Druckerovi kandidáti Nedostatok učiteľov majú zachraňovať študenti. Ako to vyzerá v praxi?

Nedostatok učiteľov majú zachraňovať študenti. Ako to vyzerá v praxi?
Slovenským školám chýbajú kvalifikovaní učitelia. Na pomoc prichádzajú mladí ľudia. Ilustračná snímka: unsplash.com

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Minister školstva umožnil učiť bakalárom a tí majú pomôcť s veľkým problémom slovenského školstva. 
Jana Holubčíková
Jana Holubčíková
Vyštudovala etnológiu. Jednu dekádu pôsobila v TASR, písala aj pre Hospodárske noviny. Vyskúšala si prácu v PR a v školstve. S rodinou žije na východnom Slovensku. V roku 2025 získala ocenenie za ohľaduplnú publicistiku o chudobe.
Ďalšie autorkine články:

Slovenské more Stále je to tak trochu retro. Zemplínskej šírave uškodili reči o PCB látkach, ale aj menej kvalitné služby a vysoké ceny

Leto a vystresovaní rodičia Prázdniny môžu ľahko skĺznuť až do projektu. Nie je nutné absolvovať desiatky výletov, aby dieťa cítilo, že je milované, hovorí psychologička

Autisti u lekára Zažívajú strach aj odsudzovanie a na termín čakajú pridlho. Akoby boli neriešiteľný problém, hovorí lekárka

Od januára môžu na školách učiť aj pedagogickí zamestnanci kandidáti. Ide o budúcich učiteľov, ktorí sa už stali bakalármi a školu si ešte dorábajú. Učiť tak musia popri magisterskom štúdiu.

Niektorí odborníci hodnotia tento nápad kriticky, iní v tom vidia potenciál. Pre mnohé školy na Slovensku však ide o pragmatické riešenie.

Školy dnes často dlho a neúspešne zháňajú matematikárov, fyzikárov, informatikov či jazykárov.

Podľa ministerstva školstva je akútny nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji, v Košiciach aj Prešove. Platí však, že nájsť kvalifikovaného odborníka s vhodnou aprobáciou môže byť problém všade.

Keď riaditeľka Základnej školy v Horných Lefantovciach v okrese Nitra nedávno hľadala učiteľa pre druhý stupeň na vyučovanie biológie, geografie a slovenského jazyka, v inzeráte uviedla, že o pozíciu sa môže uchádzať aj pedagogický zamestnanec kandidát.

Riaditeľka Janka Jankulová využila ministrov nápad, pretože vie, že nájsť dobrého slovenčinára je ťažké.

Priznáva, že kandidát bol pre ňu poslednou možnosťou, radšej by prijala skúseného človeka s praxou. „Keďže sme málotriedka, u nás by bol veľký problém so zastupovaním,“ hovorí pre Postoj.

Nezavrhuje však ani kandidátov. Hoci by skôr prijala kvalifikovaného učiteľa, „vydariť“ sa podľa nej môže aj mladý človek. „Nezahadzujem to, skôr sa bojím, ako by to zvládal časovo,“ vysvetľuje.

Študujú, pracujú a zatiaľ stíhajú všetko

Dvadsaťdvaročná Ester Švienta patrí medzi ministrových kandidátov v praxi. Vyše mesiaca učí chémiu siedmakov, ôsmakov a deviatakov na Základnej škole Spojová v Banskej Bystrici.

Pôsobí dokopy v siedmich triedach a popritom zvláda aj magisterské štúdium.

„Môj úväzok je 11 hodín týždenne, učím každý deň a zdržiavam sa v škole aj mimo vyučovania – vždy sú tu písomky, ktoré treba opraviť, či žiaci, ktorí potrebujú vysvetliť učivo,“ opisuje pre Postoj.

Učiť počas štúdia považuje za ideálnu príležitosť preveriť si už v predstihu skutočný život učiteľa.

Prípravám na hodiny venuje denne asi dve hodiny. Keďže učí len prvý rok, musí si všetko pripraviť od základov.

„Hoci v dnešnej dobe máme prístup k AI a obrovskému množstvu zdrojov na rôzne aktivity, musím si hodinu poriadne premyslieť, pripraviť si materiály, ktoré na ňu budem potrebovať. Každej triede vyhovuje iný prístup, nie každá reaguje na všetko rovnako,“ opisuje.

Zo začiatku sa najviac obávala, ako ju budú vnímať žiaci, či ju budú rešpektovať a či im bude vedieť zodpovedať všetky ich otázky.

Vníma, že chémia patrí spolu s matematikou a fyzikou medzi menej obľúbené predmety často preto, že učiteľ žiakov nevie nadchnúť či dostatočne zaujať. Aj preto chce deti učiť inak.

Mladí ľudia v pozícii kandidátov pracujú aj študujú zároveň. Foto: unsplash.com

Ester musí popri vyučovaní žiakov zvládnuť ďalšie dva roky magisterského štúdia.

Hovorí, že sa jej podarilo zladiť oba rozvrhy tak, aby nepotrebovala individuálny študijný plán. „Vzťahujú sa na mňa pravidlá ako na všetkých ostatných, aj čo sa týka absencií.“

Priznáva, že je náročné na všetko sa zodpovedne pripraviť. „Často musím obetovať spánok, prípadne čas strávený s priateľmi, ale sama som si to tak nastavila,“ dodáva.

Okrem chémie študuje slovenský jazyk a literatúru.

V práci oceňuje pomoc skúsených kolegov, ktorí sú podľa nej veľmi ochotní. „Bez pomoci sa v novom prostredí zorientujete ťažko, ale to nie je môj prípad – v kolektíve i vo vedení školy vždy nachádzam podporu.“

Učí len krátko, ale už teraz hodnotí, že práca sa jej páči a má pocit, že v povolaní sa našla. V budúcnosti sa však bude pozerať aj na plat, postavenie učiteľa v spoločnosti aj politickú situáciu v krajine.

Ďalším kandidátom v praxi je dvadsaťpäťročný Denis Dávidík, ktorý učí spolu s Ester na rovnakej škole. Vyučuje biológiu s úväzkom 12 hodín týždenne.

Vyhovuje mu, že získa prax aj si vyskúša svoju budúcu prácu na vlastnej koži. „A taktiež musím priznať, že motiváciou bola aj výplata, čiže ja som to poňal ako zaplatenú prax,“ hovorí pre Postoj.

Za najväčšiu výzvu považoval popasovať sa s celkovou prácou so žiakmi. „Snažím sa vždy zvoliť také metódy podania učiva, aby to trieda, ktorú práve učím, čo najviac pochopila.“

Pracovať a študovať na vysokej škole považuje Denis za zvládnuteľné.

Má však dni, keď odučí a beží rovno na fakultu, kde zostáva až do večera, a potom ho doma ešte čaká príprava na zadania do oboch škôl.

„Ale sú aj dni, v ktoré nemám výučbu, čiže tie využívam na takú menšiu regeneráciu a predprípravu materiálov na iné dni.“

Ako Ester, aj Denis si cení pomoc skúsenejších kolegov. Má zároveň aj ústretových vyučujúcich na fakulte.

Svoju budúcnosť zatiaľ vidí v škole. Čo podľa neho môže motivovať mladých ľudí, aby sa stali učiteľmi?

„Ťažko povedať. Jednoznačne zaviesť viac praxe do samotného štúdia, a to aj v skorších ročníkoch, aby si študenti vyskúšali, čo ich čaká. Zároveň je podľa môjho názoru potrebné zvýšiť postavenie učiteľa v spoločnosti, pretože to často odrádza mnoho nádejných študentov učiteľstva,“ vysvetľuje.

Učiteľ by mal byť dostatočne zrelý

Jana Imrová je dlhoročnou učiteľkou na základnej škole v Košiciach a zároveň mentorkou a pedagogickou líderkou.

Pre Postoj hovorí, že mladým ľuďom treba dať príležitosť. „Školstvo prirodzene potrebuje novú generáciu učiteľov – ich energiu, nové moderné prístupy, technologickú zručnosť aj blízkosť k svetu dnešných detí – žiakov. Zároveň však treba povedať, že učenie nie je len transmisívne odovzdávanie vedomostí,“ upozorňuje.

Vysvetľuje, že učiteľ pracuje s triedou, emóciami, konfliktmi, motiváciou a rôznymi typmi detí. Preto je podľa nej dobré, ak mladý človek dostane šancu s podporou mentora a postupným vstupom do profesie, nie úplne bez prípravy.

Osobnostná zrelosť človeka, ktorý vedie deti v škole, je podľa nej extrémne dôležitá.

„Bez určitej osobnostnej stability a zrelosti môže byť aj odborník vo svojom predmete v triede veľmi neistý. Tu však vieme povedať, že zrelosť sa dá rozvíjať skúsenosťou, reflexiou a mentoringom. Preto je užitočné, keď mladý učiteľ nie je na začiatku úplne sám,“ hovorí Imrová.

Kandidáti môžu byť podľa nej rozumným mostom, ktorý pomôže preklenúť nedostatok pedagógov. „Dôležité je, aby tento model nebol trvalou náhradou za kvalifikovaných učiteľov, ale prechodnou cestou k plnej kvalifikácii.“

Učiteľ pracuje s emóciami, konfliktmi a rôznymi typmi detí. Ilustračná snímka: TASR/František Iván

Ani docent Zbyněk Kubáček z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave nápad ministra Druckera nezavrhuje.

Podľa neho bakalára na učiteľskom štúdiu od absolventa neučiteľského štúdia odlišuje jeho záujem o učenie.

„Mnohí z nich skutočne chcú učiť. A ak niečo chcete robiť, tak sa o to aj zaujímate – nenahovárajme si, že študenti vedia iba to, čo ich naučíme my,“ komentuje pre Postoj a dodáva, že učiaci vysokoškoláci potrebujú aj podporu školy.

Rovnako ako učiteľka Imrová hovorí, že by kandidáti mali byť len núdzovým riešením a nemali by sa stať hlavným prúdom, pretože by dehonestovali prípravu kvalifikovaných učiteľov v teréne.

Profesor pedagogiky Branislav Pupala nazval ešte pred časom kandidátov poloučiteľmi a nápad ministra označil za podraz pre všetkých kvalifikovaných učiteľov v teréne.

Formálne sa podľa neho vykáže viac kvalifikovaných učiteľov na školách, lebo študenti dostanú status učiteľov. „Ale kvalite školského vzdelávania nepomôžeme nijako, skôr naopak,“ upozornil.

Kritickejšie sa ku kandidátom stavia aj docent Martin Papčo z Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý na povolanie pripravuje učiteľov matematiky.

„Zverili by ste opravu motora svojho auta učňovi bez akejkoľvek praxe? Alebo trhanie svojej stoličky študentovi po troch rokoch stomatológie? Veď obaja majú teoreticky zvládnuté, ako na to... Ak áno, tak s tým, že na desať mesiacov dáte do rúk vyučovanie matematiky svojho dieťaťa mladému bakalárovi, nie je žiadny problém. Ak je však rodičovská odpoveď na motor a zub nie, tak prečo by mala byť áno na dieťa alebo dospievajúceho človeka? Nejde v tomto prípade o oveľa viac?“ pýta sa Papčo.

Na učiteľskú prípravu s praxou sa podľa neho cielene sústreďuje až magisterské štúdium.

„To je zároveň odpoveď na to, čo je vlastne zač bežný tunajší absolvent bakalárskeho štúdia. Nie je to hotový učiteľ.“

Papčo hovorí, že sám má niekoľkých študentov, ktorí ako druháci magisterského štúdia už popri štúdiu v poslednom ročníku učili matematiku na základnej škole.

„Robili to pod dohľadom skúseného učiteľa a vždy na čiastočný úväzok. Proti krátkodobému zastupovaniu vyučovania matematiky nematikárom nie som.“

Kandidáti nemajú všetky výhody zamestnanca a majú nižší plat

Riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovaných matematikárov však podľa neho nie je jednoduché.

„Na prvom mieste, podobne, ako sa to stalo s pozitívnym a merateľným efektom v Čechách, ponúknuť učiteľom vyššie platy. Osobitne v regiónoch, kde nemajú šancu z toho, čo dostanú za svoju prácu v škole, normálne uživiť rodinu.“

Pedagogickým fakultám podľa Papča treba otvoriť súvislé päťročné magisterské programy prípravy budúcich učiteľov.

Vylúčením bakalárskeho stupňa z hry sa podľa neho získa čas, ktorý možno využiť na kvalitnú študentskú prax, napríklad počas celého piateho ročníka, pričom jej zvládnutie by bolo nutnou podmienkou úspešných štátnic.

„Byrokratické monštrum mladých ľudí odrádza. Zrozumiteľný, efektívny systém s čitateľnou životnou perspektívou priťahuje, dáva začínajúcemu človeku zmysel a istotu,“ dodáva Papčo.

Ako všeobecne zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania pre mladých?

Podľa pedagogičky Jany Imrovej treba byť v tomto úprimný.

„Mladí ľudia sa nerozhodujú len podľa ideálov, ale aj podľa reálnych podmienok. Atraktivitu by najviac zvýšili konkurencieschopné platy, jasná kariérna cesta, menej byrokracie, silná podpora na začiatku kariéry a spoločenské uznanie profesie.

Ak bude učiteľ v spoločnosti vnímaný ako dôležitý odborník, nie ako človek, ktorý „to robí z núdze“, prirodzene sa podľa nej zvýši aj záujem mladých, teda aj príchod kandidátov.

Učiť na školách mohli vysokoškolskí študenti aj skôr, učili na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Noví pedagogickí zamestnanci bakalári nemajú v školách všetky výhody zamestnanca.

Rezort školstva pre Postoj uvádza, že pracovnú činnosť môžu ako kandidáti vykonávať najdlhšie dva roky od uzatvorenia prvého pracovného pomeru a kariérne môžu byť najvyššie zaradení ako samostatní pedagogickí zamestnanci.

Nemôžu vykonávať špecializované činnosti, zastávať funkciu vedúceho ani absolvovať atestácie. Plat kandidáta a začínajúceho učiteľa takisto nie je rovnaký.

Pedagogický zamestnanec kandidát má nižší stupeň vzdelania, a teda bude zaradený v nižšej platovej triede – v piatej.

Podľa aktuálnych tabuliek by mal dostať plat 1038,50 eura, ale v realite kandidáti odučia menej hodín, takže ich výplata je menšia.

Či bude projekt s kandidátmi úspešný a nakoľko ho školy využijú, je zatiaľ otázne. Údaje o počte vyučujúcich bakalárov zaradených medzi kandidátov bude mať rezort školstva až v septembri.

Zobraziť diskusiu
Jana Holubčíková

Jana Holubčíková

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Školstvo a vzdelávanie Tomáš Drucker
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť