S Levom XIV. a Havranom ml. za ochranu človeka Je našou katolíckou hanbou, ako zatemňujeme pápežovo varovanie pred umelou inteligenciou

Moje osobné skúsenosti s využívaním umelej inteligencie sú sporadické, anekdotické, zlé a zásadne nemám chuť, aby som sa pustil do diskusie s ľuďmi, ktorí ma s triumfálnou bohorovnosťou poučujú, že si za sprosté výmysly AI môžem sám.

Plechový hlupák nedokáže správne odpovedať ani na otázku, na ktorý deň v týždni pripadol určitý dátum z minulého týždňa. Odpíše „štvrtok“, aj keď to bola streda. 

Keď to rozprávam, dostanem protiotázku: „Zadal si určite správny prompt?“

Divím sa rozruchu, ktorý vyvoláva pre mňa nevyužiteľný nástroj, ale keď toľko inteligentnejších ľudí tvrdí, že AI robí šialené pokroky, beriem to – škrípajúc zubami – ako fakt.

Som nezaujatý, lebo osobne nemám dôvod báť sa umelej inteligencie: ako cestujúci reportér vykonávam remeslo, ktoré počítač nikdy nenahradí.

Asi pred dvoma rokmi som sa zúčastnil na súkromnej, ale vysokoprofilovej debate, na ktorej nie úplne bezvýznamný vedec začal básniť o prevahe umelej inteligencie nad ľudskou mysľou.

Bol to neveriaci konzervatívec, vedel o veci viac než všetci prítomní dokopy, ale vyrušoval ma eschatologický tón jeho obhajoby.

Nemal som argument, mal som iba inštinkt, a tak som neskoro v noci v podguráženej bezmocnosti zvolal: „To hraničí až s rúhaním!“

Pred znudeným publikom sa utajovalo, že v hre je zachovanie človeka ako takého.

Teraz keď prvý americký pápež venoval svoju prvú encykliku umelej inteligencii, hovorím si s opatrným zadosťučinením, že ma môj maloroľnícky inštinkt vtedy asi úplne nezradil.

Možno s odtieňom, že dobrovoľné prenášanie kognitívnej integrity ľudského myslenia na „mysliace“ stroje predstavuje v prvom rade rúhanie proti Božiemu stvoreniu – človeku.

Lev XIV. nazval encykliku Magnifica humanitas, čo sa dá preložiť ako „veľkolepé ľudstvo“, no zároveň aj ako „nádherná ľudskosť“.

Otvoril ju touto krásnou vetou: „Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú babylonskú vežu alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu.“ 

Je to historická udalosť, keď rímsky učiteľ kresťanstva zhromaždí okolo seba najlepších odborníkov sveta, aby na tomto základe vypracoval zásadný text o najnaliehavejšej téme našej doby. Verejná odozva – zvlášť v katolíckych a konzervatívnych kruhoch – je však viac ako skromná.

Články o encyklike o umelej inteligencii sa čítajú tak, akoby ich napísala umelá inteligencia.

Uvediem jeden osobitne nápadný príklad: niektorí autori sa ani neunúvali uviesť celý názov najdôležitejšieho textu roka.

Ten znie: „Encyklika Magnifica humanitas Svätého Otca Leva XIV. o ochrane človeka v ére umelej inteligencie.“

Čítali ste správne: o ochrane človeka.

Pred znudeným publikom sa utajovalo, že v hre je zachovanie človeka ako takého.

Keďže som obdarovaný unikátnym sklonom špiniť do vlastného hniezda, rád ponúknem možnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu sa veľké znepokojujúce posolstvo pápeža tak zatemňuje.

Je to podľa mňa jednak tým, že slovenský konzervativizmus je prevažne orientovaný na anglosaský svet a menšinové, utrápené, ale stále vplyvné krídlo vášho intelektuálneho kléru doteraz fičí na transhumanistických technooligarchoch ako Elon Musk a Peter Thiel.

Priemerný príslušník všetkých konzervatívnych táborov na Slovensku je pravicový progresívec.

Je celkom príznačné, že sa v slovenčine – na rozdiel od iných jazykov – nezaviedla slovenská skratka pre umelú inteligenciu.

Verní svojej obyčaji opičenia sa, hovoríte: AI.

Po druhé to bude tým, že priemerný príslušník všetkých konzervatívnych táborov na Slovensku je v podstate pravicový progresívec: má rád nové veci, rád predvádza svoj technologický pokrok, celkom rád používa umelú inteligenciu a nemá s ňou skrátka problém.

Aj v redakčných priestoroch Postoja už zaznela výzva, aby redaktori dali kontrolovať svoje články umelej inteligencii.

Podotýkam: AI nám má iba kontrolovať texty – nie ich písať!

V kontexte tejto celospoločenskej ľahostajnosti sa mi zdá trošku trápne, že jediný Slovák, ktorý pochopil Magnificu humanitas v celej jej šírke a hĺbke, je náš ideový protivník – postprotestantský salónny teológ Michal Havran ml.

Havran nazýva encykliku „prvým argumentačným nástrojom proti strojom“, „návratom ku katolíckemu antropocentrickému humanizmu tej najlepšej a dodnes neprekonanej tradície“ a „kanonizovaným a záväzným interpretačným kľúčom, ktorý nevyznieva ako tradičný pobožný text určený fanúšikom, ale ako univerzalistická elégia a volanie po ochrane kognitívnej jedinečnosti ľudstva“.

Podľa ľavicovoliberálneho publicistu sa pápež „radikálne, celou silou humanistickej tradície vymedzuje proti apokalyptickým pózam Petra Thiela, presvedčeného, že umelá inteligencia a transhumanizmus sú nádejou na riešenie problémov sveta“.

„Encyklika akoby naznačovala, že prvým krokom k transhumanizmu, teda vedeckému sebazdokonaľovaniu a premene ,obyčajného človeka‘ na übermenscha budúcnosti, je práve lepkavý jazyk vlhkej vaty umelej inteligencie snažiaci sa predstierať žoviálnosť a ľudské fanfarónstvo.“

Po čiastočnej lektúre encykliky som dospel k názoru, že Havranov výklad Leva XIV. je správny.

„Jazyk encykliky prispôsobený novej hrozbe pripomína v pasážach o nevyhnutnosti odzbrojiť AI skôr proroctvá Sarah Connorovej z Terminátora ako tradičný teologický text.“

Pápež si podľa Havrana uvedomil, že najväčšou hrozbou našej doby je „imitácia človeka, ktorej sa ľudstvo podvolí“.

V súhrne: „Inými slovami, pápež nás varuje, že prichádza éra, keď musia živí ľudia so živými telami držať spolu o to viac, ak sa nepodarí získať učiace sa dematerializované stroje na našu stranu.“

Po čiastočnej lektúre encykliky som dospel k názoru, že Havranov výklad Leva XIV. je správny.

Áno, my živí ľudia so živými telami musíme držať spolu.

A je hanba, že to nenapísal katolík.