Druckerov plán Likvidačné zmeny sa dotknú všetkých detí. Aj tých v štátnych školách

Keďže pán minister školstva tvrdí, že súkromné školy zavádzajú, keď tvrdia, že zmeny v zákonoch sú likvidačné, pokúsila som sa zhrnúť aspoň niektoré z navrhovaných zmien (podľa vládneho návrhu) a čo najjednoduchšie vysvetliť, prečo naozaj likvidačné sú (pre súkromné školy), a ako sa dotknú všetkých detí (aj tých zo štátnych škôl).

1. Zriaďovateľ školy nebude môcť byť zároveň aj jej riaditeľom (nový návrh Zákona o školskej správe, § 8). Súkromné a cirkevné školy zakladali ľudia alebo organizácie, ktoré chceli priniesť niečo iné. Buď umožniť deťom vzdelávať sa v súlade so svojím náboženským presvedčením, alebo vnášať do vzdelávacieho procesu hodnoty, ktorým veria, alebo priniesť inovácie, ktoré sa v štátnej škole nedali presadiť. 

S touto víziou mnohí z nich zakladali školy pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy do nich investovali svoj čas, peniaze, oslovovali sponzorov, robili projekty, vzdelávali svojich učiteľov doma aj v zahraničí, vnášali hodnoty, ktorým veria, najskôr do kolektívov svojich pedagógov a potom aj k rodičom a deťom. Vybudovali ich v zmysle budov aj v zmysle princípov a vzťahov. A teraz ich ďalej nebudú môcť riadiť, vdychovať im dušu, vyberať si zamestnancov a pokračovať vo svojich víziách.

2. Súkromné aj cirkevné školy budú mať o pätinu financií na žiaka menej ako štátne (nový návrh Zákona o financovaní škôl a školských zariadení, § 14, ods. 7). Hoci ich rodičia odvádzajú štátu rovnaké dane ako detí v štátnych školách... A tak v týchto školách dramaticky stúpne školné a pre niektoré deti už nebudú dostupné.

3. Ak chcú súkromné a cirkevné školy dostávať tie isté financie ako štátne, musia sa zapojiť do školských obvodov a nesmú vyberať školné (nový návrh Zákona o školskej správe, § 45). To znamená, že nebudú môcť prijať všetky deti, ktorých rodičia si ich vyberú z náboženského presvedčenia alebo pre vyznávanie podobných hodnôt, alebo pre ich referencie, lebo musia vziať prioritne deti z ich obvodu, ktoré k nim možno ani ísť nechcú. Tým sa rodičom uberá právo slobodného výberu školy pre svoje dieťa. 

Navyše aj tak súkromné a cirkevné školy nebudú mať takú finančnú podporu ako štátne, pretože nedostanú financie na nájom a vybavenie budovy a opravy a podobne. Štátne školy tieto financie nepotrebujú, pretože sú v štátnych budovách, o ktoré sa štát stará. Súkromné na to mali doteraz príspevky od rodičov, ale ak sa zapoja do obvodov, nebudú ich môcť vyberať a štát nezaujíma, z čoho to budú platiť.

4. Vytvoria sa nové školské obvody (nový návrh Zákona o školskej správe, § 44). Nie zákonite podľa bydliska, takže mnohé deti nepôjdu do školy najbližšie k bydlisku, ale ich obvod môže byť vzdialený niekoľko kilometrov.

Zakladateľ súkromnej školyĎakujeme, pán minister. Budeme vďaka vám ešte lepší!

Jaro Zacko

Ako sa to týka štátnych škôl a ich žiakov?

Každá škola, ktorá nechce prísť o plnú výšku financií zo strany štátu (teda aj štátna):

• musí prijať aspoň 70 alebo 90 percent detí zo svojho obvodu, ktorý jej bude pridelený (podľa toho, v akej kategórii „spádovosti“ sa nachádza – bližšie pozri navrhovaný Zákon o školskej správe, § 46),
• musí prijať proporcionálny počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (nový návrh Zákona o financovaní škôl a školských zariadení, § 14, ods. 8).

Takže ak máte pre svoje dieťa vybratú školu, ktorá má dobré referencie, a pokojne to môže byť aj štátna škola – ak to nie je to vaša „spádová“ škola, pravdepodobne sa tam vaše dieťa nedostane pre nedostatok miesta.

Navyše mnohé súkromné školy zvažujú, že neprijmú podmienky ministerstva, ktoré ich chce obrať nielen o financie, ale aj o možnosť riadiť vlastnú školu. V takom prípade ich školu ministerstvo zruší. 

Kam pôjdu deti z týchto škôl? Pravdaže, do štátnych škôl, ktoré budú zrazu zahltené množstvom detí, ktoré musia prijať. A to napríklad vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré predtým odmietli, pretože s nimi nevedia pracovať. Ako si s tým všetkým poradia?

Zmeny pre cirkevné a súkromné školyV čom Drucker ustúpil a prečo to neštátne školy stále považujú za problém

Adam Takáč

Deti so zdravotným znevýhodnením

Deti so zdravotným znevýhodnením už aj doteraz počúvali odporúčania: „Choďte do spádovej školy, tá vaše dieťa musí prijať.“ Ako sa asi cítia deti, ktoré sú „musené“, čiže nechcene trpené?

Doteraz tieto rodiny mali na výber – šli hoci aj mimo okresu, dokonca do iného kraja, ak vedeli o škole, ktorá ich dieťa vzdelávať dokáže a chce, ktorá môže vytvoriť aj špeciálne podmienky, aby mu v škole bolo dobre a aby sa cítilo prijaté.

Aj teraz to môžu skúsiť, ale pravdepodobne sa to mnohým nepodarí, pretože po zmene zákona budú musieť byť v týchto školách prednostne deti zo školského obvodu a iba 10 alebo 30 percent miest (podľa typu školy) ostane pre deti z iných obvodov vrátane tých so zdravotným znevýhodnením.

Rómske deti

Nový zákon je vraj desegregačný. To možno je, ale bude pre rómske deti aj prospešný? Pretože tento zákon aj rómskym rodičom upiera možnosť rozhodnúť sa, do ktorej školy dajú svoje dieťa. Musia ho dať podľa školského obvodu. Nie tam, kde je jeho sesternica alebo kamarát. Nie najbližšie k miestu bydliska alebo k miestu zamestnania rodičov. Nie tam, kde je spokojné a milované susedkino dieťa. Ale tam, kam dieťa patrí podľa obvodu. 

A obvody sa nebudú rozdeľovať podľa potrieb detí alebo ich rodičov, ale podľa kritéria, ktoré ministerstvo považuje za desegregačné: aby vo všetkých školách mali podobné zastúpenie rómske deti. 

Takže kritériom nie je to, čo je dobré pre dieťa, ale to, čo je dobré pre školu (aby to náhodou tá iná nemala „ľahšie“) a pre štát. Nerobíme tým z rómskych rodín nesvojprávne figúrky, za ktoré môže rozhodovať niekto iný? Sú skutočne v týchto zmenách zákona cieľom a ide nám o ich dobro? Alebo sú len prostriedkom na to, aby sme vyzerali dobre pred EÚ?

Zaujímalo by ma, na základe akej analýzy sa rozhodlo, že práve zmena školských obvodov a minimálne kvóty pre školy týkajúce sa počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sú tými najlepšími opatreniami, ktoré zlepšia inklúziu týchto detí. 

Nebezpečné mýty o neštátnych školáchNaozaj sa cirkevné a súkromné školy podieľajú na inklúzii menej ako štátne?

Róbert Chovanculiak

Bol pri týchto návrhoch zobratý do úvahy aj názor ľudí, ktorí reálne v rómskych komunitách žijú a pracujú? Mohli sa k tomu vyjadriť komunitné centrá, organizácie ako Cesta von a Zdravé regióny, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity a iné? Sú aj oni presvedčení, že práve prerozdelenie školských obvodov povedie k inklúzii, zníži segregáciu a zlepší školskú dochádzku? Naozaj práve toto zvýši vzájomnú empatiu a toleranciu? Pýtal sa niekto rómskych rodičov, či to takto chcú?

Rozmýšľam, či to celé nepovedie k ešte väčšej nespokojnosti na oboch stranách, k ešte väčšej neznášanlivosti. Nedoplatia na to napokon všetky deti?

Kto nekomunikuje

Na margo slov pána ministra, že súkromné školy s ním nekomunikovali a teraz kričia do médií: Asociácia súkromných škôl ho žiadala o stretnutie, odkedy nastúpil do funkcie – rok a pol bez úspechu. 

My sme ho opakovane žiadali o stretnutie za špecializované centrá poradenstva a prevencie pre deti s najťažšími druhmi zdravotného znevýhodnenia (a to aj štátne!), ktoré sú v dôsledku nie celkom vydarenej transformácie poradenského systému tak podfinancované, že im hrozí zánik – a rovnako bez úspechu. Ostali sme nevypočutí.

Zmeny týchto školských zákonov boli chystané potichu, bez možnosti účasti Asociácie súkromných škôl a bez ďalších významných stavovských organizácií. O navrhovaných zmenách sa tieto organizácie dozvedeli až pri začatí pripomienkového konania. Avšak pripomienkové konanie nemôže byť začiatkom spolupráce. 

Spolupráca znamená mesiace rozhovorov a vzájomného počúvania, pričom všetky strany hľadajú také znenie zákonov, ktoré čo najviac problémov rieši a čo najmenej nových prináša. A v pripomienkovom konaní sa už len vychytajú posledné chybičky.

Zriaďovateľka Škôlky a školy sv. MichalaČakám, kedy rodičia otvoria oči. Veď Drucker im ide zobrať aj možnosť výberu štátnej školy

Alena Potocká

Takže nie súkromné školy nekomunikujú. Z nášho pohľadu práve pán minister miesto toho, aby reagoval na výzvy o dialóg, komunikuje radšej s médiami. Otázky, ktoré tu kladiem k takmer prijatému zákonu, nie sú nové a nechcú obviňovať. Toto všetko sú otázky a pripomienky, ktoré smerujú odborníci na ministerstvo, vyjadrujú sa k nim v odborných stanoviskách, ale spätná väzba od ministerstva neprichádza. Búšime na zatvorené dvere.

Každý má svoj jedinečný pohľad – iné ťažkosti majú štátne školy, iné cirkevné a iné súkromné, iné trápi rodičov v Bratislave a iné v Snine, iné trápi rodičov detí nadaných a iné rodičov detí s autizmom. Iný súbor vedomostí a skúseností majú pracovníci ministerstva, iný riaditelia, iný rodičia. 

Ak nevezmeme do úvahy pohľad každého, koho sa to týka, ak budeme len rozprávať, ale nie hlavne počúvať, potom budeme naďalej tvoriť zákony, ktoré ubližujú.