Skôr než AI zmení svet Bublina praskne a veľa ľudí príde o veľa peňazí

Približne pred sto rokmi sa na amerických trhoch začali šíriť fámy o novej technológii, ktorá mala zmeniť svet. Odkaz bol jasný: do tohto treba investovať. 

Hodnota firiem, ktoré túto technológiu využívali, rástla raketovou rýchlosťou, a to napriek tomu, že spočiatku nebolo celkom jasné, ako túto technológiu využiť v bežnom živote a ako ju speňažiť.

Reč je o elektrine a o firmách, ktoré ju rôznymi spôsobmi využívali vo svojich produktoch. Nadšenie, ktoré nová technológia vyvolala, bolo pochopiteľné.

Elektrina zmenila to, ako ľudia pracovali, komunikovali, ako rýchlo sa dozvedali nové informácie. 

V jej začiatkoch vizionári sľubovali, že elektrina prinesie nový svet, v ktorom už nebude treba pracovať. 

To sa síce nestalo, predsa však išlo o revolučnú technológiu, ktorá nadobro zmenila fungovanie celej spoločnosti.

Predtým, ako elektrina a vynálezy pracujúce na jej báze dobyli svet, vyvolali investičnú bublinu, potom krach trhu, masovú nezamestnanosť a značným dielom prispeli k veľkej finančnej kríze z konca 20. rokov minulého storočia.

Upozorňuje na to akademik Cameron Shackell z Technologickej univerzity v Queenslande v článku na webe The Conversation s tým, že investičný boom okolo elektriny sa do veľkej miery podobá tomu, čo dnes zažívame s umelou inteligenciou.

Preto sa z tejto skúsenosti spred sto rokov môžeme poučiť.

Nebezpečná previazanosť

Aj v prípade umelej inteligencie sa čoraz častejšie hovorí o bubline, ktorá onedlho praskne a spôsobí obrovské straty na trhoch.

Upozornenia, že AI je bublina, sa ozvali už v roku 2023, a ako konštatuje technologický portál Wired, dnes to vedia všetci – finanční analytici, nezávislé výskumné firmy, technologickí skeptici, ale aj samotní manažéri AI firiem.

Ak by sme situáciu súdili podľa bežných pravidiel, bolo by jasné, že trhy zažívajú bublinu, a tá musí čoskoro prasknúť. AI je však nová technológia a nikto presne nevie, ako sa bude vyvíjať, a teda či budú nasledovať scenáre, na ktoré sme zvyknutí.

Jedno je však isté: to, ako sa darí trhom, dnes závisí najmä od toho, ako sa darí umelej inteligencii a firmám, ktoré ju vyvíjajú či využívajú.

Podľa odhadov 80 percent ziskov, ktoré tento rok vygenerovali americké trhy, pochádzalo z AI firiem. Sedem technologických firiem dnes tvorí tretinu hodnoty indexu S&P 500.

Jednou z nich je Nvidia, ktorej čipy sú pre umelú inteligenciu kľúčové. Vlani boli jej akcie najpredávanejšími na trhu, čo firme vynieslo 30 miliárd eur. Iba táto samotná firma dnes predstavuje osem percent hodnoty celého akciového trhu a má skoro takú hodnotu ako celá kanadská ekonomika.

Vec sa tak zdá byť jasná: sú to spoločnosti, do ktorých jednoducho treba investovať, ich hodnota totiž neustále rastie a ich prísľuby sú nekonečné – od lieku na rakovinu až po dosiahnutie nadľudskej inteligencie, ktorá bude vedieť vyriešiť všetky naše problémy.

A investorov tieto prísľuby do veľkej miery oslovili, inak by do AI toľko neinvestovali.

Iba Nvidia dnes predstavuje osem percent hodnoty celého akciového trhu. Foto: shutterstock.com 

Letieť na mesiac každý rok

Technologické spoločnosti by mali v tomto roku minúť na infraštruktúru súvisiacu s trénovaním a prevádzkovaním AI okolo 400 miliárd dolárov. „V nominálnom vyjadrení je to viac, ako akákoľvek skupina firiem kedy minula peňazí na akýkoľvek účel,“ konštatuje Thompson.

Investície do AI sú také obrovské, že na ich vyčíslenie začali novinári používať prirovnanie k programu Apollo, ktorý mal Američanov dostať na Mesiac. To sa aj podarilo, za desať rokov však USA stál 300 miliárd dolárov. 

Ak by sme to porovnali s tým, čo teraz dávajú americké technologické firmy na AI, je to akoby financovali celý Apollo program každých desať mesiacov.

Investície do AI by mali v nasledujúcich rokoch ešte ďalej rásť.

Problém však je, že zisky AI firiem sú oproti investíciám zatiaľ mizivé. 

Mnohokrát ide o firmy, ktoré majú ročné tržby okolo piatich miliónov, no snažia sa získať trhovú hodnotu vyššiu ako 500 miliónov.

Očakáva sa, že v budúcom roku investície do AI presiahnu 500 miliárd, ale americkí spotrebitelia zatiaľ na služby AI minú iba 12 miliárd ročne.

Mnohé firmy ešte negenerujú žiadne zisky. 

Asi najprekvapujúcejší je príklad AI startupu Thinking Machines, ktorý vedie Mira Murati, bývalá manažérka z Open AI. Firme sa nedávno podarilo v počiatočnom investičnom kole vyzbierať vysokú čiastku.

Zvláštne však na tom bolo, že firma nepredstavila žiadny produkt, a dokonca investorom odmietla povedať, čo vyvíjajú. „Bolo to najabsurdnejšie predstavenie projektu, aké som zažil,“ povedal podľa Bloombergu jeden z investorov, ktorý na stretnutí bol. Mira Murati odmietla odpovedať na otázky, lebo investorom by vraj malo stačiť, že „robíme AI firmu s najlepšími ľuďmi z AI odvetvia“.

Aj napriek tomu sa spoločnosti podarilo vyzbierať dve miliardy dolárov.

Nejasný biznis model

Investori tak lejú peniaze do AI firiem často iba na základe viery v prelomový výsledok, bez žiadnych hmatateľných výsledkov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý je zároveň príznakom bubliny, je nakupovanie akcií na základe strachu z premeškanej príležitosti. Ak všetci nakupujú akcie jedného typu, asi na tom niečo bude.

Zatiaľ pritom nie je úplne jasné, ako bude AI generovať obrovské zisky a kedy tento moment príde. 

A práve neistota je ďalším príznakom toho, že ide o bublinu. Ako totiž upozorňuje Wired, väčšina AI firiem stále nedokáže presne povedať, aký je ich dlhodobý biznis model.

Aj nedávna štúdia MIT obavy z bubliny posilnila. Ukázala totiž, že 95 percent firiem, ktoré integrovali generatívnu AI, z tejto technológie nijako neprofitujú.

To neznamená, že je zbytočná, ale jej potenciál sa bude dať využiť neskôr, ako sa zdalo. 

Niečo podobné sa stalo aj v začiatkoch rádia. Od začiatku bolo jasné, že jeho schopnosť šíriť informácie je obrovská, a z toho plynie aj jeho hodnota, no nebolo jasné, ako túto hodnotu speňažiť.

Rádio sa tak stalo súčasťou bubliny v 20. rokoch 20. storočia a pred tým, ako spľasla, rádio stratilo 97 percent svojej trhovej hodnoty.

Príde masaker a potom lepšia budúcnosť

Ďalším príznakom bubliny sú špekulácie a prekomplikované finančné riešenia. Zdá sa, že aj toto sa v AI odvetví deje. Prestížny britský časopis The Economist už informoval, že firmy, ktoré dávajú na AI najviac peňazí, používajú účtovné triky, aby sa zdalo, že výdavky na infraštruktúru sú nižšie a teda zisky vyššie.

AI firmy zároveň robia obchody medzi sebou a jedna investuje do druhej.

Aj niektorí investori či vývojári AI priznávajú, že máme do činenia s bublinou.

„Jasné, že je to bublina,“ povedal pre britský ekonomický denník The Financial Times Hemant Taneja, výkonný riaditeľ investičnej firmy General Catalyst, ktorá do AI vlani investovala osem miliárd dolárov.

AI asistenti pribúdajú, zisky z nich však nie sú až také vysoké. Foto: Unsplash

„Bubliny sú dobré. Bubliny zosúlaďujú kapitál a talent v novom trende. To spôsobí masaker, ale zároveň vytvorí nové firmy, ktoré zmenia svet,“ dodal.

Súhlasí s ním aj Marc Benioff, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Salesforce, ktorá výrazne investovala do AI. Odhaduje, že jeden trilión, čiže tisíc miliárd z investícií do AI zrejme prepadne, ale táto technológia v konečnom dôsledku prinesie desaťkrát viac.

„Jediný spôsob, akým dokážeme vytvárať skvelé technológie, je hádzať nimi o stenu toľko, koľko je len možné, a sledovať, čo sa uchytí. A potom sa sústreďovať na víťazov,“ dodáva Benioff.

Aj samotný šéf OpenAI Sam Altman pripúšťa, že AI je v bubline. „Keď vznikajú bubliny, múdri ľudia sa príliš rýchlo nadchnú pre zrnko pravdy,“ vysvetlil. 

Súhlasí s ním aj predseda správnej rady OpenAI Bret Taylor, ktorý naznačil, že trhové ohodnotenie zrejme predbehlo reálne hodnoty AI firiem. Dodal taktiež, že umelá inteligencia zmení ekonomiku a vytvorí obrovskú pridanú hodnotu v budúcnosti, ale „myslím si, že sme v bubline a veľa ľudí príde o veľa peňazí“.

Jedným z najväčších zástancov teórie o dobrej bubline je podľa Financial Times bývalý šéf Google Eric Schmidt. „Bubliny sú úžasné. Nech pokračujú!“ povedal pre britský denník Financial Times. 

Ich historickou funkciou podľa neho vždy bolo presmerovať masy kapitálu do nových technológií a infraštruktúry, čo je pre svet dobré.

Ako teda konštatuje aj publicista Derek Thompson, ktorý sa AI venuje, umelá inteligencia bude najprv rásť, potom tvrdo padne a eventuálne zmení svet.

Podobne ako to bolo pri elektrine, aj teraz bude súčasťou procesu veľká korekcia, ktorá mnohým ľuďom prinesie obrovské straty.

Situácia je však v porovnaní spred sto rokov v niečom odlišná, a teda aj hrozivejšia pre bežných ľudí. Keď prichádzala elektrina, boli akcie pre bežných ľudí príliš drahé a teda nedostupné. Dnes však cez najrôznejšie aplikácie a portály môže investovať do AI firiem množstvo ľudí.

Na rozdiel od veľkých investorov, ktorí lejú do rôznych firiem miliardy dolárov, sú títo ľudia zraniteľnejší a menej chránení, keďže svoje zdroje menej diverzifikujú a majú aj menej prostriedkov.