Big Tech a politický „bias“ Je Silicon Valley v tíme Trump?

Pred Trumpovým víťazstvom v roku 2024 sa technologické spoločnosti javili ako súčasť progresívneho oblaku, ktorého tieň padol na západnú, najmä však americkú spoločnosť. Červenú vlnu, ktorá sa prehnala americkým ľudom, mali údajne na svedomí aj muži zo Silicon Valley. Teda okrem Muska, ktorý ešte pred voľbami strhol dovtedy liberálny Twitter napravo.

Vzduchom sa niesol nový vietor, do Oválnej pracovne zasadol kandidát kultúrnej zmeny, za opaskom popular vote, silnejší ako kedykoľvek predtým. V Silicon Valley zareagovali ako pragmatickí biznismeni.

Google, Meta a Amazon venovali do Trumpovho inauguračného fondu po milióne dolárov. Na porovnanie, napríklad Biden dostal od Googlu 285-tisíc dolárov. (Podobne veľké sumy venovali Trumpovi aj firmy z iných sektorov ako General Motors či Goldman Sachs.)

Zuckerberg ohlásil návrat k slobode slova, obviňoval Bidenovu administratívu, že jeho firme šliapala na krk, kajal sa, že cenzurovali príliš. Jeho Meta viedla zástup veľkých spoločností, ktoré začali ustupovať z DEI programov.

CEO OpenAI Sam Altman kedysi Trumpa kritizoval za „rasizmus, mizogýniu a konšpiračné teórie“. Ale potom ho vraj začal pozornejšie sledovať a „svoj pohľad naňho“ zmenil, ako napísal na X tri dni po inaugurácii. O trochu neskôr povedal, že Trumpova prítomnosť v Oválnej pracovni priniesla zmenu atmosféry v Silicon Valley, „závan čerstvého vzduchu“ do technologického priemyslu.

Na rozdiel od svojho prvého obdobia mal Trump tentoraz zvládnutú technológiu moci, plánoval ňou narábať. Kremíkoví šéfovia zavetrili zmenu kurzu a zaradili sa do prúdu. Z podnikateľského pohľadu to bolo logické, keďže Trump mohol ľahko rozkývať ich biznis, napríklad chystanými clami, ktoré mali posilniť domácu výrobu.

Spomeňme si na šéfa Applu Tima Cooka, ktorý prezidentovi daroval sklenenú plaketu s nahryznutým jablkom a podstavou z 24-karátového zlata, kompletne made in America. Apple vtedy oznámil ďalších 100 miliárd dolárov k už plánovanej polovici bilióna, ktoré chystá investovať do výroby v Spojených štátoch. Americká administratíva následne zareagovala, že Apple sa zväčša vyhne 50-percentným clám na tovar vyrobený v Indii, odkiaľ pochádza veľká časť amerických iPhonov.

A tak sa všetky známe tváre z Kremíkového údolia (pochopiteľne) chodili usmievať do Mar-a-Lago či Bieleho domu, aby zladili svoj biznis s novým nadriadeným. Svorne aj prispeli na chystanú 400-miliónovú sálu v Bielom dome. Nepriečili sa, nekritizovali, zriekli sa cenzúry, zalichotili.

Stratégia sa oplatila. V auguste 2024, ešte za predošlej administratívy, federálny súd označil Google za monopol (čo je nepopierateľný fakt). Google však bez akejkoľvek vážnej ujmy prežil nasledujúce protimonopolné konanie, ktoré ho malo rozbiť na niekoľko spoločností. CEO Googlu Sundar Pichai sa za to prezidentovi poďakoval na spoločnej večeri s ďalšími šéfmi Big Techu. „Super. Robíte úžasnú robotu,“ odvetil mu Trump.

Najmocnejší muž sveta videl, že kremíkoví baróni sklopili uši, a nechal ich na pokoji.

Ilúzia hodnotovej neutralityKomu slúži umelá inteligencia a koho by volila?

Jozef Filko

Prchavý zážitok

Takto to vyzeralo na povrchu. Ale nie je žiadnym tajomstvom, že prevažná väčšina Silicon Valley vrátane jej zamestnancov dlhodobo stojí na strane demokratov.

Keď Trump ešte v roku 2016 vyhral, v Googli boli podľa uniknutého videa zhrození. Jeho rodičovská spoločnosť Alphabet, respektíve jej zamestnanci a fondy, bola aj vo voľbách 2024 najväčším darcom (čo sa týka priamej podpory kandidátovi) Kamaly Harrisovej. Tú podporili aj zamestnanci a fondy spoločností Amazon, Meta, Apple či Microsoft. Treba dodať, že tieto sumy sa pohybovali od štyroch do jedného milióna dolárov, zatiaľ čo Muskovo SpaceX Trumpovej kampani venovalo 276 miliónov dolárov).

Čo však, keby Big Tech nepodporovali jednu stranu len peniazmi, ale aj dizajnom svojich produktov?

Novinári denníka The Wall Street Journal sa ešte v roku 2018 dostali k uniknutým emailom zamestnancov Googlu. Tí v nich „diskutovali o spôsoboch, ako by mohli upraviť vyhľadávacie funkcie spoločnosti tak, aby používateľom ukázali, ako môžu prispievať proimigračným organizáciám a kontaktovať zákonodarcov a vládne agentúry“.

Bola to reakcia na Trumpovo výkonné nariadenie z roku 2017, ktorým zakázal občanom zo siedmich prevažne moslimských krajín prekročiť americké hranice. Jeden zamestnanec v maile tvrdil, že v marketingovom oddelení prebiehal „veľký brainstorming“ o tom, ako na Trumpovo nariadenie reagovať.

V Googli hľadali spôsob, ako vyvážiť „algoritmicky predpojaté výsledky vyhľadávania“, ktoré považovali za islamofóbne. Niektoré nápady chceli tieto výsledky „aktívne potláčať“.

Kľúčovým pojmom tu je tzv. ephemeral experience, prchavý zážitok, ktorý v zásade označuje to, aký obsah a v akom poradí sa zobrazí konkrétnemu používateľovi. Keď si napríklad zadá do Googlu „Trump Grónsko“, algoritmus vyberá z tisícov webov a len niektoré z nich musí zoradiť na prvú stránku výsledkov vyhľadávania. Potenciálne tak môže potláčať niektoré výsledky a uprednostňovať iné.

Tento jav je však prchavý, lebo dáta o ňom sa nikam neukladajú, takže akákoľvek manipulácia či predpojatosť sa dokazuje ťažko.

Novinári o emailoch píšu, že sa v nich vyskytli aj „varovné poznámky o angažovaní sa v politických aktivitách“, ale uniknutá komunikácia „naznačuje, že zamestnanci zvažovali spôsoby, ako využiť obrovský vplyv spoločnosti na internete v reakcii na zákaz vstupu do krajiny“.

Našli sa aj odporcovia. Jeden z vedúcich pracovníkov napísal, že „ide o vysoko politickú otázku, preto musíme zostať objektívni a vyvážení a prezentovať fakty“. Ďalší „veľmi podporoval, aby Google zintenzívnil svoje úsilie, ale mal k tomu niekoľko otázok“, napríklad „ako veľmi chcú byť v tejto veci stranícki“.

Viacerí šéfovia snahe fanúšikovali. „Sme úplne za... Čo len potrebujete,“ písal jeden.

Hovorca Googlu vtedy reagoval, že išlo len o „brainstorming nápadov“ a žiadny z nich sa nepoužil: „Naše procesy a pravidlá by neumožnili žiadnu manipuláciu s výsledkami vyhľadávania s cieľom propagovať politické ideológie.“

Z emailov vidno, že manipulovanie „prchavými zážitkami“ nie je jednomyseľnou taktikou spoločnosti. Ale vidno aj to, že zamestnanci Googlu sa tým seriózne zaoberali, a to len jedným smerom – proti Trumpovej politike.

Mágia, veda, technika a AIO architektoch zajtrajšieho boha a ich umelom mesiášovi

Juraj Valach

Do tváre úsmevy, za chrbtom dýka?

Problémom manipulácie cez ephemeral experiences sa už dlhší čas zaoberá psychológ Robert Epstein. Má doktorát z Harvardu, pracoval ako šéfredaktor Psychology Today a ako profesor na viacerých prestížnych univerzitách.

Keďže sa minimálne ostatnú dekádu zaoberá vplyvom internetových technológií na rozhodovanie používateľa, svedčil pred americkým Kongresom a neskôr Senátom v kauze ovplyvňovania volieb spoločnosťou Google. Sám Epstein pritom podporuje demokratov.

Výsledkom dlhoročného snaženia Epsteina a jeho tímu je systém, ktorý im 24 hodín denne posiela dáta zo zariadení politicky vyváženej skupiny 17-tisíc registrovaných voličov z 50 amerických štátov. Služby ako Google, Bing, Yahoo, YouTube či Reddit podľa zozbieraných dát vykazujú značnú ľavicovú zaujatosť, zatiaľ čo Muskovo X zase pravicovú.

Big Tech podľa výsledkov priamo ovplyvňujú aj voľby. Epstein tvrdí, že Google len pár dní pred prezidentskými voľbami 2024 zobrazoval demokratom o 50 percent viac pripomienok, že treba ísť voliť, než republikánom. Keď na to Epsteinov tím upozornil, Google vraj prestal. Čosi podobné sa podľa niektorých informácií stalo aj v predošlých voľbách v roku 2020.

Podľa Epsteina je súčasné líškanie sa zástupcov technologických gigantov Trumpovi spôsobom, ako ho uchlácholiť, aby mohli nerušene pokračovať vo svojej agende.

Čo sa týka ephemeral experiences, Epstein dnes tvrdí, že liberálna zaujatosť vyhľadávača Googlu sa od roku 2024 zvýšila o 275 percent. V odporúčaniach na ďalšie pozeranie YouTube vlastnený Googlom údajne posilnil liberálny „bias“ o 450 percent.

Epstein si myslí, že spoločnosti takto masírujú používateľov pred novembrovými voľbami v polovici volebného obdobia, v ktorých si americkí občania volia Snemovňu reprezentantov, tretinu Senátu a väčšinu štátnych guvernérov.

Psychológ svoje presvedčenie o schopnosti technologických gigantov ovplyvňovať demokraciu odvodzuje z konceptu, s ktorým sám prišiel, tzv. Search Engine Manipulation Effect (Manipulačný efekt vyhľadávača, SEME, zhrnutý napríklad tu).

Táto teória je výsledkom experimentov spred desiatich rokov. Závery boli publikované v recenzovanom (peer-reviewed) vedeckom časopise. Epstein tu ukázal, že poradie výsledkov vyhľadávania politických tém môže značne ovplyvniť to, ako sa v blízkych voľbách rozhodnú dosiaľ nerozhodnutí voliči. V roku 2017 sa mu spolu s kolegami tento efekt podarilo zreplikovať ďalšími experimentmi.

Zjednodušene povedané, keď vyhľadávanie na prvé miesto vyhodí odkazy na weby, ktoré kandidáta A vykresľujú v pozitívnom svetle a kandidáta B v negatívnom, nerozhodnutí voliči sa (v „laboratórnych“ podmienkach) skôr priklonia ku kandidátovi A. Neuvedomujú si pritom, že ich ktosi manipuluje.

Ruská cenzúraKremeľ blokuje posledné slobodné platformy. WhatsApp a Telegram má nahradiť štátna „aplikácia na všetko“

Juraj Valach

Kritika

Epstein v priebehu rokov urobil viacero silných záverov. Okrem iného aj ten, že zaujatosť vyhľadávača Google Trumpa v roku 2016 údajne stála 2,6 až 10,4 milióna hlasov. Trump síce vo voľbách zvíťazil, ale v absolútnych číslach na Hillary Clintonovú (ktorú volil aj samotný Epstein) strácal 2,8 milióna hlasov.

Trump o výsledkoch Epsteinovho pozorovania tweetoval v roku 2019: „Google by sa mal postaviť pred súd. Moje víťazstvo bolo ešte väčšie, než som si myslel!“

To pritiahlo pozornosť servera PolitiFact, ktorý sa venuje fakt-checkingu dôležitých politických tvrdení. Experti, ktorých PolitiFact oslovil, Epsteinovu metodológiu kritizovali.

„Nedokáže ani definovať, čo sú to zaujaté výsledky vyhľadávania – jednoducho ich odoslali na crowdsourcingovú stránku a opýtali sa náhodných ľudí: ‚Je táto stránka s výsledkami vyhľadávania zaujatá alebo nie?‘“ tvrdí Ryan Singel, odborník na médiá a stratégiu v Centre pre internet a spoločnosť na Stanford Law School. Dodáva, že Epstein postupoval pri výbere používateľov príliš selektívne.

Ďalší odborník štúdii vyčítal nedostatok informácií o tom, ako autor dospel k odhadu počtu ovplyvnených hlasov.

Tieto Epsteinove tvrdenia zaujali aj The Economist. Vo vlastnom experimente novinári skúmali 175-tisíc linkov, ktoré vyhodilo vyhľadávanie Googlu podľa určitých kľúčových slov. „Ak by Google uprednostňoval liberálov, ľavicové stránky by sa objavovali častejšie, ako predpovedal náš model, a pravicové menej často. Takýto trend sme však nezaznamenali,“ zhŕňajú.

Nemyslia si však, že ich štúdia dokazuje nezaujatosť Googlu. Používali totižto iba prehliadače (čiže napr. Chrome, Firefox) bez používateľskej histórie, takže „teoreticky by Google mohol poskytovať nestranné odkazy len používateľom bez histórie prehliadania“. Taktiež na posúdenie „zaujatosti“ používali fact-checkingové weby, zoznamy Pulitzerových cien a výsledky prieskumu spoločnosti YouGov o dôvere Američanov z 37 zdrojov.

Preto ak sú „fact-checkeri a voliči Pulitzerovej ceny stranícki, tento model taký bude tiež“.

Niektoré kľúčové slová priniesli zaujaté výsledky, avšak na obe strany, napríklad Trump či crime. „To znamená, že hlavnou formou zaujatosti zo strany Googlu je propagácia virálnych článkov. Najviac provokatívne články o Trumpovi pochádzajú z ľavicových zdrojov. Krvavé správy o zločinoch sú častejšie na pravicovo orientovaných stránkach. Čitatelia budú naďalej klikať na obidve.“

Počítačový vedec Panagiotis Metaxas o Epsteinovej práci o voľbách 2016 pre New York Times povedal, že ukazuje, čo by sa mohlo stať, keby Google naozaj zasahoval do demokracie, nie že do nej naozaj zasahuje. „Ja a ďalší výskumníci, ktorí už roky kontrolujeme výsledky vyhľadávania, vieme, že sa tak nestalo,“ tvrdí.

Náš PC nám nepatríPrečo sa Windows zlepšuje k horšiemu? Windows 11, umelá inteligencia a budúcnosť osobných počítačov

Juraj Valach

Súčasný výskum

Epstein so svojím tímom odvtedy prišiel s robustnejšími modelmi na zber dát. Ale na stránke America‘s Digital Shield, ktorá je výsledkom spomínaného monitorovania 17-tisíc amerických voličov, nie je sekcia Metodológia veľmi rozpracovaná:

„Výskumníci používajú vo všetkých svojich výskumoch mimoriadne prísne, vedecky platné metódy, ktoré pravidelne prechádzajú cez peer review na prezentáciu na vedeckých konferenciách a nakoniec prechádzajú rozsiahlejším peer review na uverejnenie v [prestížnych] vedeckých časopisoch.“

Podľa odkazu na článok, v ktorom je metodológia vysvetlená podrobnejšie, Epstein stále vyhodnocuje výsledky vyhľadávania ako „zaujaté“ crowdsourcingovou metódou – dá viacerým ľuďom ohodnotiť, či je daný výsledok neutrálny alebo sa prikláňa skôr na liberálnu/konzervatívnu stranu. Epstein tu však dodáva, že vo voľbách v roku 2016 študované výsledky vyhľadávačov Bing a Yahoo na rozdiel od Googlu nevykazovali žiadnu predpojatosť.

Epsteinove tvrdenia o zaujatosti algoritmov by bolo treba overiť ďalším nezávislým výskumom, keďže samotný projekt America‘s Digital Shield nie je peer-reviewed. Túto požiadavku sťažuje tiež fakt, že ide o sledovanie „prchavých zážitkov“, na čo treba komplexný systém vytvorený na mieru.

Taktiež je možné, že ak aj nejaká zaujatosť existuje, je výsledkom kombinácie neúmyselných faktorov – personalizácia obsahu, optimalizácia pre zapojenie (engagement) používateľov či už existujúcej predpojatosti zdrojov považovaných algoritmami Googlu za dôveryhodné a kvalitné (napríklad tradičné médiá).

Napríklad cambridgeská štúdia z roku 2024 zistila, že Google vykazuje mierne ľavicovú zaujatosť a môže tak posilňovať už existujúcu „mediálnu nerovnosť“.

Nech je akokoľvek, Epsteinova práca upozorňuje na jeden nesporný fakt: najmä Google, ale aj hŕstka ďalších gigantov ako Meta či Amazon v rukách držia kľúče k internetu. 

Pravičiari aj ľavičiari sa tak v súčasnom stave musia na nich spoliehať, že postupujú nestranne, dávajú si záležať na vyváženosti svojich algoritmov a odolávajú pokušeniu zneužívať svoju málo kontrolovanú moc na jemné manipulácie.