Hoci stretnutie Európskej rady, teda lídrov členských krajín, trvalo do neskorých nočných hodín a skončilo sa okolo druhej hodiny v noci, jej závery neponúkli úplne jasné riešenie energetickej krízy.
Ide o reakciu na dianie na Blízkom východe po tom, čo USA a Izrael spustili vojnu proti Iránu a jedna z najdôležitejších námorných ciest – Hormuzský prieliv – sa stala terčom hrozieb a aj ostrých útokov.
Okrem zablokovania Hormuzského prielivu, ktorým z krajín Perzského zálivu za bežnej prevádzky prúdi približne pätina svetového obchodu s ropou a všetok katarský skvapalnený zemný plyn, Irán v uplynulých dňoch zaútočil na katarskú plynovú infraštruktúru a zasiahol nielen ju, ale aj saudskoarabský ropný terminál v Červenom mori, teda alternatívu, ktorou Saudi mohli čiastočne nahradiť export, ktorý je nateraz cez Hormuzský prieliv vylúčený.
Najväčšia diskusia medzi lídrami EÚ, ktorá sa napokon dostala aj do oficiálnych záverov stretnutia, sa točila okolo systému obchodovania s emisiami ETS.
Systém ETS je na jednej strane jedným zo zásadných prvkov tvorby cien (nielen) energií, keďže emisné povolenky si musia kupovať aj elektrárne. A hoci nie je majoritnou premennou – tvorí približne 11 percent cien –, jeho aspoň dočasné vypnutie by mohlo pomôcť zmierniť existujúce a očakávané cenové šoky. Odhadovať pritom dĺžku konfliktu USA/Izrael vs. Irán a z neho plynúce vplyvy na ceny energií si dnes netrúfajú ani najväčší experti.
Na druhej strane systém ETS je príliš robustný a zmeny v ňom – dočasné alebo trvalé – budú mať svoje prvé efekty v najoptimistickejšom scenári v horizonte mesiacov. V záveroch Európskej rady chýba čosi ako „ručná brzda“, teda nástroj, ktorý by mohol vzhľadom na mimoriadnu situáciu okamžite ovplyvniť ceny.
Ešte na začiatku tohto týždňa sa v neoficiálnych návrhoch hovorilo o možnosti zastropovať ceny plynu. Nešlo by pritom o novinku, ale o nástroj, ku ktorému už EÚ raz dospela po extrémnom náraste cien v lete 2022. Treba dodať, že k zastropovaniu vtedy došlo po mesiacoch diskusií a sérii niekoľkých mimoriadnych energetických summitov EÚ.
Závery týkajúce sa energetiky nájdeme v priloženom dokumente na stranách 11 až 13.
Začínajú sa dôrazom na potrebu strategickej autonómie Európy.
„Urýchlenie zavádzania a integrácie obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie a skladovania energie je nevyhnutné na zníženie závislosti od nestálych trhov s fosílnymi palivami a na posilnenie bezpečnosti dodávok.“
To by mal byť na jednej strane logický strategický dlhodobý cieľ Európy. O riešenie akútnej krízy vysokých cien energetických surovín, pri ktorých sme stále závislí od importu, sa pokúša druhý bod. Hovorí o potrebe riešení cielených „na zabezpečenie cenovo dostupnej energie, pričom sa zohľadní technologická neutralita a špecifické situácie členských štátov, osobitné vystavenie určitých priemyselných odvetví riziku premiestnenia a potreba zlepšiť podmienky pre energeticky náročné inovatívne sektory“.
O aktuálnej situácii (v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe) sa dočítame až ďalej.
V tejto časti sa z deklarácií dostávame k výzvam adresovaným Európskej komisii. Tá by mala „bezodkladne predložiť súbor nástrojov a cielených dočasných opatrení na riešenie nedávnych nárastov cien dovážaných fosílnych palív vyplývajúcich z krízy na Blízkom východe“.
Urýchlené cielené opatrenia zo strany eurokomisie majú prísť podľa výzvy aj na zníženie cien elektriny – obsiahnuť by mali všetky zložky ceny (komodita, distribúcia, preprava, poplatky). Neobmedzuje sa na ceny pre individuálnych spotrebiteľov, ale pre celú ekonomiku, zvlášť pre energeticky náročné priemyselné sektory.
V týchto návrhoch by mala komisia zohľadniť „odlišné situácie v členských štátoch“, čo je zrejme narážka na lobing Talianska a Poľska, ktorých energetický mix je z veľkej časti postavený na fosílnych palivách.
V týchto návrhoch by mala komisia zohľadniť „odlišné situácie v členských štátoch“, čo je podľa následných komentárov zúčastnených narážka na lobing Talianska a Poľska, ktorých energetický mix je z veľkej časti postavený na fosílnych palivách.
Zákulisie zároveň vôbec nespomína situáciu Slovenska a Maďarska, ktoré sú závislé od potrubnej dopravy ropy, a situáciu s ropovodom Družba. Nie je navyše tajomstvom, že Bratislava a Budapešť sa svojimi inými vyjadreniami na adresu Bruselu a najmä spoluprácu pri pomoci Ukrajine de facto vylúčili z možnosti presadiť si do záverov svoje predstavy výmenou za iné ústupky.
Komisia má zároveň spolupracovať s členskými štátmi na návrhoch dočasných národných opatrení na ochranu cien palív a elektriny.
Ďalšie body majú dlhodobejší horizont. Komisia má totiž podľa členských krajín „najneskôr do júla 2026“ predložiť revíziu systému obchodovania s emisiami ETS tak, aby znížila volatilitu cien uhlíka a jej vplyv na ceny elektriny. Základný deklarovaný cieľ ETS – tlak na dekarbonizáciu priemyslu sa meniť nemá.
Pasáž je uzavretá trvalými cieľmi rozvoja elektrifikácie, budovania energetickej infraštruktúry a jej prepojení.
Na tieto výzvy ešte priamo na summite zareagovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Potvrdila síce, že strednodobé opatrenia úpravy systému ETS prídu až v lete, no už „v najbližších dňoch“ chce predstaviť opatrenia, ktoré zareagujú na akútne problémy.
Konkrétne pôjde o dve opatrenia – o aktualizáciu tzv. referenčných hodnôt, ktoré určujú, koľko bezplatných emisných povoleniek určitý priemyselný sektor dostane, a o návrh na „zvýšenie palebnej sily“ rezervy stability trhu, ktorou sa riadi dodávka povolení ETS. Inak povedané, koľko obchodovateľných povoleniek sa na trh dostane. Ich emitorom je totiž práve Európska komisia.
Európska komisia sa chystá zvýšiť množstvo bezplatných emisných povoleniek pre priemysel aj množstvo tých obchodovateľných – ak ich bude viac, mali by zlacnieť.
A tak ako pri iných obchodovateľných komoditách, aj v prípade emisných povoleniek platí, že ich cenu do veľkej miery ovplyvňuje aj množstvo dostupné na trhu. Čím je niečoho viac, tým to môže byť lacnejšie a naopak.
V krátkom čase má byť zo strany eurokomisie predstavený aj tzv. „podporný nástroj investícií ETS“, teda dekarbonizačný fond vo výške 30 miliárd, o ktoré sa budú môcť uchádzať prakticky všetky priemyselné sektory a podľa von der Leyen bude fungovať spôsobom „kto prv príde, ten prv melie“. Nepôjde o hotový cash – peniaze sa do obehu dostanú de facto len účtovne, dodatočným uvoľnením 400 miliónov emisných povoleniek (jedna povolenka sa rovná jednej tone ekvivalentu oxidu uhličitého).
Kým v liste, ktorý lídrom členských krajín pred summitom posielala Ursula von der Leyen tento týždeň, sa spomínali aj iné konkrétne návrhy, tie sa teraz v záveroch ani vystúpeniach explicitne neuvádzali – napríklad možnosť zastropovania cien plynu. Nebol spomenutý ani sektor poľnohospodárstva, ktorý môže byť cenami plynu ovplyvnený aj tým, že zemný plyn je základnou surovinou na výrobu umelých hnojív (k jedným z najväčších výrobcov v EÚ patrí Duslo Šaľa).

Zostáva predpokladať, že konkrétnejšie opatrenia budú súčasťou dohôd a vyjednávaní členských krajín, tak ako to avizujú aj závery rokovania Európskej rady.
Aké karty v tomto bude mať Slovensko a či pod mimoriadnymi opatreniami na národnej úrovni možno chápať aj aktuálne schválené nariadenie o obmedzení predaja nafty majiteľom áut registrovaných v iných štátoch, je nateraz otázne.