Ako má tradícia zachrániť našu civilizáciu? AI apokalypsu prežijú len ľudia, nie otroci strojov, zaznelo na Petersonovej konferencii

Na Postoji sme písali, že nová encyklika pápeža Leva XIV. sa priamo nevenovala tomu, ako by mal radový veriaci navigovať svoj život v ére umelej inteligencie. Venovala sa hlavne makropohľadu, v ktorom zdôrazňovala, že človek musí zostať človekom.

Jonathan Pageau je pravoslávny kresťan, kanadský rezbár ikon, podcaster a publicista. Sám sa označuje za symbolického mysliteľa, interpretuje hlboké vzorce ukryté v príbehoch.

Na tohtoročnej konferencii ARC, ktorú pred pár rokmi založil Jordan Peterson a ktorá spája svetových konzervatívnych lídrov, vystúpil s prejavom, ktorý vychádzal z rovnakého imperatívu ako pápežova encyklika, ale namiesto systémových hľadá osobné riešenia a sprievodcom sú namiesto sociálnej náuky cirkvi archetypálne príbehy západnej civilizácie.

Kopija a grál

Pageau v úvode odmieta myšlienku, že staré príbehy nám dnes nemajú čo povedať, lebo naše problémy sú vraj úplne nové. Práve naopak.

Aj prvá dochovaná zmienka o generatívnej AI (hovoriacom stroji) pochádza zo stredoveku: podľa legendy Albert Veľký vytvoril bronzovú hlavu, ktorá vedela odpovedať na každú otázku. Jeho študenta Tomáša Akvinského však natoľko otravovalo jej ustavičné táranie, že ju rozbil na márne kúsky.

Pageau ďalej spomína dva mystické predmety z niektorých verzií arthuriánskych legiend – Svätý grál, z ktorého pil Kristus a jeho učeníci pri poslednej večeri a Jozef z Arimatey doň ďalší deň zachytil krv Ukrižovaného a Svätú kopiju, ktorou rímsky vojak prepichol Kristov bok.

Prejav Jonathana Pageaua na konferencii ARC 2026

Svätý grál je v legendách zdrojom zdravia, večnej mladosti, naplní sa čímkoľvek, čo hrdlo ráči. Je to symbol hojnosti. Svätá kopija, ktorá dala poslednú ranu Bohočloveku, je symbolom útoku. Podľa Pageaua tieto predmety zosobňujú zmysel celej technológie. Na jednej strane je jej cieľom zabezpečiť dostatok, na druhej strane robiť výpady nutné na jeho ochranu.

Rytier Balin, hovorí Pageau, sa raz dostal do hradu, kde v kaplnke ležali oba predmety. Jeho úlohou bola zavraždiť jedného z hostí, a keď ho potom hnali komnatami, dostal sa až do kaplnky. V zápale schmatol Svätú kopiju a neuvedomujúc si jej význam udrel kráľa do slabín. Celé kráľovstvo sa zmenilo na pustatinu.

Grál sa stratil a Artušovi rytieri ho potom hľadali krížom-krážom. Kto ho nájde, musí sa spýtať: „Komu grál slúži?“ Len správna odpoveď vylieči pustatinu, nájsť posvätnú relikviu nestačí. „Dnešný svet oslavuje tých, ktorí hľadajú grál,“ tvrdí Pageau, „ale kto sa dnes pýta onú otázku?“

Balin sa nepýtal, komu grál a kopija slúžia, len ich použil a uvrhol skazu na celý svet.

Elon Musk či Dario Amodei (CEO Anthropicu) nás dnes varujú, že umelá inteligencia, domnelé zosobnenie Svätého grálu, môže vyhladiť ľudstvo a zmeniť Zem na pustatinu. Obaja sú na výprave a hľadajú ho. Ale majú odpoveď na nutnú otázku?

Potom Pageau pripomenul príbeh zo Starého zákona. Moloch bol krvilačný boh Kanaáncov, ktorý požadoval, aby mu obetovali deti výmenou za moc. Do Molochovej pasce sa dostávame dnes aj my, keď máme pocit, že musíme obetovať čo je nám najdrahšie, len aby sme sa udržali na koni.

Keďže v AI pretekoch s nami súperí Čína, musíme obetovať pracovné miesta, energiu, životné prostredie aj mysle našich detí, dokonca našu vlastnú schopnosť rozlíšiť, čo je skutočné a čo falošné. Len aby sme nestratili svetovú dominanciu.

Aj keby Moloch sám neexistoval, lapení do pasce sa stávame jeho údmi a konáme jeho vôľu. A tak pôsobí a existuje skrze nás. Napriek zdokumentovaným a aj dosiaľ nepreskúmaným nebezpečenstvám technológie strkáme AI do všetkého. Komu slúži? Alebo slúžime my jej?

Aký ďalší vývoj v AI môžeme čakať?Vyriešenie matematického problému Paula Erdősa je neuveriteľný kvalitatívny skok

Peter Horák-Hönig

Riešenie

„Nik nevie, čo s tým. Na úrovni systému sme v pasci. Had je von z vreca a nechce ísť späť,“ myslí si Pageau, „jediné skutočné riešenie, ktoré mi napadá, je osobné riešenie.“

Kanadský psychológ a verejný intelektuál Jordan Peterson, Pageauov blízky priateľ, radil: „Usteľ si posteľ, uprac si izbu.“ Pravoslávny kresťan Pageau ponúka vlastnú variáciu: „Choď do kostola.“

Keďže nevieme, komu slúži technológia, musíme vedieť, komu slúžime my. Zatiaľ čo stroj beží na plné obrátky a melie, čo mu stojí v ceste, „musíme sa stať skutočne ľudskými, ľudskejšími než kedykoľvek predtým“. Len tak zostaneme vo svojich osobných životoch pánmi stroja a nie jeho otrokmi.

Musíme opustiť efektívnu, utilitaristickú mentalitu stroja. Napríklad sa konečne prestať pozerať na vzdelanie ako na niečo, čo nám má zabezpečiť zručnosti, ktorými si potom zarobíme peniaze. „Naspäť k humanitným vedám,“ hlása Pageau.

Ak vďaka AI už nebude nutné pamätať si, vedieť a poznať, musíme tieto schopnosti v sebe kultivovať o to viac. „Naučte sa básne, čítajte rozprávky, choďte kempovať, pestujte záhradu, buďte súčasťou svojej komunity, svojej rodiny, vo svojich vzťahoch. A nezabudnite sa modliť.“

Hoci to znie banálne, podľa Pageaua to je zároveň technické riešenie problému, ktorému čelíme. Lebo technológia nás zároveň ohlupuje, robí z nás vazalov. Čo nám pomôže, keď na Mars pošleme „tiktokových závislákov s mysľami vykuchanými umelou inteligenciou“?

Pageau pokračuje: „Nejde o splynutie so strojom ani o čipy v mozgu, Elon. Nič z toho ťa neurobí cnostným. A výsledkom budú len nesmierne mocní, ale zlomení ľudia. Tí, ktorí sa v myslení aj vo zvykoch stali úplne závislými od technológií, budú vazalmi tejto obludy.“

V nadchádzajúcej AI apokalypse, či už to bude len nová technologická revolúcia alebo príchod pustatiny, budú prekvitať len „žiarivé duše“, hľadači múdrosti a cnosti. Len tí, ktorí majú väčšieho pána než vlastnú chamtivosť a moc.

„A potom keď budeme stavať, to, čo postavíme, bude na tento obraz. A keď sa ocitneme tvárou v tvár grálu, budeme mať dostatok rozumu na to, aby sme sa spýtali, komu slúži. A napokon budeme mať aj dostatok múdrosti, aby sme si položili a zodpovedali otázku, ktorú považujem za najdôležitejšiu zo všetkých: komu slúžim ja,“ končí svoj prejav.

AI v školstveMôže ničiť kritické myslenie a podporuje lenivosť mozgu. Po prvých štúdiách rastú obavy

Zuzana Hanusová

Stačí politika bez základnej matrice?

Združenie ARC vzniklo v roku 2023 s cieľom spájať konzervatívne hlasy a prichádzať s politicko-kultúrnymi víziami založenými na tradičných západných hodnotách.

Hoci ARC je akronym Aliancie pre zodpovedné občianstvo, v tomto kontexte má ešte iný význam.

Jordan Peterson, jeden zo zakladateľov, vo svojom záverečnom prejave z roku 2025 vyzýval: „All aboard the Ark!“ (Všetci do archy!) (ARC sa dá vysloviť rovnako ako slovo Ark, teda archa, pozn. red.)

Kultúrny posun, ku ktorému má ARC prispieť, má byť ako Noemova archa, kde sa pred prívalom dekadencie zachráni samotná civilizácia. Záchrana spočíva v tom, že otrasení občania, ktorých už veľa nespája, nastúpia na jednu palubu a znovuobjavia správny kurz, ktorým sa úspešnejšie ako my plavili predchádzajúce generácie.

Treba nielen opätovne predostrieť konzervatívne hodnoty, ale aj zjednotiť a premyslieť konzervatívnu víziu. A hlavne chopiť sa vesla a makať.

Pageauov prejav (hlavne jeho rada choď do kostola), ktorý si získal širokú pozornosť, preto môže znamenať posun v tejto diskusii.

Mnohé konzervatívne hlasy by sa rady vrátili späť k tradičným hodnotám, a to predovšetkým v politickom zmysle. Nejde im však o kresťanstvo, len o jeho určitú dejinnú aplikáciu, typ kultúry či spoločnosti. S tým sa však spája aj kritika, ktorá voči konferencii z času na čas zaznieva. Načo sa vracať k odtlačku, keď kľúčová je matrica, ktorá ho vyrazila?

Ako upozorňuje protestantský mysliteľ a evanjelizátor Glen Scrivener, Jordan Peterson, ktorý toto hnutie roky intelektuálne viedol, zosobňuje tento prístup civilizačnej spásy bez Boha:

„Treba skúmať múdrosť predkov a postaviť na nej svoj život. Upratať si vlastnú izbu, prijať osobnú zodpovednosť, chopiť sa života a robiť, čo sa dá. Stať sa hrdinom vlastného príbehu, hoci tragickým hrdinom, bojovať a dosahovať malé víťazstvá v dlhej prehre, aby sme si požičali Tolkienov pojem. Izba sa zase rozhádže a civilizácia sa rozpadne, entropia zvíťazí.“

Život je tragédia so svetlými momentmi. Scrivener túto líniu kritiky spája aj s Petersonovým osobným príbehom: jeho verejné pôsobenie v posledných rokoch opakovane prerušili vážne zdravotné problémy, čo podľa Scrivenera ukazuje limity čisto voluntaristickej výzvy „postav sa a vesluj“. „Modlime sa za jeho zotavenie, ale nezotaví sa tým, že si ustelie posteľ alebo že začne veslovať.“

Komentár Glena Scrivenera k Pageauovmu prejavu

Zákon, pravidlá, hodnoty

Naproti tomu Pageau nechce, aby sme niečo robili, ale aby sme niekam či za niekým šli.

Scrivener vraví, že rady „uprac si izbu“ a „choď do kostola“ sa v niečom podobajú: obe ponúkajú „osobné riešenia, nie inštitucionálne, štrukturálne či spoločenské“, pretože „nie sme otrokmi ideológie ani technológie“.

Ale Pageauov prístup je kresťanský, život je komédia, hoci Božská komédia. Dante sa nesmial celú cestu z jadra zeme až po nebesá. Prešiel dnom pekla, vystúpal na očistcovú horu a až odtiaľ sa vzniesol do blaženosti.

Až záver je šťastný, bojujeme a tŕžime menšie prehry v dlhom víťazstve. To preto, že hrdinami príbehu nie sme my, ale Kristus. Kristus v Matúšovom evanjeliu hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. (...) Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Mnohí konzervatívci na čele s Petersonom chcú na Adama – teda ľudský pád – odpovedať Mojžišom, zákonom, myslí si Scrivener. Mojžiš priniesol Desatoro, Peterson 12 pravidiel pre život.

Z Nového zákona však vieme, že odpoveďou na Adama je Kristus. Mojžiš putoval púšťou, ale sám sa do zasľúbenej zeme nedostal, uvidel ju len z diaľky. Zákon, pravidlá a tradičné hodnoty samy nestačia.

„Návšteva kostola vás vtiahne do prostredia, v ktorom počúvate, modlíte sa, spievate a prijímate evanjeliovú realitu. Príbeh o Kristovi, najväčšom hrdinovi, ktorý sám prešiel touto skúškou, aby sme mohli mať jeho spásu,“ hovorí Scrivener. „V kostole počujeme úplne iné posolstvo. Nielen ‚uprac si izbu‘, ale ‚prijmi chlieb života‘.“

Naša súčasná spoločnosť sa zviera medzi dvoma bodmi, podľa Scrivenera sa možno konzervatívci z ARC začali viac prikláňať k tomu správnemu. Pripomína: „Keď sa Bob Dylan obrátil, v roku 1979 spieval ‚Gotta Serve Somebody‘ (Niekomu musíš slúžiť) – ‚možno diablovi a možno Pánovi, ale niekomu musíš slúžiť‘. Keď to počul John Lennon, zložil pesničku Serve Yourself (Slúž sebe). Ten istý Lennon, ktorý si utópiu predstavoval ako zem bez neba, ľudstvo bez náboženstva.“

Ale Pageau upozorňuje (nielen) konzervatívcov na najcennejšie posolstvo západnej tradície: človek sa človekom bez Boha nestane.