Nová encyklika o AI Celý svet čakal, čo pápež povie

Pápež Lev XIV. urobil, čo sľúbil. Vydal encykliku o tzv. umelej inteligencii (AI). Doslova do roka a do týždňa: za pápeža bol zvolený 8. mája 2025 a encykliku vydal 15. mája 2026.

Celý svet čakal na túto encykliku s napätím. Ako sa k AI postaví? Odsúdi ju ako potenciálne nebezpečnú pre ľudskú dôstojnosť? Postaví sa k nej ako k hodnotovo neutrálnemu nástroju (akými sú nôž, kladivo, auto, zbraň, počítače...), ktorý môžu ľudia použiť na účely a ciele dobré aj zlé, cnostné aj nerestné, morálne aj nemorálne?

Odpoveď, ktorú dal pápež, je tá druhá. AI je len nástroj a záleží na nás ľuďoch, ako ho budeme používať. Niektorí kresťania, ako je konvertita na ortodoxiu (pravoslávie) Rod Dreher, píšu, že Lev XIV. nešiel dosť ďaleko, AI dostatočne neodsúdil; Dreher považuje umelú inteligenciu za čosi viac než len nástroj, za niečo zo svojej podstaty démonické.

Ja si myslím, že Dreher sa mýli a pápež Lev XIV. má pravdu. Je to len nástroj. O ktorom zatiaľ veľa nevieme. Celý svet čakal na to, čo pápež povie. Na názor nikoho iného, žiadneho etika, profesora, nečakal svet s takými očakávaniami ako na vyjadrenie práve pápeža.

Nikto z nás totiž s istotou nevie, k čomu všetkému AI povedie. Všetci tápeme. Preto sme tak čakali na vyjadrenie práve tohto človeka, rímskeho pápeža. Nielen katolíci, nielen kresťania.

Yuval Levin je americký mysliteľ, etik a komentátor, ktorý je Žid, nie príliš veriaci. A on napísal, že názor nikoho iného než práve pápeža jeho, Levina, tak nezaujímal. Žiadneho iného náboženského predstaviteľa, žiadneho iného náboženského vodcu či hlavy náboženského spoločenstva ako práve pápeža. Keď nevieme a bojíme sa, všetci sa pozeráme na Rím, na Vatikán, čo povie pápež.

Levin je mierne sklamaný, pretože sa veľa o AI nedozvedel, nedozvedel sa od pápeža nič, čo by už predtým nevedel. A skutočne, tá encyklika je menej o umelej inteligencii z vedeckého hľadiska a oveľa viac je o ľudskej dôstojnosti.

Ako už jej názov napovedá, Veľkolepé ľudstvo. Je veľmi dlhá, 245 odsekov a 224 poznámok. Vlastne zhrnuje celú katolícku sociálnu náuku od prvej sociálnej encykliky Rerum novarum pápeža Leva XIII. (menovca súčasného pápeža) vydanej v roku 1891. Táto encyklika súčasného pápeža je vydaná na deň presne 135 rokov od encykliky Rerum novarum. Je poklonou tej encyklike a súčasne prehľadom celej sociálnej náuky.

A menej je o umelej inteligencii, preto je Yuval Levin (pracuje vo think-tanku AEI, Americkom podnikateľskom inštitúte, vo Washingtone) mierne sklamaný. Ale ja si myslím, že od pápeža nemôžeme čakať viac. On nie je vedec. A pokiaľ ide o AI, ako som už povedal, nikto z nás nevie s istotou, k čomu povedie. Všetci čakáme. A pápež nám pripomína, že je to len nástroj a skutočnú dôstojnosť, Bohom danú, má len človek. Preto je veľmi názorný odsek 99:

„Nie je možné podať jednoduchú, všetko zahrnujúcu definíciu umelej inteligencie. Čo však môžeme povedať, je to, že sa musíme vyhnúť omylu zamieňania tohto typu ‚inteligencie‘ s ľudskými bytosťami. Tieto systémy len imitujú určité funkcie ľudskej inteligencie.

Pritom často prekonávajú ľudskú inteligenciu v rýchlosti a schopnosti počítať, čím nám prinášajú konkrétne úžitky v mnohých odvetviach. Avšak táto sila sa týka úplne a len spracovávania dát. Takzvané umelé inteligencie nezažívajú skúsenosti, nemajú telá, necítia radosť alebo bolesť, nedospievajú prostredníctvom vzťahov a vo svojom vnútri nevedia, čo znamená láska, práca, priateľstvo či zodpovednosť. Taktiež nemajú morálne svedomie, pretože nehodnotia dobro a zlo, nechápu definitívny význam situácií ani nemajú zodpovednosť za následky.

Môžu imitovať jazyk, správanie, analytické schopnosti, dokonca simulovať empatiu a pochopenie, ale nechápu, čo produkujú, pretože nemajú citovú, vzťahovú a duchovnú perspektívu, prostredníctvom ktorej ľudské bytosti rastú v múdrosti...“

A to je hlavná správa encykliky. Pamätám si, ako sme na základnej škole na literatúre čítali poviedku o tom, ako jeden chlapček mal od otecka veľa hračiek. Ale on mal najradšej chrobáčika – svetlušku, svätojánsku mušku. Ten otecko sa ho pýtal, prečo ho práve ona tak zaujíma, keď mu kúpil toľko zaujímavých a drahých hračiek. A chlapček (veľmi múdro) svojmu oteckovi odpovedal: „Ocko, ty to nechápeš; veď ona je živá!“

Presne tak, môžeme mať inteligentné a dokonalé stroje, ale ľudia, ľudské bytosti sú viac. Sme živí, máme nesmrteľnú dušu, pre ktorú sa Syn Boží obetoval na kríži, aby nás vykúpil. Máme svedomie a morálku.

Magnifica humanitasAko rozumieť slovám Leva XIV. o „zastaranosti“ konceptu spravodlivej vojny

Michal Lukáč

Keď encyklika vyšla, bol som mierne znepokojený, pretože v prvých správach bolo, že považuje spravodlivú vojnu už za „prekonanú“. Našťastie, ako Michal Lukáč veľmi správne píše vo svojom článku, bál som sa zbytočne. Pápež Lev XIV. spravodlivú vojnu neodsudzuje; on odsudzuje len zaštiťovanie sa učením o spravodlivej vojne v prípade vojen, ktoré sú neuvážené.

A explicitne uvádza, že právo na sebaobranu v striktnom zmysle aj naďalej existuje (odsek 192). A v poznámke 182 sa odvoláva na encykliku svojho predchodcu Františka Fratelli tutti (Všetci sme bratia), podľa ktorej sa mnohé vojny odvolávali na svoju údajnú spravodlivosť, aj keď podmienky spravodlivej vojny striktne nespĺňajú.

Prekonané je teda toto nepresné odôvodňovanie, nie samotná teória spravodlivej vojny. Tá je súčasťou prirodzeného práva, čiže rozumu, nie viery, a žiadny pápež ju nemôže „zrušiť“, rovnako ako nemôže zrušiť právo na život nevinných. Tie podmienky spravodlivej vojny sú dosť striktné a týkajú sa dvoch okruhov otázok, práva na vojnu (ius ad bellum – kedy smieme bojovať) a práva vo vojne (ius in bello – aké prostriedky a proti komu smieme používať).

Som preto upokojený; pápež Lev XIV. je veľmi vyvážený. Ale má pravdu, že spravodlivá vojna by bola „prekonaná“, keby stroje povstali proti ľuďom a zabíjali nás – ako vo filme Terminátor z roku 1984. Tak ďaleko ešte nie sme a pápež má pravdu, že tí, ktorí tvoria a programujú umelú inteligenciu, by si mali dať veľký pozor, čo a prečo robia.

A už teraz som zvedavý na ďalšiu encykliku Leva XIV. Keď vydal Veľkolepé ľudstvo, americký konzervatívny časopis National Review to v krátkom redakčnom komentári okomentoval tak, že sú teraz dvaja svetoznámi Američania, prezident Trump a pápež Lev XIV., a je uspokojujúce, že jeden z nich sa nepovažuje za neomylného v úplne každej otázke.