Politické fórum Čo sme si vstupom do EÚ rozhodne nepriali

Slovensko vstúpilo 1. mája 2004 do Európskej únie s očakávaniami prosperity a stability. Po viac ako dvoch desaťročiach sa však popri nesporných prínosoch ukazujú aj javy, ktoré menia fungovanie demokracie a verejnej diskusie v Európe.

Jedným z takýchto posunov je presúvanie rozhodovania o citlivých spoločenských otázkach, ktoré si vždy vyžadovali prijatie legislatívy demokraticky zvolenými zástupcami, do rúk súdov.

Nedávny verdikt Súdneho dvora Európskej únie vo veci maďarského zákona o ochrane detí ukazuje tento trend veľmi zreteľne. Súd rozhodol, že Maďarsko porušilo európske právo tým, že obmedzilo prezentáciu LGBT tém neplnoletým. Dôležitejšie než samotný obsah rozhodnutia sú však jeho širšie dôsledky.

Témy, ktoré boli tradične predmetom politickej diskusie a rozhodovania volených zástupcov, sa čoraz viac uzatvárajú do právneho rámca, kde o nich rozhodujú nevolení aktéri. Národné parlamenty tým strácajú časť svojho reálneho vplyvu aj v oblastiach, ktoré boli dlhodobo považované za ich výlučnú kompetenciu, ako je napríklad výchova a vzdelávanie.

Ďalší pochybný verdikt európskych sudcovMaďarský zákon o ochrane detí padol, aktivisti oslavujú

Jozef Majchrák

V praxi to znamená, že aj keď má určitá politika silnú podporu medzi voličmi, nemusí obstáť, ak narazí na výklad práva na európskej úrovni. Takýto vývoj mení samotnú podstatu demokratického rozhodovania, pretože už nejde len o to, čo si spoločnosť zvolí, ale aj o to, čo jej bude umožnené zvoliť.

Paradoxne to môže viesť k opačnému efektu, než aký bol zamýšľaný, keďže časť verejnosti začína takéto rozhodnutia vnímať nie ako výsledok spoločnej dohody, ale ako zásah zvonku, ktorý oslabuje dôveru v celý systém.

Podobne nenápadný, no zásadný posun vidno aj v oblasti slobody prejavu.

Európska regulácia digitálneho priestoru síce vznikla s cieľom obmedziť škodlivý obsah, no v praxi vedie k javom, ktoré si pri vstupe do Únie predstavoval len málokto. Výskum Vanderbiltovej univerzity z roku 2024, ktorý analyzoval takmer 1,3 milióna komentárov odstránených z Facebooku a YouTube vo Francúzsku, Nemecku a Švédsku, ukázal, že drvivá väčšina zmazaného obsahu bola legálna.

V niektorých prípadoch išlo až o takmer úplnú väčšinu, keď napríklad v Nemecku bolo ako legálnych vyhodnotených viac než 99 percent odstránených komentárov. Viac než polovicu z nich tvorili bežné vyjadrenia názorov bez nenávistných prejavov, útokov či iného problematického obsahu. Len menšia časť bola skutočne nezákonná.

Dôvodom je snaha platforiem vyhnúť sa vysokým pokutám vyplývajúcim z európskych pravidiel, a preto pristupujú k moderácii výrazne opatrnejšie, než by bolo nevyhnutné.

Výsledkom je stav, keď sa vo veľkom odstraňuje aj obsah, ktorý by v normálnom právnom prostredí obstál. Sloboda slova tak nie je obmedzovaná priamo zákazmi, ale nepriamo prostredníctvom regulačného tlaku, ktorý vedie k preventívnej cenzúre.

Európa, ktorá mala byť priestorom otvorenej diskusie, sa tak v niektorých ohľadoch mení na prostredie, kde sa legálne názory strácajú skôr, než sa k nim vôbec dostane verejnosť.

Tieto dva príklady naznačujú širší trend, ktorý si pri vstupe do Európskej únie mnohí nepripúšťali. Nejde len o jednotlivé rozhodnutia alebo konkrétne regulácie, ale o postupnú zmenu mechanizmov, ktorými sa v Európe prijímajú rozhodnutia a vedie verejná debata. A práve tieto zmeny môžu mať v dlhodobom horizonte väčší dosah než konkrétne politiky, o ktorých sa dnes vedú spory.

Členstvo v Únii prinieslo Slovensku výrazné ekonomické benefity, prístup na jednotný trh, možnosť voľného pohybu, investície aj modernizáciu infraštruktúry. Práve tieto prínosy sú dôvodom, prečo pozitívna bilancia zatiaľ stále prevažuje nad negatívami. Zároveň však nemožno ignorovať výzvy, ktoré sa postupne kopia.

Okrem vyššie spomenutých otázok fungovania demokracie a slobody prejavu sa čoraz častejšie diskutuje aj o hospodárskej politike Európskej únie, najmä o dôsledkoch zelených regulácií, ktoré majú ambíciu transformovať ekonomiku, no zároveň v mnohých prípadoch zvyšujú náklady a spomaľujú konkurencieschopnosť.

Ukazuje sa pritom, že aj zdanlivo nepodstatné spory o hodnoty môžu mať v konečnom dôsledku zásadný a v niektorých oblastiach až deštruktívny vplyv na ekonomické inovácie a prosperitu, hoci sú často presadzované pod rúškom pokroku.

Budúcnosť európskeho projektu tak nebude závisieť len od jeho ideálov, ale aj od schopnosti realisticky reagovať na tieto napätia a hľadať rovnováhu medzi integráciou, slobodou a ekonomickým rozvojom.