Pre 46-ročného arbitra sú to už druhé majstrovstvá sveta. V Katare bol napríklad pri šokujúcej prehre Argentíny so Saudskou Arábiou. Okrem toho pískal dvakrát na ME, ale aj finále Európskej ligy a v roku 2024 i finále Ligy majstrov.

Bronzové finále

Tak sa nazýva zápas o tretie miesto, ktorý by však najradšej zrejme nikto nehral. Po sklamaní zo semifinále sa len veľmi ťažko hľadá v takom krátkom čase motivácia na ďalší zápas. Neraz v ňom dostanú príležitosť hráči z lavičiek, aby vystriedali tých unavených a priniesli do hry viacej entuziazmu.

Očakávané je to aj v dueli Francúzska s Anglickom. Kto však zrejme bude v sobotu večer o 23.00 nášho času vo floridskom Miami hrať alebo minimálne do zápasu zasiahne, je Kylian Mbappé.

Osemgólový čarostrelec súperí o Zlatú kopačku na diaľku s rovnako potentným Lionelom Messim. Ak by nikto z nich neskóroval ani neasistoval, vyhrá Messi, lebo prihral na štyri, kým Francúz zatiaľ len na tri góly. Obaja majú pred sebou ešte jeden zápas.

Messi je navyše s 21 gólmi lídrom historických tabuliek v počte gólov na majstrovstvách sveta. Potreboval na to šesť turnajov, Mbappé na 20 gólov zatiaľ tri. Aj toto bude náboj posledného víkendu najväčšieho turnaja majstrovstiev sveta v dejinách.

Finále budú vysielať STVR šport a aj Joj šport. Zápas o tretie miesto uvidíte na Joj šport.

O čo sa hrá

O svetovú slávu, futbalovú nesmrteľnosť, zlatú trofej FIFA, medaily, po prvý raz v histórii aj o zlaté prstene a takmer o 44 miliónov eur (50 mil. dolárov).

Toľko získa víťaz nedeľného finále. Porazení si odnesú bezmála 29 miliónov eur. Tretí tím si zarobí 25 a štvrtý približne 23,5 milióna eur.

Porazení štvrťfinalisti získali viac ako 16 miliónov, porazení osemfinalisti 13 miliónov. Len pre zaujímavosť, aj tímy, ktoré nepostúpili zo skupiny, majú garantovaných takmer 8 miliónov eur plus 1,3 milióna na pokrytie nákladov.

To všetko je možné vďaka tomu, že FIFA zdvojnásobila celkový balík odmien pre účastníkov turnaja oproti Kataru 2022. Dokopy rozdelí na odmenách 573 miliónov eur (655 miliónov dolárov).

Ak by vás zaujímalo, kde na to nezisková organizácia FIFA vzala, tak je potrebné povedať, že očakávané príjmy z turnaja so 48 účastníkmi sú na úrovni 8,7 miliardy eur. Na odmenách teda FIFA rozdelí len niečo vyše 6,5 percenta očakávaných príjmov.

Pred štyrmi rokmi získala Argentína ako majster sveta približne 37 miliónov eur. V roku 1982, keď začala FIFA prvý raz zverejňovať sumy vynaložené na odmeny, si Taliani zarobili majstrovským titulom po prepočte približne 1,9 milióna eur.