Vojna proti Iránu a plyn Európska únia opäť zvažuje zastropovanie cien plynu aj úpravy obchodovania s emisnými povolenkami

Kým sa takmer celá pozornosť v súvislosti s nepriechodnosťou Hormuzského prielivu sústreďuje na ropu, nemenej dôležitá je aj ďalšia energetická komodita a exportný artikel krajín Perzského zálivu – zemný plyn.

A kým napríklad Saudská Arábia má okrem Perzského zálivu na export ropy k dispozícii aj terminály v Červenom mori, ktorými zároveň na ceste smerom k Suezu eliminuje hrozbu somálskych pirátov a jemenských vzbúrencov v okolí adenskej úžiny, v prípade zemného plynu je situácia komplikovanejšia.

Katar ako jeden z najdôležitejších svetových exportérov skvapalneného zemného plynu nateraz inú cestu ako cez Hormuzský prieliv pre svoju komoditu nemá.

Širokospektrálny zásah ekonomiky aj pri plyne

Kým pri cenách ropy hovoríme o širokospektrálnom zásahu do celej ekonomiky, keďže priamo vplýva na náklady na dopravu kalkulované v cenách všetkých ďalších tovarov a služieb, ceny plynu majú špecifickejší záber.

Priamo zasahujú náklady na bývanie, pokiaľ výroba tepla a teplej vody závisí od spaľovania plynu. Ďalší priamy náklad predstavujú v potravinárstve, a to nielen na konci výrobného procesu, napríklad v pekárňach, ale aj na jeho samotnom začiatku, keďže zemný plyn je základnou surovinou na výrobu umelých hnojív. Takisto je surovinou na výrobu AdBlue, teda aditíva, ktoré sa vyžaduje v novších typoch dieselových motorov, teda primárneho pohonu väčšiny poľnohospodárskych strojov.

Ceny plynu majú aj priamy i nepriamy vplyv na ceny elektriny. Hoci typov elektrární a surovín na jej produkciu je viacero, konečná cena elektriny sa počíta podľa najdrahšieho zdroja, ktorý je nevyhnutné mať k dispozícii na pokrytie spotreby a stabilizáciu siete. A to sú vo veľkej väčšine plynové elektrárne, ktoré sú v zásade najflexibilnejším zdrojom, ktorý možno najjednoduchšie zapnúť aj vypnúť.

Zatiaľ najextrémnejšiu ilustráciu previazanosti cien plynu a elektriny sme videli v lete 2022, keď sa cena elektriny vyšplhala k 1000 eurám za MWh elektriny. Cena plynu vtedy bola nad 300 eurami za MWh.

A čo domácnosti

Cenu plynu pre domácnosti na Slovensku určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa platnej vyhlášky. Ten sa riadi aj trhovými cenami. Do úvahy sa berie priemerná cena od októbra do júna na burze EEX The Natural Gas Futures, dnes sa pohybuje medzi 92 a 93 eurami za MWh pri ročných kontraktoch.

Zdroj: https://www.eex.com/en/market-data/market-data-hub

Samozrejme, do výpočtu vstupujú aj ďalšie faktory ako náklady na prepravu a distribúciu. Cena komodity však tvorí takmer dve tretiny – asi 62 percent –, distribúcia okolo 32 percent a cena prepravy približne šesť percent určenej konečnej ceny.

Regulátor môže vstúpiť aj do určenia ceny tým, že stanoví takzvaný ochranný strop, čím chráni zraniteľných odberateľov pred „neprimeraným“ zvýšením ceny.

No a napokon do ceny vstupuje štát. Už niekoľko posledných rokov sa na ceny energií uplatňuje štátna pomoc. V predchádzajúcich rokoch išlo o plošné dotácie, v tomto roku sa uplatnila takzvaná adresná energopomoc, či už priamym vyplácaním peňazí domácnostiam, alebo dotovaním prevádzky dodávateľov tepla a teplej vody.

Účet, ktorý tak napokon zaplatia za energie domácnosti, v tomto prípade za plyn, teda nemusí byť skutočne nákladovou cenou. Časť nákladov na seba môže prebrať štát, ktorý rozdiel platí z výnosov z daní všetkých občanov a firiem.

Z hľadiska toho, ako budú vyzerať ceny na budúci rok, teda nemusí krátkodobý výkyv znamenať zásadný zásah do výpočtu konečnej ceny.

Ak by izraelsko-americká vojna proti Iránu, a teda aj blokovanie či hrozba blokácie Hormuzského prielivu trvali dlhodobo, znamenalo by to dlhodobo vyššiu cenu, a tak aj vyšší priemer denných cien. Nateraz je priemer stále pod hodnotou, z ktorej sa rátali ceny plynu pre domácnosti na tento rok.

Ak by izraelsko-americká vojna proti Iránu, a teda aj blokovanie či hrozba blokácie Hormuzského prielivu trvali dlhodobo, znamenalo by to dlhodobo vyššiu cenu, a tak aj vyšší priemer denných cien.

A aj keď je Katar významným exportérom plynu, na svetovom trhu je, samozrejme, ponuka zdrojov pestrejšia. Ak potrebu zúžime len na Európu, stále je tu ruský potrubný, ale aj skvapalnený (LNG) plyn (EÚ chválila ukončenie dovozu ruského plynu do konca roku 2027), nórsky plyn, LNG z USA či Alžírska.

V tejto fáze tak nejde priamo o fyzický nedostatok komodity, ale o to, že časť dopytu blokovanú momentálnou nepriechodnosťou Hormuzského prielivu sa snažia pokryť ostatní aktéri a práve vyšší záujem spôsobuje rast ceny.

Európa je stále v stave vykurovacej sezóny, zásobníky sa teda skôr vyprázdňujú, ako napĺňajú. A ich stav bude ku koncu tohtoročnej vykurovacej sezóny nižší ako po minulé roky, čo je spôsobené nižšími priemernými teplotami počas tejto zimy oproti minimálne dvom predchádzajúcim zimám.

Ak nedostupnosť katarského plynu na svetových trhoch potrvá aj v jarných a letných mesiacoch, zvýšia sa aj náklady na napĺňanie zásobníkov. V skratke, plyn v zásobníkoch bude drahší, a to nielen pre individuálnych, ale aj pre priemyselných odberateľov, ktorí nie sú chránení regulačným úradom a komoditu nakupujú za trhové ceny.

Aktuálne je úroveň naplnenia zásobníkov v EÚ na úrovni necelých 29 percent. Podstatnejší ako percentuálne naplnenie je však fyzický objem uskladneného plynu. Napríklad Belgicko má technickú kapacitu zásobníkov necelých 9 TWh, čo je menej ako súčasná úroveň zásob Slovenska (necelých 9,5 TWh), avšak slovenské zásobníky sú momentálne naplnené len na štvrtinu.

Perspektíva štátnej pomoci

O cenách energií tento týždeň diskutovali ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku. A na stole sú aj konkrétne návrhy. Bruselské noviny Politico sa dostali k návrhu opatrení od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Okrem iného obsahujú zastropovanie cien plynu (a teda aj elektriny) či rozšírenie podpory energeticky náročným odvetviam. To by mohlo okrem iného zahŕňať aj dočasné uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci, ktoré by umožnilo napríklad mimoriadne zdanenie energetických spoločností (keďže tie majú z vyšších cien surovín vyššie tržby) a využitie týchto mimoriadnych príjmov na dotovanie cien pre konečných spotrebiteľov.

Medzi návrhmi je aj to, aby sa príjmy zo systému obchodovania s emisiami (ETS) mohli dočasne využiť na podporu priemyslu až do výšky 80 percent príjmov z predaja emisných povoleniek.

Medzi návrhmi je aj to, aby sa príjmy zo systému obchodovania s emisiami (ETS) mohli dočasne využiť na podporu priemyslu až do výšky 80 percent príjmov z predaja emisných povoleniek.

Príjmy z ETS by zároveň mohli byť presmerované – takisto dočasne – z krajín s pokročilejšou dekarbonizáciou priemyslu k tým menej pokročilým, aby sa – podľa eurokomisie – znížila závislosť celého bloku od fosílnych palív.

Súčasťou úprav by mohla byť aj zmena trajektórie ETS po roku 2030. Objem emisných povoleniek, ktoré sú sčasti bezplatne prideľované jednotlivým krajinám a čiastočne uvoľňované na obchodovanie, totiž určuje Európska komisia. Po roku 2030 by malo dôjsť k radikálnemu zníženiu vydávaných povoleniek, čo sa v pôvodnom pláne dôvodilo tým, že to má zvýšiť tlak na dekarbonizáciu.

Navyše, časť objemu uvoľnených povoleniek sa z budúcich rokov už presúvala najmä v reakcii na vysoké ceny plynu a elektriny v roku 2022.

Úprava trajektórie by spočívala v tom, aby štátom a priemyslu bolo k dispozícii viac povoleniek (jedna povolenka sa rovná jednej tone ekvivalentu oxidu uhličitého), čím by sa náklady na dekarbonizáciu rozložili v čase znesiteľnejšie pre všetky sektory ekonomiky. Ursula von der Leyenová však v liste zdôrazňuje, že EÚ neustupuje od svojich emisných a klimatických cieľov, len ich chce prispôsobiť existujúcej realite.

O týchto témach budú tento týždeň rokovať aj lídri členských krajín na summite Európskej rady vo štvrtok podvečer.