Kozmetický balíček Málo, neskoro, vágne... Prečo 38 opatrení vlády tatranského tigra nevzkriesi

Málo, neskoro, vágne... Prečo 38 opatrení vlády tatranského tigra nevzkriesi
Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková. Foto: TASR/František Iván

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

No vláda aspoň môže vykázať činnosť.
 
Vypočuť článok
Kozmetický balíček / Málo, neskoro, vágne... Prečo 38 opatrení vlády tatranského tigra nevzkriesi
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.
Ďalšie autorove články:

Andrej Žiarovský Poliakom v bitke o Monte Cassino pomáhal aj medveď Wojtek

Prorastový balíček Vláda by mala s podnikateľmi spolupracovať, nie s nimi bojovať

Nemecký politológ Andreas Püttmann Na dátach opísal katastrofu postkresťanskej spoločnosti. A príde na Slovensko

Návrh balíčka, ktorým chce vláda naštartovať rast slovenskej ekonomiky, je vonku. Jeho 38 bodov si môžete prečítať  TU.

Zmienené opatrenia ekonomike neuškodia. No netreba ani očakávať nejaké dramatické rozprúdenie podnikateľskej a investičnej aktivity.

Ako zoznam zhodnotil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster: „Predstavte si, že vás celé mesiace pozývali na úžasnú hostinu a vy ste si predstavovali, že možno budú pečené husy, možno budú stejky z Argentíny (...) a potom prídete a dostanete piškótik a čajík.“

Len pre porovnanie, keď bol ministrom hospodárstva Richard Sulík, takýchto drobných technických zlepšovákov podnikateľského prostredia dokázal predložiť za „tri kilá“. Už v rámci prvého „kilečka“ po zmene vlády v roku 2020 Sulík presadil 115 opatrení. A potom prišiel ešte s dvomi kolami ďalších podobných balíčkov – „kilečiek“.

A dnes? Ešte pred pár týždňami sa v prostredí súčasnej koalície hovorilo o zozname 54 opatrení. Teraz je z nich 38. No aj schvaľovanie tohto okresaného kozmetického balíčka sa preťahuje. Najskôr mal prísť v marci, potom mal byť schválený do konca mája alebo počas júna. Zatiaľ to však vyzerá skôr na september.

Vláda sa javí nielen ako odborne nie práve najkompetentnejšia (viď zbabraná konsolidácia verejných financií, ktorá má na pribrzdení ekonomiky svoj podiel), ale ešte je aj politicky pomalá a neefektívna.

Dodajme, že v septembri bude zostávať rok do ďalších volieb. Ak má toto byť výsledkom trojročnej práce vlády na kvalite podnikateľského prostredia, tak je to bieda.

Apropo, stejky z Argentíny

Len pre zaujímavosť dajme do kontrastu reformné úsilie súčasnej slovenskej vlády s príkladom argentínskeho prezidenta Javiera Mileia. Libertarián s motorovou pílou len počas prvého roka v úrade  podľa niektorých odhadov rušil v priemere až dve regulácie denne.

Na tomto mieste by samozrejme Robert Fico a Denisa Saková mohli namietnuť: „Lenže my sme sociálni demokrati!“

Tu však Richard Ďurana, riaditeľ Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), na svojom Facebooku poukázal na pozoruhodnú vec: V Dánsku práve nová stredoľavá vláda oznámila, že chce do troch rokov znížiť daň z príjmov právnických osôb z 22 na 19 percent, aby posilnila konkurencieschopnosť svojej krajiny.

Robustná trhová ekonomika nie je nevyhnutne nepriateľom silného sociálneho systému, ale jeho predpokladom.

U nás nevieme ani len zrušiť mimoriadne škodlivú transakčnú daň. Práve toto zamestnávatelia od vlády nástojčivo žiadali.

Premiér Robert Fico sa teraz  sťažuje, že zamestnávatelia považujú zoznam opatrení za nedostatočný, hoci ide o mnohé z požiadaviek, ktoré práve oni adresovali vláde. Lenže odbremenenie slovenskej ekonomiky nestojí a nepadá na znížení veku pre založenie živnosti z 18 na 16 rokov (opatrenie, ktoré sa na vládny zoznam dostalo), ale na zrušení transakčnej dane.

Hoci Postoj je v trvalom podozrení, že na Progresívnom Slovensku nevieme nájsť nič chvályhodné, musíme dať v tomto prípade za pravdu ekonómovi PS Štefanovi Kiššovi. Ten zhodnotil vládny balíček slovami: „Tretina opatrení hovorí, že budú niečo skúmať alebo analyzovať.“

Toto skutočne udrie každému pri čítaní toho zoznamu ihneď do očí. Inými slovami, aj časť z tých 38 opatrení sú akési vágne úmysly, z ktorých do volieb nič nemusí byť.

Premiér sa bráni, že zamestnávatelia žiadali také nemravnosti ako skrátenie obednej prestávky z 30 na 15 minút, ale oni, chrabrí sociálni demokrati vo vláde, tomu zabránili. Ak je to pravda, ide tiež o nápad, ktorý skôr naštve odborárov i zamestnancov, než aby zvýšil konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Áno, mali by sme radšej diskutovať o tom ako povzbudiť hospodársky rast i konkurencieschopnosť Slovenska nie eróziou zamestnaneckých štandardov, ale stúpaním po rebríčku pridanej hodnoty. Alebo ako sa populárne hovorí: Premeniť postupne „montovňu“ na „mozgovňu“. No ani tu po troch rokov nevidieť nejaký premyslený ťah vlády na bránku.

Robert Fico hovorí, že vláda nechce byť fackovacím panákom zamestnávateľov. Je dosť pravdepodobné, že ani zamestnávateľov nebaví byť fackovacím panákom vlády.

Zobraziť diskusiu
Lukáš Krivošík

Lukáš Krivošík

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť