AI bez pozlátky Fakt sú na to celé peniaze? O nestojacich datacentrách, nevyužitých čipoch a neustálom pálení peňazí

V poslednom článku o AI som tvrdil, že ide najmä o kapitalistický počin a ten sa nezaobíde bez marketingu. Ale je tu ešte čosi dôležitejšie, bez čoho žiadny kapitalista neurobí ani jeden krok na svojej ceste za prvým miliónom.

Kapitál.

Bez peňazí by aj Sam Altman musel stlačiť vypínač, hoci by ChatGPT od superinteligencie delil len jeden trénovací cyklus. A i keď by sa v Claudovi už prebúdzalo vedomie, Dariovi Amodeimu by nezostalo nič iné než svojmu zosnulému chatbotovi nosiť chryzantémy do vyhasnutého datacentra.

Pozrieme sa teda, ako sú na tom AI startupy zo stránky finančného zdravia. Nebude to krátke. Ale zaujímavé isto áno.

Dozviete sa napríklad:

• Ako je na tom výstavba stomiliardových datacentier.
• Prečo najhodnotnejšia firma na svete zbohatla na produkte, ktorý (zatiaľ) takmer nik nevyužíva.
• Prečo AI stráca oveľa viac, než zarobí.
• Čo s tým chcú AI firmy urobiť.
• A prečo to budú mať ťažké.

Kde sú datacentrá?

Začneme od gruntu, tam, kde sa varí výsledný produkt.

OpenAI na začiatku minulého roka oznámilo, že spolu s ďalšími partnermi ako SoftBank (financie), Oracle (datacentrá a cloudové služby) či NVIDIA (čipy) zakladá Stargate Project. Dokopy chceli za štyri roky minúť 500 miliárd dolárov na novú infraštruktúru pre OpenAI.

„AI môže naplniť svoje sľuby, len ak jej postavíme dostatok výpočtovej sily,“ povedal Sam Altman, šéf OpenAI. Plánom bolo zvýšiť ju o neskutočných 10 gigawattov.

Ale miesta na výstavbu nových datacentier oznámili až v septembri. Spolu by to malo byť päť „kampusov“ (sústava niekoľkých budov) s celkovou kapacitou takmer 7 gigawattov a cenou vyše 400 miliárd dolárov.

Prvý z nich už od júna 2024 rastie v meste Abilane v Texase, dňom i nocou na ňom pracuje 6-tisíc robotníkov (čo je viac než celkový počet zamestnancov v OpenAI). V septembri 2025 vraj stáli dve z ôsmich chystaných budov. Po dokončení, ktoré je plánované na tento rok, bude potrebovať 1,2 gigawattu elektriny, čo je porovnateľné s približne miliónom amerických domácností.

Nič také doteraz nebolo, svetovo najväčšie datacentrá sa pohybovali maximálne v stovkách megawattov, čo sú desatiny gigawattu. Aj preto, že grafické karty používané na AI žerú podstatne viac elektriny ako čipy v tradičných datacentrách.

OpenAI v tom nie je samo. Aj Alphabet (Google), Amazon, Meta a Microsoft chcú tento rok zaplatiť 800 – 900 miliárd dolárov na AI, hlavne za výstavbu a výbavu datacentier. Ale Bloomberg 1. apríla priniesol správu, že výstavba asi polovice plánovaných amerických datacentier sa tento rok buď oneskorí, alebo rovno zruší.

AI bez pozlátkyNaratív okolo umelej inteligencie je v prvom rade marketing

Juraj Valach

V roku 2026 mali v USA začať bežať nové datacentrá s celkovým odberom 12 gigawattov. No asi len tretina z toho je aktuálne vo výstavbe, píše Bloomberg.

Keď podľa analýzy Sightline Climate sčítame zámery spoločností z celého sveta oznámené od roku 2024, mali by vzniknúť datacentrá s kapacitou aspoň 190 gigawattov. V roku 2026 to celkovo malo byť 16 GW, ale opäť – pracuje sa len na tretine. Že sa na nich pracuje, môže znamenať hocičo – že sú takmer hotové alebo že sa na parcelu dostal prvý bager.

Problémom očividne nie sú peniaze, investorov je dosť. Ale postaviť datacentrum je fuška, trvá to a ani stovky miliárd to nedokážu urýchliť. Nie je dosť súčiastok, ani elektrická sieť nie je pripravená na nárazové zvýšenie záťaže a nikto to v takejto mierke dosiaľ nerobil.

Aj okolo Stargate Project bolo dlho podozrivé ticho, hoci mu uplynula tretina času a z piatich kampusov nestojí vo finálnej podobe ani jeden.

Výstavbu vo Wisconsine OpenAI v marci oznámilo fotkou jediného nosníka a piatich robotníkov v reflexných vestách. V pozadí vidno nákladiaky voziace hlinu. V texaskom Shackelforde kravaťáci slávnostne kopli do zeme až na konci roku 2025. V podobnom čase začala prichádzať technika na stavenisko v Novom Mexiku. Na konci marca Sam Altman zverejnil video s komentárom „v Michigane vztýčili prvé oceľové trámy budúcich datacentier“.

V Indiane sa začala výstavba datacentier s kapacitou jeden gigawatt pre spoločnosť Meta len na konci zimy. V Británii Microsoft a Nscale v roku 2025 oznámili výstavbu AI superpočítača, ktorý zatieni aj tie americké. The Guardian postup v marci zhrnul titulkom Od tlačovej správy… až po skládku šrotu: „superpočítač“ z Essexu, ktorý je stále len skladom lešenia.

Ako hovoria Angličania, Rím nepostavili za jeden deň.

Kam pôjdu GPU?

Spoločnosť Nvidia bola dlho známa najmä medzi gejmermi, grafikmi a vývojármi ako dominantný výrobca samostatných grafických kariet (GPU). Na konci roku 2022 mala hodnotu vyše 350 miliárd dolárov, čo z nej robilo 16. najhodnotnejšiu firmu. Nad hranicou jedného bilióna boli vtedy len štyri spoločnosti.

S nástupom AI boomu sa Nvidia s piatimi biliónmi (päťka a 12 núl) dolárov stala najhodnotnejšou firmou sveta a prepisovala pritom všetky rekordy, pretože jej GPU slúžia ako mozgy AI datacentier. Podobný osud stretol aj Broadcom, ktorý vyrába hardvér a softvér pre datacentrá. Z 35. miesta v roku 2022 vystrelil na dnešné siedme s hodnotou 1,9 bilióna.

Rovnako aj taiwanský výrobca polovodičov TSMC. Stojí za 70 percentami globálnej produkcie kremíkových čipov, ktoré sa využívajú v grafických kartách, procesoroch, operačnej pamäti (RAM), diskoch atď. Je hlavným dodávateľom pre Nvidiu, Apple či Broadcom. Z 13. miesta sa posunul na šieste a svoju hodnotu viac ako späťnásobil na dva bilióny dolárov.

Tieto spoločnosti raketovo vyrástli vďaka kontraktom na výstavbu datacentier. Problém je len to, že keď nestoja datacentrá, nie je kam dať ich produkty. Hoci už sú nakúpené.

Nvidia hlási rekordnú tržbu za fiškálny rok 2026 (približne od februára 2025 do januára 2026). Rast je ohromný, posledná štvrtina roka (68 miliárd dolárov) bola o 20 percent vyššia ako tá predchádzajúca a o 73 vyššia ako pred rokom. Až 91 percent, čiže prakticky všetko, boli zákazky pre datacentrá.

Podľa kritika AI boomu Eda Zitrona (ktorému vďačím za viaceré zdroje k tomuto článku) tých päť gigawattov datacentier vo výstavbe predstavuje „IT výkon približne 3,84 GW alebo investíciu do grafických kariet a súvisiaceho vybavenia vo výške približne 111,5 miliardy dolárov, čo predstavuje zhruba 57,5 percenta tržieb spoločnosti Nvidia za fiškálny rok 2026, ktoré sa skutočne realizujú“.

Opäť – päť gigawattov datacentier je vo výstavbe, nie že už stojí a čaká, kým ich naplnia čipmi. Ťažko povedať, či budú hotové o rok, o dva, o tri...

Znamená to, že Nvidia „predáva grafické karty roky dopredu a jej schopnosť rásť alebo aspoň udržať súčasné tržby závisí výlučne od toho, či dokáže ľudí presvedčiť, že nejakým spôsobom to dáva zmysel“.

Pokus dovidieť za AI hypeFakt sa bojím. Ale mám sa čoho?

Juraj Valach

Oracle v decembri 2025 oznámilo, že pre OpenAI „doručilo“ 96-tisíc grafických kariet do dvoch budov texaského datacentra. Ale aj pozapájať takéto veľké množstvo GPU a vyladiť tak, aby fungovali ako jeden celok, trvá celé mesiace, potenciálne vyše pol roka. Na konci apríla Oracle tweetovalo, že v Abilane už je „prevádzkyschopných“ 200 megawattov, čiže dve budovy, a dodalo, že celá zákazka ide podľa plánu.

Podľa akého plánu?

Zdroj z Abilane na konci marca Zitronovi tvrdil, že tretia budova je už takmer hotová (ale ešte potrvá mesiace, kým inštalujú grafické karty). To jest tretia budova z ôsmich, ktoré majú byť hotové a plne funkčné do októbra tohto roka. Nehovoriac o ďalších štyroch kampusoch, z ktorých nefunguje ani jedna budova.

Zaokrúhlime dodávku Oraclu na stotisíc čipov a pridajme ešte 50-tisíc, ktoré pôjdu do tretej budovy. Nvidia už v polovici roka 2025 tvrdila, že predala viac ako tri milióny jednotiek.

Ťažko z tohto vyčítať niečo exaktné. Nevieme, aký podiel z nových grafických kariet ide na výmenu starších generácií v už existujúcich datacentrách. Keďže OpenAI ešte nepostavilo veľa vlastnej infraštruktúry, využíva najmä servery Microsoftu (podobne ako Anthropic beží hlavne na serveroch Amazonu).

Ale že najväčšie meno v AI boome je schopné využiť len jednotky percent z rapídne rastúceho predaja Nvidie, neznie veľmi nádejne. Ako na tom asi sú ďalší hyper-scaleri ako Amazon či Microsoft?

Aj spomínaná výmena staršej generácie za novú je dôležitá.

Grafické karty nie sú ako zaváraniny. Kúpim dnes, odložím do špajzy a využijem, keď sa bude hodiť. Nvidia po novom vydáva novú generáciu každý rok. Takže keď budú datacentrá konečne stáť, zo skladu vytiahnu zaprášenú verziu Blackwell, ktorá bude už dva-tri roky stará (a to je veľmi optimistický odhad). Na trhu bude o dve generácie novšia Vera Rubin Ultra. Nová generácia má často iné špecifikácie, takže čoskoro bude treba vymeniť aj racky, do ktorých sa montujú.

Buď datacentrá budú bežať na zastaranom hardvéri a Nvidii a spol. rapídne poklesne tržba, alebo ho nechajú zhrdzavieť v skladoch, utratia ďalšie miliardy, pretože nový hardvér je výkonnejší a úspornejší, a Nvidia porastie ďalej.

Kde vezme Oracle peniaze?

OpenAI, rovnako ako ďalšie AI startupy, neprodukuje zisk. Hotovosť, ktorá mu umožňuje rásť, prichádza od investorov. No ani tých nemá aktuálne dosť, aby zaplatilo Oraclu za plánované datacentrá. Ale to nič, keďže ani Oracle nemá dosť kapitálu, aby ich mohlo postaviť.

Oracle sa preto zadlžuje v stovke miliárd, aby mohlo dodať objednané datacentrá, čo ho bude stáť vyše 340 miliárd, všetko pre jediného zákazníka. No OpenAI podľa The Information bude tento rok v strate 25 miliárd dolárov, ďalší 55 miliárd, potom 80 miliárd, potom 50 miliárd až nakoniec v roku 2030 konečne dosiahne zisk vyše 30 miliárd. Celkovo spáli dvojnásobne viac hotovosti, než predpokladalo minulý rok.

Preto Ed Zitron napísal newsletter Ako OpenAI zabije Oracle. Tvrdí v ňom, že jediný rast Oraclu pochádza práve z tejto zákazky, čiže stávky na to, že OpenAI bude mať peniaze na to, že ju zaplatí.

Ale OpenAI sa okrem toho zaviazalo zaplatiť 250 miliárd dolárov Microsoftu a 138 miliárd Amazonu za využívanie cloudových služieb, ktoré kryjú nedostatok jeho vlastnej výpočtovej sily.

Zitron preto píše, že „Stargate v súčasnej podobe zničí Oracle, pokiaľ sa OpenAI nestane doslova najziskovejšou spoločnosťou s najvyššími tržbami všetkých čias v priebehu najbližších dvoch rokov“.

Dotovaná AI

Možno je to na prvý pohľad prekvapivé, ale veľká časť sveta, čo sa týka AI, dnes peniaze stráca. Azda s výnimkou predajcov hardvéru. (Zatiaľ?)

Meta a Google ani len nechcú uviesť svoje tržby z umelej inteligencie, čo s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že sa nemajú čím pochváliť. Amazon a Microsoft investujú stovky miliárd do datacentier, čo sa im vracia prinajlepšom v jednotkách percent (o tom viac nižšie). A prevažnú väčšinu výpočtovej sily si od nich prenajímajú dve firmy, Anthropic a OpenAI, ktoré v roku 2024 stratili po piatich miliardách dolárov (tu a tu).

OpenAI v prvej polovici roku 2025 bolo podľa The Information v mínuse skoro 8 miliárd dolárov. A podľa Futurism mohlo v tretej štvrtine roku 2025 (t. j. za 3 mesiace) prísť až o 11,5 miliardy.

Anthropic mal podľa svojich najoptimistickejších odhadov z konca roku 2025 stratiť „5,2 miliardy dolárov, a to na základe zisku pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou“. Žiaľ, o presné dáta sa nechcú deliť. V rokoch 2026 a 2027 však očakávajú stratu po 11 miliardách.

(Anthropic svojmu LLM Claudovi zaplatil sedenie u psychológa a zverejnil posudky. Škoda, že tieto vyhodené peniaze radšej nedali na audit; finančné zdravie Anthropicu je pre verejnosť oveľa dôležitejšou informáciou než mentálne zdravie ich chatbota.)

Profesor informatiky Igor FarkašV digitálnom svete už nebudeme môcť veriť ničomu

Jakub Lipták

Problémom nie je len nákladné budovanie infraštruktúry.

Príčinou je, že žiadny zákazník dnes neplatí plnú sumu za to, čo dostane. Platí len zlomok, zvyšok dotujú samotné AI firmy. Doteraz to fungovalo predovšetkým na báze predplatného. Firmy ponúkali rôzne plány. Napríklad Anthropic za 20, 80 alebo 200 dolárov mesačne, podľa potrieb zákazníka, OpenAI za 8, 20 alebo 200.

To je ako all-you-can-eat, každý zaplatí za obed 15 eur, ale niekto si na tanier naloží jedlo v hodnote 8 eur, iný spraví pyramídu v hodnote 25 eur.

Popritom ponúkajú aj tzv. API, ktoré umožňuje pripojiť softvér zákazníka priamo k LLM, čiže využiť ho napríklad na poháňanie zákaznickej podpory daného webu. Za túto službu sa typicky platí na základe konkrétneho využitia, čiže za to, koľko výpočtovej sily zákazník spáli (meria sa v tzv. tokenoch) – zješ 200 g ryže, zaplatíš 2 eurá, zješ 300 g, zaplatíš 3 eurá. Chápeme sa. Cenovka API predstavuje reálnejšiu cenu za službu (hoci teoreticky aj tá môže byť príliš nízka, než aby pokryla náklady).

Tento blog porovnal cenu za predplatiteľské plány s cenou za API v prípade Anthropicu. Plány vychádzajú 8- až 13,5-krát lacnejšie, než stojí rovnaká výpočtová sila pri API. Ak ste sa v tom stratili, nebojte sa, záver je jednoduchý (pokiaľ rátame s tým, že ceny za API sú reálne):

Anthropic nechal svojich predplatiteľov za každý dolár, čo mu zaplatili, páliť tokeny (výpočtovú silu) v hodnote až do 8 (najlacnejší plán), resp. 13,5 dolára (dva drahšie plány). Jasné, isto nie každý používateľ naplní limit svojho plánu, ale aj keby ho každý naplnil len do polovice, čiže do hodnoty 4, resp. 7 dolárov za zaplatený dolár: predstavte si reštauráciu, kde vám každé jedlo ponúknu za štvrtinu až sedminu z ceny, koľko stála jeho príprava.

Podľa zdroja časopisu Forbes to môže byť ešte viac – za 200-dolárové predplatné umožňovali až výpočty v hodnote 5-tisíc dolárov, čiže zákazník zaplatil 4 percentá z reálnej ceny.

Reštaurácie aj iné podniky to robia, aby sa uchytili na trhu, vybudovali si zákaznícku základňu. Ale dlhodobo to nie je udržateľné. Až keď zákazník musí platiť skutočnú cenu, ukáže sa, či je biznis životaschopný. A v prípade AI či budú môcť splatiť svoje obrovské investície do datacentier.

Ako v jednom rozhovore priznal Dario Amodei, „na svete neexistuje žiadna mocnosť, ktorá by zabránila bankrotu“ v prípade, že Anthropic nebude mať dostatočný zisk a nakúpi príliš veľa výpočtovej sily.

Bolo teda len otázkou času, kým používateľov z raja promptovej hojnosti nevrhnú do tvrdej reality, v ktorej každý dostane len to, za čo si zaplatí.

Big Tech a politický „bias“Je Silicon Valley v tíme Trump?

Juraj Valach

Ako prvý prekročil rubikon Microsoft, keď potvrdil, že od prvého júna bude zákazníkom niektorých plánov Copilota účtovať za to, čo minú.

Microsoft sa vo svojom vyhlásení snažil vyhovoriť na to, že jeho AI agent je sofistikovanejším produktom, ako bol doteraz. Ale The Wall Street Journal už v roku 2023 písal, že zatiaľ čo predplatitelia Copilota platia mesačne 10 dolárov, jeho prevádzka Microsoft stojí viac ako 20 dolárov na zákazníka, v niektorých prípadoch až 80.

Nie každý má takúto odvahu (alebo dostatočne tvrdého finančného riaditeľa). Ale každý s tým bude musieť niečo robiť.

Anthropic potichu a nakrátko skúsil odstrániť Claude Code (nástroj na písanie počítačového kódu) zo svojho plánu Pro (20 dolárov za mesiac). I keď tento krok vyvolal veľkú kritiku používateľov, s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo testovanie toho, čo príde.

Ťažko si predstaviť zákazníka, ktorý bude spokojný, ak bude musieť platiť viac a dostane menej. Firmy, ktoré si dnes predplácajú služby AI startupov, si budú musieť dobre spočítať, či sa im oplatí platiť niekoľkonásobne viac. Inými slovami, či nástroje umelej inteligencie naozaj prinášajú ich biznisu takú hodnotu, akú ich budú stáť.

Privysoký dopyt

Záchranným lanom v tejto atmosfére nedobrých správ malo byť, že po AI je taký dopyt, že nie je dosť výpočtovej sily. Vlastníci datacentier musia odmietať záujemcov o prenájom.

Dokonca nie je dosť kapacity na zvládanie všetkých promptov. Za to sčasti môže aj zvláštna mánia, ktorá zachvátila IT sektor. New York Times v marci písal, že v mnohých firmách sa zamestnanci predbiehajú v tom, kto spáli viac tokenov (výpočtovej sily AI).

Anthropic začal mať v marci problémy s claudovou inteligenciou. O Claude Code je medzi programátormi zvlášť záujem. Ale teraz zabúdal kontext uprostred práce, odpovedal hlúpejšie, rýchlejšie vyčerpal limity tokenov. Trvalo to týždne, žiadne oficiálne vyjadrenie.

Používatelia sa nahnevali a začali sa obracať ku konkurencii (Codex od OpenAI, Github Copilot, Cursor) v domnení, že Anthropic sa na nich snaží ušetriť alebo že sa trápi s nedostatkom výpočtovej sily. Anthropic to však odmietol, zhoršený výkon zvalil na tri nezávislé chyby, ktoré v priebehu apríla údajne postupne vyriešil.

Aj keby bolo príčinou nedostatok výpočtovej sily (čo je pre pomalú stavbu datacentier naozaj problém), podľa viacerých pozorovateľov (napr. tu) to je dobrá správa – len donedávna AI nemala dosť zákazníkov, dnes ich je toľko, že nestačí infraštruktúra! Produkt sa zlepšil, dopyt sa predsa len dostavil a bublina nepraskne.

Ale nie je to také ružové.

Po prvé, zdá sa, vlastníci datacentier majú ideálnu pozíciu – sedia na zdroji, ktorého je nedostatok a zároveň je oň strašný záujem. Ale záujem prichádza hlavne od dvoch firiem, ktoré existujú len vďaka tomu, že ich financujú práve tí, ktorí im prenajímajú výpočtovú silu.

Na väčšine AI datacentier dnes beží OpenAI a Anthropic, oboje stratové spoločnosti. Ako vo svojom podcaste zhŕňa Ed Zitron, Microsoft má asi 2 gigawatty výpočtovej sily pre AI a OpenAI si z toho prenajíma zhruba 80 až 90 percent. Amazon má asi 1,7 gigawattu, z čoho Anthropic zaberá približne 75 percent. Plus Anthropic berie aj od Googlu to, čo Google nevyužije pre svoju Gemini.

Ilúzia hodnotovej neutralityKomu slúži umelá inteligencia a koho by volila?

Jozef Filko

Polovica z budúcich potvrdených príjmov Amazonu, Microsoftu a Googlu sú práve zákazky od OpenAI a Anthropicu.

Microsoft, Amazon a už aj Google majú prisľúbené veľké zisky od OpenAI aj Anthropicu, ktorým prenajímajú datacentrá, logicky ich nechcú nechať skrachovať a nalievajú do nich miliardy dolárov, ktoré vykrývajú dnešné straty za vidinu budúcej tržby.

Napríklad Amazon Anthropicu zatiaľ venoval 13 miliárd dolárov (a sľúbil ďalších 20 miliárd), no ten sa mu musel zaviazať, že minie 100 miliárd v jeho datacentrách za najbližších 10 rokov. Vo februári OpenAI vyzbieralo 50 miliárd od Amazonu, ktorý mu prenajme datacentrá, 30 miliárd od investičného partnera SoftBank a 30 miliárd od Nvidie, ktorá mu predá čipy.

Google plánuje Anthropicu venovať dokopy 40 miliárd, Anthropic sa nedávno zaviazal minúť na čipy a datacentrá Googlu 200 miliárd dolárov.

Po druhé, ak je výpočtová sila nedostatkovým tovarom, je to popri tréningu nových modelov výsledkom priveľkého záujmu používateľov o promptovanie.

Ale záujem je o tokeny vo výpredaji, t. j. o služby, na ktorých OpenAI a Anthropic strácajú viac, než zarobia. A rozdiel medzi nákladmi a ziskom doplácajú investície Microsoftu, Amazonu, Nvidie atď. Bol by tu taký veľký záujem, ktorý spôsobí nedostatok výpočtovej sily, keby používatelia museli platiť skutočnú cenu za AI, čiže niekoľkonásobne viac ako dnes?

Záujem o datacentrá tak v súčasnosti financujú ich vlastníci a dodávatelia súčiastok a investori. Ale ani im sa to až tak nevypláca.

Ako upozorňuje Ed Zitron, Amazon do AI zatiaľ nalial 300 miliárd dolárov, čo mu prináša mesačný zisk 1,25 miliardy (z čoho takmer všetko platí Anthropic). Takýmto tempom by sa investícia vrátila za 20 rokov, keby tržby zostali rovnaké a neprišli by už žiadne ďalšie výdavky.

Microsoft je na tom len o málinko lepšie. Zatiaľ čo do AI investoval 294 miliárd, z toho celého sa vracia naspäť asi jedno percento.

Jednoducho povedané, dopyt prevyšujúci ponuku je dôsledkom pomalého stavania datacentier a ochoty veľkých firiem investovať do dvoch AI startupov, ktoré predávajú svoj produkt vďaka tomu, že ho predávajú hlboko pod cenu.

Z čoho vyplýva, že celý AI boom – od výrobcov čipov cez vlastníkov a dodávateľov datacentier až po LLM – stojí na schopnosti dvoch stratových firiem vyzbierať dostatok rizikového kapitálu, aby prežili tak dlho, kým nevyriešia hádanku, na ktorú by v tejto chvíli vedela dať odpoveď len nadľudská inteligencia – ako začať zarábať peniaze?

Ako z toho von

The Information píše, že „OpenAI už tri roky získava väčšinu svojich príjmov od ľudí, ktorí platia 20 dolárov mesačne za predplatné služby ChatGPT“. Týchto predplatiteľov je asi 44 miliónov, ale OpenAI predpokladá, že v roku 2026 ich počet klesne na 9 miliónov, čiže o 80 percent.

Spoliehajú sa, že viac zarobia z plánu ChatGPT Go, ktorý v USA mesačne stojí osem dolárov a inde po svete asi päť a navyše prináša zisk z reklám. Predpokladajú, že z asi troch miliónov používateľov sa stane 112 miliónov, čiže 36-násobok, ešte tento rok. Predplatitelia najdrahšieho plánu by sa mali zdvojnásobiť, ale stále budú predstavovať len jedno percento.

Teoreticky to je dobrá stratégia. Stratu zákazníkov z drahšieho plánu by mal zhruba pokryť väčší záujem o lacnejší plán plus by mali 110 miliónov nových používateľov, ktorým môžu zobrazovať reklamy (20-dolárový plán je bez inzercie).

OpenAI tak predpokladá, že oproti minulému roku ročnú tržbu zdvojnásobí na 30 miliárd a v roku 2030 dosiahne 284 miliárd, pričom 36 percent (102 miliárd) bude práve z reklám. Sú to veľmi odvážne predpovede.

Povedzme, že sa im podarí zvýšiť počet používateľov GPT Go o vyše 3-tisíc percent či celkový počet platiacich zákazníkov OpenAI o asi 74 miliónov, čiže o 250 percent, za jediný rok. Potom budú mať štyri roky, aby dosiahli zisk 102 miliárd z inzercie. Youtube, druhá najnavštevovanejšia stránka na internete, mala za rok 2025 – po dvoch dekádach existencie – z reklamy zisk 40 miliárd, menej ako polovicu.

Kritik môže namietnuť, že ChatGPT je piatou najnavštevovanejšou stránkou, čo je po menej ako štyroch rokoch existencie parádny výkon. To iste je, ale za Youtubom (45 miliárd návštev mesačne) zaostáva 9-násobne.

Mágia, veda, technika a AIO architektoch zajtrajšieho boha a ich umelom mesiášovi

Juraj Valach

Zároveň s týmto však The Wall Street Journal priniesol správu, že OpenAI sa nepodarilo naplniť ciele v oblasti zisku ani počtu zákazníkov za minulý rok. Firma napríklad ešte stále neohlásila miliardu aktívnych týždenných používateľov, i keď tento míľnik chceli mať za sebou ešte pred Novým rokom.

Podľa zdrojov WSJ „OpenAI na začiatku tohto roka nesplnilo viacero mesačných cieľov v oblasti tržieb, keď ho predbehla spoločnosť Anthropic na trhu s programovaním a na podnikovom trhu“.

Ťažko z toho von aj pre Anthropic, ktorý síce tvrdí, že tržby mu ohromne rastú, ale zároveň sa podľa všetkého uchyľuje k až príliš kreatívnej účtovníckej matematike.

Doteraz tu nič také nebolo, ak sa stovky miliárd minuli a príjmy nie a nie prísť, len ďalšie výdavky. Optimisti v tomto bode argumentácie radi poukazujú na rast Amazon Web Services, cloudových služieb od Amazonu. AWS trvalo desať rokov, kým dosiahli zisk, a cestou zároveň utratili miliardy dolárov.

Ale tých miliárd bolo do prvého ziskového roku tridsať. Big Tech chcú na AI budúci rok minúť jeden bilión dolárov. Tento rok čosi pod bilión, čiže zhruba toľko, koľko minuli medzi rokmi 2022 – 2025.

Stále bez jasného plánu na vytvorenie zisku.

Priveľké očakávania

Umelá inteligencia znie super. Je to rýchly digitálny mozog, ktorému nemusíme platiť rentu ani poistenie, zato má naraz prístup k celému internetu, vie samostatne rozmýšľať a produkovať všetko od kódu cez zhrnutia zložitých dokumentov až po romány a renesančné maľby.

Aj sedliackemu rozumu je jasné, že využitia tejto supertechnológie – či skôr nadľudskej entity – sa budú ponúkať samy. Problémom by malo byť, ako ju vyvinúť, a to sme už zvládli, nie na čo ju používať. Použiť sa dá predsa všade, ľudia nám budú strkať milióny do rúk!

Taká bola teória či skôr prezentácia produktu. Prax vyzerá inak.

OpenAI vytvorilo aplikáciu Sora, nástroj na generovanie AI videí, ale v marci oznámilo, že ju ruší, len po pol roku existencie. A to s ňou Disney uzavrel miliardovú zmluvu.

Sora za čelý čas priniesla tržbu len 1,4 milióna dolárov (iné zdroje uvádzajú 2,1 milióna, ale to je úplne jedno), zatiaľ čo podľa odhadov mohla jej prevádzka stáť státisíce až milióny dolárov denne. Rýchlo sa vyšplhala na milión používateľov, ale nakoniec jej z toho zostala len polovica a aj tú poslala domov.

Viceprezident Nvidie pre strojové učenie Bryan Catanzaro povedal pre server Axios, že čo sa jeho tímu týka, „náklady na výpočtovú silu sú oveľa vyššie ako náklady na zamestnancov“. Inak povedané, AI je v súčasnom stave a v súčasných cenách často drahšia ako človek, ktorého má nahradiť (nehovoriac o tom, že je často aj menej spoľahlivá).

Skôr než AI zmení svetBublina praskne a veľa ľudí príde o veľa peňazí

Kristína Votrubová

Napríklad technický riaditeľ Uberu už v polovici apríla hlásil, že jeho firma vyčerpala tohtoročný rozpočet na AI.

A aj napriek tomu všetkému zatiaľ nevidieť plody umelej inteligencie. Forbes vo februári písal, ako CEO tisícok spoločností priznali, že AI nemá žiadny dosah na zamestnanosť či produktivitu. Ekonómovia vraj tvrdia, že nikde nevidno nárast zisku v dôsledku AI.

AI firmy a ich investori sa ženú k snu o umelej všeobecnej inteligencii, jednému modelu, ktorý dokáže všetko, a cestou tratia stovky miliárd dolárov. Ale zatiaľ vytvárajú technológiu, ktorú akosi nik nedokáže ani plnohodnotne uplatniť, ani poriadne zaplatiť.

Keď si Apple hľadalo AI, ktorá by poháňala jeho Siri, zašli najprv za Googlom. Ako píše vývojár a publicista Mo Bittar, v Googli sa isto tešili. Najprominentnejší a najbohatší výrobca smartfónov a notebookov si chce prenajať ich AI. Ale nadšenie spľaslo, keď CEO Applu povedal cenu. Jedna miliarda ročne.

Jedna miliarda za najdôležitejšiu technológiu v ľudskej histórii. Na porovnanie, Google platí Applu asi 20 miliárd každý rok za to, aby Google zostal predvoleným vyhľadávačom v prehliadači Safari od Applu, čiže 30 rokov stará technológia má 20-násobne vyššiu hodnotu než AI. Bittar tipuje, že Google nevyjednalo lepšiu cenu, pretože vedeli, že ak odmietnu, Apple sa otočí na opätku a zaklope na dvere Anthropicu či OpenAI.

Ajaj, kto zaplatí AI?

Na druhej strane...

... nič z tohto neznamená, že umelá inteligencia sa nestane užitočným nástrojom v širokom spektre zamestnaní, podobne ako počítače či internet. Lenže je pravdepodobné, že digitálni behemoti so svojimi dvoma stále hladnými deťmi, do ktorých vkladajú veľa nádeje a hlavne peňazí, si pomýlili maratón so šprintom.

Isto náš čaká budúcnosť s AI, otázkou je len, či to bude centralizovaný multibiliónový priemysel, ako si ho maľuje Big Tech, alebo niečo... Normálnejšie.

Modely sa budú naďalej vylaďovať a hlavne prispôsobovať na konkrétne použitia. Budúcnosť možno neleží v jednom všeobecnom obrovskom modeli, ktorý bude inteligentný ako celá krajina géniov natlačená v jednom datacentre (aby sme si požičali Amodeiho slovník), ale vo viacerých menších modeloch, každý špecializovaný na užšie použitie.

Okrem toho skutočne užitočné AI nástroje sú veľmi nové, takže nečudo, že ešte nevieme, ako ich integrovať do pracovného procesu.

Novšie čipy budú o čosi efektívnejšie, cena výpočtov sa zníži.

Inzercia prinesie zisk.

Len sa toho už možno OpenAI a Anthropic nedožijú.